Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-26-2019.pdf
PDF · 139.21 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/26/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci navrhovateľky P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad B., F. R. č. XXXX/X, zastúpenej JUDr. X. F., advokátom so sídlom B. nad B., Q. č. XXXX/XX, proti osobe povinnej platiť výživné X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. nad B., F. R. č. XXXX/X, o určenie výživného medzi manželmi, o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 08. januára 2019, č. k. 3Pc/13/2018-113 takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e takto:
X. X. U. je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne počnúc mesiacom 01.10.2018 do 11.03.2019.
Zročné výživné za obdobie od 01.10.2018 do 11.03.2019 vo výške 376,- eur sa p o v o ľ u j e povinnému platiť v mesačných splátkach po 70,- eur vždy do 15- teho dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil X. U., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „povinný“) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky, jeho manželky, sumou 70,- eur mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred do rúk navrhovateľky s účinnosťou od 01.10.2018. Rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 01.10.2018 do 31.01.2019 v sume 210,- eur je X. U., nar. XX.XX.XXXX, povinný zaplatiť navrhovateľke v splátkach po 30,- eur mesačne vždy k 15 - temu dňu v tom ktorom mesiaci pod následkom straty výhody splátok. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.10.2018 domáhala, aby súd zaviazal jej manžela platiť jej manželské výživné vo výške 200 eur mesačne počnúc dňom 01.10.2018. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka pri výsluchu uviedla, že býva v dome, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s bratom. Čo sa týka vody, tam sú dva samostatné vodomery, hradí si iba za svoju časť, plyn a elektrika je spoločne, bratovi na tieto energie dáva 105 eur. Brat takisto platí 105 eur mesačne. Platí úvery a to vo výške 114 eur mesačne jeden úver, čo bolo na zateplenie domu a druhý úver vo výške 147,36 eur mesačne na zariadenie domu, poistenie domu 7,70 eur mesačne, voda 14 eur mesačne, komunálny odpad 12 eur mesačne, paušál 15 eur, internet 13 eur, mala životné poistenie vo výške 46,34 eur do konca roku 2018, od roka 2019 má poistenie vo výške 21,34 eur, drogéria pre celú domácnosť 18 eur mesačne, náklady na benzín 50 eur mesačne, zaváža syna do školy do B., PZP 6 eur mesačne,
strava 100 eur v domácnosti, zdravotné poistenie 63 eur mesačne. Brigádovala v lese, jej príjem bol cca 300 eur v čistom. V novembri 2018 jej bol vyplatený príspevok na podnikanie 2250 eur. Prevádzka bagetárne ešte spustená nebola, nakoľko čaká na súhlasné stanovisko z hygieny. Príjem z tejto činnosti ešte nemá. S manželom žiadny spoločný účet nemá. Po rozpade spoločnej domácnosti jej nezostala žiadna vyššia finančná hotovosť iba to, čo mala na účte. Čo sa týka finančných prostriedkov, mala našetrených 1300 eur, tie peniaze šetrila z finančných prostriedkov, čo boli zasielané na výživu syna L., v súčasnosti má 300 eur na úvery. Povinný tvrdil, že životná úroveň navrhovateľky je približne rovnaká. On žije v prenájme z toho, čo si mesačne zarobí. Od 01.08.2018 býva v dvojizbovom byte, nájom platí 375 eur mesačne vrátane energií. Úver - OMV pre účely podnikania z 12/2017, mesačná splátka 100 eur. Výška splátky je 100 eur mesačne. 100 eur zasiela ako výživné na syna X., 200 eur zasielal v mesiacoch august až október 2018. Následne začal zasielať sumu 100 eur mesačne, nakoľko nad rámec výživného synovi zakupoval oblečenie, platil poistenie, školské potreby, stravu v škole, mimoškolské výlety spolu v sume od augusta 2018 do konca roka 702 eur bez vianočných darčekov, vreckové X. 30 eur mesačne, 50 eur životné poistenie, strava v škole pre syna 22 eur mesačne, náklady na OMV včítane PHM 80 eur mesačne, 15 eur lieky + injekcie do kolena a nosné kvapky, 15 eur hygiena a kaderníčka, 150 eur mesačne strava, nakoľko v poslednom období býva syn cca 10-15 dní z mesiaca u neho, 10 eur mesačne prach na pranie spolu je to 959 eur mesačne. Čo sa týka príjmu je to 977 eur na mesiac, je to vypočítané z príjmov a výdavkov za rok 2018. Poberá stravné lístky v hodnote 4,80 eur. Obrat firmy je spolu 104.191 eur, výdavky mal 90.597 eur. Rozdiel príjmov 13.594 eur, daň 1.860 eur a čistý príjem je 11.773 eur. Iné úvery ako fyzická osoba nemá, telefón je hradený z firmy. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Bola mu vyplatená poistka z titulu úrazu kolena vo výške 1400 eur. Popri tom opravoval auto za 340 eur. Z prehľadu príjmom a výdavkov účtovného roku 2018 (č. l. 59) súd prvej inštancie zistil, že povinný má celkovo príjmy 104 191 eur a výdavky 90.597 eur a rozdiel v príjmoch a výdavkoch - 13.594 eur. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 31.07.2018 (č. l. 93 - 99) zistil, že povinný si prenajal dvojizbový byt na ul. J.G. K. v B. nad B.. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, 2, § 76 ods.1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný a preto rozhodol o určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že je v schopnostiach povinného podieľať sa výživným o výške 70 eur mesačne na výžive navrhovateľky. Uviedol, že navrhovateľka je toho času evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou. Požiadala o príspevok na podporu podnikania, v novembri 2018 jej bol vyplatený príspevok na podnikanie 2.250 eur. Prevádzka bagetárne ešte spustená nebola, teda príjem z tejto činnosti ešte navrhovateľka nemá. Do novembra 2018 pracovala brigádne, kde dosahovala príjem 300 eur v čistom. Poberá prídavky na dve deti, na mal. L. U. poberá výživné vo výške 50 eur mesačne a na mal. X. U. jej manžel zasiela výživné vo výške 100 eur mesačne. Iný príjem nemá. Navrhovateľka spolu so svojimi mal. deťmi býva v nehnuteľnosti - rodinnom dome, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so svojim bratom a spoločne sa podieľajú na nákladoch na bývaní, platí 105 eur. Navrhovateľka musí splácať úver, ktorý si zobrala na zateplenie domu vo výške 114 eur mesačne a druhý úver na zariadenie domu vo výške 147,36 eur mesačne. Okrem toho má výdavky na poistenie domu 7,70 eur mesačne, vodu 14 eur mesačne, komunálny odpad 12 eur mesačne, paušál 15 eur, internet 13 eur, životné poistenie vo výške 21,34 eur, drogéria 18 eur mesačne, náklady na benzín 50 eur mesačne, PZP 6 eur mesačne, stravu 100 eur v domácnosti a na zdravotné poistenie 63 eur mesačne. Na strane druhej, povinný je zamestnaný ako SZČO v oblasti montovania PG brán a žalúzia od 04.09.2017. Príjem z podnikania má cca vo výške 977 eur mesačne, čo je vypočítané z príjmov a výdavkov za rok 2018. Okrem toho poberá stravné lístky v hodnote 4,80 eur. Obrat firmy je spolu 104 191 eur, výdavky mal 90 597 eur a rozdiel príjmov 13 594 eur, daň 1860 eur a čistý príjem mal 11 773 eur. Iné úvery ako fyzická osoba nemá. Bola mu vyplatená poistka z titulu úrazu kolena vo výške 1.400 eur. Povinný má len jednu vyživovaciu povinnosť na mal. X. U.. Povinný býva od 01.08.2018 v dvojizbovom byte, nájom platí 375 eur mesačne vrátane energií. Úver na osobné motorové vozidlo spláca po 100 eur, na mal. X. zasiela výživné 100 eur, vreckové X. 30 eur mesačne, 50 eur životné poistenie, strava v škole pre syna 22 eur mesačne, náklady na vozidlo a pohonné hmoty 80 eur mesačne, 15 eur lieky, na hygienu 15 eur hygiena a na stravu 150 eur mesačne. Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov, najmä výpovední účastníkov konania a listinných dôkazov dospel k záveru, že povinný pracuje, z ktorého zamestnania dosahuje príjem, z ktorého sa môže výživným vo výške 70 eur podieľať na uspokojovaní potrieb navrhovateľky, ktorá je jeho manželkou. Vzhľadom na túto skutočnosť, bol súd prvej inštancie názoru, že životná úroveň povinného umožňuje, aby sa podieľal na vyživovacej povinnosti navrhovateľky. Súd rozhodol o určení výživného spätne od 01.10.2018. Zameškané výživné za obdobie od 01.10.2018 do 31.01.2019 vo výške 210 eur. Čo sa týka
zameškaného výživného súd na jednu stranu mal za dané, že toto vznikalo za obdobie 4 kalendárnych mesiacov, však na druhú stranu pri vyčíslení nedoplatku súd čiastočne prihliadal aj na zasielané platby manžela navrhovateľky navrhovateľke. Aj keď tieto platby vo výške 100,- eur mesačne v prevažnej miere predstavovali výživné na ich spoločného syna, súd vzhľadom na podiel otca mal. dieťaťa na spoločnej starostlivosti ( cca 1/3 času ) a s prihliadnutím aj na skutočnosť, že navrhovateľka má taktiež vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu vyhodnotil, že je spravodlivé aby časť z týchto prostriedkov bola započítaná aj na vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, a to v rozsahu 1 vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Celkovú sumu nedoplatku tak súd stanovil na 210,- eur ( 280,- eur x 3/4 t.j 210,-eur ). Rozhodol, že uvedené výživné je povinný X. U. povinný uhradiť v splátkach po 30 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie povinný. Dôvodil tým, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že skutkový a právny základ návrhu navrhovateľky má skutočný pôvod nie vo výživnom medzi manželmi, ale vo výživnom na deti. Poukázal na vyjadrenie navrhovateľky na pojednávaní dňa 08.01.2019 týkajúce sa nepomeru životnej úrovne medzi dieťaťom povinného X. a dieťaťom navrhovateľky L.. Povinný mal za to, že príčinou návrhu navrhovateľky je nižšia životná úroveň maloletého L. oproti maloletému X.. Povinný poukázal tiež na to, že maloletý L. nie jeho synom, a preto nemá povinnosť finančným dotovaním navrhovateľky zabezpečovať jeho rovnakú životnú úroveň. Podľa povinného sa v uvedenom zrkadlí nedôvodnosť návrhu navrhovateľky. Ďalej uviedol, že z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že táto nemusela používať výživné 50,- eur na maloletého L. od jeho biologického otca, keďže tento bol dlhoročne vyživovaný povinným. Z tohto dôvodu si navrhovateľka aj z tejto sumy mohla vytvoriť finančnú rezervu, ktorú ako uviedla bola vo výške 1300,- eur. Povinný bol toho názoru, že tieto finančné prostriedky tiež patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ďalej uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou je iba formálnym zväzkom, ktorý si neplní svoju spoločenskú funkciu a v ktorom ani on a ani navrhovateľka nemajú záujem zotrvať. Z tohto dôvodu je aj vedené konanie o rozvod a o úprave práv a povinností k maloletému X. U. na čas po rozvode. Povinný uviedol, že dôvodom jeho súhlasu s rozvodom je aj to, že navrhovateľka dlhoročne udržiava intímny vzťah s iným mužom. Ako ďalšie dôvody uviedol ľahkovážny prístup navrhovateľky k životu, jej nedôslednosť a negatívny vzťah k poriadku. Navrhovateľka mala tiež vzťah k alkoholu. Pred povinným schovávala fľaše s alkoholom, čo malo negatívny vplyv na maloleté deti, ktoré chodili do školy neupravené. Povinný sa snažil zabezpečiť všetky potreby rodiny, mal viaceré zamestnania, pričom keď prišiel domov, nebolo upratané, navarené, opraté, pričom navrhovateľka bola od 28.10.2013 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľke vyčítal aj nedostatočnú starostlivosť o maloleté deti. Povinný uviedol, že nezhody medzi ním a navrhovateľkou vyvrcholili v období polovice roka 2018, keď navrhovateľka povinného vyzvala, aby odišiel z ich spoločnej domácnosti, na čo povinný reagoval tak, že si prenajal zariadený 2- izbový byt. Povinný vyjadril názor, že kvalita starostlivosti o domácnosť zo strany navrhovateľky bola preukázateľne podpriemerná, ktorá skutočnosť je významná pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti. Za osobitne relevantné povinný poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 2 zákona o rodine, v zmysle ktorého výživné nie je možné priznať, ak je v rozpore s dobrými mravmi. Povinný bol toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to pre rozpor práva na výživné navrhovateľky s dobrými mravmi. Za nezákonný považuje aj rozsudok súdu prvej inštancie z toho dôvodu, že tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to na základe toho, že súd uviedol, že navrhovateľka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnania, pričom táto bola z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradená dňom 31.10.2018. Ďalej namietal, že vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie je v rozpore s listinnými dôkazmi, keď súd prvej inštancie si iba osvojil tvrdenia navrhovateľky ohľadne toho, kde navrhovateľka pracovala brigádne a aký príjem dosahovala. Zo správy Q. X., pobočka K. zo dňa 12.12.2018 podľa povinného vyplýva, že navrhovateľka nie je registrovaná v informačnom systéme poisťovne u zamestnávateľa a ani ako SZČO. Vyjadril názor, že ak by navrhovateľka pracovala legálne, táto skutočnosť by sa objavila v historickom prehľade informačného systému Q. poisťovne. Práve v súvislosti s čiernou prácou sa navrhovateľka spoločným známym chválila, že v čistom zarobí minimálne 150,- eur za týždeň (600,- eur mesačne) a že sa jej ani legálne neoplatí pracovať. Povinný uviedol, že má tiež vedomosť o tom, že navrhovateľka začiatkom roka 2018 pracovala ako predavačka v potravinách pri stanici v Bánovciach nad Bebravou, pričom sa domnieval, že takéto jej zamestnanie bolo tiež načierno. Takmer všetky náklady na maloletého X. uhrádzal navrhovateľ, pričom nad rámec uvedeného navrhovateľke poskytoval v mesiacoch august až október 200,- eur a následne 100,- eur. Vyjadril názor, že navrhovateľku objektívne nič nenúti k tomu, aby začala aktívne podnikať, keďže bagetáreň bola postavená už dávno za ich spolužitia a oprávnenie
na podnikanie si navrhovateľka ako SZČO vybavila až ku dňu 01.11.2018. Súd prvej inštancie na podstatné namietané skutočnosti neprihliadol, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, či vôbec a ak áno, akým spôsobom sa s týmito vyporiadal. Naopak rozhodol spôsobom, ktorý je podľa povinného nespravodlivý, keď vykonané dôkazy vyhodnotil formalisticky tým spôsobom, že keďže manželstvo ešte trvá, povinný pracuje, umožňuje to, aby sa podieľal na vyživovacej povinnosti navrhovateľky. Rozhodnutie súdu postihuje povinného na priamy prospech navrhovateľky, ktorá sa práci zjavne dlhodobo vyhýba, a ak pracuje, tak len nelegálne, pričom takéto príjmy súdu prvej inštancie nijako nepreukázala. Súd v tomto konaní má v zmysle čl. 6, § 35 a § 36 CMP postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci a je povinný na účely zistenia skutkového stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Podľa povinného, v danej veci súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle označených zákonných ustanovení, predovšetkým dôsledne, ba čo viac, nijako nezisťoval dôvody dlhoročnej formálnej nezamestnanosti navrhovateľky. V predmetnej veci tak absentujú závery súdu prvej inštancie z výsledkov vykonaného dokazovania a rovnako z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie podľa povinného nie je vôbec zrejmé, ako výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil. Rozsudok súdu prvej inštancie preto nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 220 ods. 2 CSP na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie neobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom jeho odôvodnenie je v tomto smere absolútne nepreskúmateľné. Doplnil, že žije iba z toho, čo v tom ktorom mesiaci zarobí ako podnikateľ živnostník, pričom z dôvodu, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť je nútený vynakladať zvýšené mesačné výdavky 375,- eur titulom nájmu dvojizbového bytu. Výšku príjmov povinného ovplyvní aj očakávaná operácia syndrómu karpálneho tunela na pravej ruke. Taktiež poukázal na to, že sa mu zvýšilo odvodové zaťaženie ako aj v súvislosti so zvýšeným záujmov maloletého X. tráviť čas u otca sa mu zvýšili výdavky. Bol toho názoru, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny aj v tom ohľade, keď použitú argumentáciu o započítaní 1 sumy 100,- eur ako výživné na navrhovateľku, neaplikoval tiež na účely platieb, ktoré ako výživné uhrádzal na maloletého X. od augusta do októbra 2018, a to až v sume 200,- eur mesačne. Podľa povinného by uvedené zásadným spôsobom ovplyvnilo súdom ustálený údajný nedoplatok na výživnom na navrhovateľku za obdobie od 01.10.2018 do 31.01.2019. Vzhľadom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti zamietne.
