Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoE/105/2019

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a sudcov JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Igora Ragana v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, 041 84 Košice, IČO 30 807 484 proti povinnému: BELLS SLOVAKIA, s.r.o., Stierova 5, 040 23 Košice, IČO 44 420 889 o vymoženie 173,71 eura s prísl. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Hodermarským, Exekútorský úrad Rožňava, Akademika Hronca 3, Rožňava, nástupca súdnej exekútorky JUDr. Judity Jakobejovej, Exekútorský úrad Rožňava, Námestie baníkov 1, Rožňava pod EX 235/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 11.11.2016 č. k. -9 takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Judite Jakobejovej, Exekútorský úrad Rožňava, so sídlom Námestie baníkov 1, 048 01 Rožňava trovy exekúcie vo výške 55,01 eura do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdnej exekútorky vydal dňa 14.3.2013 poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 173,71 eura s príslušenstvom. Súdna exekútorka dňa 22.1.2016 predložila súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si uplatnila trovy exekúcie vo výške 66,96 eura.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol podľa Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Výšku trov exekúcie súd prvej inštancie určil podľa , , , vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške 55,01 eura, ktoré pozostávajú z minimálnej odmeny v sume 33,19 eura, z náhrady hotových výdavkov v sume 7,80 eura a v sume 4,85 eura (poštovné) a 20 % DPH ( z odmeny) v sume 9,17 eura.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Oprávnený súčasne žiadal opraviť napadnuté uznesenie v odôvodnení uznesenia tak, že rozhodnutie č. 700-3412232212- GC04/12 zo dňa 8.1.2013 zmení na rozhodnutie č. 700-3410037513-GC04/13 zo dňa 8.1.2013. Uviedol, že súdny exekútor podal na súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekúcia nemôže byť vykonaná, pretože povinný

nedisponuje žiadnym exekúciou postihnuteľným majetkom. Oprávnený poukázal na to, že povinný od 7.2.2013 zaplatil poistné na sociálne poistenie v celkovej výške 7.330,78 eur a podľa účtovnej závierky podanej za rok 2015 spoločnosť vykazovala inkaso tržby z predaja služieb v hodnote 10.382,00 eur a krátkodobý finančný majetok v pokladnici (ceninách) vo výške 6.416,00 eur, a povinný ďalej vykazuje pohľadávky z obchodného styku, pričom súdny exekútor nevykonal prikázanie inej peňažnej pohľadávky. Oprávnený zastával názor, že s prihliadnutím na daňovú povinnosť, ktorá vyplýva z predmetnej účtovnej závierky, nie je možné súdom ustáliť nemajetnosť.

5. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Uviedol, že konateľ spoločnosti povinného uhradil poistné v sume 7 330,78 eura z osobného účtu, teda nie z firemného účtu. Povinný podľa aktuálnej informácie finančnej správy skončil v strate 6 501 eur, pričom vykazuje krátkodobé záväzky vo výške 33 114,- eur. Pokiaľ oprávnený namietal, že v podnete na zastavenie exekúcie nešpecifikoval úkony vykonané v rámci exekučného konania poukázal na exekučný spis, ktorý má exekučný súd k dispozícii a z ktorého vyplývajú súdnym exekútorom vykonané úkony, na základe ktorých bol podaný návrh na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor ďalej uviedol, že odvolanie proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné. Poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h, § 203 ods. 2, § 58 ods. 6 a § 243h Exekučného poriadku a navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.

6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené dňa 15.3.2019.

7. Krajský súd ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa Exekučného poriadku (účinného od 1.7.2016) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil so zastavením exekúcie pre nemajetnosť povinného.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 8.2.2013, kedy bol súdnej exekútorke doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. č. 700-3410037513-GC04/13 zo dňa 8.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.1.2013.

14. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

16. Zákonné ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť povinného, ktorá má predovšetkým vychádzať zo zistení súdneho exekútora, a ktorá má za následok vznik povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Predpokladom zastavenia exekúcie je zistenie skutočnosti o tom, že majetok povinného nie je spôsobilý ani na úhradu trov exekúcie. Exekučný súd je pritom oprávnený a zároveň povinný posudzovať majetkové pomery povinného či už pri podaní podnetu súdneho exekútora

na zastavenie exekúcie alebo návrhu povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Len exekučný súd môže totiž exekúciu na návrh aj bez návrhu zastaviť, pričom výrokom rozhodnutia je súdny exekútor viazaný. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že ak súdny exekútor podá podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie, exekučný súd je povinný posúdiť, či súdny exekútor vykonal všetky úkony na zistenie majetku povinného a nemôže sa uspokojiť len s konštatovaním súdneho exekútora, že v rámci exekúcie nebol zistený žiaden majetok povinného a exekúciu bez ďalšieho zastaviť.

17. Podaním zo dňa 22.1.2016 súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že ani opakovaným šetrením nebol zistený žiaden majetok povinného postihnuteľný výkonom exekúcie. Neuviedla pritom, aké opakované šetrenia a kedy vykonala v súvislosti so zisťovaním majetku povinného. Z pripojeného exekučného spisu odvolací súd zistil, že po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdna exekútorka doručovala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré povinný prevzal dňa 12.4.2013. V marci 2013 požiadala o súčinnosť dopravný inšpektorát, kataster nehnuteľností a Sociálnu poisťovňu, ktorí oznámili, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla, nie je vlastníkom nehnuteľnosti a má jedného zamestnanca. V novembri 2013 súdna exekútorka vydala príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky zo všetkých účtov v banke a súčasne exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky zo všetkých účtov v banke, ktoré povinný prevzal 30.11.2013, pričom v spise sa nenachádzajú záznamy o výsledkoch tohto postupu exekútora. Z mája 2015 je v spise záznam z informačného systému exekučných blokácii, podľa ktorého povinný nemal v tomto systéme evidované motorové vozidlo. Žiadne ďalšie šetrenia a úkony súdna exekútorka až do podania podnetu na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nevykonala.

18. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, aké úkony boli vykonané súdnym exekútorom za účelom zistenia majetku povinného a s akým výsledkom a hoci súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie exekučný spis, nezaoberal sa šetreniami, ktoré súdny exekútor vo veci vykonal a či z obsahu exekučného spisu možno vyvodiť nemajetnosť povinného, ale exekúciu bez všetkého zastavil. Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie zastavil exekúciu preto nemožno považovať za dostatočné a spoľahlivo preukázané, čo zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia.

19. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie zrušil vrátane závislého výroku o náhrade trov exekúcie podľa , pretože svojim nesprávnym procesným postupom - nedostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

20. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie po preskúmaní exekútorského spisu a úkonov exekučnej činnosti, ktoré boli vykonané za účelom zistenia majetkových pomerov povinného, posúdiť, či bola nemajetnosť povinného spoľahlivo preukázaná, inak vráti spis súdnemu exekútorovi na ďalšie šetrenie, najmä - vzhľadom na výšku pohľadávky, či povinný nemá hnuteľné veci, ktorých predajom by bolo možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie. Vzhľadom na to, že uznesenie bolo vo veci zrušené, odvolací súd sa už nezaoberal návrhom oprávneného na opravu dôvodov napadnutého rozhodnutia, o ktorej mal rozhodnúť súd prvej inštancie.

21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

22. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov celého konania vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

23. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa podľa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).