Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-2T/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému G. R., B.. XX.XX.XXXX P. T., O. X. X. L. Y., S. Č.. XXXX, na slobode, trestne stíhaného pre zločin vydierania podľa 2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 21. augusta 2018 t a k t o

rozhodol:

Obžalovaný: G. R., B.. XX.XX.XXXX P. T., O. X. S. Č.. XXXX, X. L. Y., na slobode,

sa podľa o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom -40 zo dňa 04.06.2018, doručenej súdu 04.06.2018, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 8:15 hod. do 8:30 hod. dňa 16.06.2017 v X. L. Y. na parkovisku pred obecným úradom a zdravotným strediskom pristúpil k poškodenému T.. W. L. so slovami: „pani R. sa nebude nikto vyhrážať súdom, ak to dáš na súd, dám ťa zlikvidovať a dám ti rozbiť hubu, povedz si čo chceš, aby ti bolo urobené a bude ti to urobené, keď si povieš, aby to bolo urobené tu a teraz tak to bude urobené tu a teraz“.

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Dňa 04.06.2018 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. -40 zo dňa 04.06.2018, na obvineného G. R. pre zločin vydierania podľa na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

V danej veci bol vydaný trestný rozkaz dňa 20.09.2018, voči ktorému podal v zákonnej lehote odpor obvinený cestou obhajcu.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v predmetnej trestne veci vykonal na hlavnom pojednávaní dňa 15.05.2019 a 21.08.2019 dokazovanie výsluchom obžalovaného G. R. v zmysle , poškodeného T.. W. L., svedkov I. V.C., B. S., Q. Z., N.. T. X., L. Z., P. R., P. X. v zmysle , čítaním listinných dôkazov v zmysle : priestupkové spisy ohľadom poškodeného ČVS:ORP-99/VYS-NM-2018, oznámenie o skončení pracovného pomeru, výzva a reakcia pani R. poškodenému, odpis registra trestov na obžalovaného, lustrácia registra priestupkov, lustrácia sociálnej

poisťovne, správy o povesti na obžalovaného, oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil nasledovné:

Obžalovaný G. R. poprel spáchanie skutku kladenému mu za vinu. Po poučení podľa príslušných ustanovení , vrátane poučenia o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle psím. a), alebo písm. c) , vyhlásil po porade so svojím obhajcom, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Z jeho výpovede vyplýva, že sa ráno s manželkou rozprával, že ide na Obecný úrad do I. niečo vybaviť, manželka išla s ním, sedela vzadu v aute, kde sú tmavé sklá. Išli okolo zdravotného strediska, načo zbadala manželka poškodeného doktora T.. L.. Obžalovaný zaparkoval po ľavej strane od auta poškodeného, autá boli od seba asi 1,5 metre až 2 metre. Obžalovaný obišiel svoje auto zozadu, obaja z auta vystúpili. Dvere na aute obžalovaného boli všetky zatvorené. Obžalovaný kufor vôbec neotváral. Dvere obžalovaný neotváral, žena sedela vzadu, kde boli nepriehľadné sklá, nechceli, aby ju niekto videl, keďže bola PN. Obžalovaný nemal na sebe ani pri sebe žiadnu tašku. Obžalovaný sa predstavil, že je manžel jeho bývalej sestričky, požiadal ho o to, aby doktor nachystal zdravotnú dokumentáciu celej ich rodiny. Obžalovaný nechcel karty hneď, no požiadal doktora, aby mu ich nachystal, že si niekedy pre karty príde. Poškodený si niečo šomral popod nos, povedal, že na to má 15 dní. Obžalovaný to viac neriešil, odišiel, sadol do auta. Poškodený sadol naspäť do svojho auta, čo obžalovaný so ženou nechápal, keďže mal ísť do svojej ambulancie. Poškodený s autom cúvol, zastavil. Obžalovaný vycúval a išiel na I. na úrad. Keď obžalovaný so ženou odchádzal, poškodený bol v aute na parkovisku. V tom čase tam boli viacerý ľudia, boli asi 15 metrov od nich, preto je nezmysel, že by sa mal vyhrážať poškodenému pred ľuďmi na verejnosti. Tam si vybavil veci, keď sa vracal cez X. stretol svedka Z., s ktorým sa rozprávali 10 minút. Manželka po celý čas sedela v aute, pričom ju videl v aute a rozprával sa s ňou aj svedok Z.. Okolo 16,00 poobede prišla pre neho polícia, ktorá sa ho pýtala, či je P. R., či má zbrojný preukaz. Obžalovaný nemá zbrojný preukaz, tento má jeho otec a brat. Obžalovaný ich neviezol na poľovačku, ani v aute nikdy nemal ich zbrane, ani nemal prístup k žiadnym zbraniam. Obžalovaný nebýva ani s otcom ani s bratom. Obžalovaný žije so ženou, deťmi a stará sa o starú matku, ktorá má 98 rokov. Nikto z nich zbrane nemá. Obžalovaný nechápal, prečo ho polícia zobrala, o skutku sa dozvedel až od vyšetrovateľa. Poškodeného videl v ten deň prvýkrát, druhýkrát ho videl na polícii. Poškodený podľa neho nie je normálny, každý si na neho spraví názor, keď ho vidí a počuje. Poškodený aj na polícii tvrdil, že chce pyrotechnikov, že manželka obžalovaného mu dala pod auto bombu. Žena robila u poškodeného asi 1,5 mesiaca sestričku. Sama chcela odísť v skúšobnej dobe, keď išla na PN povedala poškodenému, že si má hľadať novú sestričku, lebo ona u neho nebude robiť. Potom jej prišla od poškodeného výpoveď a predžalobná výzva, na ktorú žena reagovala cez právničku, viac vec neriešili. Poškodený si nahováral, že žena ho ohovára, no to si robil sám, nemá to v hlave v poriadku. Žena mu rozprávala skúsenosti z práce, kedy sa poškodený schovával pred pacientmi, na záchod chodil telefonovať. Poškodený už v X. L. Y. nepracuje. Poškodený dal trestné oznámenie na manželku za ohováranie, že mu zničila ambulanciu, pričom toto trestné oznámenie bolo odmietnuté, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania. Obžalovaný počul od viacerých ľudí, že si chceli od poškodeného zobrať karty, pričom poškodený na nich volal políciu, napr. pani P. X.. Poškodený opakovane volal na ľudí políciu kvôli kartám. Okrem ženy obžalovaného pracovala pre poškodeného iba jeho matka. Obžalovaný s poškodeným nemal žiaden konflikt.

Z výsluchu poškodeného T.. W. L. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v deň skutku išiel do práce. Videl za sebou veľké tmavé auto, ktoré na parkovisku pred jeho ambulanciou odparkovalo neďaleko od neho. Na hlavnom pojednávaní poškodený uviedol, že obžalovaný svoje auto zaparkoval vedľa neho. (V prípravnom konaní sa poškodený vyjadril, že pred jeho vozidlom zastal obžalovaný). Ako prvý vystúpil obžalovaný, ktorý sa predstavil ako pán R., mal pri sebe ľadvinku. Otvoril dvere na svojej strane, išiel do kufra, poškodený počul, akoby manipuloval so zbraňou, niečím tam manipuloval, potom išiel k poškodenému, kufor zatvoril, potom povedal vyhrážky. Zbraň nevidel, len počul zvuk, no tento zvuk nevedel na pojednávaní popísať. Prišiel k nemu a povedal, že: „Pani R. sa súdom nikto vyhrážať nebude, ak to dáš k súdu, dám ťa zlikvidovať a dám ti rozbiť hubu, povedz si čo chceš, aby ti bolo urobené a bude ti to urobené tu a teraz.“ Na to poškodený nereagoval. Po týchto slovách bol poškodený vyľakaný. Chcel ísť do ambulancie, no obžalovaný mu v tom bránil, postavil sa mu do cesty. Chcel ísť poza jeho auto do práce, potom sa vrátil do svojho auta. Obžalovaný sa mu postavil za auto, bránil mu odísť. Poškodený tvrdil, že všetky dvere obžalovaný na jeho aute postupne otvoril a nechal otvorené, bol otvorený aj kufor. Nastúpil do auta, išiel cúvať, za ním bolo väčšie auto obžalovaného tak počkal, kým odíde. Potom vycúval dozadu (neskôr poškodený uviedol, že autom išiel kúsok dopredu, chcel ísť s autom po pravej strane,