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje sa napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Navrhovateľka návrh na určenie výživného podala za dôvodu, že jej výdavky na živobytie ďaleko presahujú jej príjmy, nakoľko má v starostlivosti aj svojich dvoch maloletých synov. Na maloletého L. poberá výživné vo výške 50,- eur mesačne, pričom už podala na súd návrh na zvýšenie výživného o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Okrem toho na základe doposiaľ neprávoplatného rozsudku dostáva výživné na maloletého X. vo výške 106,- eur. Navrhovateľke sú ešte vyplácané rodinné prídavky vo výške 48,68 eur. Spolu je to 204,68 eur. Ďalej navrhovateľka špecifikovala jednotlivé výdavky. Uviedla, že povinný jej cele roky neprispieval na chod domácnosti, na potreby manželky a detí v takom rozsahu ako to uvádza v odvolaní. Finančnú rezervu, ktorú spomína, dokázala navrhovateľka vytvoriť len vďaka tomu, že pracovala už počas rodičovskej dovolenky v B. a neskôr v A. v B. nad B., ako aj na príležitostných brigádach. V období od podania návrhu navrhovateľka hradila výdavky svoje i deti jednak z nasporených peňazí mal. syna L., jednak z peňažnej pomoci rodiny a tiež pôžičkami od priateliek E. Q. a E. L.. Výdavky spojené s mal. X., ktoré uvádza povinný sú podľa navrhovateľky neaktuálne, nakoľko Okresný súd Bánovce nad Bebravou zatiaľ neprávoplatne schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol mal. X. zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom styk povinného s maloletým je malý a povinný na základe uvedeného prestal platiť iné výdavky na mal. X.. Navrhovateľka od mal. syna X. vie, že povinný mu nedáva žiadne vreckové. Povinný sa podľa navrhovateľky staral len o svoje potreby, peniaze míňal na svoje záujmy. Počas spoločného bývania s navrhovateľkou povinný hradil do spoločnej domácnosti iba platby za elektrickú energiu a plyn - bratovi navrhovateľky - spočiatku 80,- eur mesačne, neskôr 105,- eur mesačne. Po odchode povinného zo spoločnej domácnosti tieto náklady hradí už len navrhovateľka. Počas ich spoločného spolužitia sa povinný nezaujímal o deti, tieto nebrával na žiadne výlety. Jediný záujem o spoločnú aktivitu bola letná dovolenka so známymi, počas ktorej sa nevenoval deťom. Nikdy nemal záujem o dianie v škole, nikdy sa s X. neučil a nepomáhal mu s úlohami, pričom tento jeho nezáujem o učenie s X. pretrváva aj naďalej. Povinný sa často chválil, koľko zarobí peňazí. Veľa zákaziek robil „bez papiera“, pričom navrhovateľka vie minimálne o štyroch takýchto prípadoch, keď realizoval montáže načierno. Takže jeho oficiálny príjem na daňovom priznaní vôbec nezodpovedá jeho skutočným príjmom. Sám povinný sa chválil bratrancovi navrhovateľky, že zarába minimálne 3000,- eur mesačne. Synovi X. povedal, že za jeden mesiac zarobil
7000,- eur. Povinný načierno vykonával montáže aj niekoľko rokov predtým, než si otvoril živnosť. Nielen navrhovateľka, ale aj deti boli počas spolužitia navrhovateľky a povinného ekonomicky a psychicky týrané. Od augusta 2017, keď navrhovateľka zistila, že povinný má inú vážnu známosť, už spolu intímne nežijú, pričom aj napriek tomu bol povinný na navrhovateľku chorobne žiarlivý. Navrhovateľka dokonca našla viaceré odpočúvacie zariadenia aj GPS, aby ju mohol povinný sústavne kontrolovať. Hádky končili niekedy tak, že povinný sa účelovo vyhrážal, že sa zabije, behal s nožom po domácnosti, dal si špagát okolo krku, že sa ide obesiť, pričom svedkom boli aj deti. Navrhovateľka dvakrát privolala políciu. Zo strachu pred povinným sa navrhovateľka musela barikádovať v obývačke. Stalo sa tiež, že povinný zbil navrhovateľku a aj deti. V rozvodovom konaní (pred pojednávacou miestnosťou ako aj v pojednávacej miestnosti) aj za prítomnosti kolízneho opatrovníka povinný uviedol, že ak má dávať na maloletého X. 200,- eur, tak ho nechce ani vidieť. Keď sa upravoval rozsah styku s maloletým, povinný výslovne uviedol, že keď má platiť na X. výživné, nebude si ho brať nad rámec styku. Aj SMS správy, ktoré zaslal navrhovateľke dokazujú, že povinnému išlo len o dosiahnutie striedavej osobnej starostlivosti, aby nemusel platiť žiadne výživné. Navrhovateľka sa o domácnosť starala vzorne, nie ako tvrdí povinný. Deťom sa snažila zabezpečiť vždy teplú stravu, do školy chodili aj chodia naraňajkované a čisto oblečené, čo si overovala aj sociálna pracovníčka v rozvodovom konaní. Sťažnosti zo školy o tom, že sú deti neupravené alebo by vynechávali školu nikdy neboli. Starší syn L. potrebuje individuálny prístup, nakoľko chodí do aj do špeciálnej školy a prístup povinného k nemu mu psychicky škodil, čo sa odrážalo aj na školských výsledkoch. Po odsťahovaní povinného sa jeho psychický stav zlepšil, čo sa týka napr. jeho sústredenia sa na domáce úlohy. Od začiatku manželstva ako bola navrhovateľka tehotná so spoločným synom X., povinný navrhovateľku niekoľkokrát podviedol, s čím sa jej aj sám priznal. Dôvodom podania návrhu na rozvod nebola nevera navrhovateľky, ktorú si povinný vymyslel, aby odpútal pozornosť od skutočných problémov vo vzájomnom vzťahu. V roku 2016 navrhovateľka požiadal o dotáciu na podnikanie, ktorú jej schválili v roku 2018, keďže bola nezamestnaná. V tomto období si za pomoci známych postavila pri rodinnom dome drobnú stavbu na prevádzku bagetárne. V čase od podania návrhu na určenie výživného navrhovateľka nepracovala ani nebrigádovala. Životná úroveň bola a je proti životnej úrovni navrhovateľa absolútne neporovnateľná. Navrhovateľka síce žiadala výživné na manželku 200,- eur mesačne, takže s výškou 70,- eur nebola spokojná, keďže však potrebovala peniaze sa neodvolala, aby jej povinný čím skôr začal platiť aspoň 70,-eur. Vyjadrila názor, že keďže povinný v konaní o rozvod priznal, že na maloletého X. míňa okrem výživného 100,- eur ešte ďalších 200,- eur mesačne, má aj na platenie 200,- eur navrhovateľke. Povinný žije nadštandardne, pravidelne chodí na výlety, dovolenky, lyžovačky. Priznanie výživného navrhovateľke nie je v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a vo veci rozhodol sám tak, že zaviaže povinného k prispievaniu na výživu navrhovateľky sumou 200,- eur. Zároveň navrhuje, aby bol povinný zaviazaný k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.
4. Povinný v písomnej replike k vyjadreniu navrhovateľky uviedol, že ak navrhovateľka uvádzala, že povinný neprispieval celé roky, zavádzala nakoľko mali spoločný účet do začiatku roka 2016. Do tejto doby mu chodili všetky mzdy na účet vedený navrhovateľkou, pričom povinný bol len disponentom. Od tejto doby navrhovateľke povinný dával 500,- eur na účet alebo na ruku každý mesiac do 6/2017 a od tejto doby 400,- eur mesačne, pričom švagrovi prispieval do prerobenia kúrenia sumou 80,- eur mesačne, potom 105,- eur mesačne a ž do odchodu povinného zo spoločnej domácnosti. Povinný zopakoval, že navrhovateľka mala nasporené z výživného na maloletého L., poukázal na to, že pracovala na čierno a popieral pôžičky, ktoré mala navrhovateľka dostať od jej kamarátok. Poprel, že by sa staral len o svoje potreby. Uviedol, že prerábal rodičovský dom navrhovateľky približne 6 rokov. Taktiež poprel, že by rodinu nebral na dovolenky. Bol toho názoru, že navrhovateľka zavádza, že maloletý X. chodí od povinného nenaučený. Uviedol, že maloletému dal nové obaly na zošity a knihy, perie mu bundu do školy, čo mu kúpil. Rekonštrukcia stála 32000,- eur, ktoré povinný uhradil zo svojho. Poprel, že by mal vyšší príjem ako uviedol v daňovom priznaní, ako aj to, že by mal vážnu známosť od roku 2017. Zopakoval, že známosť mala navrhovateľka, pričom tiež zopakoval, že navrhovateľka mala problémy s užívaním alkoholických nápojov a navrhovateľke vytýkal jej hygienu. Povinný sa vyjadril aj k fotografiám, ktoré predložila navrhovateľka. Poprel, že by požíval alkoholické nápoje pri šoférovaní, a to aj v súvislosti s nehodou v 08/2017. Povinný poprel, že by nepomáhal doma s upratovaním, varením, praním, žehlením. Uviedol, že býval v práci 400 hodín mesačne, zrekonštruoval dom a okolie. Uviedol, že otvorenie begetárne až dňa 27.03.2019, na ktorú mala navrhovateľka živnosť od 01.11.2018 a dotáciu v mesiaci 11/21018 bolo účelovo odložené z dôvodu výživného na navrhovateľku. Poukázal na to, že sa dostal do existenčných problémov, daň z príjmu mal vo výške 1337,71 eur, výdavky s opravou auta vo výške
1482,- eur, je zaťažený troma úvermi. Platí nájom 375,- eur, výživné 106,- eur, úver 100,- eur, synovi poistku 12,- eur, stravu 22,- eur, vreckové synovi 30,- eur, oblečenie, obutie a pomôcky do školy 30,- eur, odvody do sociálnej poisťovne 158,- eur, zdravotná poisťovňa 88,- eur, skladové priestory 72,- eur, účtovníctvo 120,- eur, má zdravotné problémy s rukou. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh navrhovateľky zamietne.
