Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_4Co-30-2019.pdf
PDF · 108.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/30/2019
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej, v právnej veci žalobcu U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U. V. XXXX/ XX, zastúpeného Mgr. Z. M., advokátom, so sídlom U., M. R. X. XXX/XX proti žalovaným: 1/ C. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. XXX/X, zastúpenej L.. C. B., advokátom, so sídlom P., E.F. F. 2, adresa pred doručovanie: P., Staničná 1, 2/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., P. XXX/XX, zastúpenému L. Y., bytom U., P. F. XXX/X, 3/ U.. R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej 1/ proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 19.apríla 2018, č. k. 4C/130/2016-111 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných 1/ až 3/ k nehnuteľnosti, parcela registra "E", parc. č. XXXXX o výmere XXXXX m2 - orná pôda, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, zapísanej Okresným úradom U. katastrálny odbor, k. ú. F. U., obec F. U., okres U. tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu U. K., rodený K., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom U. V. XXXX/XX, P. prikázal parcelu č. XXXXX/X, parcela registra C, orná pôda o výmere XXXX m2 v katastrálnom území F. U., vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX C.. K. X., autorizovaného geodeta a kartografa, ktorý bol vyhotovený dňa 29.09.2015, autorizačne overený dňa 30.09.2015 a úradne overený Okresným úradom Myjava, katastrálnym odborom dňa 09.10.2015 pod č. 280/15, do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ C. V., rod. Baranovičová, nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom P. XXX/X, U. prikázal parcelu č. XXXXX/X, parcela registra C, orná pôda o výmere XXXX m2 v katastrálnom území F. U., vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX C.. K. X., autorizovaného geodeta a kartografa, ktorý bol vyhotovený dňa 29.09.2015, autorizačne overený dňa 30.09.2015 a úradne overený Okresným úradom U., katastrálnym odborom dňa 09.10.2015 pod č. 280/15, do výlučného vlastníctva žalovaného 2/ E. Y., rodený Y., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/ XXXX, bytom P. XXX/XX, U., prikázal diel X o výmere XXXX m2, odčlenený z parcely č. XXXXX, parcely registra E, v katastrálnom území F. U. a ktorý v novom stave bude súčasťou parcely č. XXXXX/X, parcela registra C, záhrady o výmere XXXX m2, v katastrálnom území F. U., vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX C.. K. X., autorizovaného geodeta a kartografa, ktorý bol vyhotovený dňa 29.09.2015, autorizačne overený dňa 30.09.2015 a úradne overený Okresným úradom U., katastrálnym odborom dňa XX.XX.XXXX pod č. XXX/XX a do výlučného vlastníctva žalovanej 3/ U.. R. P., rodená H., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom P. č. XXX prikázal parcelu č. XXXXX/X, parcela registra C, orná pôda o výmere XXXX m2 v katastrálnom území F. U., vytvorená geometrickým plánom č. XXX/XXXX C.. K. Vávra, autorizovaného geodeta a kartografa, ktorý bol vyhotovený dňa 29.09.2015, autorizačne overený dňa 30.09.2015 a úradne overený Okresným úradom U., katastrálnym odborom dňa 09.10.2015 pod č. 280/15. Žalobcovi sa voči žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %. V odôvodnení uviedol, že nebolo medzi stranami sporu sporné, že nedošlo k
dohode o vysporiadaní podielového spoluvlastníctva, že len žalovaná 1/ chce rozdeliť pozemok inak, ako ostatné strany sporu, nikto nechce svoj spoluvlastnícky podiel predať. Podielový spoluvlastníci chcú pozemok rozdeliť, pozemok, ktorý je predmetom rozdelenia môže byť zastavaný v zmysle navrhovaného územného plánu obce s tým, že pôda ešte nie je vyňatá z poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Sporným ostalo akým spôsobom má dôjsť k rozdeleniu pozemku. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný. V konaní bolo dostatočne preukázané, že nehnuteľnosti patria štyrom spoluvlastníkom a nedošlo k vyporiadaniu spoluvlastníctva vzájomnou dohodou. Všetci spoluvlastníci chceli pozemok geodeticky rozdeliť, nikto sa nechcel vzdať svojho spoluvlastníckeho podielu. Žalobca a žalovaný 2/ a 3/ súhlasili s riešením rozdelenia tak, ako to navrhol žalobca v zmysle úradne overeného geometrického plánu. Žalovaná 1/ s tým nesúhlasila z dôvodu, že vyporiadaním sa znehodnotí jeho spoluvlastnícky podiel. Argumentovala, že bude na veternej strany. Keď jej bol ponúknutý diel na južnej strane, tak toto odmietla. Ďalej namietala, že nebude mať prístup k inžinierskym sieťam. V rámci ohliadky dal sudca vytýčiť štvorec na západnej strane o dĺžke 43 metrov (kde sa nachádzajú inžinierske siete), s čím žalovaná 1/ taktiež nesúhlasila, teda je zrejmé, že žalovaná 1/ nemá problém s tým, že pozemok by mal byť na veternej strane alebo by nemal mať prístup k inžinierskym sieťam. Žalovaná 1/ uvádzala, že pozemok potrebuje najmä na budúce poľnohospodárske využitie. Žalovanou 1/ predložený návrh geometrického plánu na rozdelenie parcely posúdil súd tak, že ten nebol úradne overený a žalovaná nenavrhla v konaní vypracovať geometrický plán, a súd z tohto plánu nemohol vychádzať s poukazom na použitú sudcovskú koncentráciu. Súd dospel k záveru, že žalobcom navrhované riešenie pre žalovanej 1/ je pre poľnohospodárske využitie primerané, keďže prístup od príjazdovej cesty je 20,79 m, čo je dostačujúce aj pre väčšie poľnohospodárske mechanizmy. Do úvahy súd vzal aj skutočnosť, že žalovaná 1/ je len 1/6 spoluvlastníkom, teda bolo treba brať zreteľ aj na názor ostatných spoluvlastníkov v celkovom podiele 5/6, medzi ktorými bola zhoda. Z týchto dôvodov súd vyhovel žalobe v celom rozsahu. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci súd zamietol návrh na doplnenie dokazovanie dopytom na obec F., aby sa vyjadrila, akou formou sa bude využívať žalovaná parcela v zmysle územno-plánovacej dokumentácie, keď táto informácie nebola medzi stranami sporu ani sporná a ide informáciu, ktorá je na požiadanie verejne dostupná. Právne vec posúdil podľa § 136 ods. 1, § 141 ods. 1 a 2, § 142 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 % len voči žalovanej 1/, keďže len kvôli tejto strane sporu bolo vyvolané súdne konanie.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva vychádzal iba z geometrického plánu č XXX/XXXX C.. K. X., hoci uznesením zo dňa 20.11.2017 súd ustanovil za znalca T. s.r.o., so sídlom O. U. nad X. z odboru Geodézie a kartografie. I keď týmto znaleckým dokazovaním bolo preukázané po súdom nariadenom ohliadke, že geometrický plán č.132/2014 nie je správny, nakoľko neurčuje správnu hranicu katastrálnych území P. a F. U., rozhodol v prospech žalobcu a žalovaných 2/ a 3/. Vzhľadom na uvedené, že geometrický plán má vadu, je potom rozsudok súdu prvej inštancie nevykonateľný. Neobstojí tvrdenie súdu, že súd nemá právomoc meniť alebo posudzovať tento geometrický plán z pohľadu správnosti, a preto z neho vychádzal. V konečnom dôsledku súd rozhodol o hraniciach pozemkov sporových strán napriek tomu, že tieto sa nedajú správne určiť. Poukázal na to, že