Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-9C-52-2020.pdf
PDF · 100.74 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-9C/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Belanovou, v spore žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., zast. BANÍK & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Košická 4984/46, 821 08 Bratislava, IČO: 51 329 972, proti žalovanej: Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 10.156 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 10.156,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.529,- EUR od 17.09.2020 do zaplatenia zastavuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.901,60 EUR od 17.09.2020 do 29.12.2020, zo sumy 1.725,40 EUR od 17.09.2020 do 26.01.2021, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 69,88 %
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2020, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu zaplatenie sumy 10.156,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.529,- EUR od 17.09.2020 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Písomným podaním zo dňa 28.01.2021 vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v rozsahu žalovanej sumy 10.156,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.529,- EUR od 17.09.2020 do zaplatenia späť a žiadal konanie zastaviť, nakoľko v dňoch 29.12.2020 a 26.01.2021 uhradil žalovaný prevažnú časť žalovanej istiny.
3. Vo zvyšku nároku o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.901,60 EUR od 17.09.2020 do 29.12.2020, zo sumy 1.725,40 EUR od 17.09.2020 do 26.01.2021 zotrval na podanej žalobe.
4. Podľa § 144 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), žalobca môže vziať žalobu späť.
5. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
6. Podľa § 146 ods. 1 prvá veta CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
7. Súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a konanie v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, zastavil.
8. Žalobca v žalobe tvrdil, že dňa 27.03.2020 v čase okolo 20:10 hod došlo v katastri obce E., okres D., k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. F. XXXX, ev.č. D., ktoré viedol vodič G. F., nar. XX.XX.XXXX a osobným motorovým vozidlom zn. H. I., ev.č. D., ktoré viedol žalobca, a to tak, že vodič Babej viedol vozidlo po ceste č. I/15 v smere od Svidníka do Stropkova, kde v km 44,58 narazil do v tom čase pred ním idúceho a vľavo na miesto mimo cesty odbočujúceho vozidla žalobcu, čím zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej tento utrpel poškodenie zdravia. Trestným rozkazom Okresného súdu Svidník zo dňa 10.9.2020, sp.zn. 3T/49/2020-248, bol obžalovaný G. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. F. XX, XXX XX, uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon. Zodpovedným poisťovateľom škodcu (ev.č. D.) v zmysle prísl. ust. zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol v čase škodovej udalosti žalovaný, čím je daná jeho pasívna vecná legitimácia v predmetnej veci.
9. Ako dôkaz označil žalobca: Trestný rozkaz Okresného súdu Svidník zo dňa 10.09.2020, sp. zn. 3T/49/2020-248 Slovenská kancelária poisťovateľov – vyhľadanie poisťovateľa podľa EČV , Výzva na plnenie z poistenia zodpovednosti zo dňa 05.06.2020, Lekársky posudok o bolestnom zo dňa 28.05.2020, List žalovaného zo dňa 11.06.2020, Predžalobná výzva zo dňa 08.09.2020 + podací lístok, Prehľad úrokových sadzieb ECB.
10. Žalovaný sa k veci vyjadril v tom zmysle, po čiastočnom späťvzatí žaloby nie je dôvodný, nárok žalobcu na úrok z omeškania neuznáva nakoľko v čase uplatnenia nárokov žalobcu nebolo došetrené prípadné porušenie povinností zo strany žalobcu, ktoré uviedol poistený ( pri hlásení udalosti zo dňa 15.10.2020) a to otáčanie vozidla na vozovke bez signalizácie a žalobca ( podľa zápisnice na polícii zo dňa 06.07.2020) - nebol pripútaný vo vozidle. Podľa žalovaného žalobcovi nevzniká právo na príslušenstvo automaticky uplynutím doby troch mesiacov odo dňa oznámenia. Dôležité sú aj iné skutočnosti, v danom prípade aj možná spoluvina poškodeného - žalobcu a pokiaľ nebol došetrený právny základ povinnosti plniť, nárok žalobcu nebolo možné považovať za preukázaný. Žalovaný každý prípad posudzuje individuálne. Pod likvidáciou škody si nemožno predstavovať to, že poisťovňa v prípade nehody šetrenej v trestnom konaní sama prešetrí a „rozhodne" kto (ktorý z účastníkov dopravnej nehody ) za dopravnú nehodu zodpovedá, pretože poisťovňa nemá a nemôže suplovať činnosť orgánov činných v trestnom konaní a ani na to nemá zákonné prostriedky.
