Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BB-30Sa-18-2022.pdf
PDF · 131.11 KB
Case nature
Area
Subarea
BB-30Sa/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Kochan Morovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XX, B. B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 09. 2022, takto
rozhodol:
I. Súd správnu žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobkyni bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 01. 07. 1987 podľa § 25 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Následne bol žalobkyni priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.“ alebo „zákon o sociálnom zabezpečení“). Zdravotný stav žalobkyne bol opakovane posudzovaný na účely vyhodnotenia nároku na dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení v súlade s § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) so záverom, že žalobkyňa nie je invalidná, ale je čiastočne invalidná podľa zákona o sociálnom zabezpečení účinného do 31. 12. 2003. Žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku boli posúdené aj ako žiadosti o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení a po opakovanom posúdení jej zdravotného stavu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %.
2. Žiadosťou, doručenou dňa 28. 02. 2022 pobočke Sociálnej poisťovne, žalobkyňa žiadala o prehodnotenie svojho zdravotného stavu, ktorý sa podľa jej názoru zhoršil, a o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. K žiadosti pripojila prepúšťaciu správu z hospitalizácie zo dňa 28. 01. 2022
a lekárske správy z vyšetrení: denzitometria z 15. 06. 2021, ortopedické vyšetrenie z 19. 07. 2021, 12. 11. 2021, 25. 02. 2022, neurologické vyšetrenie z 21. 01. 2021, 18. 03. 2021, 26. 08. 2021, 13. 01. 2022, 24. 02. 2022, gastroenterologické vyšetrenie z 19. 08. 2021, MR - ľavý lakeť z 18. 09. 2020, RTG chrbtice z 23. 10. 2020.
3. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. 03. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla na základe odborného posudku o invalidite zo dňa 16. 03. 2022, vypracovaného posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, nakoľko po posúdení zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár dospel k záveru, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ale miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť bola naďalej určená na 60 %. Súčasne bol prijatý záver, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení, ale je naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom, nakoľko jej zdravotný stav sa zhoršil, čo pociťuje najmä v krížovej oblasti, kde sa jej pridružila diagnóza Ischias. Opísala svoje zdravotné ťažkosti (bolesti krčnej chrbtice, bolesti hlavy a migrény, iná depresívna epizóda). Uviedla, že posudkovým lekárom odporúčané administratívne práce nemôže vykonávať, lebo ide o sedavú prácu. Žiadala o posúdenie v jej prítomnosti.
5. O podanom odvolaní rozhodla Sociálna poisťovňa konajúc generálnym riaditeľom (ďalej aj „odvolací orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. 09. 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený dňa 13. 04. 2022 posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý nezmenil svoj posudkový záver, a preto predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia. V súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z. bol posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, ústredie v konaní o odvolaní posúdený zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, na základe odborných lekárskych nálezov v posudkovej spisovej dokumentácii. Posudkový lekár ústredia posúdil dňa 06. 09. 2022 zdravotný stav žalobkyne na základe dostupnej lekárskej dokumentácie a zistenému klinickému funkčnému nálezu priradil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60%. Rozhodujúce zdravotné postihnutie – rázštep chrbtice (spina bifida) posudkový lekár ústredia zaradil do kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 7 - paraparéza, písmena b) - stredne ťažká, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia 35% až 50%. Posudkový lekár určil aj iné zdravotné postihnutia odôvodňujúce zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Na základe uvedeného odvolací orgán uzavrel, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň je žalovaná naďalej čiastočne invalidná podľa § 37 ods. 3 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona NR SR č. 194/1994 Z. z. a zákona č. 107/1999 Z. z. Odvolací orgán skonštatoval, že žalobkyňa nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., invalidný dôchodok žalobkyni patrí v nezmenenej sume.
