Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/16/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: B. J., nar. XX. XX. XXXX, I. L. Y. XXX, I. L. Y., o vymoženie 1.838,27 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn. a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 62, Bratislava, pod sp. zn. EX 1096/11, o odvolaní advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava zo dňa 12. 06. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k. -15 zo dňa 02. 06. 2015, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie podané advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. zo dňa 12. 06. 2015 v mene oprávneného o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie vedené pod sp. zn. zastavil.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok), ustanovenia o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, ustanovenia , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ustanovenia o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení , , , , , , a , a článkami Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 11612/10 zo dňa 09. 12. 2010.

4. Súd prvej inštancie poukázal na zmluvu o úvere č. 404200320 zo dňa 20. 01. 2010, ktorá bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným. Poznamenal, že napriek tomu, že zmluva je v záhlaví označená ako „úverová“, teda uzavretá podľa ustanovení a nasl. a malo by sa jednať o tzv. absolútny obchod podľa , ktorý by sa mal podľa klasického chápania spravovať výlučne len bez ohľadu na postavenie jej účastníkov, t. j. bez ohľadu či sa jedná o podnikateľa alebo nepodnikateľa, ide tu o spotrebiteľskú zmluvu. Svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi veriteľom - dodávateľom - podnikateľom a dlžníkom - spotrebiteľom, a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva.

5. Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa v zmysle prvá veta nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa prvá veta ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie obsahuje exemplikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01. 03. 2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala nemožno vyvodiť, že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej zmluve. Súd prvej inštancie vychádzal z teleogického výkladu, a teda vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v je poskytnúť spotrebiteľom v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

6. V posudzovanej veci sa oprávnený domáha návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 01. 2011 vymoženia sumy 1.838,27 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s.. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je adhézna, teda spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

7. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia a nasl. a tiež smernice 93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä a nasl. ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

8. Súd prvej inštancie pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv (rozsudok SDEÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira), alebo pravidla rozhodcovského konania, ktoré ukladajú povinnosti, ktoré predpisy upravujúce občianske súdne konanie neupravujú a ktoré sú v neprospech spotrebiteľa.

9. V ďalšej časti svojho uznesenia sa súd prvej inštancie venoval i otázke odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru.

10. Záverom svojho uznesenia súd prvej inštancie skonštatoval, že na základe uvedených skutočností a po preskúmaní podmienok exekučného konania rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. Pre nepreskúmateľnosť exekučného titulu nebolo možné len čiastočne zastaviť túto exekúciu, preto ju zastavil v celom rozsahu. Zároveň poznamenal, že týmto nie sú dotknuté nároky oprávneného domáhať

sa svojich nárokov pri rešpektovaní ustanovení na ochranu spotrebiteľa. Uviedol tiež, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozhodnutia.

11. Proti predmetnému uzneseniu sa v mene oprávneného odvolala advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o..