11. Ako dôkaz označil žalovaný: email zo dňa 16.07.2020, 03.08.2020, 15.07.2020, 08.09.2020, hlásenie poisteného z 15.10.2020 a posudok MUDr. Zlatošovej.
12. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
16. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. Podľa 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
19. Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
20. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
21. Podľa § 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla písm e) poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti (ďalej len "poistná zmluva"), f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
22. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
23. Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
25. Podľa § 11 ods. 6 písm. a), b) Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
26. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
27. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis“.
29. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. „je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“.
31. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 27.03.2020 došlo k dopravnej nehode, prevádzkou motorového vozidla, poisteného u žalovaného, pričom žalobcovi, ktorému pri dopravnej nehode vznikla škoda na zdraví v priebehu konania žalovaný čiastočne odškodnil, s čim žalobca súhlasil a žalobu zobral v rozsahu požadovanej istiny späť. Sporné boli úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil z plnení, ktoré mu žalovaný z poistnej udalosti uhradil, ale až po podaní žaloby. Bolo nesporné, že žalovaný listom zo dňa 11.06.2020 oznámil žalobcovi prečo k vyplateniu poistného plnenia nepristúpil. Taktiež nebolo sporné, že žalobca pri uplatnení svojho nároku u žalovaného predložil i trestný rozkaz, v tom čase neprávoplatný, voči ktorému bolo síce podaný odpor (poisteným u žalovaného), no len čo do výroku o treste, nie vine.
32. Žalovaný tvrdí, že pri likvidácii škodovej udalosti postupoval správne, ak poskytnutie poistného plnenia podmieňoval doložením právoplatného rozhodnutia z trestného konania či hlásením škodovej udalosti zo strany poisteného. Povinnosť žalovanému plniť vzniká podľa neho až vtedy, keď sú nároky nielen uplatnené, ale aj preukázané, pričom táto povinnosť preukázania vyplýva poškodenému. Pokiaľ nebolo ukončené trestné konanie právoplatne, nebol žalovaný povinný plniť a nemohol sa tak ani dostať do meškania s plnením.
33. S takýmto právnym názorom žalovaného sa súd nestotožňuje, pričom sa prikláňa k právnemu názoru žalobcu a plne poukazuje na jeho právnu argumentáciu z 13.03.2023 založenú vo spise na č.l. 78.
34. Likvidácia poistnej udalosti až po meritórnom rozhodnutí v trestnej veci je postup, ktorý nemá oporu v platnej legislatíve a nemôže byť považovaný za splnenie nepeňažnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z., v opačnom prípade by totiž nebol naplnený základný účel citovaného zákona citovaného ktorým, je okrem iného včasné poskytnutie spravodlivej náhrady škody osobám poškodeným prevádzkou motorového vozidla.
35. Poisťovateľ sa s plnením konkrétnej peňažnej povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona č. 381/2001 Z. z..( pozri rozsudok KSBA zo dňa 11.05.2022, sp.zn. 2Co/83/2019-473).
36. Najvyššie súdne autority už medzičasom zaujali jasné stanovisko k otázke, či peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona č. 381/2001 Z. z. v 3 mesačnej lehote , keď uviedli, že jej účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti, a či sankcia v podobe úrokov z omeškania (§ 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z.) je k viazaná výlučne na nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté.