po ukončenej ohliadke mal súdom určený znalec podať písomnú správu, resp. písomný znalecký posudok o zistených skutočnostiach, ku ktorému sa mali sporové strany vyjadriť. To sa však neuskutočnilo, čím bolo porušené právo žalovanej 1/ na spravodlivý proces, čo je v tom zarážajúce, ohliadka bola fakticky zbytočná, nakoľko súd pri svojom rozhodovaní túto vôbec nezohľadnil. Riešenie navrhované žalobcom, podľa názoru žalovanej 1/ jej budúci pozemok znehodnocuje, pričom je potrebné pri rozdeľovaní pozemku prihliadať okrem spoluvlastníckeho podielu aj na účelnosť rozdelenia v širších súvislostiach. Poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 33/2010. Súd pri posudzovaní reálnej deľby pozemku, mal zobrať do úvahy aj hľadiská vyplývajúce z územného rozhodnutia, technického riešenia pozemku, jeho veľkosť, tvar, možnosť prístupu na verejnú komunikáciu, hodnotu novovytvorených pozemkov najmä v nadväznosti na výhľadový územný plán obce F. Z., podnikateľský plán žalovanej 1/ a pod.. S poukazom na túto skutočnosť /potvrdenie Obce F. U. zo dňa 28.05.2018/ získal žalobca novovytvorenú nehnuteľnosť s oveľa vyššou finančnou hodnotou, vzhľadom na prístup k inžinierskym sieťam. Konajúci súd nezohľadnil ani skutočnosť, že v prípade ak chce žalovaná 1/ využívať pozemok na poľnohospodársku činnosť, resp. včelárstvo, je pre naplnenie tohto cieľa nutné vybudovať zberňu medu napojenú na inžinierske siete, resp. využiť pozemok v budúcnosti na možnú zástavbu /v zmysle návrhu územného plánu/, musela by žalovaná 1/ vybudovať inžinierske siete iba cez pozemok žalobcu s jeho súhlasom. Vytýkala súdu, že
hoci vo svojom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že uvedený zámer obce je mu známy, túto závažnú skutočnosť pri určení veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov nezohľadnil. Nesúhlasila s názorom súdu, že v uvedenom prípade v podstate rozhodol iba na základe koncentrácie sudcovského konania, hoci mal preukázané, že geometrický plán predložený žalobcom je nesprávny, rozhodol iba na základe toho, že tento bol overený a plán predloženým žalovanou 1/ overený nebol. Takýto postup považovala v rozpore s ust. § 142 Občianskeho zákonníka a za diskriminačný voči nej. V súvislosti so súdom proklamovanou zásadou koncentrácie poukázala na závažnú skutočnosť, že hoci súd uznesením na pojednávaní dňa 22.03.2018 vyhlásil v zmysle § 182 CSP dokazovanie za skončené, pokračoval súd bez zrušenia tohto uznesenia v dokazovaní, a to v súvislosti so zisťovaním rodných čísiel sporových strán. Takýto postup súdu považovala za účelový vo vzťahu k nej, aby nemohla doplniť po zrušení uznesenia o skončení dokazovania, o úradne overený geometrický plán. Tento postup súdu vzbudzuje pochybnosti o nezaujatosti súdu. Poukázala ďalej na relevantné právne predpisy a medzinárodné zmluvy
- Ústavu SR, čl. 2 ods. 2, 3, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3, čl. 152 ods. 4, nálezy ústavného súdu, Civilný sporový poriadok - čl. 2 ods. 1 - 3, § 220 ods. 2. Rozsudok súdu prvej inštancie považovala preto za nepreskúmateľný, diskriminačný, vychádzajúci z neúplného a nedostatočného zistenia skutkového a právneho vzťahu, nemajúci v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní a tiež vychádzajúci z nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci a postupom súdu boli porušené práva žalovanej 1/ na spravodlivý proces. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej 1/ nárok na náhradu trov konania, subsidiárne rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie nové konanie a rozhodnutie.
