Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-332-2018.pdf
PDF · 83 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/332/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti žalovanej P. C., nar. XX. XX. XXXX, pobyt C. S., v konaní o zaplatenie sumy 728,94 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5Csp/176/2017-62 zo dňa 23. 07. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým čo do zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) potvrdzuje.
II. Vo zvyšku, t. j. vo výroku, ktorým žalovanej uložil povinnosť zaplatiť 403,86 € s príslušenstvom (výrok I.) zostáva rozsudok nedotknutý.
III. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 403,86 € s príslušenstvom (výrok I.) titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500083037 zo dňa 02. 10. 2014 uzavretá medzi žalobcom a žalovanou (ďalej v texte „zmluva o úvere“) nie je platným právnym úkonom, nakoľko nemá zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase uzatvárania zmluvy. Keďže žalovaná zo zmluvy č. 8500083037 reálne čerpala sumu 1.170 € a v splátkach zaplatila sumu spolu so výške 766,14 €, vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 403,86 €, na ktorú sumu súd žalovanú zaviazal, uložil jej povinnosť v tomto rozsahu zaplatiť sumu 403,86 € s príslušenstvom, t. j. s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vo zvyšku žalobu zamietol.
3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá. Žalobca namietal, že okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, ak konštatoval, že medzi sporovými stranami nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že medzi
nimi nebola dohodnutá RPMN. Podľa súdu to má za následok neuzavretie zmluvy, a teda žalovanej poskytnuté plnenie z takto neuzavretej zmluvy je bezdôvodným obohatením, z ktorého neuhradila sumu 403,86 €. Záver okresného súdu o neuzavretí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o výške RPMN je v rozpore so zákonom a v zmysle platného právneho stavu nemôže mať za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Má za to, že v zmluva vznikla, nakoľko podstatnými náležitosťami zmluvy v dohode o úvere je záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Hodnota RPMN nie je nikde a žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy.
5. Žalobca v odvolaní ďalej namietal i tú skutočnosť, že okresný súd ani len nezdôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov by si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť.
6. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne. Žalobca preto ako odvolací dôvod uviedol, že okresný súd vo veci rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalované nároky v rozsahu, v akom bola žaloba zamietnutá a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania.
7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá (výrok II.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil. Vo zvyšku, teda vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 403,86 € s príslušenstvom (výrok I.), ktorý výrok nebol odvolaním napadnutý, zostáva rozhodnutie okresného súdu podľa § 367 ods. 2 CSP nedotknuté.
9. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd sa správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Okresný súd stručne a jasne objasnil skutkový, ako aj právny základ rozhodnutia, ktorý postačuje pre záver o tom, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného voči nemu je dôvodný.
10. Úvodom odvolací súd poukazuje na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu nesmie byť užší, než aký je rozsah účinkov odvolania, ktoré nevyhnutne nadväzujú na podobu viazanosti súdu žalobou. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Následne odvolateľ v podanom odvolaní vymedzí, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Týmito dôvodmi odvolania je odvolací súd viazaný, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
11. Odvolacím dôvodom žalobcu bolo nesprávne právne posúdenie veci, ak okresný súd založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že medzi účastníkmi zmluvy nebola dohodnutá RPMN a súčasne okresný súd ani neodôvodnil, na základe akých skutočností a z akých dôvodov mal za to, že údaj o RPMN účastníci zmluvy vôbec legálne dohodnúť mohli.
12. Odvolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že okresný súd nezaložil rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, ako to tvrdí žalobca. Okresný súd vo svojom rozhodnutí poukázal najmä na tú okolnosť, že zmluva nemá zákonom predpísanú písomnú formu v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., preto došlo na strane žalovanej k vzniku bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa otázkou, resp. obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., t.j. okolnosťami, či zmluva obsahuje RPMN, nezaoberal. Uvedené ustanovenie o tom, že zmluva o úvere neobsahuje RPMN ( § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. ) nie je ani okresným súdom v prejednávanej veci aplikované na daný skutkový a právny stav veci ), preto odvolanie vo vzťahu k dôvodom, na základe ktorých bolo rozhodnutie založené, je zmätočné a nevzťahujúce sa k argumentácii okresného súdu.
13. Keďže odvolanie žalobcu nespochybnilo vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, potvrdil ako vecne správne, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, ktoré nebolo odvolaním žalobcu konkrétnymi odvolacími dôvodmi napadnuté, avšak ide o výrok závislý v zmysle § 367 ods. 2, 3 CSP.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 CSP. Plne úspešnou bola v odvolacom konaní žalovaná, ktorej však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo 14/2018 zo dňa 28. 02. 2018).
15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).