37. Ústavný súd Slovenskej republiky v odôvodnení nálezu III. ÚS 215/2020 zo dňa 28.10.2021 (totožne II.ÚS/309/2020) pri výklade danej problematiky uviedol že „poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tým však
zrejme nemá byť dotknutý rozsah poistného plnenia, ktorým je krytie nárokov poškodeného na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, ktorá pre plné (štandardné) odškodnenie na seba viaže aj povinnosť platenia úrokov z omeškania. Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonodarca pri pohľadávkach vzniknutých z ublíženia na zdraví (oproti iným škodám) sledoval zvýhodnenie škodcu do takej miery, žeby jeho omeškanie a s tým spojené úroky z omeškania sa viazali nie na výzvu na plnenie, ale na rozhodnutie súdu. Každý škodca by mohol logicky oddialiť riešenie škody „odkazom na súd“ a neprijateľnosť takejto konštrukcie umocňuje aj predstava, že „čím dlhší súdny proces, tým lepšie pre škodcu“. Trojmesačná zákonná lehota na vybavenie poistného plnenia a na to nadväzujúca 15-dňová lehota na plnenie podľa zákona o PZP má svoje opodstatnenie v záujme dôsledného vyšetrenia poistnej udalosti, no nepredstavuje žiadnu liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) vzniknutej z ublíženia na zdraví“.
38. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto ustanovenia nárok na úrok z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje len omeškanie poisťovateľa s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody. Výklad ustanovenia § 11 ods. 8 zákona zvolený krajským súdom spočívajúci v tom, že poškodený má nárok na úrok z omeškania jedine v prípade uvedenom v tomto ustanovení, nemožno akceptovať pre jeho prílišný formalizmus popierajúci zmysel a účel inštitútu úrokov z omeškania.(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 263/2022 zo 7. septembra 2022).
39. Úroky sa podľa Ústavného súdu uplatňujú odo dňa, kedy si poškodený na škodu uplatnil nárok. Nepočíta sa do toho len obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu.
40. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia zo dňa 23.02.2022, sp.zn. 3Obdo/27/2021, dáva v uvedenom kontexte do pozornosti cit. „aj predchádzajúce rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v obdobných veciach, konkrétne rozsudok z 21.05.2020, sp.zn. 1Cob/100/2019, rozsudok z 29.09.2020, sp.zn. 2Cob/200/2019 a rozsudok z 27.04.2017, sp.zn. 1Cob/109/2016, v ktorých už Krajský súd v Bratislave prijal záver, že povinnosť poisťovateľa platiť úroky z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje výlučne na nesplnenie nepeňažnej povinnosti poisťovateľa upravenej v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, avšak nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas“.
41. Podľa JUDr. Imricha Feketeho, CSc, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti nebola v prípade úrokov z omeškania plnohodnotne premietnutá do slovenskej legislatívy, hovorí k uvedenej problematike ešte o prísnejších podmienkach. Podľa nej by mali členské štáty prijať také pravidlá, aby boli úroky z omeškania priznané už po troch mesiacoch od začiatku nahlásenia škody. Platí to v prípade, že poisťovňa dovtedy poistnú udalosť nevyrieši, alebo neposkytne poškodenému závery šetrenia či samotné poistné plnenie. Výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že úroky z omeškania po uplynutí trojmesačnej lehoty sú poisťovne povinné poškodenému vyplatiť bez toho, aby o to poškodený požiadal spolu s poistným plnením aj v prípade, keď o výške poistného plnenia nerozhoduje súd. Je tomu tak preto, že úroky sa po uplynutí lehoty troch mesiacov stávajú súčasťou poistného plnenia.
42. V nadväznosti uvedené, súd nárok žalobcu na príslušenstvo pohľadávky považoval za dôvodný a plnom rozsahu mu vyhovel, keď žalovaný sa s plnením poistného plnenia dostal do omeškania, pričom žalobca si svoj nárok uplatnil v zmysle bodu 39. tohto rozhodnutia a výška požadovaného nároku ako i jeho časová limitácia v konaní sporná nebola.
43. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
45. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP,o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
48. Súd konštatuje, že žalobca mal vo veci čiastočný úspech, a to s prihliadnutím na čiastkové späťvzatie žaloby z dôvodov na strane žalobcu, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 69,88%, v súlade s jeho návrhom.
49. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia.