Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28C/2/2024

Uznesenie

-7 -

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/ XX, XXX XX E., zastúpený právnym zástupcom alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36 679 771, so sídlom Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, proti žalovanému 1/ D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. H. XXX/XX, XXX XX I., 2/ B. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX/XX, XXX XX I., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 21.11.2023, takto

rozhodol:

-7 -

I. Súd n a r i a ď u j e toto zabezpečovacie opatrenie:

Súd z r i a ď u j e záložné právo na nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. K., obec J. K., L. M. N. O., a to: a) pozemok G. parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2, b) pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, v prospech žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vyplývajúcej z uzatvorených zmlúv o pôžičke medzi žalobcom a žalovanou 1/ zo dňa 02.06.2023, 07.08.2023, 15.08.2023, 15.08.2023, 29.08.2023, 26.10.2023 a 27.10.2023.

II. Žalobca je p o v i n n ý v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať na príslušnom súde, resp. inom orgáne žalobu, resp. iný návrh na začatie konania vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností týkajúcich sa zaplatenia dlžných súm na základe uvedených zmlúv o pôžičke. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

odôvodnenie:

-5 -

1. Dňa 21.11.2023 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. K., obec J. K., L. M. N. O., a to k pozemkom G. parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných,

za účelom zabezpečenia splatných peňažných pohľadávok žalobcu v celkovej výške 470.102,- Eur, vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičke, ktoré medzi sebou uzatvorili žalobca a žalovaná 1/. Žalobca sa zároveň domáhal náhrady trov konania.

2. Vec bola postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 08.01.2024 z dôvodu miestnej príslušnosti v zmysle .

3.1. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou 1/ sa poznajú, nakoľko mali spoločné podnikateľské aktivity od roku 2011. Žalovaná 1/ oslovila žalobcu s tým, že potrebuje požičať finančné prostriedky za účelom realizácie stavebných zákaziek. Ako odplata za požičanie finančných prostriedkov boli medzi žalobcom a žalovanou 1/ dohodnuté úroky vo výške 10 % až 25 %. Žalobca a žalovaná 1/ v priebehu roka 2023 uzatvorili celkovo sedem zmlúv o pôžičke v zmysle a nasl. ustanovení , . Celková suma splatná k 21.11.2023, ktorú žalobca požičal žalovanej 1/ predstavuje 392.100 Eur (istina), po pripočítaní úrokov je suma, ktorú mala žalovaná 1/ vrátiť 470.102 Eur. 3.2. Medzi žalobcom a žalovanou 1/ došlo k uzatvoreniu nasledujúcich zmlúv: 1. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.08.2023, splatnosť: 15.11.2023, požičaná suma 196.700 Eur, dohodnutý úrok vo výške 21 %, t.j. úrok 41.307 Eur; 2. Zmluva o pôžičke zo dňa 07.08.2023, splatnosť: 15.08.2023, požičaná suma 31.000 Eur, dohodnutý úrok vo výške 25 %, t.j. úrok 7.750 Eur; 3. Zmluva o pôžičke zo dňa 02.06.2023, splatnosť: 31.08.2023, požičaná suma 73.900 Eur, dohodnutý úrok vo výške 20 %, t.j. úrok 14.780 Eur; 4. Zmluva o pôžičke zo dňa 15.08.2023, splatnosť: 15.11.2023, požičaná suma 34.100 Eur, dohodnutý úrok vo výške 25 %, t.j. úrok 8.525 Eur; 5. Zmluva o pôžičke zo dňa 29.08.2023, splatnosť: 21.09.2023, požičaná suma 56.400 Eur, dohodnutý úrok 10 %, t.j. úrok 5.640 Eur; 6. Zmluva o pôžičke zo dňa 26.10.2023, splatnosť: 15.12.2023, požičaná suma 165.700 Eur, dohodnutý úrok 20 %; 7. Zmluva o pôžičke zo dňa 27.10.2023, splatnosť: 31.01.2024, požičaná suma 61.300 Eur, dohodnutý úrok vo výške 24 %. 3.3. Dňa 13.11.2023 sa uskutočnilo stretnutie žalobcu so žalovanou 1/, na ktorom žalovaná 1/ informovala žalobcu, že finančné prostriedky požičané na základe zmlúv nevráti, nakoľko po celý čas išlo o podvod, ktorého účelom bolo vylákať od žalobcu finančné prostriedky. Žalovaná 1/ ďalej uviedla, že je vo finančných problémoch s tým, že požičané financie nemá a žalobcovi ani nebudú vrátene. Žalovaná 1/ sa tiež priznala, že nikdy neexistovali stavebné zákazky, na ktoré si financie požičiavala, všetko si len vymyslela ako príbeh slúžiaci na vylákanie financií od žalobcu. Podobným spôsobom si mala napožičiavať finančné prostriedky od rôznych veriteľov vo výške stoviek tisíc eur. Na základe týchto informácií zistených na stretnutí konanom dňa 13.11.2023 podal žalobca na žalovanú 1/ dňa 15.11.2023 trestné oznámenie. 3.4. Žalobca z verejne prístupných údajov uverejnených na stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra zistil, že na listoch vlastníctva č. XXX P. Q. XXXX, v katastrálnom území I., okres D., na ktorých sa nachádzajú nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných, bola vyznačená plomba I./XXXX (kúpna zmluva), resp. plomba I./XXXX (zmluva o zriadení, obmedzení alebo zrušení vecného bremena), čo signalizuje, že žalovaní aktuálne majú úmysel zbavovať sa svojho nehnuteľného majetku. Ide o nehnuteľnosti vedené Okresným úradom Trnava, katastrálnym odborom, pre obec I., katastrálne územie I., zapísané na LV č. XXXX, a to konkrétne: stavba – rodinný dom súp. č. XXX, postavená na pozemku G. parc. č. XXXX/XXX; stavba - garáž s prístreškom bez súpisného čísla, postavená na pozemku G. parc. č. XXXX/XXX; stavba - záhradný dom bez súpisného čísla, postavená na pozemku G. parc. č. XXXX/XXX; a zapísané na LV č. XXX, a to konkrétne: pozemok G. parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere XXX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2; pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2 ; pozemok G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2; stavba - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na pozemku G. parc. č. XXXX/XX. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k.ú. I. boli vyznačené aj viaceré poznámky na základe návrhov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia od iných veriteľov.

3.5. Okrem predmetných nehnuteľností žalovaní vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k.ú. J. K., obec J. K., L. M. N. O., a to pozemky G. parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere XXX m2 a G. parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2. 3.6. Vzhľadom na vyššie uvedené je žalobca toho názoru, že žalovaní sa snažia účelovo zbaviť svojho nehnuteľného majetku, čo u žalobcu odôvodňuje obavu z ohrozenia budúcej vymožiteľnosti jeho peňažnej pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní.

4. Žalobca k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil trestné oznámenie zo dňa 15.11.2023 podané voči žalovanej 1/, výpis z listu vlastníctva č. XXX P. XXXX pre k. ú. I., výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. J. K., zmluvy o pôžičke uzavreté medzi žalobcom a žalovanou 1/ zo dňa 02.06.2023, 07.08.2023, 15.08.2023, 15.08.2023, 29.08.2023, 26.10.2023 a 27.10.2023.

5. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa , , , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná. Podľa , (ďalej len „“), pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa veta prvá , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

6. Účelom zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd podľa zriaďuje na návrh žalobcu záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, je zabezpečenie doposiaľ spornej peňažnej pohľadávky veriteľa, o ktorej prebieha alebo bude vedené sporové konanie,

v prípade odôvodnenej obavy veriteľa z ohrozenia budúcej exekúcie, alebo ak dlžník ohrozuje budúci výkon rozhodnutia ešte pred tým, ako veriteľ disponuje exekučným titulom. Zabezpečovacie opatrenie teda slúži na reálne zabezpečenie a ochranu peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia), ako potenciálneho oprávneného v exekučnom konaní tak, aby mohla byť jeho pohľadávka uspokojená, nakoľko získa postavenie záložného veriteľa a v prípade, ak súd veriteľovi túto pohľadávku aj právoplatne prizná a následne nebude riadne a včas dlžníkom uspokojená, môže veriteľ realizovať výkon takto zriadeného záložného práva. Zákonným predpokladom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je teda naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu a bezprostredné ohrozenie budúceho výkonu práva (exekúcie), po jeho právoplatnom priznaní súdom a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu.

7. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, v priebehu konania, ako aj po jeho skončení. So zreteľom na podstatu a účel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že pre rozhodnutie o zriadení tzv. sudcovského záložného práva síce nie je potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre jeho zriadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení veriteľa, ale je potrebné tieto tvrdenia osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti. To znamená, že rozhodné skutočnosti, odôvodňujúce zriadenie navrhnutého záložného práva, je povinný súdu osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, ktorý je povinný predložiť súdu dôkazy tieto tvrdenia osvedčujúce, resp. na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva ( a ). Až na základe takto osvedčených tvrdení môže súd prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a záver o nebezpečenstve hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.

8. Zákonnými predpokladmi pre zriadenie záložného práva súdom sú: a) podanie návrhu na zriadenie takéhoto záložného práva, ktorý musí spĺňať tak všeobecné ( ) ako aj osobitné náležitosti takého podania ( ); b) spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť prevoditeľné veci, práva a iné majetkové hodnoty, c) existencia peňažnej pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená záložným právom a d) aspoň osvedčená existencia hrozby budúceho zmarenia exekúcie, resp. dôvodná obava, že exekúcia peňažnej pohľadávky veriteľa bude ohrozená. Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne.

9. Napokon okrem uvedených základných predpokladov, súd vždy skúma, či zriadením tzv. sudcovského záložného práva nevznikne neprimeraná ujma na základných právach dlžníka, vo vzťahu k sledovanému účelu zabezpečovacieho opatrenia napríklad tým, že výška peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia), je neprimerane nižšia vo vzťahu k hodnote zálohu, napr. k cene nehnuteľnosti zaťaženej zriadením záložného práva (princíp proporcionality). To znamená, že medzi hodnotou predmetu záložného práva (majetku dlžníka) a hodnotou peňažnej pohľadávky veriteľa nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

10. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a predloženými listinnými dôkazmi, pričom po posúdení osvedčenia dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a osvedčenia obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.

11. Existenciu a trvanie peňažného nároku žalobcu mal súd v konaní osvedčenú zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to zmlúv o pôžičke zo dňa 02.06.2023, 07.08.2023, 15.08.2023, 15.08.2023, 29.08.2023, 26.10.2023 a 27.10.2023, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníkom, predmetom ktorých boli peňažné pôžičky poskytnuté v prospech žalovanej 1/ v celkovej sume 619.100,- Eur (istina splatná ku dňu 15.11.2023 mala byť vo výške 392.100,- Eur) s tým, že žalovaná 1/ sa zaviazala tieto žalobcovi vrátiť v lehote ich splatnosti spolu s dohodnutým úrokom od 20 % do 25 % v závislosti od tej-ktorej zmluvy o pôžičke. Hoci sa žalobca zatiaľ svojho nároku nedomáha žalobou vo veci samej, bolo by v tomto štádiu bez vykonania riadneho dokazovania predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca bude uplatňovať vo veci samej vo výške 392.100,- Eur s príslušenstvom, je očividne vylúčený. S poukazom na uvedené bol súd toho názoru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, ktorý (jeho neskoršie vymoženie) má byť chránený zabezpečovacím opatrením, možno považovať za osvedčený.

12. Pokiaľ ide o osvedčenie ďalšej základnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to danosť obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, súd mal v danom prípade osvedčený aj objektívny stav ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie, daný uskutočnenými krokmi žalovaných. V danom prípade žalobca osvedčil obavu z ohrozenia exekúcie tým, že žalovaní sa po uzavretí vyššie uvedených zmlúv o pôžičke, z ktorých väčšia časť bola po splatnosti, resp. po stretnutí žalobcu so žalovanou 1/ zo dňa 15.11.2023 snažia previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu za účelom vyhnutia sa budúcemu plneniu povinnosti voči žalobcovi. Uvedené správanie žalovaných je zrejmé zo žalobcom predloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXXX P. Q. XXX pre katastrálne územie I., na ktorých je v oboch prípadoch vyznačená plomba na základe I./XXXX (Kúpna zmluva). Vzhľadom na doterajšie konanie žalovaných je osvedčená obava, že žalovaní budú pokračovať v prevodoch svojho nehnuteľného majetku na tretie subjekty, čím môže dôjsť k ohrozeniu možného uspokojenia pohľadávky žalobcu v budúcnosti. Súd preto konštatuje, že postupné úkony žalovaných, ktorými sa snažia znížiť rozsah disponibilného nehnuteľného majetku žalovanej 1/ jeho predajom tretím osobám, smerujú k sťaženiu budúcej exekúcie, čím možno považovať za osvedčenú zákonnú podmienku pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca zároveň osvedčil aj existenciu spôsobilého predmetu záložného práva, nakoľko z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie J. K. vyplýva, že žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľnosti.

13. Je zrejmé, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci je spojené so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaných, preto súd pri rozhodovaní posudzoval, či nariadením zabezpečovacieho opatrenia nedôjde k zásahu do práv žalovaných nad nevyhnutnú mieru a či z neho vyplývajúce obmedzenia sledujú legitímny cieľ. Súd má za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných nevznikne zjavný nepomer z hľadiska rozsahu zabezpečenia oproti výške zabezpečovanej pohľadávky. Súd je toho názoru, že výška splatnej peňažnej pohľadávky veriteľa (navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia) 392.100,- Eur s príslušenstvom v spojení v okolnosťami danej veci je nepochybne primeraná vo vzťahu k hodnote zálohu (cena nehnuteľností zaťažených zriadením záložného práva). Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že žalobca je iba jedným z viacerých veriteľov, ktorí si voči žalovanej 1/ uplatňujú svoje nároky. Na základe osvedčenia existencie pohľadávky žalobcu vo výške aktuálne presahujúcej 392.100,- Eur s príslušenstvom a skutočnosti, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovanej 1/, pričom na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaných už boli zriadené viaceré sudcovské záložné práva, súd dospel k záveru, že je na mieste zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach špecifikovaných v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z návrhu a predložených listinných dôkazov vyplýva, že dlžníkom žalobcu je len žalovaná 1/, ktorej z jeho strany boli poskytnuté peňažné pôžičky, avšak aj s poukazom na bolo potrebné zriadiť v danom prípade záložné právo na spoločný majetok žalovanej 1/ a jej manžela, a to práve z dôvodu bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov (žalovaných). Je potrebné zdôrazniť, že zriadením záložného práva na predmetných nehnuteľnostiach sa nijakým spôsobom nezasiahne do vlastníckych, resp. užívacích práv žalovaných k týmto nehnuteľnostiam, ktorí s nimi budú môcť ako vlastníci naďalej nakladať, kde na druhej strane v prípade, ak by dodatočne pohľadávky žalobcu neboli uhradené, budú sa môcť tieto prednostne uspokojiť exekúciou vo vzťahu k nehnuteľnostiam, na ktorých je zriadené záložné právo v jeho prospech.

14. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca osvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel.

15. V súvislosti s požiadavkou primeranosti nariadeného zabezpečovacieho opatrenia je súd toho názoru, že v danom prípade navrhovaným zabezpečovacím opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. V prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na časovo neobmedzené obdobie by išlo zo strany súdu o zásah zjavne neprimeraný. V súlade s ustanovením v spojení s ustanovením súd preto uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia na príslušnom súde, resp. inom orgáne žalobu, resp. iný návrh na začatie konania vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností týkajúcich sa zaplatenia žalobcom uvádzaných dlžných súm na základe uzavretých zmlúv o pôžičke. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia

z hľadiska uplatniteľného hmotného práva. V prípade, ak žaloba vo veci samej nebude žalobcom v lehote podaná, súd uznesenie o zabezpečovacom opatrení zruší.

16. O nároku na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhodoval, nakoľko pokiaľ bude zo strany žalobcu na príslušnom súde, resp. inom orgáne podaná žaloba, resp. iný návrh na začatie konania vo veci samej, o tomto nároku bude rozhodnuté v konaní vo veci samej a pokiaľ takáto žaloba podaná nebude, o nároku na náhradu trov súd rozhodne v uznesení, ktorým zruší uznesenie o zabezpečovacom opatrení podľa .

Poučenie:

-7 -

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.