5. Navrhovateľka v písomnej duplike k vyjadreniu povinného uviedla, že zotrváva na všetkých doterajších písomných i ústnych vyjadreniach. Podľa navrhovateľky je v poslednom vyjadrení povinného uvedených množstvo neprávd. Uviedla, že je pravdou, že povinný posielal nejaké peniaze na spoločný účet (bola to však len časť peňazí, väčšinu peňazí ktoré zarobil, hlavne na ,,fuškách“ nevidela). Povinný navrhovateľku k peniazom nepustil, všetko riadil len on, teda aj použitie peňazí alebo zobratie úverov. Ďalej poprela tvrdenia povinného, že navrhovateľka nevarila. Navrhovateľka uviedla, že sa snažila, aby takmer každý deň mala teplú stravu vrátane polievky. Povinný sám navrhovateľku chválil, že táto varí dobre. Ďalej uviedla, že ešte počas materskej dovolenky sa zamestnala v Bille a keď jej nepredĺžili zmluvu, správal sa voči nej agresívne, napr. chcel rozbiť televízor. Navrhovateľka trvá na tom, že povinný používa voči nej a deťom fyzické a hlavne psychické násilie, bol agresívny. Maloletého L. povinný ponižoval a urážal. Navrhovateľka zopakovala, že o obe deti sa riadne stará, pravidelne ich vodí do školy a zo školy autom. Odkedy navrhovateľka otvorila bagetáreň, vstáva ráno o 04:00 hod a pracuje do 16:00 hod. Pripustila, že na dovolenku s povinným chodili, avšak vždy sa iba starala o deti. Tiež poukazovala na požívanie alkoholických nápojov povinným a zopakovala, že povinný si už počas jej tehotenstva našiel inú známosť, s ktorou bol aj na dovolenke v Chorvátsku. Poprela, že by užívala alkoholické nápoje. Uviedla, že povinný ju odtrhol od jej rodiny, kamarátov, všade ju ponižoval a urážal. O syna nejavil záujem, až po podaní návrhu na rozvod. Poprela, že by povinného zo spoločnej domácnosti vyhodila. Poprela tiež, že pôžičky od jej kamarátok sú fiktívne ako uviedol povinný. V tejto súvislosti priložila výpis z vkladnej knižky, z ktorej podľa navrhovateľky vyplýva, že E. Q. vybrala peniaze, aby ich následne navrhovateľke odovzdala. E. L. peniaze odovzdala navrhovateľke priamo v advokátskej kancelárii P.. X. F.. Doplnila, že ide o peniaze, ktoré musí vrátiť.
6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia z nasledovných dôvodov:
7. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
8. V zmysle uvedeného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vychádza zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi z požiadavky, že manželia majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach oboch manželov v manželstve. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikol rozdiel v ich životnej úrovni. Súd musí podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadnuť na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného, pričom musí prihliadnuť aj na starostlivosť o spoločnú domácnosť (pokiaľ ju účastníci vedú) a o starostlivosť o mal. deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, prípadne aj na skutočnosti týkajúce sa rozporu s dobrými mravmi.
9. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že účastníci konania boli v čase podania návrhu navrhovateľky na určenie výživného manželia. Manželstvo navrhovateľky a povinného bolo rozvedené rozsudkom Okresného sudu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. februára 2019 č. k. 1P/98/2018-273, právoplatným dňa 12.03.2019. Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Partizánske vyplýva, že navrhovateľka bola od 28.10.2013 do 31.10.2018 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Dňom 01.11.2018 bola vyradená z evidencie, nakoľko jej bol priznaný peňažný príspevok na podnikanie vo výške 2250,- eur. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Topoľčany zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že navrhovateľka nie je registrovaná v informačnom systéme Q. u zamestnávateľa. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky, súdom
prvej inštancie bolo zistené, že navrhovateľka spolu s maloletými deťmi býva v rodinnom dome, ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so svojim bratom, pričom spoločne sa podieľa na nákladoch na bývaní, a teda platí 105 eur. Navrhovateľka ďalej spláca úver na zateplenie domu a strechy vo výške 114,- eur mesačne, úver na zariadenie domu vo výške 147,36 eur mesačne. Má mesačné výdavky na poistenie domu vo výške 7,70 eur mesačne, vodu 14,- eur mesačne, komunálny odpad 12,- eur mesačne, mobilný telefón 15,- eur, internet 13,- eur, životné poistenie 21,34 eur, drogéria 18,- eur mesačne, náklady na benzín 50,- eur mesačne, PZP 6,- eur mesačne, stravu 100,- eur v domácnosti a na zdravotné poistenie 63 eur mesačne. Povinný je zamestnaný ako SZČO a jeho príjem z podnikania je vo výške 977,- eur mesačne, má len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému X., býva od 01.08.2018 v dvojizbovom byte, nájom platí 375 eur mesačne vrátane energií, platí úver na osobné motorové vozidlo, má náklady na vozidlo a pohonné hmoty vo výške 80,- eur mesačne, 15,- eur lieky, na hygienu 15,- eur hygiena a na stravu 150,- eur mesačne.
