Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cob-65-2019.pdf
PDF · 92.68 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cob/65/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Boženy Husárovej a členov senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci navrhovateľa: Ing. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. ulica XXXX/XX, A., zastúpený: Mgr. Erik Jurista, advokát, Sad A. Kmeťa 1802/24, Piešťany, proti povinnému : MNV PN, s.r.o., so sídlom Hurbanova 7/2477, Piešťany, IČO: 46 863 346, zastúpený AK IVANOVA s.r.o. , Advokátska kancelária, Plynárenská 1, Bratislava,o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č.k. 21Cb/19/2019-52 zo dňa 12.05.2019, t a k t o
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Povinnému súd priznáva voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného z dôvodu neosvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie.
2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že je spoločníkom povinného dlžníka vo veľkosti obchodného podielu 50% a ďalší dvaja spoločníci majú obchodný podiel vo výške 25% každý. Keďže povinný v rámci podnikateľského zámeru mal záujem o kúpu nehnuteľností, ale nedisponoval dostatočným rozsahom finančných prostriedkov, spoločníci poskytli pôžičku na zaplatenie kúpnej ceny. Navrhovateľ uhradil sumu 122.480,- eur a ostatní dvaja spoločníci každý po 41.240,- eur a po 20.000,- eur. Navrhovateľ ešte vyplatil nad rámce svojho podielu realitnej kancelárie sumu 10.040,- eur. Po úhrade kúpnej ceny sa povinný stal vlastníkom predmetných nehnuteľností a navrhovateľ jeho veriteľom. Medzi spoločníkmi povinného dlžníka ale viazne komunikácia a u navrhovateľa vzniká obava o návratnosť poskytnutých finančných prostriedkov na kúpu nehnuteľností, nakoľko sa dozvedel, že zostávajúci dvaja spoločníci sa bez jeho vedomia rozhodli predmetné nehnuteľnosti predať, čo vyvoláva u navrhovateľa obavu, že v prípade predaja, by zisk nemusel byť primárne použitý na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa z poskytnutej pôžičky a tiež obavu z ohrozenia exekúcie v prípade, že ostatní dvaja spoločníci povinného dlžníka bez vedomia navrhovateľa speňažia predmetné nehnuteľnosti ako jediný majetok. Ak ostatní dvaja spoločníci s navrhovateľom o zámere predať nehnuteľnosti nekomunikovali, má navrhovateľ i obavu, ako s výťažkom z predaja prípadne naložia. Zostávajúci dvaja spoločníci sa vyhýbajú komunikácii s navrhovateľom, , čím, je odôvodnený i záver, že v prípade porušenia povinnosti pri správe majetku povinného zostávajúcimi dvoma spoločníkmi, ktorí sú zároveň jeho konateľmi, by už u povinného nezostal žiaden majetok, ktorý by mohol byť použitý na uspokojenie navrhovateľovej pohľadávky.
3. K návrhu navrhovateľ predložil listinné dôkazy a to Zmluvu o založení povinného dlžníka zo dňa 16.10.2017, Kúpnu zmluvu na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.10.2017, Zmluvu o úschove zo dňa 24.10.2017, potvrdenie o vykonaní transakcie zo dňa 23.10.2017, potvrdenie o vklade
peňažných prostriedkov zo dňa 6.6.2017, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A., výpis z LV č. XXXX a č. XXXXX, účtovnú závierku povinného dlžníka zostavenú k 31.12.2017 a inzeráty týkajúce sa predaja predmetných nehnuteľností zo stránky J. <C.> zo dňa 22.3.2019 a 09.05.2019
4. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu vychádzal z ust. § 343 ods. 1,2,3, § 344, § 324 ods. 3, § 325 ods. 1,2, § 326 ods. 1, § 328 ods. 1,2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1,2, § 332 ods. 1 a § 333 C.s.p., ktoré v odôvodnení citoval, vysvetlil aplikáciu uvedených právnych ustanovení na tvrdenia vychádzajúce z návrhu a súvisiace z jeho osvedčením a dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.
5. Súd skonštatoval, že navrhovateľ sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia ktorým má súd zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky v celkovej výške 132 520 eur, ktoré sú splatné dňom predaja nehnuteľností povinného dlžníka, ktoré boli predmetom kúpy. Listinnými dôkazmi navrhovateľ síce preukázal existenciu pohľadávky v celkovej výške 132 520 eur pozostávajúcej z pôžičky vo výšky 10 040 eur zo dňa 6. júna 2017 a pôžičky vo výške 122 480 eur zo dňa 23. októbra 2017 voči povinnému dlžníkovi, ale neosvedčil dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, nakoľko navrhovateľom uvedené skutočnosti jej existenciu nevyvolávajú. Súd prvej inštancie práve s prihliadnutím na obsah návrhu a jeho doplnenie zistil, že pohľadávka navrhovateľa je splatná až dňom predaja nehnuteľností, ktorých sa návrh na zriadenie záložného práva týka, a tak samotná skutočnosť, že povinný dlžník predmetné nehnuteľnosti ponúka na predaj, nemôžu vyvolať obavu súvisiacu s ohrozením exekúcie, a tým vzniku dôvodov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako vyplýva z návrhu, navrhovateľ už pri poskytnutí finančnej pôžičky počítal s uspokojením pohľadávky až po predaji nehnuteľnosti, tzn. že splatnosť jeho pohľadávky bez predaja nehnuteľnosti by nenastala, a v takom prípade predaj nemôže budúcu exekúciu ohroziť. Prvoinštančný súd zaujal stanovisko i ku vzťahom medzi spoločníkmi, ktorí podľa navrhovateľa s ním nekomunikujú, čo ale nepovažoval za dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 251, § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. , k čomu ale vzal do úvahy, že povinnému dlžníkovi žiadne trovy v rámci súdneho konania nevznikli, preto mu žiadne nepriznal.
6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie a žiadal odvolací súd, aby uvedené rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. V odvolacích dôvodoch zdôraznil, že sa so závermi prvoinštančného súdu sa nestotožňuje z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie v rozhodnutí vyjadril názor, že doba splatnosti pohľadávky vylučuje možnosť dôvodných obáv súvisiacich s riadnym uspokojením pohľadávky a teda aj ohrozenie exekúcie a podľa názoru súdu záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením je možné len vo vzťahu k splatnej pohľadávke a ak by bolo zriadené, znemožňuje prevod zálohu. Takéto závery ale neobstoja, pretože banky by pri poskytnutí úveru developerom mohli uzatvárať záložné zmluvy až v okamihu splatnosti úveru, a tak by obavy o splatnosť a vymožiteľnosť neboli na mieste, záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach by tak mohlo znemožniť alebo ohroziť ich predaj koncovým klientom, a tým aj splatenie úveru, čo je zjavne nesprávne. Účelom záložného opatrenia je zabezpečiť, že v budúcnosti splatná pohľadávka bude splatená riadne, a ak sa tak nestane, má veriteľ k dispozícii možnosť uspokojiť sa so zálohu. Záložné právo pritom žiadnym spôsobom dlžníka neobmedzuje v nakladaní s nehnuteľnosťami, a ak dlžník bude postupovať v súlade s dohodnutými podmienkami pôžičky, má akýkoľvek záujemca možnosť nadobudnúť nehnuteľnosti nezaťažené záložným právom, k čomu je nevyhnutná práve komunikácia medzi navrhovateľom a zostávajúcimi spoločníkmi a zároveň konateľmi povinného dlžníka, ktorá je výrazne naštrbená, nefungujúca, a práve tým sú založené i dôvodné obavy, že uspokojenie pohľadávky a následná exekúcia môže byť zmarená. Splatnosť pohľadávky pritom nie je podľa § 343 C.s.p. podmienkou pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom by bolo v priamom rozpore so zásadou hospodárnosti čakať na splatnosť pohľadávky, pretože v okamihu splatnosti už môže byť bonita povinného zásadným spôsobom znížená. Obavy zo zmarenia exekúcie tak nevyvoláva „samotná skutočnosť, že povinný dlžník ponúka nehnuteľnosti na predaj“, ako uviedol prvoinštančný súd, ale skutočnosť, že k takémuto konaniu dochádza bez súčinnosti s navrhovateľom ako tretím spoločníkom a konateľom a úkony povinný vykonáva mimo neho. Navrhovateľ nemôže ovplyvniť ani podmienky kúpnej zmluvy ktorou dôjde k predaju nehnuteľností, predovšetkým spôsob úhrady kúpnej ceny, čo tiež vyvoláva obavu prekračujúcu mieru, ktorú Civilný sporový poriadok ako podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyžaduje. Na základe toho má navrhovateľ jednoznačne za to, že vo veci sú dôvody osvedčujúce potrebu nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
7. Na základe uvedeného odvolania bola vec predložená odvolaciemu súdu dňa 11.07.2019. Odvolací súd postupom podľa § 329 ods. 1 C.s.p. doručil návrh, odvolanie i uznesenie prvoinštnačného súdu povinnému.
