Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8To-13-2019.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/13/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.08.2019 v Prešove v trestnej veci proti obžalovanému G. G. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/13/2015 zo dňa 02.05.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku odvolanie obžalovaného G. G. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/13/2015 zo dňa 02.05.2018 bol obžalovaný G. G., nar. XX.XX.XXXX vo H. U. F., trvale bytom H. Ž. XXX, O.. H. U. F., nezamestnaný, uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 14.08.2014, v čase okolo 09.40 hod., v obci VJ. Ž., O.. H. U. F., vstúpil do jazdnej dráhy osobného motorového vozidla zn. Opel Astra, ktoré riadil G. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vozidlo zastavil a obžalovaný pristúpiac zo strany vodiča k vozidlu, udrel poškodeného G. G. do ľavej časti tváre päsťou a vybral mu kľúče zo zapaľovania a následne nastúpil do vozidla zo strany spolujazdca a žiadal od poškodeného vrátenie dlžných peňazí, následne vrátil kľúče od vozidla poškodenému a povedal mu, aby sa odviezli k budove vodárne pri rieke Topľa s tým, že ho tam zbije, kde poškodený G. G. návrh obžalovaného odmietol a navrhol mu, že pôjdu do Hanušoviec nad Topľou, kde mu dá peniaze, pričom počas jazdy do Hanušoviec nad Topľou obžalovaný nezisteným počtom úderov, najmenej v počte dvoch úderov päsťou či otvorenou dlaňou udrel poškodeného do pravej časti tváre, a to najmenej jedným úderom na oblasť pery a jedným úderom do oblasti temenno-záhlavnej vpravo, pričom po zastavení vozidla v Hanušovciach nad Topľou na moste, v časti zv. Počekanec, pod hrozbou násilia zobral od poškodeného vodičský preukaz č. Y. XXXXXXX a občiansky preukaz č. Y. XXXXXX ako zábezpeku, pričom poškodený G. G. odišiel za svojou matkou Y. G.Č., s ktorou následne podal trestné oznámenie na Obvodnom oddelení PZ Hanušovce nad Topľou a v čase o 11.00 hod. v Hanušovciach nad Topľou, oproti budove Slovenskej pošty na miestnej autobusovej zastávke SAD, odovzdal obžalovanému 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 50,- eur č. S. XXXXXXXXXXX a 1 ks bankovky nominálnej hodnoty 50,- eur č. S. XXXXXXXXXXX, po prevzatí ktorých bol obžalovaný zadržaný príslušníkmi Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou, poškodený konaním obžalovaného utrpel zranenie, a to pohmoždenie vlasatej časti hlavy a drobnú ranu pery s dobou liečenia do 5 dní.
Za to mu bol uložený:
Podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36 Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov.
Podľa 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody mu bol podmienečne odložený.
Podľa § 50 ods.1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba podmienečného odsúdenia v trvaní 2 rokov.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, v spojení s § 51 ods. 4 písm. a), písm. e) Tr. zákona, bola obžalovanému uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Ž. XXX, O.. H. U. F., na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného a osobne sa ospravedlniť poškodenému G. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Ž.B. XXX, O.. H. U. F..