chcel obísť auto obžalovaného, potom on stál autom za autom obžalovaného, potom ho chcel obísť po ľavej strane). Potom počkal v aute, lebo mal strach. Potom obžalovaný autom odišiel, poškodený počkal, kým odíde. Potom sa vrátil späť na parkovisko, zaparkoval. Išiel do ambulancie, kde prvýkrát volal políciu aj právničke. Neskôr na výsluchu na pojednávaní sa poškodený vyjadril, že poškodený už v aute prvýkrát volal políciu a právničke, alebo matke. Keď naštartoval, vycúval, vtedy volal na políciu. Mal strach, obavu o život. Ošetril dve pacientky, ktoré boli podľa jeho vyjadrenia akútne prípady, bolestivé. Jednej pacientke povedal, že sa mu na parkovisku niekto vyhrážal. Taxíkom sa nechal doviesť na políciu, kde vypovedal. Obžalovaného videl v deň skutku prvýkrát, potom ho ešte videl na polícii. Pred skutkom poškodený doručil manželke obžalovaného výpoveď a predsúdna výzva. Na túto výzvu bola právničke poškodeného zaslaná odpoveď pani R.L.. Poškodený potom upustil od konania voči pani R.. Poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že viackrát musel volať políciu do X. L. Y., lebo im v ambulancii boli demolované dvere, bola napádaná jeho sestrička (matka poškodeného), pacienti chceli brať od neho nejaké veci, na čo musel volať políciu. Mal tam konflikty, kde bolo nutné volať políciu.

Z výsluchu svedkyne I. V. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že svedkyňa z toho, čo je obžalovanému kladené za vinu nič nevidela ani nič nepočula. Ona čakala pred ambulanciou, pred zdravotným strediskom. Poškodeného nevidela, v ten deň nebola v ambulancii. Na parkovisku nič zvláštne nevidela. Obžalovaného si v ten deň nevšimla, nevidela žiaden konflikt. Keby tam bol nejaký konflikt a hádal by sa tam niekto, tak by si to určite všimla. Polícia ju volala ako svedka, lebo ju videli na obecnej kamere ako čakala.

Z výsluchu svedkyne B. S. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v deň skutku išla k zubárovi - poškodenému náhodou, lebo jej zubárka nerobila, poškodený ju zastupoval. Išla do jeho ambulancie, ošetril jej zub. Auto mala zaparkované vedľa neho. Nič zvláštne na parkovisku nevidela, nevidela žiadny konflikt na parkovisku. Svedkyňa čakala pred ambulanciou asi 10 minút. Po 5 minútach ju poškodený zavolal do ambulancie, kde nebola sestrička. V ambulancii jej povedal niečo také, že niektorí rodičia sú zvláštny, že je ťažké pracovať, keď sa mu niekto vyhráža, čo jej prišlo divné, že také veci hovorí poškodený cudzím ľuďom, pričom ona sa ho ďalej na nič nepýtala a odišla z ambulancie. Videla ho druhýkrát, bol zvláštny, aj prvýkrát sa jej javil zvláštny. Myslela si, že sa poškodený s niekým pohádal pri telefonáte. Svedkyňa si to myslela, lebo videla poškodeného telefonovať v aute, keď pri ňom zaparkovala. Parkovala pri poškodenom zľava, kedy sedel v aute. V tom čase na parkovisku určite nestálo veľké čierne auto obžalovaného.

Z výsluchu svedkyne Q. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že svedkyňa z toho, čo je obžalovanému kladené za vinu nič nevidela ani nič nepočula. V tom čase bola na materskej. Ako svedok vypovedala, lebo ju videli na kamere. O skutku sa dozvedela až potom. Poškodeného pozná, chodili k nemu no zdražel moc, preto si našli nového zubára. V deň skutku si svedkyňa nepamätá, či ho videla. Na parkovisku nevidela nič neobvyklé, žiaden konflikt, bol to normálny deň. Od pondelka do soboty chodila do Y., chodila okolo auta poškodeného. Nič nevidela ani nepočula.

