Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_16Csp-32-2018.pdf
PDF · 110.79 KB
No categories available
16Csp/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: C. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom L. , o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom , sudkyňou JUDr. Veronikou Vnukovou takto
rozhodol:
I. Zmena žaloby sa nepripúšťa. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 496,96 eura, zmluvnú pokutu vo výške 215,17 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 496,96 eura od 24.09.2015 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Vo zvyšnej časti za žaloba z a m i e t a . IV. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva náhrada trov konania v rozsahu 50,78 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 16.01.2018, doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“) dňa 16.02.2018 požaduje od žalovaného zaplatenie sumy 659,14 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 27.02.2015 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v sume 690,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v18. mesačných splátkach po 43,51 eura v termínoch dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 3 o viac ako tri mesiace a to napriek predchádzajúcemu upozorneniu na uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 3 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru . Žalovaná suma 659,14 eur predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Okrem toho si žalobca uplatňuje aj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy vo výške 0,04% denne zo sumy 659,14 eura od 24.09.2015 do zaplatenia, pričom zmluvnú pokutu si uplatňuje popri úroku z omeškania tak, aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu RPMN zverejnenú podľa zákona 129/2010 Z.z. pre vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalobca si tak uplatňuje len časť zákonného úroku z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy nesplatenej istiny úveru a úrokov. Výška úrokovej sadzby úroku z omeškania predstavuje rozdiel medzi sumou súčtu maximálnych prípustných sankcií podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a sumou uplatňovaných zmluvných pokút. Vzhľadom na uvedené si žalobca uplatňuje úrok z omeškania 0,55% ročne zo sumy 659,14 eura od 24.09.2015 do zaplatenia, pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahne sumu poskytnutého úveru 690,00 eur, odo dňa po dosiahnutí tejto sumy si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 659,14 eura do zaplatenia. Žalobca si tiež uplatnil sumu 52,11 eura predstavujúcu náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky.
2. Podaním zo dňa 28.03.2018 žalobca vyčíslil zmluvnú pokutu a úroky z omeškania z jednotlivých súm, tak, že zmluvná pokuta predstavuje vo výške 0,04% denne zo sumy 659,14 eur od 24.09.2015 do 7.03.2018 vo výške 2 41,25 eura a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne zo sumy 659,14 eur od 24.09.2015 do 27.03.2018 vo výške 9,10 eura. Uviedol, že aj keď vyčíslené sankcie ( 250,35 eura) nepresiahli sumu poskytnutého úveru ( 690,00 eur) žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu iba do 27.03.2018 na zvyšnej časti netrval. Požadoval , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 659,14 eura, zmluvných pokút vo výške 250,35 eura, úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 659,14 eura od 24.09.2015 do zaplatenia , náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 60,41 eura a náhradu trov konania.
3. Podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
4. Uvedené podanie bolo súdu doručené pre podaním žaloby žalovanému, preto súd v zmysle § 145 ods. 3 CSP , konal o zvyšku uplatneného nároku bez rozhodovania o zastavení konania v prevyšujúcej časti.
5. Podľa § 294 CSP zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
6. Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetným podaním žalobca svoj návrh i rozšíril, keďže oproti pôvodne doručenému návrhu požadoval viac v časti nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky , keď v pôvodnej žalobe tieto žiadal vo výške 52,11 eura a v podaní zo dňa 28.03.2018 vo výške 60,41 eura, v tejto časti podanie súd vyhodnotil ako návrh na zmenu žaloby, ktorú vzhľadom k ustanoveniu § 294 CSP nepripustil.
7. Žaloba bola žalovanému doručená podľa § 116 ods. 2 CSP, k žalobe sa nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel.
8. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavili strany sporu, ani právny zástupca žalobcu, ktorý svoju a žalobcovi neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez ich prítomnosti. Žalovanému bol termín pojednávania doručený na adresu z registra obyvateľov, pričom zásielka sa súdu vrátila s oznámením pošty, že adresát si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Vzhľadom na uvedené považoval predvolanie súd za doručené v zmysle § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) a pojednával vec podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, žalovaného a právneho zástupcu žalobcu.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu /zmluva o spotrebiteľskom úveru revolvingového typu, zmluvnými dojednaniami zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu , oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere, oznámením o zosplatnení, doručenkou, výpisom z účtu a zistil nasledovný skutkový a právny stav :
10. Na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č . 8500105127 podpísanej žalovaným dňa 24.02.2015 a žalobcom dňa 27.02.2015 bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 690,00 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v lehote 18. mesiacov, s výškou mesačnej splátky 43,51 eura. V zmluve bola uvedená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 852,18 eur, RPMN bola stanovená vo výške 35,03 %, ročná úrokovou sadzba vo výške 17,72% a priemerná RPMN je v zmluve uvedená vo výške 34,42%. V zmluve bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 69,00 eur. V bode 14. zmluvy je uvedené, že riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/ zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril veriteľ s dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania . Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali , bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu porozumeli a na dôkaz tohto ju podpísali. Podľa článku 8. zmluvy v prípade omeškania dlžníka(spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník (spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný veriteľovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6% p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1 písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka podľa tejto zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6,% p.a.). Podľa článku 8.2 zmluvy okrem zmluvnej pokuty podľa článku 8. ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania určený podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, k prvému dňu omeškania s úhradou peňažného záväzku. Výšku úrokov z omeškania bude určená tak, aby spolu so zmluvnou pokutou podľa ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ nepresahovala minimálnu výšku podľa ods. 8.3 tejto zmluvy o RÚ. Podľa článku 8.3 zmluvy zmluvná pokuta podľa článku 8 ods. 8.1 tejto zmluvy o RÚ spolu s úrokom z omeškania nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov na obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškania dlžníka so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Žalovaný porušil svoje povinnosti splácať pôžičku riadne a včas, a preto žalobca listom zo dňa 16.08.2015 vyzval žalovaného k úhrade dlžných čiastok vo výške 186,06 eura a súčasne žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru v prípade ak sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok č.3,4,5 vo vzťahu ktorým je v omeškaní a súčasne uplynie 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, k čomu došlo dňa 24.09.2015. Keďže žalovanému bolo oznámenie o uplatnení práva doručené dňa 10.09.2015, keby bola neprevzatá zásielka vrátená žalobcovi a v lehote 15 dní od doručenia oznámenia neuhradil dlžnú čiastku, stal sa splatný celý dlh z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu . Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil celkom sumu 124,04 eura a z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že žalobcom bola žalovanému vyplatená suma 621,00 eur.
11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ObZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“) účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), a b) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) , r) , a y) .
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „OZ“ ), ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 544 ods. 1 až 3 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
22. Podľa § 545 ods. 1 OZ ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Na základe vykonaného dokazovania má súd za nesporne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkovo právny vzťah, na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.02.2015. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou, je spotrebiteľským vzťahom, kde na jednej strane vystupuje dodávateľ a na druhej spotrebiteľ, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
26. Keďže v danom prípade sa ide o spotrebiteľský úver súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Po jej preskúmaní dokazovaní dospel súd k záveru, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru ( § 9 ods. 2 písm. f ) a tiež údaj o termínoch počte výške splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ( § 9 ods. 2 písm. l). Súd ustanovenie § 9 ods. 2 písm. l) [ do 23.3.2015 ust. § 9 ods. 2 písm. k) ] vyložil eurokonformne, vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.33. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad tohto ustanovenia v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z tohto rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bez pochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018). Ani pri eurokonformnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l) v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy podľa názoru súdu nie je možné dospieť k záveru, že zmluva obsahuje náležitosti v zmysle tohto ustanovenia. K uvedenému dospel preto, že v zmluve nie je určený termín splatnosti jednotlivých splátok žiadnym konkrétnym časovým údajom ani iným dostatočne určitým spôsobom, ktorý by umožňoval identifikovať dátumy jednotlivých splátok, hoci v zmluve je dohodnutý výška mesačnej splátky 43,51 eura a aj počet splátok (18). V zmluve nie je uvedený deň splatnosti prvej a nasledujúcich splátok, pričom takýto údaj sa nachádza len v zmluvných podmienkach ( čl. 4 bod 4.5, čl. 9 bod 9.1)), čo u priemerného spotrebiteľa môže spôsobiť problémy pri určení dňa splatnosti.
27. Súd tiež zistil, že zo zmluvy o úvere nie je zrejmý ani údaj o termíne konečnej splatnosti a dobe trvania zmluvy. Termín konečnej splatnosti v zmluve absentuje a je ho možné vyvodiť len zo zmluvných dojednaní a z Oznámenia veriteľa o schválení úveru. V zmluve je uvedené, že úver je splatný v 18. splátkach, čo však nie je postačujúce a navyše nespĺňa požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
28. Uvedenie termínu konečnej splatnosti a splatnosti jednotlivých splátok v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, prípade v splátkovom kalendári, súd nepovažuje za postačujúce, keďže zákon uvádza, že tento údaj má byť uvedený v zmluve . Oznámenie má len charakter informácie o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej žalovanému ako dlžníkovi a nie je súčasťou návrhu
alebo akceptácie návrhu, teda nie je súčasťou zmluvy o úvere. Oznámenie o schválení úveru rovnako ako zmluvné dojednania žalovaným nie sú podpísané, neboli individuálne dojednané, nie je zrejmé či s nimi bol oboznámený a boli mu odovzdané, napriek tomu, že v bode 13 zmluvy o úvere sa nachádza prehlásenie, že zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a oboznámil sa s nimi.
29. V danom poukazuje súd aj na rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C-42/15 a smernicu EP a Rady 2008/48 , ktoré rovnako stanovuje, že zmluva musí obsahovať také podmienky, ktoré umožnia spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Vzhľadom na vyššie uvedené závery považuje súd zmluvu o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov pre absenciu náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods.2 písm. f) a l ) ZoSÚ.
30. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Žalovanému bola zmluvou poskytnutá suma 690,00 eur, pričom z výpisu z účtu nesporne vyplýva, že na účet žalovaného bola poukázaná suma 621,00 eur , z ktorej si žalobca odrátal poplatok za poskytnutie úveru vo výške 69,00 eur na ktorý , vzhľadom na konštatovanie o bezúročnosti a bezpoplatkovosi úveru, nemá nárok. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia právo na zaplatenie sumy 496,96 eura ( 621- 124,04) , ktorú súd žalobcovi priznal . Žalobcovi súd priznal aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty dojednanej podľa článku 8 ods. 8.1 zmluvy pre porušenie zmluvných povinností žalovaným, keďže túto posúdil ako prijateľnú a takto dojednanú zmluvnú pokutu nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca si podaním zo dňa 28.03.2018 vyčíslil zmluvnú pokutu vo výške 241,25 eura ( 0,04% zo sumy 659,14 eur od 24.09.2015 do 27.03.2018 ) a úrok z omeškania vo výške 9,10 eura ( 0,55% ročne zo sumy 659,14 eur od 24.09.2015 do 27.03.2018 ) , pričom súd vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z uzatvorenej zmluvy mu túto priznal vo výške 207,36 eura (0,04% zo sumy 565,96 eur od 24.09.2015 do 27.03.2018) a úrok z omeškania vo výške 7,81 eura ( 0,55% ročne zo sumy 565,96 eur od 24.09.2015 do 27.03.2018), t.j. celkom 215,17 eura. Žalobcovi súd priznal aj úrok z omeškania z priznanej sumy 496,96 eura od 24.09.2015 do zaplatenia vo výške 5,05% z dôvodu omeškania žalovaného s plnením peňažného záväzku , ktoré si žalobca uplatnil neprevyšujúc sadzbu stanovenú § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR. č. 87/1995 Z.z. za obdobie, kedy bol žalovaný so zaplatením svojho peňažného záväzku už preukázateľne v omeškaní (žalovaný sa dostal do omeškania 24.09.2015, kedy predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05% ). V prevyšujúcej časti uplatnenej istiny a zmluvnej pokuty súd žalobu zamietol.
31. Žalobca si uplatnil aj náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 52,11 eura predstavujúce odmenu za právnu službu poskytnutú v súvislosti s písomným pokusom o zmier, pričom však v konaní nepreukázal, že tieto náklady aj reálne vynaložil , že k realizácii takéhoto úkonu došlo ( v konaní nebol predložený) a že žalovanému pokus o zmier žalobca aj zasielal, preto súd jeho žalobu v tejto časti zamietol.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené priznal súd žalobcovi 496,96 eur spolu s nárokom na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania z istiny úveru vo výške 215,17 eur a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 496,96 eura od 24.09.2015 do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, a rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola zo sumy 659,14 eura priznaná suma 496,96 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva úspech žalobcu 75,39 % a úspech žalovaného 24,61 % a teda miera úspechu žalobcu predstavuje 50,78 % (75,39 - 24,61 ), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu proti
žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve takýmto percentom, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.