Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-19-2019.pdf
PDF · 144.36 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/19/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: G. V., O.. XX.XX.XXXX, V. F. XXXX/XX, XXX XX B. zastúpenej: JUDr. Martina Čelková, advokátka, so sídlom Štefánikova 22, 066 03 Humenné o zaplatenie sumy 3.062,69 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu o zaplatenie sumy 3.062,69 eur s príslušenstvom z a m i e t a.
II. Súd žalovanej vo vzťahu k žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s. podal dňa 19.02.2019 na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu na istine sumu 3.062,69 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne od 03.05.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. V žalobe pôvodný žalobca uviedol, že túto podáva ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., IČO: 359 231 30 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s pôvodným žalobcom. V zmysle projektu rozdelenia zlúčením, pôvodný žalobca ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., ktorým sa rozumejú všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar.
Ďalej právny predchodca žalobcu v žalobe uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.966,51 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 61,06 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.327,20 eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila z vyššie uvedenej zmluvy sumu 608,48 eur.
Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto ju žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.04.2016 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa XX.XX.XXXX
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
Žalovaná do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradila. Celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3.062,69 eur, zmluvnú pokutu evidovanú v prehľade splátok a úhrad v sume 400,21 eur si žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaná uhradila sumu 608,48 eur. Celkovú výšku dlžnej sumy ku dňu podania návrhu tvorí: istina + náklady na vymáhanie - prijaté úhrady = 3.658,03 eur + 13,14 eur - 608,48 eur = 3.062,69 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala so splatením pôžičky do omeškania, pôvodný žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou.
V žalobe ďalej žalobca uviedol, že súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 13,14 eur v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Notársku zápisnicu O. XXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 vrátane príslušnej prílohy, Predžalobnú upomienku zo dňa 27.02.2015 s kópiou obálky, Prehľad splátok a úhrad ku dňu 31.12.2018, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27.04.2016, Zmluvu o poskytnutí pôžičky zo dňa 16.03.2015.
4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) súd doručoval žalovanej žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach, uznesenie
- výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaná prevzala dňa 24.04.2019.
5. Uznesením sp. zn. 11Csp/19/2019-62 zo dňa 11.06.2019 súd pripustil, aby do konania namiesto žalobcu Všeobecná úverová banka, a. s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 358 311 54 a to na základe návrhu na zmenu strany sporu na strane žalobcu z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj pohľadávka postupcu voči žalovanému ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do konania vstúpila na miesto doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 23.05.2019 adresované žalovanej.
6. Žalovaná XX.XX.XXXX dňa doručila súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. a to z dôvodu, že z predloženej zmluvy, okrem údajov žalovanej ako údajov o klientovi, nevyplýva, kto túto na strane druhej uzatvára a iba z poslednej strany z časti podpisov vyplýva, že je podpísaná zástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, bez čitateľného označenia údajného veriteľ, resp. ako je tam uvedené zástupcu spoločnosti, mena podpisujúceho a akéhokoľvek označenia splnomocnenia na podpísanie listiny označenej ako Zmluva o pôžičke - návrh na uzavretie zmluvy.
Ďalej žalovaná uviedla, že zmluva o pôžičke má charakter reálnej nielen konsenzuálnej zmluvy. Dôvodom vzniku pôžičku je odovzdanie druhovo označenej veci dlžníkovi a záväzok dlžníka vrátiť poskytnutú pôžičku. Z listiny priloženej ako dôkaz - označenej ako Zmluva o pôžičke - návrh na uzatvorenie zmluvy, však žiadny ani záväzok veriteľa pôžičku poskytnúť, a už vôbec nie záväzok strany označenej ako klient (žalovanej), vrátiť poskytnutú pôžičku, nevyplýva. Žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal reálne vyplatenie peňazí žalovanej ani ich prevzatie žalovanou. Zo zmluvy vyplýva v bode II iba opis schválenej pôžičky , resp. jej schválenú výšku 2966,51,€ a z bodu II Účel pôžičky vyplýva žiadosť klienta, aby uhradili jeho záväzky voči Spoločnosti (bez uvedenie akej) a VÚB a. s., kde spoločnosť vystupuje ako správca, a teda nevyplýva záväzok na jej vyplatenie, ani deň ku ktorému bude vyplatená a okrem žiadosti klienta v bode III, aby sa uhradili jeho záväzky, nevyplýva záväzok klient údajnú pôžičku splácať
Žalovaná poukázala, že samotná zmluva o pôžičke - návrh na uzavretie, v časti II RPMN - konštatuje, že sadzba RPMN môže byť upravená vzhľadom k termínu poskytnutia pôžičky, pričom však termín poskytnutia pôžičky nie je uvedený. Bod VIII Zmluvy konštatuje, že zmluva nadobúda účinnosť dňom odoslania finančných prostriedkov na úhradu záväzkov klienta voči Spoločnosti (bez označenia) alebo VÚB, bez uvedenia termínu. Naopak z bodu VI. Zmluvných podmienok bod 3. Podmienky poskytnutia a čerpania pôžičky z bodu 3.1 vyplýva že spoločnosť poskytne klientovi pôžičku bezhotovostne na jeho osobný účet, číslo ktorého uvedie v Zmluve, najneskôr do 10 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Zmluva je tak
podľa žalovanej nejednoznačná nielen v čase údajného reálneho poskytnutia pôžičky , ale aj v spôsobe jej poskytnutia. Nie je teda zrejmé, či skutočne plnil žalobca na účet žalovanej, alebo plnil, (ak vôbec) na iné účty, ak áno konkrétne ktoré, totiž zo zmluvy záväzok veriteľa plniť na účty, na ktoré žiadala žalovaná v bode III, nevyplýva. Pokiaľ by malo ísť o plnenie do 10 dní odo dňa uzavretia nie je zrejmé, ako sa mala žalovaná o údajnom uzavretí zmluvy dozvedieť, keďže zmluva nadobúda podľa bodu VIII platnosť podpisom všetkými zmluvnými stranami. Keďže nebola podpisovaná súčasne oboma účastníkmi, nie je zrejmé, ako bola žalovaná o jej uzavretí, dátume uzavretia a teda o platnosti informovaná. Aj zo samotného označenia listiny v záhlaví Návrh na uzavretie zmluvy je zrejmé, že v čase podpisu žalovanou žalovaná nepodpisovala Zmluvu o pôžičke ani neprevzala žiadne peniaze, keďže zmluva v čase podpisu žalovanou nebola ešte platná ani účinná.
7. V danom prípade súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX. Právny zástupca žalobcu, žalovaná a právna zástupkyňa žalovanej boli na toto pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca neúčasť svoju a svojho právneho zástupcu na pojednávaní nariadenom na deň 22.08.2019 ospravedlnil z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania a navrhol, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu a to v súlade s jeho návrhom, pretože žalovaná svoj záväzok voči žalobcovi do dnešného dňa neuhradila.
8. Žalovaná sa na pojednávanie nariadené nedostavila, jej neúčasť na ňom ospravedlnil prítomný splnomocnený právny zástupca, preto súd po vyvolaní veci v súlade s ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.
9. Právny zástupca žalovanej zotrval na vyjadrení žalovanej zo dňa 10.7.2019, ktoré bolo súdu doručené 15.7.2019, ktorým sa vyjadrujú k žalobe. Po prednesení predbežného právneho posúdenia súdom právny zástupca žalovanej uviedol, že z opatrnosti vznáša námietku premlčania na celý uplatnený nárok, tak ako si ho uplatnil žalobca v tomto konaní a navrhuje súdu, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Súd na pojednávaní tiež oboznámil stanovisko žalobcu doručené súdu dňa 16.8.2019, v ktorom sa vyjadruje k vyjadreniu žalovanej. V tomto podaní právny zástupca žalobcu uviedol, že poukazuje na tú skutočnosť, že disponuje riadne podpísanou zmluvou oboma zmluvnými stranami a už zo samotného označenia zmluvy o poskytnutí pôžičky je dostatočne jasné a zrozumiteľné, že žalovaná podpisovala už aj samotnú zmluvu a nielen návrh o uzavretí zmluvného vzťahu. Ďalej žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že zmluva nebola následne veriteľom nejakým spôsobom upravovaná a žalovanej bola poskytnutá výška pôžičky v tej sume a za tých podmienok, ako sú uvedené v bode 2 zmluvy a následne za účelom, ktorý je uvedený v bode 3 zmluvy. Žalovaná svojím podpisom deklarovala tú skutočnosť, že sa so všetkými náležitosťami zmluvy riadne oboznámila, porozumela im a slobodne a vážne uzatvorila zmluvný vzťah s predchádzajúcim veriteľom pohľadávky. K argumentácii žalovanej žalobca tiež uviedol, že podstatou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda zmluvy úverovej je záväzok veriteľa poskytnúť peňažné prostriedky do určitej sumy v prospech dlžníka a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť dohodnutý úrok. Zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, teda záväzok na poskytnutie plnenia vznikol už zo samotnej dohody strán a predmetná zmluva nevznikla reálnym odovzdaním úveru dlžníkovi, ale vznikla už dohodou zmluvných strán o jej obsahu, z ktorého vyplýva platný záväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť v prospech žalovanej finančné plnenie a zároveň záväzok žalovanej takto poskytnuté plnenie navýšené o úrok splácať v dohodnutých splátkach.
Ďalej žalobca uviedol, že za účelom refinancovania záväzku žalovanej z iných úverových vzťahov právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej a teda má za to, že konsolidácia záväzku formou jej novácie umožnila žalovanej hradiť svoje záväzky prostredníctvom kumulovanej splátky namiesto vykonávania viacej úhrad dlžných splátok na viacej pôžičky. Už zo samotného účelu pôžičky je jednoznačne preukázateľný jej účel a to konsolidácia záväzkov žalovanej a nováciou zanikli predošlé záväzky žalovanej, pričom tieto ako také nie sú predmetom tohto konania. Zároveň žalobca poukázal, že žalovaná na základe predloženého prehľadu splátok a úhrad poukazovala na úhradu pohľadávky pravidelné platby v zmysle predmetnej zmluvy a teda mala vedomosť o uzavretí zmluvného vzťahu s predchádzajúcim veriteľom. Samotné úhrady vykonávané žalovanou vyvracajú jej tvrdenia o nevedomosti uzavretia zmluvy, tak ako to žalovaná opisuje vo svojom vyjadrení.
11. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej prílohami - Zmluvou o poskytnutí pôžičky zo dňa 16.03.2015 a jej zmluvnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadom splátok a úhrad, tiež s obsahom písomného vyjadrenia žalovanej a prednesom právneho zástupcu žalovanej, so stanoviskom žalobcu a zistil tento skutkový stav:
Skutkový stav:
12. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaná ako klient uzavreli dňa 16.03.2015 Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej spoločnosť poskytla žalovanej pôžičku vo výške 2.966,51 eur na účel uvedený v bode III zmluvy a to, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili záväzky žalovanej voči spoločnosti a voči VÚB, a. s., kde spoločnosť vystupuje ako správca.
13. Z časti zmluvy označenej Schválená výška pôžičky vyplývajú nasledovné údaje:
- druh úveru: účelový spotrebiteľský
- celková výška a mena úveru: 2.966,51 eur
- výška mesačnej splátky: 59,34 eur
- celková čiastka: 1.256,16 eur
- RPMN: 23,16 %
- počet splátok: 120
- fixná ročná úroková sadzba: 23,16%
- termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 03/2025
- priemerná hodnota RPMN: 16,16%
- prvá splátka splatná dňa: 20.4.2015
- ďalšie splátky splatné vždy: 20. dňa v mesiaci
- celkové náklady spotrebiteľa: 4.154,29 eur
- sadzba poistenia 2,90 %
- mesačná výška poistenia 1,72 eur
- splátka s poistením 61,06 eur
- doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy
- spôsob splácania splátok: poštovou poukážkou
14. Podľa časti zmluvy označenej „Prihláška k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky (poistenie nie je povinné)“ vyplýva, že žalovaná si zvolila základný súbor poistenia pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity a smrti a to zaškrtnutím políčka krížikom pri možnosti A). Uvedenie možnosti odmietnuť poistenie v tejto časti absentuje.
15. Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“, článku 1. Všeobecná ustanovenia spoločnosť poskytuje klientom pôžičku v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.
Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“,, článku 3. Podmienky poskytnutia a čerpania pôžičky, bodu 3.1. spoločnosť poskytne klientovi pôžičku bezhotovostne prevodom na osobný účet klienta, číslo ktorého uvedie klient v zmluve najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prípade, ak klient splní všetky podmienky na jej uzavretie.
Podľa časti zmluvy označenej „Zmluvné podmienky“, článku 6. Podmienky splácania bodu 6.1 až 6.3 klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2. týchto zmluvných podmienok. Pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy, pokiaľ nie je uvedené inak.