Z výsluchu svedkyne N.. T. X. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v deň skutku išla k zubárovi poškodenému, lebo zastupoval jej doktorku. Čakala na poškodeného vonku pred zdravotným strediskom, ambulancia bola zatvorená. Čakala tam asi hodinu, lebo si myslela, že zubár ordinuje skôr. Bola tam aj jedna pani, ktorá čakala. Svedkyňa počas čakania nič zvláštne nepočula, ani nevidela konflikt, nič neobvyklé sa nestalo. Poškodeného videla prvýkrát. Poškodený odomkol ambulanciu, chvíľu ich nechal čakať, išla na ošetrenie druhá. Svedkyňu potom poškodený ošetril, bol uponáhľaný, zbrklý.

Z výsluchu svedka L. Z. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že v deň skutku stretol obžalovaného so ženou, ktorí boli niečo vybavovať v I., mali vybavovať aj nejaké karty v X.. Stretli sa náhodne v X. L. Y., obžalovaný so ženou sa vracali z Lubiny. Obžalovaný mal v aute manželku. Svedok sa rozprával s oboma. Obžalovaný nebol rozrušený, bol v pohode, ani mu nič nespomínal. Ich stretnutie trvalo asi 10 minút. Vie, že v ten deň poobede policajti zadržali obžalovaného. Obžalovaný je jeho dlhoročný priateľ, poškodeného nepozná. Obžalovaný nechodí na poľovačky. Ku skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu sa nevie vyjadriť.

Z výsluchu svedkyne P. R. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že u poškodeného pracovala od apríla do mája 2017. Dňa 29.05.2017 mu doniesla PN, lebo mala zdravotné problémy, pričom mu oznámila, že do práce sa nevráti, nech si hľadá novú sestričku. Prácu si vykonávala svedomite, v zmysle pracovnej