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o práve na opravný prostriedok prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný odvolanie proti všetkým jeho výrokom, pričom v následne predloženom písomnom odôvodnení uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o vine a o treste považuje za nesprávny pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení a preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a pre pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy. Obžalovaný vytkol okresnému súdu, že sa vôbec nevysporiadal s jeho obhajobou a s rozpormi medzi jeho výpoveďou a ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä výpoveďou poškodeného, pričom podľa názoru obžalovaného bol rozsudok okresného súdu paradoxný v tom, že súd neveril ani výpovedi poškodeného, no napriek tomu uznal obžalovaného za vinného. Obžalovaný konkrétne namietal, že podľa rozsudku mal poškodeného udrieť najmenej dvoma údermi do pravej strany tváre a keďže poškodený tvrdil, že ho udrel asi 30 krát, tak nebolo zrejmé, kde zostalo zvyšných 28 úderov, pričom poškodený tvrdil, že ho bil do tváre, no poškodený mal aj zranenie v temenno-záhlavovej oblasti vpravo, ktoré sa nedá spôsobiť úderom do tváre. Podľa odvolateľa výpovede poškodeného a jeho matky vykazujú značné rozpory a ich tvrdenia vyznievajú nedôveryhodné aj s ohľadom na závery znaleckého dokazovania. Odvolateľ tu poukazoval na záver znalca, ktorý uviedol, že ak by násilie pôsobilo osem či desaťkrát na tú istú časť tváre stredne silnou až silnou intenzitou, tak v čase vyšetrenia lekárom by na pravej strane tváre poškodeného vznikol a bol viditeľný značne veľký opuch mäkkých tkanív s krvou podliatinou, eventuálne pri pôsobení zraňujúcej päste silnou intenzitou by mohla vzniknúť aj zlomenina tvárových kostí s výraznou bolestivosťou a prípadne aj s nejakou funkčnou poruchou, pričom by prejavy takýchto zranení pretrvávali minimálne päť až šesť dní. Podľa lekárskej správy mal poškodený utrpieť drobné poranenia na pere a vlasatej časti hlavy, pričom ošetrujúci lekár žiadne iné zranenia nezistil a nezadokumentoval, z čoho podľa odvolateľa vyplynulo, že ak by bol poškodený skutočne tak napadnutý a zranený, ako tvrdil, tak by orgány činné v trestnom konaní nepochybne vykonali obhliadku tela poškodeného a vyhotovili by z jeho zranení príslušnú fotodokumentáciu. Z uvedeného, podľa odvolateľa, vyplynulo, že poškodený klame, nakoľko sa takto chcel vyhnúť tomu, aby vrátil peniaze obžalovanému, čo sa mu aj podarilo, nakoľko účelovo využil vzniknutú situáciu a namiesto toho, aby mu vrátil dlh, mu radšej privodil trestné stíhanie. Obžalovaný poukazoval na to, že hoci poškodený tvrdil, že sumu 100,- eur obžalovanému odovzdal nedobrovoľne, že mu nič nedlhoval, no v trestnom ani v inom konaní si voči obžalovanému žiadnym spôsobom nárok na náhradu škody neuplatnil. Popri námietkach voči výpovedi poškodeného, obžalovaný namietal aj hodnovernosť výpovede matky poškodeného, ktorou sa okresný súd podľa jeho názoru vôbec nezaoberal a ktorá na hlavnom pojednávaní vlastne uviedla, že dňa 27.11.2014 pri výsluchu klamala, lebo rozporuplne vypovedala ohľadom SMS správ, ktoré mal poškodenému zaslať, nakoľko na hlavnom pojednávaní uviedla, že ich čítala a v prípravnom konaní uviedla, že tieto SMS správy nikdy nevidela ani ich nečítala a rozporne vypovedala aj ohľadom peňazí, ktoré mu mal poškodený odovzdať, pričom raz tvrdila, že išlo o sumu 150,- eur a potom uviedla, že malo ísť o 100,- eur. Použitie násilia proti poškodenému tak po vykonanom dokazovaní s poukazom na hore uvedené rozpory, považoval odvolateľ za sporné, výpoveď poškodeného bola, podľa jeho názoru, parciálne v rozpore s výpoveďou jeho matky, skutkové tvrdenia uvádzané poškodeným sa priečia záverom znaleckého dokazovania, a tak vykonaným dokazovaním sa nepotvrdilo, aby voči poškodenému použil násilie tak, ako to poškodený podľa odvolateľa účelovo tvrdil. Na záver obžalovaný vytkol okresnému súdu, že v napadnutom rozsudku podstatne upravil skutkovú vetu výroku o vine, lebo v uznesení o vznesení obvinenia, ako aj v samotnej obžalobe sa uvádza, že poškodeného mal počas jazdy autom udierať každých 30 sekúnd päsťou do pravej časti tváre, čo tiež nasvedčuje záveru, že poškodený nevypovedal pravdivo.