12. V odvolaní odvolateľ namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru Súdneho dvora EÚ, rozhodnutia európskych súdov a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Bratislave. Uviedol, že ak súd nehodlá akceptovať v odvolaní uvedenú interpretáciu, navrhuje, aby konanie podľa prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie prejudiciálnu otázku v znení: „Má sa tvrdenie o tom, že sa od vnútroštátneho súdu nevyžaduje vylúčenie možnosti aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky po tom, čo spotrebiteľ nedal najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, vykladať tak, že takáto podmienka sa aplikuje len vtedy, ak sa spotrebiteľ výslovne odporoval jej neaplikácii alebo aj tak, že takáto podmienka sa aplikuje aj vtedy, ak spotrebiteľ neoznámil súdu, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť po tom, čo mu súd oznámil, že posúdil podmienku ako možne neprijateľnú?“ Mal za to, že všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu je v oblasti prieskumu rozhodnutia rozhodcovského súdu limitovaný ust. v spojení s ust. zákona o rozhodcovskom konaní, avšak ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok obsiahnutých v týchto ustanoveniach, zanikne právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu. Nerešpektovaním vyššie uvedeného by teda mohlo dôjsť k tomu, že úspešný žalobca v rozhodcovskom konaní by stratil vplyvom nahradenia opraveného procesu indikovaného v ust. a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní revíznym procesom exekučného súdu všetky svoje justičné práva spojené s právom na súdnu ochranu a právom na spravodlivý súdny proces. Exekučný súd nebol podľa názoru oprávneného povinný skúmať to, či rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, z dôvodu, že v čase vydania rozhodnutia bola SR právnym štátom, a preto žalovanému (dlžníkovi) nič nebránilo využiť možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak však žalovaný (dlžník) takto nepostupoval, nemožno za súčasného právneho stavu zvrátiť rozhodnutie rozhodcovského súdu v konaní pred exekučným súdom, nakoľko exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a naprávať pasivitu účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný. Uviedol tiež, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. Exekučného poriadku, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Poukázal na ust. SR a čl. 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré je potrebné aplikovať tam, kde je porušovaná rovnosť pri výkone a ochrane ľudských práv, t. j. i v predmetnej veci, pretože oprávnený sa domnieval, že v konaní pred exekučným súdom mal výrazne nevýhodné postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne ako s dlžníkom. Exekučný súd argumentoval postavením oprávneného ako podnikateľa. Mal za to, že exekučný súd napadnutým uznesením vylúčil akúkoľvek možnosť podať opravný prostriedok vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a jej rozporu s dobrými mravmi, uviedol, že exekučný súd bol v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom bolo v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Bolo potrebné dodať, že právny poriadok SR neumožňuje exekučnému súdu skúmať otázku platnosti rozhodcovskej doložky, avšak ak by odvolací súd i napriek tomu usúdil, že bol oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, oprávnený mal za to, že táto je platná. Podľa názoru oprávneného nebolo možné posúdiť zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, z dôvodu, že oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle a nasl. a vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru (VPPÚ) v bode 19 sa účastníci konania dohodli, že sa všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať . Namietal

i nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, t. j. i s bodom 6 VPPÚ, neoddeliteľnej súčasti zmluvy o úvere, v zmysle ktorého, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Tento úrok má výlučne sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v tom prípade, ak poruší zmluvné podmienky (nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve o úvere). Oprávnený uviedol, že výška úrokov z omeškania 0,25% denne nie je neprimeraná a ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver povinnému a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu, ako i s ohľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, si účastníci dohodli úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. V súvislosti s dohodnutým úrokom z omeškania poukázal na ust. a rozhodnutie NS SR č. k. zo dňa 21. 12. 2004, ako aj na ďalšie rozhodnutia NS SR, v ktorých sa najvyšší súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska dobrých mravov, pričom zdôraznil, že nie je možné sa zo strany odporcov odvolávať na dobré mravy, keďže každý odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia tohto záväzku, a to povinnosti platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Pri úroku z omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Odvolateľ v súvislosti s poplatkom za poskytnutie úveru uviedol, že v zmysle ust. si mohol dojednať odplatu - v tomto prípade príslušný poplatok, ktorý pozostával v 1/3 z dohodnutého úroku a v 2/3 z nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. V závere svojho odvolania k poplatku za zasielanie upomienok uviedol, že v zmysle bodu 4 VPPÚ sa povinný zaviazal uhradiť oprávnenému za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia zmluvných podmienok sumu 1,99 eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej. Zdôraznil, že v predmetnej veci exekučný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie, t. j. exekučný súd nezistil žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Súd môže podľa Exekučného poriadku vykonať revízny postup vo vzťahu k exekučnému titulu v limitoch vytvorených ústavne konformnou interpretáciou ust. zákona o rozhodcovskom konaní dbajúc na existenciu ust. a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní len v spojení s revíziou práve podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého je prílohou. Zdôraznil tiež, že súd v exekučnom konaní nie je oprávnený z úradnej povinnosti vysloviť neprípustnosť exekúcie začatej na základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.

13. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. - ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 02. 06. 2015 č. k. -15 podala odvolanie v mene oprávneného advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., avšak v predloženom spise sa nenachádza plnomocenstvo, v zmysle ktorého by oprávnený splnomocnil túto advokátsku kanceláriu na jeho zastupovanie v predmetnej exekučnej veci. S poukazom na túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie advokátskej kancelárie Fridrich Paľko, s.r.o. (v mene oprávneného) zo dňa 12. 06. 2015 bolo podané neoprávnenou osobou.

15. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 19. 01. 2011, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 11612/10 zo dňa 09. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03. 01. 2011 a vykonateľnosť dňa 06. 01. 2011. Následne súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prostredníctvom žiadosti zo dňa 01. 02. 2011, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 07. 02. 2011. Dňa 15. 02. 2011 poveril súd prvej inštancie

súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekučné konanie zastavil. Odvolanie pôvodne oprávneného spolu so súdnym spisom bolo predložené Krajskému súdu v Nitre, avšak tento ho prípisom zo dňa 29. 04. 2016 vrátil ako predčasne predložený s tým, aby súd prvej inštancie pripojil plnomocenstvo, ktorým oprávnený splnomocnil advokátsku kanceláriu Fridrich Paľko, s.r.o. na podanie odvolania a jeho zastupovanie v predmetnom konaní. Výzvami zo dňa 21. 09. 2017, 24. 01. 2017 a 11. 02. 2019 súd prvej inštancie požiadal advokátsku kanceláriu Fridrich Paľko, s.r.o. na predloženie požadovaného plnomocenstva. Uvedená advokátska kancelária na predmetné výzvy nereagovala. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. -89 zo dňa 30. 04. 2019, ktorým vyzval odvolateľa na doloženie požadovaného plnomocenstva a súčasne ho poučil, že v prípade jeho nedoloženia odvolací súd odvolanie odmietne. Predmetné uznesenie bolo zaslané oprávnenému, advokátskej kancelárii Fridrich Paľko s.r.o. a advokátskej kancelárii Advocate s.r.o.. Dňa 23. 05. 2019 bolo súdu prvej inštancie doručené oznámenie oprávneného zo dňa 20. 05. 2019, v ktorom tento poukázal na skutočnosť, že došlo k vypovedaniu plnej moci advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko s.r.o., pričom predmetné podanie bolo podané oprávnenou osobou. Následne súd prvej inštancie opätovne predložil odvolanie oprávneného spolu so súdnym spisom Krajskému súdu v Nitre.

16. Podľa , (ďalej len ), odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Proti predmetnému uzneseniu súdu prvej inštancie bolo v zákonom stanovenej lehote podané odvolanie advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. v mene oprávneného, avšak v čase podania tohto odvolania predmetný spis neobsahoval plnomocenstvo, v zmysle ktorého by oprávnený splnomocnil túto advokátsku kanceláriu na zastupovanie v predmetnej exekučnej veci. Požadované plnomocenstvo taktiež nebolo súčasťou podaného odvolania, a preto súd prvej inštancie vyzval výzvami zo dňa 21. 09. 2017, 24. 01. 2017 a 11. 02. 2019 advokátsku kanceláriu Fridrich Paľko, s.r.o. na jeho predloženie. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o. na výzvy nereagovala. Následne súd prvej inštancie vydal uznesenie č. k. -89 zo dňa 30. 04. 2019, ktorým vyzval odvolateľa na doloženie požadovaného plnomocenstva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia a súčasne ho poučil, že v prípade jeho nedoloženia odvolací súd odvolanie odmietne. Predmetné uznesenie bolo zaslané oprávnenému (doručené dňa 03. 05. 2019), advokátskej kancelárii Fridrich Paľko s.r.o. (doručené dňa 13. 05. 2019) a advokátskej kancelárii Advocate s.r.o (doručené dňa 03. 05. 2019). Požadované plnomocenstvo v určenej lehote doručené nebolo, resp. nebolo doručené vôbec.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie zo dňa 12. 06. 2015 podané advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. v mene oprávneného podľa odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou. Z uvedeného dôvodu odvolací súd neprihliadal ani na návrhy na prerušenie konania, ktoré sú súčasťou podaného odvolania.

19. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. - ust. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.