10. Pri určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ako je uvedené aj vyššie, sa vychádza z toho, že životná úroveň manželov (a teda v zmysle tohto ustanovenia nie maloletých detí manželov) má byť rovnaká. Povinný namietal, že dôvodom podania návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi nie je odlišná životná úroveň navrhovateľky, ale odlišná životná úroveň maloletého Dominika, keďže navrhovateľ nie je biologickým otcom maloletého L.. Z obsahu podaného návrhu navrhovateľky, ako aj z priebehu dokazovania pred súdom prvej inštancie však takáto skutočnosť nevyplýva. Navrhovateľka už v podanom návrhu poukazovala na to, že jej životná úroveň je nižšia oproti životnej úrovne jej manžela, čo ju aktívne legitimuje domáhať sa určenia výživného medzi manželmi. Na druhej strane je zrejmé, že životnú úroveň rodiča maloletého dieťaťa bude zdielať aj maloleté dieťa samo. Preto pokiaľ sa navrhovateľka vyjadrovala v tom smere, že životná úroveň jej syna maloletého L. je nižšia ako životná úroveň maloletého X., takýmto vyjadrením navrhovateľky nemožno dospieť k záveru, že táto sa v skutočnosti domáha zlepšenia životnej úrovne maloletého L. ako to tvrdil povinný. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že vo vzťahu k maloletému L. navrhovateľka poberá výživné vo výške 50,- eur.
11. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľka je evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, pobočka Bánovce nad Bebravou od 28.10.2013, pričom súd prvej inštancie uviedol, že tento stav trvá. Zo správy Úradu práce, sociálnych veci a rodiny Partizánske, ako namietal povinný, však vyplýva, že navrhovateľka bola od 28.10.2013 do 31.10.2018 evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie. Dňom 01.11.2018 bola vyradená z evidencie, nakoľko jej bol priznaný peňažný príspevok na podnikanie vo výške 2250,- eur. I keď súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že navrhovateľka je aj v súčasnosti (t. j. v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie) vedená ako uchádzačka o zamestnanie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je nepochybné, že pri svojom rozhodovaní o určení vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie bral do úvahy, že navrhovateľka získala príspevok na podnikanie vo výške 2.250,- eur a že v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie nemá príjem z podnikateľskej činnosti. Zápis v evidencii uchádzačov o zamestnanie nie je spojený so žiadnym príjmom, ktorý by bol dôležitý pre posúdenie životnej úrovne navrhovateľky, a preto aj v prípade, ak navrhovateľka bola vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie už v čase vydania napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie a súd prvej inštancie uviedol, že tento zápis trvá, nejde o pochybenie súdu, ktoré by mohlo byť dôvodom pre odlišné posúdenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi.
12. Odvolací súd nesúhlasí s právnym názorom povinného o tom, že by správa Q. poisťovne pobočka K. zo dňa 12.12.2018 preukazovala to, že navrhovateľka brigádami pracovala len nelegálne „tzv. načierno“, keď skutočnosť, že niekde navrhovateľka pracovala sa neobjavila v informačnom systéme Q. poisťovne a že mala v skutočnosti vyšší príjem. Zo správy Q. poisťovne pobočka K. zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že navrhovateľka nie je registrovaná v informačnom systéme Q. poisťovne u zamestnávateľa, t. j. v čase predmetnej lustrácie Q. poisťovňou bez dosahu lustrácie spätne do minulosti, čo nevylučuje to, že navrhovateľka bola v minulosti registrovaná v informačnom systéme Q. poisťovne. Ak povinný vyčítal súdu prvej inštancie, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie navrhovateľky ohľadne jej príjmu z brigádnickej práce, je potrebné uviesť, že takto priznaný príjem navrhovateľkou bol vo vzťahu k posúdeniu jej životnej úrovne v jej neprospech (a teda v prospech povinného), a preto pokiaľ súd prvej inštancie na takéto tvrdenie prihliadol, nedošlo vo vzťahu k povinnému k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že pokiaľ si navrhovateľka priznaním určitého príjmu (ktorý by nemusel byť v konaní preukázaný) dobrovoľne znížila prípadný
rozsah vyživovacej povinnosti, nebol dôvod na takýto príjem neprihliadať. Aj v mimosporových konaniach zostáva zachovaný princíp viazanosti súdu návrhom. Opačná je však situácia v prípade, keď povinný namietal, že príjem navrhovateľky z príležitostnej brigády mohol byť vyšší. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj keď v mimosporovom konaní je súd povinný zistiť skutočný stav veci podľa čl. 6 CMP, postupuje tak v súčinnosti s účastníkmi konania. Nakoľko povinný nijako nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že príjem navrhovateľky z brigádnickej práce má byť vyšší a ani nenavrhoval vykonať konkrétne dôkazy v tomto smere, nebolo úlohou súdu prvej inštancie, aby sám zisťoval, ktoré dôkazy má v tejto súvislosti vykonať. Vyšetrovací princíp v mimosporovom konaní neneguje procesnú aktivitu účastníkov konania.
13. Podľa ustanovenia § 75 odsek 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
14. Zákon výnimočne umožňuje, aj v prípade, ak sú splnené predpoklady pre priznanie výživného, výživné nepriznať, ak by priznanie výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zákon teda predpokladá určité správanie oprávneného vo vzťahu k povinnému ktoré u oprávneného spôsobí stratu práva priznať výživné. Takéto správanie oprávneného musí byť takej intenzity, aby súd mohol dospieť k záveru, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi. Za dobré mravy možno považovať súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti. Za rozpor s dobrými mravmi samo o sebe nemožno považovať nezhody v manželskom vzťahu, zvlášť v prípade, keď vyčítané nedostatky v manželstve a konania navrhovateľky a povinného, sú v mnohých veciach podobné a rovnaké (napr. tak navrhovateľka ako aj povinný ako dôvod rozpadu vzťahu uvádzali neveru, požívanie alkoholických nápojov, nestaranie sa o domácnosť a o maloleté deti a pod. ). Odvolací súd tak dospel k záveru, že priznanie vyživovacej povinnosti medzi manželmi v prospech navrhovateľky nebude v rozpore s dobrými mravmi.
15. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, súd prihliada aj na starostlivosť o domácnosť. Povinný namietal, že kvalita starostlivosti o domácnosť zo strany navrhovateľky bola preukázateľne podpriemerná. Navrhovateľke vyčítal nedostatočnú starostlivosť o maloleté deti a jej negatívny vzťah k poriadku v domácnosti. Odvolací súd k tejto námietke povinného poukazuje na to, že v konaní o rozvod manželstva vedenom súdom prvej inštancie pod sp. zn. 1P/98/2019 (ako vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 28.02.2019) kolízny opatrovník maloletého X. uviedol, že u navrhovateľky neboli zistené žiadne nedostatky, pričom toto vyplýva ja zo správy školy, ktorú maloletý navštevuje, ako aj zo správ ošetrujúcej detskej lekárky v dôsledku čoho kolízny opatrovník navrhol, aby bol maloletý zverený do starostlivosti navrhovateľky. Z tohto dôvodu je uvedená námietka povinného nedôvodná.
16. Súd prvej inštancie v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine prihliadol na starostlivosť o domácnosť zo strany povinného v rozsahu 1 výživného medzi manželmi z dôvodu, že povinný prispieval sumou 100,- eur na výživu maloletého X. (a teda v určitom rozsahu aj na výživu manželky). Odvolací s týmto právnym záverom súdu prvej inštancie nesúhlasí. Odvolací súd má za to, že pokiaľ povinný v období odo dňa začatia súdneho konania 02.10.2018 do rozhodnutia súdu prvej inštancie 08.01.2019, t. j. za obdobie mesiacov október 2018 do január 2019 prispieval sumou 100,-eur, išlo o sumu, ktorú prispieval povinný na maloletého X. a nie na výživné navrhovateľky ako jeho manželky, keďže je zrejmé, že takéto určenie (na výživu maloletého) zodpovedalo vôli povinného. Z tohto dôvodu bola preto nedôvodná aj námietka povinného o tom, že ako základ pre posúdenie rozsahu starostlivosti o domácnosť bolo potrebné vychádzať zo sumy 200,- eur, a ktorú povinný podľa jeho vyjadrenia zasielal od augusta 2018 do októbra 2018. Okrem toho, odvolací súd poukazuje na to, že námietka povinného by bola nedôvodná aj v prípade, keby odvolací súd dospel k záveru, že na starostlivosť o domácnosť sa povinný podieľal uvedenými 100,- eur v rozsahu 1 na výživu manželky, keďže výživné bolo v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania 02.10.2018. Zameškané výživné preto bolo možné určiť len v rozsahu 4 kalendárnych mesiacov berúc do úvahy mesiac, v ktorom došlo k začatiu súdneho konania (október 2018) a mesiac v ktorom súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol (január 2019), t. j. za obdobie od 01.10.2018 do 31.01.2019. Povinný podľa jeho vyjadrenia zasielal sumu 200,- eur od augusta 2018 do októbra 2018.
17. Odvolací súd je toho názoru, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, akým spôsobom súd prvej inštancie dospel k záveru, že určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi vo výške 70,- eur je dôvodné, a preto odvolacia námietka povinného vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia
súdneho rozhodnutia nebola dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Súd prvej inštancie prihliadol na odôvodnené potreby navrhovateľky, vzal do úvahy jej príjem a výdavky, ako aj jej majetkové pomery, ako aj na príjem a majetkové pomery povinného a jeho výdavky. V konaní bolo preukázané, že medzi životnou úrovňou navrhovateľky a povinného je rozdiel v neprospech navrhovateľky.
18. Základným predpokladom priznania výživného medzi manželmi je trvanie manželstva. Ako je uvedené vyššie, manželstvo navrhovateľky a povinného bolo rozvedené rozsudkom Okresného sudu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. februára 2019 č. k. 1P/98/2018-273, právoplatným dňa 12.03.2019. Z dôvodu, že manželstvo medzi účastníkmi konania bolo uvedeným rozsudkom rozvedené, výživné medzi manželmi bolo možné priznať len do 11.03.2019, t. j. za trvania manželstva. Pokiaľ ide o zročné výživné, toto bolo možné priznať za obdobie od 01.10.2018 do 11.03.2019. t. j. obdobie 5 mesiacov a 11 dní. Išlo teda o sumu vo výške 376,- eur (70x5+70/30x11). Z tohto dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že povinný X. U. je povinný prispieť na výživu navrhovateľky sumou 70,- eur mesačne počnúc mesiacom 01.10.2018 do 11.03.2019. Zročné výživné za obdobie od 01.10.2018 do 11.03.2019 vo výške 376- eur povolil povinnému platiť v mesačných splátkach po 70,- eur vždy do 15- teho dňa každého mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
19. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. V mimosporových konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Odvolací súd nezistil dôvody pre ktoré by bolo spravodlivé vzhľadom na okolnosti prípadu náhradu trov konania niektorému účastníkovi konania priznať. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).