8. Povinný sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril v podaní zo dňa 06.08.2019, s argumentáciou súdu prvej inštancie uvedenou v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil, žiadal rozhodnutie potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
10. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .
11. Odvolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolania a argumentácie navrhovateľa, ktorý odvolací dôvod odvolací súd podradil pod ust. § 365 ods.1 písm. h/ C.s.p. sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom a dospel k záveru o neexistencii dôvodov, ktoré by zakladali možnosť pre zmenu alebo zrušenie prvoinštančného rozhodnutia.
12. Podľa odvolacieho dôvodu uvedeného v ust. § 365 ods1 písm. h/ C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia prvoinštančného súdu a po oboznámení sa s obsahom nedospel k záveru, že by prvoinštančný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie by bolo založené na nesprávnom právnom posúdení veci.
13. Odvolací súd vzhľadom k tomu, že predmetom konania nie je konanie o žalobe a návrh tak nesmeruje voči žalovanému, označil túto stranu ako povinného dlžníka. Účelom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky veriteľa , ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že hoci pre účely rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať pohľadávku navrhovateľa za existujúcu, nie sú splnené podmienky na zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka navrhovateľa prostredníctvom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko v danej veci nebolo osvedčené, že by prípadná exekúcia pohľadávky navrhovateľa mala byť ohrozená. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ak aj povinný dlžník ponúka v návrhu označené nehnuteľnosti na predaj, nemôže jeho konanie vyvolať obavu z ohrozenia exekúcie, pretože pohľadávku navrhovateľa je možné uspokojiť splatením a to z finančných prostriedkov získaných predajom predmetných nehnuteľností, čo znamená, že bez predaja nemožno navrhovateľovu pohľadávku splatiť, čo i podľa názoru odvolacieho súdu nemá za následok dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Naviac odvolací súd na doplnenie správnosti názoru vysloveného prvoinštančným súdom poukazuje na to, že navrhovateľ i v odvolaní zdôraznil, že dôvodom podaného návrhu nie je konanie povinného dlžníka spočívajúce v tom, že ponúka na predaj nehnuteľnosti, ale skutočnosť, že uvedené konanie bolo vykonané bez súčinnosti s navrhovateľom, ktorý je jedným z troch spoločníkov a konateľov dlžníka, ktorí s ním ale nekomunikujú. Uvedený stav ale neosvedčuje, že by povinný konal s cieľom zmariť prípadnú exekúciu pohľadávky navrhovateľa a zbavoval by sa tak cielene svojho majetku.
14. Nedôvodne navrhovateľ v odvolaní poukazuje na to, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä tým, že zostávajúci spoločníci a konatelia s ním nekomunikujú a konajú bez jeho súhlasu.
Súvislosť s opodstatnenosťou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musia preukazovať také úkony povinného dlžníka, ktoré smerujú k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, čo ale v tomto konaní naplnené nie je. Aj po znížení kúpnej ceny zostane povinnému dlžníkovi dostatok finančných prostriedkov, aby navrhovateľovi ako veriteľovi pohľadávku uspokojil.
15. Odkaz odvolateľa na analógiu s konaním bánk pri poskytovaní úverov, zriaďovaní záložných práv a prevod zálohu tiež argumentačne neobstojí. Zriadené záložné právo zaťažuje nehnuteľnosť a pôsobí priamo voči kupujúcemu nadobúdateľovi, čo sa môže odraziť i na výške kúpnej ceny, pričom je zrejmé, že i navrhovateľ má záujem na čo najvyššej sumy získanej predajom. Záložné právo zriaďované bankami nie je porovnateľné so zabezpečovacím opatrením zriadením na základe rozhodnutia súdu.
16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 C.s.p. Nevyhnutnou podmienkou zriadenia zabezpečovacie opatrenia je ale existencia zákonného dôvodu, t. j. takého právneho stavu a vzťahu medzi stranami, ktorý vyžaduje úpravu súdom a s ktorým sa spája i keď len potencionálna obava z ohrozenia exekúcie. Nemôže ale ísť iba o stav faktický, na aký poukazuje navrhovateľ a nie o stav právny, ktorý v danej veci absentuje, keď návrh navrhovateľ založil na nedostatočnej komunikácii zostávajúcich dvoch spoločníkov a konateľov s ním ako tretím, pričom podľa spoločenskej zmluvy je majoritným spoločníkom povinného dlžníka.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne potvrdil (§ 378 ods. 1 C.s.p.).
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému povinnému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, pričom o ich výške rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 396 ods. 1, § 262 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).