V podstate na základe uvedeného obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Krajský súd v Prešove, ako odvolací súd, postupoval v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a nezistiac také chyby, dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pre správne zistenie skutkového stavu pre potreby výroku o treste u oboch odvolateľov nevyhnutné. Odvolací súd doplnil dokazovanie len o prečítanie listinných dôkazov, a to trestného oznámenia podaného poškodením vo veci, o zápisnicu o zadržaní a obmedzení osobnej slobody podozrivej osoby zo 14.08.2014, kedy bola políciou vykonaná osobná prehliadka podľa § 99 ods. 4, § 102 ods. 4 Tr. poriadku a boli zaistené občiansky a vodičský preukaz poškodeného a 2 kusy 50-eurových bankoviek a následne bol obžalovaný odovzdaný vyšetrovateľovi spolu s dokladmi a bankovkami. Odvolací súd považoval za potrebné prečítať odborné vyjadrenie, keďže osoba, ktorá ho podala, G.. B. G., nebol vypočutý na hlavnom pojednávaní ako svedok, ale nesprávne ako znalec.
Obžalovaný G. G. vyhlásil, že je nevinný a na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Po splnení zákonných podmienok, bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 20.10.2014, kedy uviedol, že poškodenému požičal sumu 300,- eur, keďže boli kamaráti a poškodený mu postupne vracal sumy 20,- eur; 50,- eur či 10,- eur, pričom mu zostal dlžný 100,- eur. Keďže poškodený nereagoval na jeho snahy telefonicky ho kontaktovať, v auguste roku 2014 spoločne s priateľkou O. navštívil poškodeného u jeho zamestnávateľa v spoločnosti E., E..A..O.. T. U. F., kedy mu poškodený povedal, že nemá pri sebe žiadne peniaze, no že mu dlžnú sumu 100,- eur vráti ešte v ten istý deň večer, čo ale neurobil a ani mu nezdvíhal telefonáty. Priznal, že poškodeného počkal, keď tento išiel autom, na kývnutie ruky mu poškodený zastavil, keď poškodený stiahol okno, opýtal sa ho na vrátenie peňazí, poškodený mu navrhol, aby spoločne išli do Hanušoviec nad Topľou za jeho matkou. Poškodený ho potom vysadil na moste cez potok v Hanušovciach nad Topľou, sám mu odovzdal svoj vodičský a občiansky preukaz a povedal mu, že sa vráti o 5 či 10 minút, následne obžalovaný odišiel na autobusovú zastávku, na ktorú približne o 10 minút za ním prišiel aj poškodený, ktorý mu tam odovzdal 100,- eur v dvoch 50-eurových bankovkách, no po ich odovzdaní ho policajti zaistili.
Obhajobe obžalovaného, že počas tejto cesty poškodeného nebil, že sa mu nevyhrážal a že mu sám odovzdal vodičský a občiansky preukaz, neuveril ani odvolací súd.