zmluvy. Poškodený ako doktor pôsobil zvláštne, utekal a schovával sa pred pacientmi. Niekedy pred pacientmi si hlavu chladil tým, že si umyl hlavu v umývadle pod studenou vodou, preto pacienti od neho odchádzali. Stalo sa to, že niektorým pacientom neurobil zub, s ktorým prišli ako bolestivý. Naopak poškodený chcel pacientovi, ktorý krvácal a bral lieky na riedenie krvi, trhať zub, čo sa nesmelo, no pacient radšej sám odišiel od poškodeného. Neskôr jej tento pacient za toto poďakoval. Takto sa správal k pacientom, pričom na dedine sa toto jeho správanie rozšírilo, pacienti sa od neho odhlasovali, bolo ich cez 90. Pacienti voči nemu ako lekárovi nemali dôveru. Doktor nevedel robiť ani s počítačom, s pokladňou či s tlačiarňou. Pre neho boli ľudia, ktorí sa odhlasovali nebezpeční, mal pred nimi strach. Ľudia sa na neho chodili sťažovať aj na obecný úrad, ktorý poškodenému nepredĺžil nájomnú zmluvu, pričom on preto podal trestné oznámenie na svedkyňu, ktoré bolo odmietnuté. Poškodený podal aj trestné oznámenie na poslankyňu pani Z. aj na starostku obce. Svedkyňa má vedomosť aj o tom, ako poškodený opakovane volával políciu na ľudí, ktorí si chceli zobrať svoje zdravotné záznamy. Ľudia sa jej sťažovali na poškodeného. Svedkyňa s poškodeným nemala počas práce žiaden konflikt. Chcela od poškodeného odísť kvôli jeho prístupu k pacientom. Druhý deň po tom, ako mu dala maródku, dostala od poškodeného písomne výpoveď, bola v skúšobnej dobe. Potom jej poslal cez právničku list, predžalobnú výzvu, ktorou ju vyzval na upustenie od konania, ktorým ho mala ohovárať a zasahovať do jeho osobnostných práv, čím mu vzniká materiálna aj nemateriálna ujma. Svedkyňa mu odpovedala cez jej právničku, a tým považovala vec za vybavenú. Trestné oznámenie poškodeného za ohováranie bolo odmietnuté, čo vyplýva aj zo spisu OR PZ NM ČVS:ORP-99/VYS-NM-2018. Potom sa chceli odhlásiť. Muž išiel cez X. do Lubiny, ona bola celú dobu s ním. Zastavil sa pre karty pred strediskom po tom, čo zbadali auto poškodeného. Poškodený zaparkoval prvý, oni vedľa neho vľavo. Obžalovaný vypol motor, obišiel auto zozadu a ako prechádzal, poškodený vyšiel z jeho auta, načo sa obžalovaný predstavil a požiadal ho slušne, aby mu nachystal zdravotné karty celej rodiny. Ona celý čas sedela v aute vzadu, kde sú tmavé sklá. Nechcela, aby ju videl. Poškodený si naspäť sadol do auta, vycúval na cestu, potom išiel naspäť na parkovisko, kde v aute sedel a telefonoval. Oni potom išli na úrad do Lubiny, cestou späť sa stretli so svedkom Z., poli spolu asi 10 minút. Svedok ju videl aj sa spolu rozprávali. Rozlúčili sa a išli domov. Neskôr okolo štvrtej došli z kriminálky policajti, že hľadajú P. R.. Zobrali obžalovaného bez toho, aby mu povedali, čo sa stalo. Policajti povedali, že sa to dozvie potom. Bol to hrozný zážitok. Mužovi prehľadali aj auto, ktoré predtým strážili. Svedkyňa poukázala na výsluch pred vznesením obvinenia, ktorý viedol na polícii prokurátor T.. T., ktorý sa správal neprimerane, kričal po svedkyni, nezaujímala ho pravda, on mal svoju pravdu. Správal sa drzo a arogantne. Na inom výsluchu jej bolo povedané, že na ňu nemajú čas, tak nebola vypočutá. Svedkyňa poprela, že by sa stalo niečo z toho, čo je predmetom obžaloby, pričom bola prítomná v aute počas celej doby, ako sa mal skutok stať. Celé to trvalo 1 -2 minúty. Obžalovaný neotváral žiadne iné dvere ako svoje ani kufor. Rádio v aute nešlo. Počula, čo hovoril obžalovaný ohľadom ich kariet. Obžalovaný len chcel, aby mu tie karty nachystal, nechcel ich hneď. Poškodeného počula iba, že hovorí: „počkajte, počkajte“. Obžalovaný sa potom vrátil do auta. S ničím nemanipuloval, neotváral kufor, nemal nič na sebe ani ľadvinku. Obžalovaný nemá zbraň. Poškodený si po rozhovore sadol do auta, vycúval na cestu, zostal tam stáť, začal telefonovať. Nešiel smerom do ambulancie. Obžalovaný so ženou odišli v čase, keď poškodený telefonoval vo svojom aute. Nič iné sa nestalo.

Z výsluchu svedkyne P. X. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že o skutku nevie nič, nebola prítomná pri skutku. Ohľadom vierohodnosti poškodeného T.. L. vypovedala, že asi 12.06.2017 mala s poškodeným zlú skúsenosť. Popísala ju tak, že keď sa rozhodla o zmenu zubára, prišla do ambulancie pre kartu, kde boli dvaja ľudia. Požiadala doktora o svoj zdravotný záznam, doktor jej zabuchol dvere pred nosom. Počkala, kým zubár ošetrí pacientov, potom opäť požiadala o záznam, na čo jej poškodený povedal, že to nebude také ľahké, že jej ho nemôže dať. Poškodený jej povedal, že ho vyrušuje, že na ňu zavolá policajtov, čo aj urobil. Policajti jej povedali, že boli privolaní, lebo mal niekto v ambulancii rušiť poriadok. Nakoniec odišli.

Z odpisu z registra trestov a registra priestupkov obžalovaného G. R. vyplýva, že nemá záznam v registri trestov a nedopustil sa žiadneho priestupku.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.

Podľa trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa , kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

Podľa súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak

a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.

Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného podľa sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú obranu, krajnú núdzu a pod.

Objektom trestného činu je ochrana slobodného rozhodovania sa človeka o svojom živote a majetku.

Podľa , každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

V zmysle príslušných ustanovení súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na pojednávaní okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť pre závažné pochybnosti o relevantných okolnostiach tvoriacich údajný skutok najmä o tom, že v predmetnom konaní vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Povinnosťou súdu bolo v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) spod obžaloby obžalovaného oslobodiť podľa . Zásada prezumpcie neviny spočíva v tom, že každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie sa považuje za nevinného, pokiaľ sa zákonnými dôkazmi nepreukáže opak. Táto zásada je priamo zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.

V danom prípade súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil v zmysle , nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že skutkový dej uvedený v obžalobe sa nestal tak, ako je uvedený v obžalobe. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu, a to s poukazom na to, že jediným priamym dôkazom svedčiacim v neprospech obžalovaného je výpoveď svedka poškodeného T.. W. L.. Obžaloba je teda postavená na výpovedi jediného svedka poškodeného L.. V danej veci neexistuje iný priamy svedok údajného vyhrážania, neexistujú ani ďalšie podporné zákonné dôkazy (napr. odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné dôkazy alebo vyšetrovací pokus), pričom v danom prípade jediný dôkaz - výpoveď poškodeného nie je jednoznačne jasná, logická, zrozumiteľná, presvedčivá a vierohodná, naopak je chaotická, vnútorne rozporná a nepresvedčivá, a zároveň bola inými dôkazmi spochybnená a vyvrátená. Poškodený svojou neskoršou výpoveďou v podstatných otázkach v podstate neguje svoje predchádzajúce výpovede ako aj skutkovú vetu obžaloby. Poškodený s odstupom času na hlavnom pojednávaní vypovedá inak ako v prípravnom konaní. Jeho výpoveď je v rozpore s objektívnymi dôkazmi, čo robí jeho výpoveď za nedôveryhodnú a neudržateľnú. Vo výpovediach poškodeného L. sú viaceré rozpory, a to v časti, kedy poškodený v prípravnom konaní uviedol, že auto obžalovaného zastavilo pred jeho vozidlom, na hlavnom pojednávaní uviedol, že auto obžalovaného parkovalo vedľa jeho auta. Ďalej poškodený uvádza, že obžalovaný mal mať na sebe ľadvinku, čo je vyvrátené výpoveďou obžalovaného aj jeho manželky. Tvrdenia poškodeného o tom, že obžalovaný mal počas ich stretnutia postupne pootvárať všetky dvere aj kufor na aute sú nie len nelogické, ale v konaní ničím nepreukázané. Tiež v konaní nebolo preukázané, že by obžalovaný mal zbrojný preukaz, či vlastnil nejakú zbraň, naopak svedkovia potvrdili, že zbraň nemal, nemal k nej ani prístup, nakoľko býva so svojou ženou, deťmi a starou matkou, čo si očividne pomýlili aj policajti, keď v dobe jeho zadržania hľadali osobu P. R., ktorý mal zbrojný preukaz. Nejednalo sa však o obžalovaného. Svedok Z., ktorý sa pozná s obžalovaným 30 rokov potvrdil, že na žiadne poľovačky nechodil, zbraň nemá. Poškodený dokonca nevedel na pojednávaní popísať ani zvuk, ktorý mal pripomínať manipuláciu so zbraňou. Vyhrážky, ktoré mal obžalovaný adresovať poškodenému, že: „Pani R. sa súdom nikto vyhrážať nebude, ak to dáš k súdu, dám ťa zlikvidovať a dám ti rozbiť hubu, povedz si čo chceš, aby ti bolo urobené a bude ti to urobené tu a teraz.“ neboli v konaní žiadnym spôsobom preukázané. Svedkyňa R., ktorá sedela počas skutku v aute obžalovaného toto poprela, žiadny z vypočutých svedkov, ktorí sa nachádzali v okolí parkoviska nič nepočuli, nevideli žiaden konflikt, nič neobvyklé nevideli. Napriek tvrdeniam poškodeného, že bol vyľakaný a mal obavu o život, tento išiel do ambulancie, a namiesto okamžitého vyhľadania polície, išiel ošetriť dve pacientky, ktoré boli podľa jeho vyjadrenia akútne prípady, čo však ošetrené svedkyne B. S. ani N.. T. X. nepotvrdili. Poškodený mal uviesť svedkyni S., že niektorí rodičia sú zvláštny, že je ťažké pracovať, keď sa mu niekto vyhráža, čo však ona osobne nepočula a zdalo sa jej divné, že také niečo hovorí jej ako cudziemu človeku, pričom sa jej javil zvláštny. Podľa druhej pacientky bol poškodený uponáhľaný. Poškodený ďalej rozporne tvrdí, že keď chcel odísť po rozhovore s obžalovaným do ambulancie, obžalovaný mu v tom bránil, postavil sa mu za auto. Tvrdí, že nastúpil do auta, išiel cúvať, za ním bolo väčšie auto obžalovaného, pričom predtým tvrdí, že obžalovaný odstavil auto vedľa neho. Poškodený ďalej rozporne tvrdí, že prvýkrát volal políciu z ambulancie, neskôr uvádza, že už v aute prvýkrát volal políciu a právničke alebo matke (čo sám nevie uviesť). Z výpovede poškodeného je zrejmé, že opakovane bezdôvodne volal políciu na ľudí, pacientov, ktorí si od neho chceli vziať zdravotný záznam a chceli zmeniť zubára. Žiadne z jeho tvrdení o tom, že mu mali pacienti demolovať dvere v ambulancii ani že by niekto napadol jeho sestričku - matku nebolo preukázané. Naopak z jeho výpovede, z výpovede svedkov a z listinných dôkazov (priestupkový spis, predžalobná výzva a pod.) vyplýva, že poškodený opakovane bezdôvodne na mnohých ľudí volá políciu, podáva trestné oznámenia a žaloby o ochranu osobnosti na slušných ľudí, čo vyplýva aj z výpovede P. X., ktorá má dodnes z jeho správania traumu. Pričom z jej výpovede vyplýva, že hoci je zvyknutá na rôzne konanie, nakoľko bola dlhé roky profesorka na gymnáziu, s takýmto správaním sa nestretla. Podľa vyjadrenia svedkyne R. mal podať trestné oznámenie aj na starostku a jednu poslankyňu, nakoľko poškodenému nebola predĺžená nájomná zmluva na výkon jeho povolania v X. L. Y.. Vo výpovediach poškodeného L. boli viaceré rozpory, teda výpoveď poškodeného na začiatku trestného stíhania sa po vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní stala neudržateľnou a pre dôkaznú núdzu na strane obžaloby aj nepreukázanou. V konaní pred súdom bola spochybnená vierohodnosť výpovede poškodeného W. L., jeho dôveryhodnosť je spochybnená nielen objektívnymi okolnosťami ale aj jeho subjektívnym postojom k obžalovanému, ktorý je podmienený jeho hnevom kvôli tomu, že pacienti sa od neho odhlasujú, sťažujú sa na jeho správanie, pričom súd z vykonaného dokazovania nadobudol aj pochybnosti o jeho duševnom stave, hoci nenariadil jeho vyšetrenie. Jeho tvrdenia o tom, že pacienti mu demolujú ambulanciu, napádajú sestričku, či o tom, že mu mali dať bombu pod auto a pod. sú ničím nepodložené. Motívom konania

poškodeného pri podávaní trestného oznámenia je možná snaha o pomstu obžalovanému, ktorého manželka od neho odišla, pri oznámení práceneschopnosti mu oznámila, aby si hľadal novú sestričku, že ona u neho nechce pracovať čo sa mu zjavne nepodarilo, keďže u neho pracovala neskôr jeho matka ako sestrička.

V danom trestnom konaní ide o typický prípad tzv. tvrdenia obžalovaného proti tvrdeniu poškodeného, pričom sú prezentované dve verzie skutku. Obžalovaný G. R. od začiatku trestného stíhania popiera spáchanie skutku, na svojich tvrdeniach zotrval. Z jeho výpovede vyplýva, že cestou do I. išli okolo zdravotného strediska, kde bol poškodený T.. L., zaparkoval po ľavej strane od auta poškodeného, autá boli od seba asi 1,5 metre až 2 metre. Obžalovaný obišiel svoje auto zozadu. Dvere na aute obžalovaného boli všetky zatvorené. Obžalovaný kufor vôbec neotváral. Počas celej tejto doby sedela v aute obžalovaného jeho žena, ktorú však poškodený cez tmavé čierne sklá vidieť nemohol. Obžalovaný sa predstavil a požiadal poškodeného o nachystanie zdravotných dokumentácii jeho rodiny z dôvodu zmeny zubára, na čo mal poškodený reagovať, že má na to 15 dní. Obžalovaný sadol do auta, pričom poškodený s jeho autom vycúval a zastavil, telefonoval. Obžalovaný so ženou odišli do I., cestou späť stretli svedka Z.. Výpoveď obžalovaného je podporená výpoveďou svedkyne R., ktorej vierohodnosť súd nemá dôvod spochybňovať, táto bola pred každou jej výpoveďou riadne poučená o následkoch krivej výpovede či krivej prísahy. Skutok sa mal stať na verejnosti, kde boli viacerí ľudia, z ktorých výpovedí vyplýva, že neboli svedkami žiadneho konfliktu, žiadnych vyhrážok, nič neobvyklé nevideli. Z výpovede svedkyne V. vyplynulo, že z toho, čo je obžalovanému kladené za vinu nič nevidela ani nič nepočula, čakala pred strediskom, no nevidela žiaden konflikt. Svedkyňa S. bola poškodeným po údajnom skutku ošetrená, čakala pred ambulanciou 10 minút, nič nevidela a myslela, že poškodený sa s niekým pohádal pri telefonáte, nakoľko ho videla telefonovať v aute, vedľa ktorého parkovala. Obžalovaného nevidela. Z výsluchu svedkyne Z. vyplynulo, že svedkyňa z toho, čo je obžalovanému kladené za vinu nič nevidela ani nič nepočula, bola na parkovisku, no žiaden konflikt tam nebol. Svedkyňa X. čakala pred zdravotným strediskom asi hodinu, počas čakania nič zvláštne nepočula, ani nevidela konflikt, nič neobvyklé sa nestalo. Svedok Z. potvrdil vo svojej výpovedi verziu obžalovaného a svedkyne R., videl svedkyňu v aute obžalovaného v čase bezprostredne po údajnom skutku. Ak vo veci existuje jediný usvedčujúci dôkaz, na ktorom je postavená obžaloba, teda výpoveď poškodeného, je potrebné tento dôkaz preveriť a preukázať jeho pravdivosť, a to hlavne vo vzťahu účasti obžalovaného na žalovanom skutku. Skutok tak, ako je uvedený v obžalobe, kde sa mal obžalovaný R. vyhrážať poškodenému L., nebol nijakým zákonným dôkazom preukázaný. Skutok opísaný v obžalobe vyplýva výlučne z výpovede poškodeného. V konaní bolo nesporne preukázané, že obžalovaný R. je nesporný typ, doteraz sa nedopustil žiadneho priestupku ani trestného činu, je slušný občan, naopak bolo preukázané, že poškodený L. opakovane bezdôvodne volal políciu na slušných ľudí, podával trestné oznámenia či žaloby o ochranu osobnosti.

Skutkový stav tak, ako je uvedený v obžalobe nebol nijakým zákonným dôkazom preukázaný. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané jednoznačne a s istotou vylučujúcou akúkoľvek pochybnosť o závere, že skutok sa stal spôsobom popísaným v obžalobe. Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, okrem výpovede poškodeného L. ani jeden dôkaz priamo či nepriamo v súvislosti s inými dôkazmi neusvedčuje obžalovaného R. zo spáchania žalovaného skutku popísaného v obžalobe. Obžaloba je v dôkaznej núdzi. V danej veci absentujú objektívne zákonné dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného. V trestnom konaní pritom platí zásada, že nedokázaná vina sa rovná dokázaná nevina. Výsledky dokazovania vykonaného pred súdom netvoria ucelenú reťaz priamych a nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné vyvodiť bezpečný záver o tom, že obžalovaný sa dopustili žalovaného skutku a že by sa jednalo o trestný čin. Skutok, tak ako je opísaný v obžalobe sa podľa vykonaného dokazovania nestal, a preto súd podľa obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody poškodeným T.. W. L..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /, / a to v neprospech i v prospech obžalovaného /, /.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka / /.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného / /.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca / /.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli / /.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody / /, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / /.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci / /.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.