Správna žaloba – žalobné body
6. Žalobkyňa sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonnej lehote domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálne poisťovne. V žalobe vyjadrila nesúhlas so záverom odvolacieho orgánu, že jej zdravotný stav sa nezhoršil a taktiež namietala posudzovanie zdravotného stavu v jej neprítomnosti. Uviedla, že jej zdravotný stav odôvodňuje
plný invalidný dôchodok. Na základe uvedeného navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a nariadil ďalšie šetrenie vo veci, prípadne aby vo veci rozhodol. K žalobe priložila prepúšťaciu správu z hospitalizácie z 28. 01. 2022 a lekárske správy z vyšetrení: ortopedické vyšetrenie z 01. 07. 2022 a 15. 01. 2021, RTG chrbtice z 23. 10. 2020.
Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe
7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrvala na skutkových a právnych záveroch napadnutého rozhodnutia a uviedla, že námietka žalobkyne o zhoršení jej zdravotného stavu je neopodstatnená, nakoľko posudkový lekár žalovanej dospel z lekárskych záverov založených v posudkovej dokumentácii k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne nezodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. že by malo byť zaradené medzi ťažšie formy tohto ochorenia. Subjektívne presvedčenie žalobkyne o nesprávnom posúdení jej zdravotného stavu nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých posudkovým lekárom. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v jej neprítomnosti na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie v súlade s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Posudkový lekár usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje na objektívne a komplexné zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne a jej prítomnosť by neovplyvnila posudkový záver. Žalobkyňa nepreukázala k odvolaniu priloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov. Ak by v budúcnosti došlo k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne, môže kedykoľvek požiadať o prehodnotenie jej zdravotného stavu a posúdenie podmienok nároku na invalidný dôchodok.
Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania
8. Žalobkyňa v replike vyjadrila nesúhlas s argumentáciou žalovanej a navrhla, aby súd vykonal znalecké dokazovanie.
9. V priebehu konania žalobkyňa predložila správnemu súdu prepúšťaciu správu z hospitalizácie z 09. 01. 2024 a lekárske správy z vyšetrení: CT zápästia z 07. 07. 2023, chirurgické vyšetrenie po CT zápästia z 13. 07. 2023, ortopedické vyšetrenie z 01. 12. 2023.
10. Na pojednávaní žalobkyňa zotrvala na správnej žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Uviedla, že zdravotný stav sa jej od roku 2020 stále zhoršuje, opísala svoje zdravotné ťažkosti a trvala na priznaní plného invalidného dôchodku. Zdôraznila svoj návrh na nariadenie znaleckého dokazovania za účelom objektívneho posúdenia jej zdravotného stavu.
11. Žalovaná na pojednávaní trvala na správnosti preskúmavaných rozhodnutí a vyjadrila sa v zhode so svojim písomným vyjadrením.
Relevantná právna úprava, z ktorej správny súd vychádzal
12. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
13. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
14. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení; dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
15. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
16. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení; pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
17. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
18. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení; miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
19. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení; jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
21. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení; ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
22. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť a) nemocenského poistenia, b) dôchodkového poistenia, c) úrazového poistenia.
23. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom poistení; lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
24. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
25. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení; (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
26. Podľa § 196 ods. 1, 4, 6, 7 zákona o sociálnom poistení; (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia
účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (4) Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. (6) Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. (7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.
27. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona o sociálnom poistení; (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
28. Podľa § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
29. Podľa § 263 ods. 1 zákona o sociálnom poistení; invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.
30. Podľa § 263a ods. 5 zákona o sociálnom poistení; ak poistenec uvedený v odsekoch 1 a 2 má nárok na invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 a súčasne má nárok na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorý je vyšší alebo najvyšší. Pri rovnakej sume týchto dôchodkov vypláca sa dôchodok, ktorý si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty invalidných dôchodkov pre súbeh nárokov na ich výplatu zaniká nárok na invalidný dôchodok, ktorý sa nevypláca.
31. Podľa § 29 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení; občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie, b) je schopný vykonávať sústavné zamestnanie iba za celkom mimoriadnych podmienok (nevidomí občania, občania s veľmi ťažkými ortopedickými chybami a pod.). Zdravotné postihnutia podmieňujúce invaliditu podľa písmena b) ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
32. Podľa § 37 ods. 3 zákona o sociálnom zabezpečení; občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a) jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov, alebo b) je schopný vykonávať doterajšie alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok, ktoré ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom, alebo
c) má značne sťažené všeobecné životné podmienky; zdravotné postihnutia značne sťažujúce všeobecné životné podmienky ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
33. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. 06. 2023 (ďalej len „SSP“); správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
34. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
35. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP; správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
36. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
37. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP; (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Konanie pred správnym súdom, posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov správnym súdom
38. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel od 01. 06. 2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých bola od 01. 06. 2023 daná právomoc správnych súdov, konkrétne aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici na Správny súd v Banskej Bystrici, v dôsledku čoho je predmetná vec vedená na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. BB-30Sa/18/2022.
39. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasledujúcich SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), prejednal vec na nariadenom pojednávaní a po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovanej v zmysle podanej správnej žaloby, v súlade s § 203 ods. 2 SSP a žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP, nakoľko nezistil jej dôvodnosť.
40. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa na príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku. Žalovaná žiadosť žalobkyne zamietla na základe posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom pobočky dňa 16. 03. 2022, z dôvodu posudkového záveru o nezmenenej stanovenej miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Na základe žalobkyňou podaného odvolania došlo k opätovnému prehodnoteniu jej zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky a následne posudkovým lekárom ústredia, ktorí zotrvali na stanovenej miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%.
41. Medzi účastníkmi nemožno nájsť zhodu ohľadne miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zásadným zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali pri určovaní miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, a to v jej neprítomnosti. V tejto súvislosti žalobkyňa žiadala určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu stáleho zhoršovania jej zdravotného stavu, pričom poukazovala na závery ňou predložených lekárskych správ (pripojených aj k správnej žalobe).
42. V zmysle právnej úpravy v zákone o sociálnom poistení jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Súdy v rámci správneho súdnictva nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o invalidnú osobu, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok.
43. Posúdenie zdravotného stavu a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je vyriešením medicínskych otázok a zákon o sociálnom poistení ho zveruje posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správny súd preskúmava odborné lekárske posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o nárokoch na invalidný dôchodok, z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé, preskúmateľné, či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa schopnosti účastníka konania vykonávať zárobkovú činnosť. V danej konkrétnej veci správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia pobočky a ústredia, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia o odvolaní žalobkyne. Správny súd zvýrazňuje § 135 ods. 1 SSP (v znení účinnom do 30. 06. 2023), keď pre správny súd bol rozhodujúci stav v čase, kedy bolo právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, keďže nešlo o žiadnu zo situácií v zmysle § 135 ods. 2 SSP, t. j. nešlo o iné konanie vyjadrené v § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k) SSP.
44. Posudkový lekár príslušnej pobočky vo svojom odbornom posudku o invalidite z 16. 03. 2022 vychádzal z nasledovných lekárskych vyšetrení žalobkyne: prepúšťacia správa z hospitalizácie na neurologickom oddelení z 28. 01. 2022, neurologické vyšetrenie z 24. 02. 2022, RTG chrbtice z 23. 10. 2020, MR - ľavý lakeť z 18. 09. 2020, denzitometria z 15. 06. 2021, ortopedické vyšetrenie z 25. 02. 2022. Na základe týchto podkladov dospel k určeniu choroby – rázštep chrbtice (spina bifida), dorzopatia bližšie neurčená v krčnej oblasti, osteoporóza s patologickou zlomeninou, syndróm kubitálneho kanála. Vrodené ochorenie chrbtice (spina bifida) vyhodnotil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie a zaradil ho do kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 7 - paraparéza, písmena b) - stredne ťažká, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s ohodnotením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z daného percentuálneho rozpätia 35% až 50%). Posudkový lekár pridružené ochorenia (ochorenie chrbtice a úžinové syndrómy, osteoporóza), zohľadňujúc stupeň vzdelania a charakter vykonávanej práce, vyhodnotil ako iné zdravotné postihnutia, ktoré zakladajú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Posudkový lekár vo svojom posudku popísal zistený zdravotný stav žalobkyne a skonštatoval nezmenený klinický stav. V rámci pracovnej rekomandácie určil obmedzenia pracovného prostredia vhodného pre žalobkyňu (bez zvýšenej fyzickej záťaže, dlhodobého chodenia a státia, dvíhania a nosenia ťažkých bremien, prác v predklone) a ako vhodné určil administratívne práce.
45. Posudkový lekár príslušnej pobočky nevyhovel odvolaniu žalobkyne a následne došlo k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom ústredia, ktorý po vyžiadanom došetrení zdravotného stavu žalobkyne v odbornom lekárskom posudku z 06. 09. 2022 určil mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60%. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne posudkový lekár ústredia vychádzal z rovnakých podkladov ako posudkový lekár pobočky, pričom zohľadňoval aj doloženú správu z ortopedického vyšetrenia žalobkyne z 01. 07. 2022. V odbornom lekárskom posudku z 06. 09. 2022 je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedený rázštep chrbtice (spina bifida) – choroby nervového systému, poškodenie miechy, paraparéza, ktoré je zaradené do kapitoly VI., oddielu B, položky 7, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s ohodnotením miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%. Posudkový lekár ústredia určil aj iné zdravotné postihnutia, ktoré zakladajú zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť o 10% (bolesť v krčnej oblasti, v oblasti hrudníkovej a krížovej chrbtice, posturálna kyfóza hrudníkovej oblasti s Coobovým uhlom 15 stupňov, iná idiopatická skolióza hrudníkovo-driekovej oblasti s Coobovým uhlom 45 stupňov, chronický polytopný vertebrogénny algický syndróm, postmenopauzálna osteoporóza na viacerých miestach s patologickou zlomeninou Th11, stav po amputácii 2. a 3. prsta ľavej nohy s poruchou statiky nohy, syndróm kubitálneho kanála, artróza – koxartróza vpravo II. až III. stupňa, tetánia, recidivujúce uroinfekty, chronická gastritída). V posudku posudkový lekár ústredia uviedol aj, že k zhoršeniu paraparézy dolných končatín nedošlo. Pracovný potenciál žalobkyne je naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Žalobkyňa je zároveň invalidná podľa zákona o sociálnom poistení, pričom celková miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60%. V rámci pracovnej rekomandácie posudkový lekár ústredia určil obmedzenia pracovného prostredia vhodného pre žalobkyňu zhodne s posudkovým lekárom pobočky (bez nadmernej fyzickej záťaže, dlhodobého chodenia a státia, dvíhania
a nosenia ťažkých bremien, prác vo vynútených polohách, najmä v predklone) a ako vhodné určil administratívne práce.
46. V súvislosti so žiadosťou žalobkyne o invalidný dôchodok bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa ako aj pred odvolacím orgánom zo strany posudkových lekárov posudzovaný jej zdravotný stav. Výsledkom ich posudkovej činnosti bol pred orgánom verejnej správy prvého stupňa odborný posudok o invalidite zo dňa 16. 03. 2022 a pred odvolacím orgánom odborný lekársky posudok zo dňa 06. 09. 2022. Tieto odborné lekárske posudky sa stali základom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj odvolacieho orgánu. Rozhodujúce zdravotné postihnutie (rázštep chrbtice) bolo v oboch posudkoch určené podľa kapitoly VI – choroby nervového systému, oddielu B - poškodenie miechy, položky 7 - paraparéza, písmena b) - stredne ťažká - prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení (rozpätie 35%-50%), s priradením miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%, pričom došlo aj k zvýšeniu percentuálnej miery o 10%, keďže boli konštatované aj iné zdravotné postihnutia. Objektivizovaný zdravotný stav žalobkyne odbornými vyšetreniami tak podľa posudkových lekárov podmieňuje hodnotenie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (50% za rozhodujúce zdravotné postihnutie a 10% za ostatné pridružené ochorenia), čo je v súlade s hodnotením podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení.
47. Určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, posúdenie jeho rozsahu a následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj posúdenie určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré vo veciach sociálnych patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia. Správny súd medzi závermi posudkových lekárov a odborných lekárov k dátumu právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu nezistil rozpory, a preto z nich vychádzal. Podľa zistenia správneho súdu posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske správy, vyšetrenia, nálezy, ktoré mali k dispozícii, preto posudkoví lekári pobočky i ústredia úplne vyhodnotili a posúdili zdravotný stav žalobkyne k momentu, aký tu bol k dátumu, kedy vykonali posudzovanie zdravotného stavu.
48. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že posúdenie jej zdravotného stavu prebehlo v jej neprítomnosti, hoci v odvolaní žiadala byť prítomná pri posudzovaní, správny súd nevzhliadol v tejto žalobnej námietke dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktorý by bol sám o sebe spôsobilý privodiť jeho zrušenie. Hoci v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zásadne musí byť účastník konania prítomný pri posúdení zdravotného stavu, ak o to požiada, v čase krízovej situácie sa tento postup neuplatňuje v súlade s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Takýto postup, t. j. posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti na podklade posudkovej spisovej dokumentácie (dostupných lekárskych správ a nálezov), bol posudkovými lekármi pobočky i ústredia uplatnený i v predmetnom prípade žalobkyne, a to s ohľadom na opatrenia prijaté počas krízovej situácie a v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z. Posudkový lekár ústredia teda zvážil potrebu vykonania posudkovej činnosti v prítomnosti posudzovanej žalobkyne a uzavrel, že jej prítomnosť s ohľadom na existenciu krízovej situácie nie je potrebná. Je potrebné uviesť, že postup zvolený pri realizácii posudkovej činnosti musí vždy zabezpečiť, aby bol skutkový stav zistený objektívne a v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, pričom musia byť v čo najvyššej miere zachované práva žiadateľa o dávku, resp. prehodnotenie jeho zdravotného stavu. Ustanovenie § 293eu zákona o sociálnom poistení nestanovuje, že sa musí v každom jednotlivom prípade postupovať tak, že bude posudková činnosť vykonávaná len na základe predloženej zdravotnej dokumentácie, ale dáva posudkovému lekárovi na zváženie nevyhnutnosť prítomnosti posudzovanej osoby. V danom prípade si posudkový lekár ústredia vyžiadal došetrenie zdravotného stavu žalobkyne lekármi – špecialistami, teda možno vyhodnotiť, že sa dôsledne zaoberal tým, aby zistil čo najaktuálnejší zdravotný stav žalobkyne. S krátkym časovým odstupom po doplnení správy z ortopedického vyšetrenia žalobkyne bol vypracovaný odborný lekársky posudok. Žalobkyňa nekonkretizovala, akým spôsobom mala byť poškodená na svojich právach v dôsledku neprítomnosti pri posudzovaní jej zdravotného stavu a správny súd s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neprítomnosť žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného stavu nemožno vyhodnotiť ako také pochybenie posudkového lekára ústredia, ktoré by malo za následok neobjektívne zistený zdravotný stav žalobkyne, teda že by bol odborný lekársky posudok z 06. 09. 2022 nespôsobilým podkladom napadnutého rozhodnutia.
49. Žalovaná namietala, že došlo k zhoršeniu jej zdravotného stavu. Správny súd sa stotožnil so závermi odvolacieho orgánu aj orgánu verejnej správy prvého stupňa ohľadom posúdenia zdravotných ťažkostí žalobkyne, vyplývajúcich z predloženej zdravotnej dokumentácie. Pri posudzovaní zdravotného stavu
žalobkyne a poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári prihliadali komplexne na všetky zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré vyplývali z lekárskych správ, ktoré mali k dispozícii, a dospeli k zhodnému záveru, že miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej v rozsahu 60%. Subjektívne pocity účastníka konania podľa zákona o sociálnom poistení nie sú takou okolnosťou, ktorú by posudkový lekár mal vziať do úvahy. V predložených lekárskych správach a nálezoch ošetrujúci lekári spravidla uvádzajú aj subjektívne vnímanie ochorenia resp. zdravotného postihnutia účastníka konania. Následne sú vymedzené objektívne klinické zistenia a na základe toho sú v lekárskych nálezoch a správach stanovené diagnostické závery. Takto postupoval aj posudkový lekár ústredia pri vyhotovovaní lekárskej správy a odborného lekárskeho posudku z 06. 09. 2022.
50. Pokiaľ ide o dôkazy predložené žalobkyňou v správnom súdnom konaní spolu so žalobou (prepúšťacia správa z hospitalizácie z 28. 01. 2022 a lekárske správy z vyšetrení: ortopedické vyšetrenie z 01. 07. 2022 a 15. 01. 2021, RTG chrbtice z 23. 10. 2020), tieto boli zohľadnené v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia ako súčasť posudkovej dokumentácie. Žalobkyňa nepredložila žiadne také lekárske správy, ktoré by spochybňovali závery v uvedených posudkoch posudkových lekárov v čase ich vypracovania. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že zásadne nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci, ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Súčasne správny súd má za to, že odvolací orgán a orgán verejnej správy prvého stupňa v dostatočnom rozsahu vykonali dokazovanie na posúdenie žiadosti žalobkyne o prehodnotenie jej zdravotného stavu a zvýšenie invalidného dôchodku. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nenariadil znalecké dokazovanie za účelom prešetrenia zdravotného stavu žalobkyne, ako to žiadala žalobkyňa, ani nevykonal dokazovanie žalobkyňou v priebehu správneho súdneho konania predloženými listinami (prepúšťacia správa z hospitalizácie z 09. 01. 2024 a lekárske správy z vyšetrení: CT zápästia z 07. 07. 2023, chirurgické vyšetrenie po CT zápästia z 13. 07. 2023, ortopedické vyšetrenie z 01. 12. 2023), ktoré nespadajú do obdobia pred nadobudnutím právoplatnosti preskúmavaných rozhodnutí žalovanej.
51. Správny súd považuje za potrebné opakovane dodať k žalobným dôvodom žalobkyne, že odborná otázka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne z medicínskeho hľadiska patrí do kompetencie posudkových lekárov a súd nie je odborne vybavený k tomu, aby takúto medicínsku otázku zhodnocoval. Správny súd v rámci podanej správnej žaloby preskúmava zákonnosť postupu prvostupňového a odvolacieho orgánu ako aj to, či boli vzaté do úvahy všetky podklady potrebné pre rozhodnutie odvolacieho orgánu a prvostupňového orgánu, či odborné lekárske posudky reflektovali na doložené lekárske správy, vyšetrenia, čo podľa názoru správneho súdu bolo splnené, a preto nebolo možné žalobe žalobkyne vyhovieť. Správny súd dodáva, že žalobkyňa môže opätovne požiadať Sociálnu poisťovňu o prehodnotenie jej zdravotného stavu a v rámci tohto konania doložiť aktuálne lekárske správy z vyšetrení týkajúcich sa jej zdravotného stavu, pokiaľ došlo k nejakej zmene k horšiemu.
52. S ohľadom na vyššie uvedené považoval správny súd po preskúmaní veci lekárske posudky posudkových lekárov za logické a presvedčivé, podložené závermi zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, pretože bolo vydané na základe riadne zisteného skutočného stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia veci, keď po posúdení zdravotných ťažkostí žalobkyne a miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť správne skonštatovalo, že nebol dôvod na priznanie
invalidného dôchodku vo zvýšenej sume žalobkyni, pretože nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobkyne odôvodňoval zvýšenie miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správne preto žalovaná odmietla odvolanie žalobkyne a potvrdila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd žalobu žalobkyne vyhodnotil ako nedôvodnú, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
53. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní nebola úspešná, nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je potrebné podať na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka - spisová značka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.