Obžalovaného priamo usvedčuje zo spáchanie predmetného trestného činu poškodený G. G.. Poškodený stabilne počas trestného konania uvádzal, že keď išiel do T. U. F. Q. O. H. Ž. na zelenom osobnom motorovom vozidle zn. Opel Astra, obžalovaný ho zastavil tak, že mu vstúpil do stredu cesty a zdvihol ruku, on zastavil a spustil okno na strane vodiča, pričom sa opýtal obžalovaného, čo od neho chce. Na to mu obžalovaný raz vrazil do ľavej časti tváre päsťou, vytiahol mu kľúče od zapaľovania tak, že sa natiahol cez otvorené okno a rukou ich vybral, obišiel auto, sadol si k nemu do auta na miesto spolujazdca a povedal mu, aby s ním išiel k vodárni v obci H. Ž. s tým, že ho tam „vytluče.“ Už vo H. Ž. požadoval peniaze a išlo o sumu 100,- eur. Počas cesty do Hanušoviec nad Topľou ho obžalovaný udieral do pravej časti tváre rukou, päsťou alebo otvorenou dlaňou. Mal z toho pomliaždenú vlasatú časť tváre, modriny na tvári, opuchnutú pravú časť tváre a rozťatú peru. Bol vystrašený, strhol aj volant a skoro s vozidlom havaroval. Obžalovaný mu povedal, aby mu zastavil na moste „Počekanec“ a že ho tam bude čakať, pokiaľ mu neprinesie peniaze. Tam obžalovanému zastavil, pričom vtedy mu obžalovaný násilím zobral vodičský preukaz a občiansky preukaz, ktoré mal uložené v tienidle na mieste vodiča a povedal mu, aby išiel pre peniaze a že pokiaľ mu neodovzdá peniaze, tak mu nevráti jeho doklady. Obžalovaný z auta vystúpil. Poškodený na aute išiel na poštu za matkou, ktorej povedal, že obžalovaný G. od neho pýta 100,- eur, matka na ňom videla známky začervenania a to, že niečo nie je v poriadku, preto to išli nahlásiť na políciu. Peniaze od matky si pýtal preto, aby ich vrátil obžalovanému. Matka mu peniaze dala. To, že pôjdu na políciu navrhla matka a on s tým súhlasil. Po vypočutí na Obvodnom oddelení PZ Hanušovce nad Topľou poškodený sám išiel obžalovanému odniesť sumu 100,- eur na autobusovú zastávku a keď obžalovanému tieto peniaze odovzdal, tak tohto zadržali kriminalisti. Poškodený dodal, že pred dňom 14.08.2014 sa s obžalovaným poznal, stýkali sa, boli kamaráti.
V trestnom oznámení zo dňa 14.08.2014 poškodený uviedol, že asi každých 30 sekúnd ho obžalovaný udrel päsťou do oblasti pravej časti tváre a počas celej cesty, keď išli autom, ho obžalovaný bil do pravej časti tváre a to tak, že ho šesťkrát udrel päsťou a potom mu stláčal dlaňou hlavu. Na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že úderov počas cesty do Hanušoviec bolo asi 30, no zároveň pripustil, že ich bolo aj menej s tým, že už si presne nepamätá.
Vzhľadom na výpoveď svedkyne Y. G., ktorá uvádzala, že videla na poškodenom, že bol začervenaný na bočnej strane tváre, pričom jej poškodený povedal, že ho obžalovaný buchol do tváre a lekársku správu z vyšetrenia poškodeného zo dňa 14.08.2014, z ktorej vyplývalo, že ošetrujúci lekár určil diagnózu: pohmoždenie vlasatej časti hlavy a o príčine vzniku zranenia uviedol poškodeného vyjadrenie, že boli spôsobené údermi päsťou, o čom ošetrujúci lekár uviedol, že zranenie mohlo byť spôsobené tak, ako poškodený uviedol, v spojení s lekárskou správou z chirurgického vyšetrenia poškodeného zo dňa 14.08.2014, z ktorej vyplynulo zistenie prítomnosti drobných hematómov v pravej oblasti hlavy a drobná excoriácia /odrenina/ na pere hornej s diagnózou Povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: druh poranenia bližšie neurčený/, bolo zrejmé, že poškodený utrpel pred týmito pozorovaniami uvedené poranenia, teda začervenanú tvár, drobné hematómy v pravej oblasti hlavy a drobnú excoriáciu / odreninu/ na pere hornej s diagnózou Povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: druh poranenia bližšie neurčený. Niet dôvodu pochybovať o tom, že lekárske správy vystihujú to, čo si obaja od seba nezávislí lekári na poškodenom všimli, no pozorovanie všeobecného lekára od pozorovania odborného lekára
- chirurga obsahovalo stručnejší popis poranenia, odvolací súd prijal podrobnejšiu správu odborného lekára.
V odbornom vyjadrení G.. B. G. popísal následky, ktoré by vznikli pri útokoch rôznej, odstupňovanej intenzity, pričom povaha zranení zodpovedá útokom vedeným slabou intenzitou. Poukázal na to, že pomliaždeniny ľahkého stupňa sú charakterizované ľahkým začervenaním kože bez krvnej podliatiny. V oblasti pravej strany tváre koža priamo nalieha na tvárové kosti a tam pôsobilo násilie vedené päsťou, čo i len slabou intenzitou. Pri frekvencii osem až desať úderov by však museli zostať v čase vyšetrenia lekárom aspoň nejaké známky poranenia v zmysle mierneho opuchu a začervenania pravej strany tváre spojené s bolestivosťou v postihnutej oblasti. Preto odvolací súd nepovažoval za objektívne, že by zo strany obžalovaného došlo až k tak početným úderom, ako vypovedal poškodený, no za nepochybné považoval, že obžalovaný opakovane udrel poškodeného minimálne tak, ako je to uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku a pritom mu spôsobil pohmoždenie vlasatej časti hlavy a drobnú ranu pery s dobou liečenia do 5 dní.
Začervenanie tváre, ktoré si všimla matka poškodeného, je hodnoverné. Pri ostatných zraneniach mohlo vyplynúť z jej vlastného vnímania stavu svojho syna, pričom podľa názoru krajského súdu, to bola jedna zo skutočností, ktoré ju viedlo k tomu, že zo zamestnania ihneď odišla so svojim synom na políciu podať trestné oznámenie a nesprávala sa tak, ako keď sa z SMS správ v minulosti dozvedela o tom, že poškodenému sa obžalovaný vyhráža bitkou, kedy polícii takéto vyhrážky neoznámila.
Je nepochybne nesprávnym prístupom polície, že nevykonala úkony smerujúce k zaznamenaniu stavu osoby, ktorá tvrdila, že bol bitá, no to ešte neznamená, že pokiaľ je prítomný iný dôkaz o bití a jeho účinkoch na tele poškodeného, že by taká nedôslednosť zásadne spochybnila existenciu vzniknutých zranení.
Na rozdiel od prípravného konania, poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný si občiansky a vodičský preukaz zobral svojvoľne z tienidla jeho auta. V prípravnom konaní vypovedal, že keď obžalovaný zbadal jeho peňaženku položenú pod pákou ručnej brzdy, zobral ju a vzal si z nej jeho občiansky preukaz a vodičský preukaz. Treba povedať, že v zásade nič nebránilo okresnému súdu, aby do popisu skutku pojal skutočnosť uvádzanú poškodeným v prípravnom konaní, a to vzhľadom na časový odstup skutku od tejto výpovede oproti dlhšiemu časovému odstupu skutku oproti výpovedi na hlavnom pojednávaní a vzhľadom na vysvetlenie rozporu poškodeným, ktorý uviedol, že pravdou bolo, čo vypovedal v prípravnom konaní a že tieto doklady boli v peňaženke, odkiaľ ich obžalovaný zobral, pričom on si už pri výpovedi na hlavnom pojednávaní nepamätal, pričom dodal, že niekedy si doklady odkladal do tienidla a niekedy ich mal v peňaženke. Nešlo ale o rozhodujúcu okolnosť pre posúdenie skutku ako trestného činu, a tak nebolo potrebné skutkovú vetu doplňovať.
Na hlavnom pojednávaní poškodený tvrdil, že o žiadnej pôžičke, ktorú by mal u obžalovaného nevedel a že si nepamätá na nejaký obchod medzi ním a obžalovaným, hoci v prípravnom konaní uviedol, že medzi ním a obžalovaným bol nejaký obchod, o ktorom vtedy nechcel rozprávať s tým aby si neprivodil trestné stíhanie a že od neho obžalovaný žiadne iné peniaze nepožadoval v minulosti. Skutočnosť, že išlo o osoby, ktoré mali v minulosti priateľský vzťah a teda spoločné záujmy, ktoré sa poškodený rozhodol chrániť tým, že sa k nim nevyjadroval, nasvedčuje tomu, že v tejto časti výpovedi poškodeného na hlavnom pojednávaní nemožno uveriť, keďže sám popísal, že v čase pred skutkom rôznym spôsobom vracal obžalovanému cca 200,- eur po častiach, a to skrytým spôsobom, teda tak, aby nikto iný o vracaní peňazí nevedel. Na rozdiel od predmetného prípadu však vtedy nebol obžalovaným zbitý vo svojom aute a neboli mu obžalovaným zobraté ani osobné doklady, kým mu peniaze nedá. Zjavne práve táto zmena a bezprostredné jednanie so svojou matkou ho viedlo už k podaniu trestného oznámenia. Rozpor pritom poškodený vysvetľoval tým, že pravdou bolo, čo uviedol v prípravnom konaní, lebo na hlavnom pojednávaní si na to nepamätal a bol v strese, aj keď sa mu pred výpoveďou na súde nikto nevyhrážal. Preto popieranie existencie záväzkových vzťahov s obžalovaným na hlavnom pojednávaní ešte ostatnú časť výpovede poškodeného nediskvalifikuje.
Svedkyňa Y. G., ktorá je matkou poškodeného, v prípravnom konaní pri svojom výsluchu uviedla dňa 27.11.2014, že obžalovaný mal od jej syna požadovať sumu 150,- eur, tak následne uvádzala pred súdom, že vtedy od nej poškodený pýtal sumu 100,- eur, pričom rozpory svedkyňa vysvetľovala tak, že išlo o sumu 100,- eur, ktorú vybrala priamo na pošte z poštomatu, no syn jej nevysvetlil, z akého dôvodu obžalovaný od neho požaduje peniaze. Odvolací súd v tomto nepovažuje za pochybné, že poškodený žiadal od svedkyne práve 100,- eur, pretože práve takú sumu si vybrala a poškodenému poskytla, aby ju odovzdal obžalovanému, u ktorého bola následne zaistená.
Napriek tomu, že na hlavnom pojednávaní svedkyňa uvádzala, že nevie, že by sa obžalovaný poškodenému vyhrážal aj v minulosti, tak zároveň pri svojej výpovedi uvádzala, že v SMS zasielaných obžalovaným poškodenému bolo napísané, že ak poškodený obžalovanému nezaplatí, tak ho zbije a trvala na tom, že tie SMS si prečítala tak, že syn jej dal mobil a keďže v prípravnom konaní dňa 04.12.2014 podrobne uvádzala, že v prvej SMS správe bolo to, že poškodený má dať 20,- eur na obvyklé miesto, v druhej SMS správe bolo, že má dať na obvyklé miesto už 50,- eur a v trestnej SMS správe sa už písalo o sume 200,- eur s tým, že ak ich na obvyklé miesto syn nedá, tak to bude oznámené jej a rozpor vysvetlila tým, že podrobnosti si nepamätá, lebo sa to stalo pred troma rokmi, vyššie uvedený rozpor v jej výpovedi nepovažoval odvolací súd za taký, ktorý by ju ako svedkyňu úplne diskvalifikoval. Samotný poškodený pritom uvádzal, že obžalovaný sa mu v minulosti v SMS správach vyhrážal, že keď ho stretne, tak ho zbije, čo podporuje usvedčujúcu povahu výpovede tejto svedkyne.
Za takýchto okolností nepovažoval odvolací súd výpoveď svedkyne za účelovú, ale za výpoveď, ktorá skutočnosti zodpovedá v tom, že uvedená svedkyňa usvedčovala obžalovaného, pretože v podstatných častiach potvrdzovala skutočnosti uvádzané poškodeným, o ktorých sa dozvedela jednak z vlastného pozorovania a jednak z osobného rozhovoru s poškodeným bezprostredne po skutku. Podľa jej výpovede teda na poštu v predmetný deň okolo obeda za ňou prišiel jej syn - poškodený G., žiadal ju, aby mu dala peniaze, povedal jej, že auto má na druhej strane a že sa obžalovaný mal nachádzať na moste „Počekanec“, a že mu musí odovzdať peniaze, lebo má jeho vodičský preukaz, žiadal od nej sumu 100,- eur pre obžalovaného, hoci jej nepovedal, za čo ich má obžalovanému dať, no pôsobil vystrašene, tvár mal červenú a povedal jej, že ho obžalovaný buchol do tváre. Ona vybrala dve 50- eurové bankovky zo svojho účtu a odovzdala ich na polícii, pričom policajti si tieto bankovky označili. Od poškodeného sa dozvedela, že obžalovaný mu vošiel do cesty, keď išiel do práce do firmy E. H. T.Š. U. F., že mal spustené okno, na čo ho obžalovaný udrel, vošiel do auta, vybral kľúče zo zapaľovania, zobral občiansky, vodičský preukaz.
Trestné oznámenie podané poškodeným za okolnosti, že sa na obvodné oddelenie Policajného zboru dostavil so svojou matkou vlastne okamžite potom, čo sa dostal z dosahu obžalovaného a potom, čo sa dostavil k svojej matke, ktorá videla jeho stav a počula, že žiada peniaze, aby ich vrátil obžalovanému, nasvedčuje tomu, že poškodený si nevymyslel vydieračské správanie obžalovaného popísané v skutku napadnutého rozsudku. Poškodený jednak nemenne popisuje prvý útok zo strany obžalovaného, keď dostal od obžalovaného úder po stiahnutí okienka na strane vodiča, a jednak popisuje následnú cestu, počas ktorej riadil vozidlo a zároveň dostával údery do hlavy. Keďže súčasne musel auto šoférovať, je pochopiteľné, že presne nemohol počítať údery, vnímal ich však zjavne ako trvajúci útok. Preto pokiaľ
uviedol v neskoršej svojej výpovedi, že tých úderov mohlo byť až 30 oproti tomu, čo uviedol v trestnom oznámení, nediskvalifikuje to usvedčujúcu povahu jeho výpovede v ostatnej časti.
Skutočnosť, že u obžalovaného boli pri jeho zaistení nájdené nielen poškodeným odovzdané bankovky v sume spolu 100,- eur, ale aj vodičský a občiansky preukaz, podľa názoru odvolacieho súdu nepriamo usvedčuje obžalovaného z toho, že k uvedeným dokladom sa dostal v rozpore so súhlasom poškodeného. Poškodený pritom priamo popísal, že mu tieto doklady proti jeho vôli obžalovaný zobral a potom, takto bez základného dokladu - vodičského preukazu - svoje auto viedol ako vodič k svojej matke pre peniaze. Zjavne teda riskoval postih zo strany dopravnej polície, keďže ako vodičovi mu nepochybne bolo zrejmé, že pácha priestupok tým, že nemá doklady potrebné na vedenie motorového vozidla. Navyše, v prípade dobrovoľného vydania dokladov by bolo nelogickým, aby odovzdal obžalovanému nie jeden, ale hneď dva doklady vrátane dokladu, ktorý potreboval k šoférovaniu svojho auta namiesto toho, aby mu odovzdal len občiansky preukaz, ktorý ako vodič pre výkon svojej aktuálnej činnosti nepotreboval. Nález uvedených osobných dokladov poškodeného, ktorý popísal ich násilné odňatie z jeho dispozície ako záruku, že sa vráti s peniazmi, u obžalovaného potom zjavne nasvedčuje pravdivosti verzie poškodeného. Uznesenie o vrátení veci poškodenému G. a potvrdenie o vrátení veci poškodenému G. spolu s fotodokumentáciou občianskeho preukazu, vodičského preukazu poškodeného G. a 50-eurových bankoviek v počte dvoch kusov príslušných čísiel, ktoré boli dňa 14.08.2014 v rámci osobnej prehliadky nájdené u obžalovaného, sú v súlade s výpoveďou poškodeného a svedkyne G..