3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedol, že súd prvej inštancie v predmetnej veci postupoval i rozhodol vecne správne, pričom vykonal navrhované dôkazy - výsluchy strán, ohliadku pozemku, oboznámi sa s listinným dôkazmi doloženými do spisu. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobcov nárok je v celom rozsahu dôvodný, výrok rozsudku bol dostatočne podrobne odôvodnený v písomnom vyhotovení rozsudku, pričom s uvedeným rozsudkom ako aj s jeho odôvodnením súhlasí a považuje ho za vecne a právne správny. K námietke žalovanej 1/, že rozsudok nie je vykonateľný poukázal na aktuálnu kópiu z katastrálnej mapy zo dňa 04.07.2018, z ktorej je zrejmé, že od vypracovania geometrického plánu č. 132/2014 nedošlo k zmene v katastrálnej mape a teda predložený geometrický plán je i v súčasnej dobe plne spôsobilý na zápis do katastra nehnuteľností. K námietke týkajúcej sa spôsobu rozdelenia spornej nehnuteľnosti uviedol, že v rámci konania bolo jednoznačne preukázané práve účelové konanie žalovanej 1/ minimálne v tom, že nikdy nesúhlasila so žiadnou s navrhovaných variant reálneho rozdelenia nehnuteľností, na čo poukázal súd v rozsudku bode 16., pričom ostatní podieloví spoluvlastníci sa na spôsobne rozdelenia riadne zhodli. K odvolaciemu dôvodu týkajúceho sa vykonania dokazovania, doložením údajov o žalobcovi a žalovanom 2/ a 3/ po vydaní uznesenia o skončení dokazovania uviedol, že ho považuje za čisto špekulatívny až konšpiračný, nakoľko išlo o doloženie informácie, ktorá nesúvisela s rozhodnutím vo veci samej a už vôbec nie s ďalšími okolnosťami uvedenými v odvolaní žalovanej 1/. Žalovaná 1/ počas konania prehlasovala, že má záujem svoju parcelu využívať na poľnohospodárku činnosť /najskôr chov oviec, teraz chov včiel/, čo súd prvej inštancie zohľadnil i pri svojom rozhodovaní a stotožnil sa s názorom žalobcu o vhodnosti parcely, ktorá bola určená do výlučného vlastníctva žalovanej 1/, na riadnu poľnohospodársku činnosť, taktiež jej stvrdenie, že tejto skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadol, sa nezakladá na pravde, je zavádzajúce a účelové. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozhodol v zmysle § 387 CSP, teda rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.
4. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení považoval odvolanie žalovanej 1/ za neodôvodnené. Uviedol, že v roku 2014/2015 sa ako spoluvlastníci dohodli o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k pozemku parc. č. KNE XXXXX v k. ú. F. U. a dali vyhotoviť geometrický plán č. XXX/XXXX. Mal za to, že žalovaná 1/ ako menšinový spoluvlastník si nemôže nárokovať na to najlepšie z celého pozemku bez ohľadu na ostatných spoluvlastníkov. Všetci spoluvlastníci urobili určité ústupky, okrem žalovanej 1/. Žalovaná 1/ nie je schopná predložiť ani poriadny návrh vyporiadania podielového spoluvlastníctva pozemku, a zmohla sa len na vkreslovanie perom do ich geometrického plánu, na ktorý sa ani nezložila. Snaží sa čo najdlhšie celý proces zdržovať. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
5. Žalovaná 3/ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej 1/ uviedla, že žalovaná 1/ kúpila pozemok v roku 2016 s úmyslom, aby určovala podmienky. Zdôraznil, že rozdelenie nehnuteľnosti rešpektovalo podmienky zákona č. XXX/XXXX Z. z., t. j. aby spoluvlastnícky podiel pod B5 E. Y.,
žalovaného 2/ bol pričlenený k jeho nehnuteľnosti a zároveň sa vychádzalo z veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu. Z jej strany bola podmienka prístup z komunikácie a šírka pozemku minimálne 19 m, aby sa pozemok dal využívať na stavbu, bolo urobených niekoľko návrhov a ten, ktorý je v geometrickom pláne bol považovaný za najvhodnejšie riešenie pre všetkých. Vytvorili sa dva pozemky, ktorých šírka od komunikácie je viac ako 20 m - jeden pre žalovanú 3/ a druhý pre vtedajšiu spoluvlastníčku p. P.. Obe spoluvlastníčky mali rovnaký podiel a teda vnikli pre nich rovnaké pozemky. Pani P. svoju spoluvlastnícky podiel odpredala žalovanej 1/ v roku 2016, teda v čase, keď bol geometrický plán už vyhotovený. Odvolanie žalovanej 1/ považovala za neodôvodnené a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
6. Žalovaná 1/ vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného 2/ a žalovanej 3/ uviedla, že žalovaným 2/ a 3/ unikla podstatná vec a to, že geometrický plán predložený žalobcom nie je vyhovujúci, nakoľko neurčuje správne hranicu katastrálnych území P. a F. U., a na základe toho ani nie sú správne vytýčené hranice týchto pozemkov a z toho dôvodu je geometrický plán nevykonateľný. Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti musí súd dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle, a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a týmto aj zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený okresným úradom, katastrálnym odborom. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Súd pri zrušení podielového spoluvlastníctva sporových strán vychádzal z geometrického plánu predloženého žalobcom napriek tomu, že po súdom nariadenej obhliadke sa obhliadajúca spoločnosť T., s.r.o. vyjadrila, že geometrický plán nie je správny, nakoľko neurčuje správnu hranicu katastrálnych území P. a F. U. a na základe tohto nie sú správne vytýčené hranice týchto pozemkov. V dôsledku uvedenej skutočnosti je rozsudok podľa jej názoru nevykonateľný. V konaní tak nebol preukázaný opak, teda že geometrický plán predložený žalobcom je správny.
7. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom dospel k právnemu záveru, že v danom spore sú podmienky pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo nehnuteľnosti - parcely registra „E“, parcelné číslo XXXXX- orná pôda o výmere XXXXX mX k. ú. F. U., zapísanej na LV č. XXXX, rozdelením nehnuteľnosti podľa výšky podielov spoluvlastníkov. Rozdelenie nehnuteľnosti vykonal na základe geometrického plánu č. 132/2014 vyhotoveného dňa 29.09.2015 T. SK spol. s r.o., B., F. XXXX, autorizačne overeného dňa 30.09.2015 C.. K. X. a úradne overeného dňa 09.10.2015 Okresným úradom U., katastrálnym odborom. Žalobca a žalovaný 2/ a 3/ súhlasili s riešením rozdelenia tak, ako to navrhol žalobca v zmysle úradne overeného geometrického plánu. Žalovaná 1/ s tým nesúhlasila z dôvodu, že vyporiadaním sa znehodnotí jeho spoluvlastnícky podiel. Argumentovala, že bude na veternej strany. Keď jej bol ponúknutý diel na južnej strane, tak toto odmietola. Ďalej namietala, že nebude mať prístup k inžinierskym sieťam. V rámci ohliadky dal sudca vytýčiť štvorec na západnej strane o dĺžke 43 metrov (kde sa nachádzajú inžinierske siete), s čím žalovaná 1/ taktiež nesúhlasila, teda je zrejmé, že žalovaná 1/ nemá problém s tým, že pozemok by mal byť na veternej strane alebo by nemal mať prístup k inžinierskym sieťam. Žalovaná 1/ uvádzala, že pozemok potrebuje najmä na budúce poľnohospodárske využitie. Súd dospel k záveru, že žalobcom navrhované riešenie pre žalovanej 1/ je pre poľnohospodárske využitie primerané, keďže prístup od príjazdovej cesty je 20,79 m, čo je dostačujúce aj pre väčšie poľnohospodárske mechanizmy. Do úvahy súd vzal aj skutočnosť, že žalovaná 1/ je len 1/6 spoluvlastníkom, teda bolo treba brať zreteľ aj na názor ostatných spoluvlastníkov v celkovom podiele 5/6, medzi ktorými bola zhoda. S vyjadrením ustanoveného znalca v konaní T. s.r.o., že na žalobcom predloženým geometrickým plánom je nesprávne zaznačený priebeh katastrálnych území, sa súd vyporiadal tak, že súd nemá právomoc meniť alebo posudzovať tento plán z pohľadu jeho správnosti, preto pri rozhodovaní z tohto geometrického plánu vychádzal, nakoľko bol Okresným úradom U. úradne overený, a okrem tohto prípadná nesprávnosť priebehu katastrálnych hraníc, by nemala vplyv na vecné rozdelenie predmetnej parcely. Žalovanou 1/ predložený návrh geometrického plánu na rozdelenie parcely posúdil tak, že ten nebol úradne overený a žalovaná nenavrhla v konaní
vypracovať geometrický plán, a súd z tohto plánu nemohol vychádzať s poukazom na použitú sudcovskú koncentráciu.
9. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za predčasný z nasledovných dôvodov:
10. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pričom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ani nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Z ustanovenia § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienkou pre spôsob vypriadania rozdelením veci je, že sa jedná o rozdelenie „dobre možné“, pričom rozdelenie veci je prvotným spôsobom vypriadania podielového spoluvlastníctva majúcim prednosť pred ostatnými spôsobmi vyporiadania. Reálne rozdelenie by nebolo „dobre možné“ najmä v prípade, že by novovzniknuté nehnuteľnosti nebolo možné riadne užívať alebo pokiaľ by náklady na rozdelenie veci boli neprimerané. Samotná skutočnosť, že novo vzniknuté nehnuteľnosti bude možné užívať s určitým obmedzením oproti prechádzajúcemu stavu, alebo že budú zriadené vecné bremená, nie je významné. Ani nesúhlas niektorého spoluvlastníka s konkrétnym spôsobom rozdelenia nebráni tomu, aby súd takéto rozdelenie vykonal, najmä keď žiadny zo spoluvlastníkov nenavrhne lepšie rešpektujúce záujmy všetkých strán.
12. V predmetnom spore súd prvej inštancie riešil otázku deliteľnosti nehnuteľnosti - parcely registra „E“, parcelné číslo XXXXX- orná pôda o výmere XXXXX mX k. ú. F. U., zapísanej na LV č. XXXX, ktorú žalobca urobil predmetom sporu.
13. Súd prvej inštancie považoval žalobcom predložený geometrický plán č. XXX/XXXX vyhotovený dňa 29.09.2015 T. SK spol. s r.o., B., F. XXXX, autorizačne overený dňa XX.XX.XXXX C.. K. X. a úradne overený dňa 09.10.2015 Okresným úradom U., katastrálnym odborom, za správny pre rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti.
14. Z obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie v danom spore uznesením zo dňa 20.11.2017 ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie - T., s.r.o. so sídlom M., a určil mu úlohu zúčastniť sa dňa 01.12.2017 ohliadky nehnuteľnosti - parcely registra „E“, parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XX XXX mX k. ú. F. U.. Dňa 01.12.2017 bola vykonaná obhliadka za prítomnosti vec prejednávajúceho sudcu, strán sporu a znalca - Ing. F., predmetom ktorej bolo vytýčenie možných hraníc budúceho delenia pozemkov. Zo zápisnice z obhliadky dňa 01.12.2017 vyplýva, že znalec za T., s.r.o. C.. F. /v zápisnici nie je uvedené jeho meno, len priezvisko/ uviedol, že žalobcom predložený geometrický plán nie je správny, nakoľko neurčuje správnu hranicu katastrálnych území P. a F. U., a na základe toho ani nie sú správne vytýčené hranice týchto pozemkov. Ďalej sa v zápisnici konštatuje, že časť parcely zasahuje aj do obecnej cesty, pričom nie je reálne, že by sa s týmto dalo niečo robiť, tzn. že by sa prepracovala cesta, alebo že by sa vysporiadal inak tento pozemok, že by ho napríklad obec kúpila a pod., alebo doteraz sa o tom neuvažovalo.
15. V konaní týmto znalcom nebol vyhotovený písomný znalecký posudok ani ústny znalecký posudok / výsluchom znalca na pojednávaní/, tak ako to ustanovuje postup v § 208 CSP. Odvolaciemu súdu nie je ani celkom zrejmá súdom prvej inštancie vymedzená úloha znalca v tomto spore, predmetom ktorého bolo rozdelenie označenej nehnuteľnosti medzi strany sporu. Z ustanovujúceho uznesenia vyplýva len toľko, že úlohou znalca je zúčastniť sa obhliadky nehnuteľnosti dňa 01.12.2017 a zo zápisnice o obhliadke vyplýva, že znalec sa vyjadril k predloženému geometrickému plánu, ktorý považoval za nesprávny, nakoľko neurčuje správnu hranicu katastrálnych území P. a F. U. a na základe toho nie sú správne vytýčené hranice týchto pozemkov. I keď znalec zrejme zameriaval aj iné možné rozdelenie nehnuteľnosti, takéto zameranie nebolo vyhotovené písomne. Takže z takéhoto nedostatočného znaleckého dokazovania zatiaľ vyplýva jediný záver, že geometrický plán predložený žalobcom nie je správny, napriek tomu súd prvej inštancie z neho vychádzal a vykonal rozdelenie nehnuteľnosti podľa neho. Z týchto dôvodov nemôže bez ďalšieho dokazovania obstáť tvrdenie súdu, že geometrický
plán č. 132/2015, predložený žalobcom súd nemá právomoc meniť alebo posudzovať z pohľadu jeho správnosti, nakoľko bol Okresným úradom U. riadne overený.
16. Ustanovenie § 185 ods. 2 a 3 CSP súdu umožňuje, aby vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli strany sporu. Predmetné ustanovenie dáva súdu možnosť napomôcť zistenie správneho skutkového stavu. Ide o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, pretože súd vlastne prestáva byť viazaný dôkaznými návrhmi strán. Pri klasických sporových konaniach je možnosť súdu vykonať iné ako navrhované dôkazy pomerne obmedzená. Súd však môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, dôkazy na zistenie, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a dôkazy na zistenie cudzieho práva. Pod verejnými registrami a zoznamami má zákon na mysli predovšetkým kataster nehnuteľností, obchodný register, register exekúcií, register záložných práv, register dražieb a pod.. Cieľom tejto právnej úpravy, ktorá umožňuje súdu vykonať takýto dôkaz, ktorý strany nenavrhli je, aby boli v súdnom konaní eliminované také situácie, že rozhodnutie súdu bude v rozpore so skutočnosťou, nakoľko sa môže stať, že stranami tvrdené skutočnosti nie sú v súlade so skutočnosťou, a to napr. v dôsledku zmeny pozemkových úprav, a vtedy je namieste, aby súd nebol viazaný len dôkaznými návrhmi strán, a aby vykonal dôkazy za účelom zosúladenia tvrdení strán so skutočnosťou, ktorá z týchto registrov vyplýva. V opačnom prípade by bolo rozhodnutie nevykonateľné.
17. Odvolací súd v zmysle hore uvedeného potom dospel k záveru, že keďže žalobcom predložený dôkaz - geometrický plán č. XXX/XXXX bol spochybnený iným znalcom ustanoveným súdom v tomto konaní /geometrický plán nie je správny, nakoľko neurčuje správnu hranicu katastrálnych území P. a F. U., a na základe toho ani nie sú správne vytýčené hranice týchto pozemkov/, bol súd prvej inštancie povinný práve v zmysle § 185 ods. 2 CSP vykonať dôkaz z katastra nehnuteľností o určení hranice sporného pozemku parcele registra „E“ parc. č. XXXXX orná pôda o výmere XX XXX m2 k. ú. F. U.. Pokiaľ jednoznačne nebude preukázané, že hranice tohto pozemku zodpovedajú hraniciam určeným geometrickým plánom č. 132/2015, nie je možné považovať tento geometrický plán za podklad pre rozdelenie nehnuteľnosti medzi strany sporu. S tvrdením súdu prvej inštancie, že nemá právomoc meniť alebo posudzovať jeho správnosť, nakoľko geometrický plán bol úradne overený Okresným úradom U., sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko údaje katastra nehnuteľností sa považujú za správne, pokiaľ sa nepreukáže opak. Opak zatiaľ preukázaný nebol, nakoľko súd prvej inštancie nevykonal hore uvedený dôkaz.
18. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalovanou 1/ predložený geometrický plán nebol úradne overený a pre potreby súdneho rozhodnutia je nepoužiteľný a žalovaná 1/ ani v konaní nenavrhla vypracovať nový geometrický plán, preto súd nemohol z neho vychádzať vzhľadom na použitie sudcovskej koncentrácie. Účelom sudcovskej koncentrácie konania v zmysle § 153 CSP je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ide o normatívne vyjadrenie základného princípu zakotveného v článku 5 CSP, podľa ktorého môže súd odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Zosúladenie navrhovaných dôkazov stranami so skutočnosťou a vydanie vykonateľného rozhodnutia, neznamená neodôvodnené prieťahy v konaní, preto aj zásada koncentrácie nemôže ovplyvniť vykonanie dôkazov v zmysle § 185 ods. 2 a 3 CSP.
19. Odvolací súd na základe hore uvedených dôvodov zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie /podľa § 391 ods. 1 CSP.
20. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať v zmysle hore uvedených intencií /§ 391 ods. 3 CSP/.
21. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /§ 391 ods. 2 CSP/.
22. V novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov konania /§396 ods. 3 CSP/.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).