Skutková veta bola v podanej obžalobe popísaná na rozdiel od napadnutého rozsudku tak, že obsahovala text: „pričom každých 30 sekúnd ho udrel päsťou do pravej časti tváre“ a text: „pričom počas jazdy do Hanušoviec nad Topľou obžalovaný viackrát udrel poškodeného rukou do pravej časti tváre“. Ako bolo uvedené vyššie, ani krajský súd nemal uvedené za preukázané, a tak boli súladne s vykonaným dokazovaním uvedené texty zo znenia skutkovej vety vypustené a nahradené textom: „pričom počas jazdy do Hanušoviec nad Topľou obžalovaný nezisteným počtom úderov, najmenej v počte dvoch úderov päsťou, či otvorenou dlaňou, udrel poškodeného do pravej časti tváre, a to najmenej jedným úderom na oblasť pery a jedným úderom do oblasti temenno-záhlavnej oblasti vpravo“.
Okresný súd preto odôvodnene, opierajúc o výsledky vykonaného dokazovania, upravil skutkovú vetu v popise použitého násilia v preukázanom rozsahu pri rešpektovaní zásady trestného konania „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“, ktorá vychádza zo zásady prezumpcie neviny a v súlade so zákonom a správnym postupom dospel k záveru, že obžalovaný G. G. poškodeného G. G. hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal, teda, aby mu vrátil 100,- eur, čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona. Možno k tomu dodať, že obžalovaný konal nielen hrozbou inej ťažkej ujmy, ale aj priamym násilím popísaným v skutku vo forme úderov, čo možno súdu prvého stupňa vytknúť, že to do znenia použitej právnej vety neuviedol. Nejde ale o takú chybu, ktorú by bolo zákonné napraviť, lebo vo svojej podstate by išlo o zmenu napadnutého rozsudku v neprospech obžalovaného, čo by za situácie, že predmetom odvolacieho konania nebolo odvolanie podané v neprospech obžalovaného, nebolo v súlade s ustanovením § 322 ods. 3, druhá veta Tr. poriadku.
Okresný súd zásadne nepochybil ani pri výroku o treste. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že vychádzal z hľadísk uvedených v § 34 ods. 4 Tr. zákona Popri poznatkoch získaných o charaktere trestnej činnosti poukazoval aj na osobu obžalovaného, na poznatky vyplývajúce zo správy z miesta bydliska obžalovaného, z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov a z odpisu registra trestov a nezistiac ani priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti mal za to, že v osobe obžalovaného nejde natoľko o narušenú osobnosť páchateľa, že by napriek násilnej povahe prípadu bolo potrebné pôsobiť na nápravu páchateľa už výkonom trestu odňatia slobody. Pre dosiahnutie účelu trestu v záujme individuálnej a generálnej prevencie postačí trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 2 rokov. S uvedeným sa krajský súd stotožnil aj preto, že okresný súd na posilnenie účinku podmienečného trestu odňatia slobody uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému G. G. na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného a osobne sa tomuto poškodenému ospravedlniť. Aj krajský súd dospel k záveru, že takýto trest postačí na dosiahnutie účelu trestu. Zohľadnil pritom aj okolnosti trestného činu, keď bol spáchaný na pozadí vzájomných vzťahov obžalovaného a poškodeného, ktorí v minulosti boli priateľmi, ich spoločné aktivity videli k záväzkom, ktorých existenciu poškodený jednoznačne nepoprel, zohľadnil
nízku intenzitu pôsobeného násilia zo strany obžalovaného na poškodeného, ktoré nezanechalo výraznejšie stopy, hoci pri prípadnom zosilnení úderov by s vysokou mierou pravdepodobnosti došlo k závažnejším následkom. Na druhej strane nie je prípustné, aby jeden účastník takýchto vzťahov, konaním, ktoré je natoľko protispoločenské, že napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, sa snaží primäť druhého účastníka vzťahu ku konaniu. Na zákonné vymáhanie prípadnej nesplnenej povinnosti právny poriadok Slovenskej republiky poskytuje množstvo zákonných, právnych prostriedkov. Obžalovaný mal možnosti svojich prípadných majetkových práv sa domôcť zákonnou cestou, no zvolil si cestu trestnej činnosti, s ktorou však je spojený trestný postih.
Keďže ani v postupe konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, odvolací súd nezistil také chyby konania, na základe ktorých by mohol podanému odvolaniu vyhovieť, toto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.