Podľa časti zmluvy označenej ako „Zmluvné podmienky“, článku 11.1 zmluva sa skončí splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu ku spoločnosti podľa zmluvy.
Podľa časti zmluvy označenej ako „Zmluvné podmienky“, článku 11.4 spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace a spoločnosť upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.
Podľa časti zmluvy označenej ako „Zmluvné podmienky“, článku 14.2 spoločnosť doručuje písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností na poštovú prepravu spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel. Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu.
16. Predžalobnou upomienkou zo dňa 27.02.2016 vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a. s. žalovanú na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 183,18 eur a to bezodkladne s tým, že ak do 05.04.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2015 bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Predžalobnú upomienku zasielanú na adresu uvedenú žalovanou v zmluve si žalovaná neprevzala.
17. Listom zo dňa 27.04.2016 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru pôvodný veriteľ oznámil žalovanej, že došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti dlhu z úverovej zmluvy č. XXXXXXX a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy v celkovej výške 3.172,01 eur.
18. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná po poskytnutí úveru veriteľovi na splátkach celkovo do podania žaloby na súd uhradila sumu 608,48 eur, pričom uhradila prvú až ôsmu splátku. Do omeškania sa dostala žalovaná so splátkou splatnou v mesiaci december 2015, január 2016, február 2016, marec 2016, pričom od XX.XX.XXXX pôvodný veriteľ eviduje nezaplatenie splátky vo výške 2.925,31 eur. Po zosplatnení žalovaná čiastočne plnila nepravidelnými splátkami vo výške 15,- eur osemkrát (13.06.2017, 22.02.2018, 19.03.2018, 18.04.2018, 16.05.2018, 18.06.2018, 31.07.2018, 5.09.2018) spolu v sume 120,- eur.
Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona spotrebiteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona veriteľom na účely tohto zákona sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 psím d) Zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
20. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,
aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
21. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
22. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa ust. § 100 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa ust. § 122 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa ust. § 879v Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
25. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ust. § 17 ods. 1 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu účinnosti postúpenia pohľadávky, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Posúdenie veci súdom
26. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom pôžičky peniaze.
27. Súd zistil, že zmluva o pôžičke predložená pôvodným žalobcom je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
28. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah zmluvných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť aj podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
29. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
30. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
31. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a tiež zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.. Súd sa v danom prípade nestotožnil s argumentáciu žalovanej, že predložená zmluva nie je platnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože nebolo preukázané reálne odovzdanie peňazí a nebol preukázaný záväzok žalovanej pôžičku splácať. Reálne odovzdanie pôžičky v tomto prípade ani nemohlo byť splnené, pretože zákon o spotrebiteľských úveroch vylúčil poskytnutie finančných prostriedkov v hotovosti. Ďalej súd je toho názoru, že žalovaná v tejto zmluve uviedla konkrétne čísla bankových účtov, na ktoré žiadala pôžičku zaslať, pričom uviedla aj konkrétnu sumu, ktorú žiada na ten ktorý účet uhradiť. Záväzok žalovanej poskytnutú pôžičku splácať pritom vyplýva zo zmluvných podmienok, najmä časti označenej ako „Zmluvné podmienky“ článok 6 Podmienky splácania, pod ktorými sa nachádza podpis žalovanej.
32. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola poskytnutá žalovanej pôžička vo výške 2.966,51 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 120 splátkach vo výške á 61,06 eur mesačne s poistením. Žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 608,48 eur. Tiež súd zistil, že právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej upozornenie, že je v omeškaní a že ak do 05.04.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2015, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť, pričom k zosplatneniu dlhu došlo ku dňu 19.04.2016, čo vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, tiež z tvrdenia pôvodného žalobcu v žalobe, o čom bola žalovaná vyrozumená Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.
33. Vzhľadom na znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 súd sa v prvom rade musel vysporiadať s otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobca žiada priznať je alebo nie je premlčané. Z dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej účelom je, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, pretože niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený
prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi).
34. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v citovanom § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka zase stanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
35. V danom prípade teda prichádza do úvahy možnosť, že si zmluvné strany možnosť žiadať celý dlh naraz dohodli. Takáto dohoda medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. a žalovanou vyplýva zo zmluvných podmienok - a to z článku 11.4. - vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky.
36. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dopĺňa ďalšie zákonné podmienky umožňujúce právo veriteľa žiadať od dlžníka - spotrebiteľa zaplatenie celej pohľadávky. Právo na jednorazové splatenie pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky spotrebiteľa. Keďže ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má predstavovať výhodnejší právny režim oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 môže veriteľ vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako 3 mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, aby veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky, nemusí bez ďalšieho začať plynúť až po tom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace.
37. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na predčasné zosplatnenie úveru najneskôr, táto je upravená v ust. § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní len s jednou splátkou. Veriteľ je časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti tejto splátky, ktorá bezprostredne nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.
38. V danom prípade právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 27.02.2016 žiadal žalovanú uhradiť nedoplatok na splátkach a vyslovene žalovanú upozornil, že ak do 05.04.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2015 bude oprávnený úver zosplatniť. Táto upomienka nebola žalovanej doručená, ale nastala fikcia doručenia podľa zmluvných podmienok čl. 14.2.2016 ku dňu vrátenia zásielky 9.3.2016. O zosplatnení úveru právny predchodca žalobcu informoval žalovanú listom zo dňa 27.04.2016. Podľa zmluvných podmienok ostatné písomné zásielky nedoručované doporučenou zásielkou sa považujú za doručené klientovi okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží, inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu. Súd je toho názoru, keďže zákon nevyžaduje pre doručenie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky osobitný spôsob doručovania, je veľmi málo pravdepodobné, že by veriteľ po zosplatnení úveru nežiadal žalovanú o úhradu celkového dlhu a predložené oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru by žalovanej nezaslal, táto skutočnosť nebola sporná a súd nemal pochybnosť o pravdivosti tvrdení žalobcu uvedených v žalobe.
39. Premlčaním sa rozumie právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania
sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, alebo inak povedané, že právo patrí bdelým. Premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Majetkovým právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu.
40. Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Občiansky zákonník rozlišuje začiatok plynutia premlčacej doby v prípade plnenia v splátkach, kedy začína premlčacia doba plynúť odo dňa ich splatnosti a tiež v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, kedy začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Keďže § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňuje predčasné splatenie uplatniť až po trojmesačnom omeškaní s niektorou splátkou, je práve táto splátka, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní 3 mesiace, tou splátkou, pre nesplnenie ktorej sa stane zročným celý dlh v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. Aplikácia § 101 Občianskeho zákonníka je vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste, len pokiaľ sa jedná o dĺžku premlčacej doby (3 roky), nakoľko ustanovenie § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje (pozri Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 16Co/34/2018 zo dňa 18.10.2018)
41. V danom prípade právny predchodca žalobcu využil svoje právo na zosplatnenie úveru pre splátku splatnú v mesiaci 12/2015, pričom splatnosť splátok bola dohodnutá na 20. deň v mesiaci. Len pre túto splátku boli splnené všetky podmienky pre vyhlásenie zosplatnenia spotrebiteľského úveru, pretože žalovaná sa dostala do omeškania dňa 21.12.2015, omeškanie bolo dlhšie ako tri mesiace a ku dňu zosplatnenia aj trvalo, zároveň pôvodný veriteľ upozornil žalovanú v lehote 15 dní pred zosplatnením na uplatnenie jeho práva, pričom úver zosplatnil včas ku dňu 19.04.2016 po uplynutí troch mesiacov od omeškania splátky splatnej v 12/2015 (tri mesiace uplynuli ku dňu 21.03.2016) do splatnosti nasledujúcej splátky (splátka splatná 20.04.2016).
42. Ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 jasne upravuje postup veriteľa, ktorý pre účinné zosplatnenie dlhu musí byť dodržaný: 1) dohoda strán zmluvného vzťahu o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, 2) omeškania so splátkou po dobu troch mesiacov, 3) upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením (pričom v čase upozornenia na takúto možnosť nemusí byť ešte dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace, čiže veriteľ môže upozorniť dlžníka na uplatnenie svojho práva aj skôr), 4) uplatnenie práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Môže sa javiť, že úprava zákonodarcu je prísna, avšak tá je určená najmä na ochranu spotrebiteľa, ktorý je vo všeobecnosti považovaný ako slabšia zmluvná strana, a na to, aby veriteľ bol pri uplatňovaní svojich práv obozretný a včasný, ak má v úmysle v dôsledku omeškania spotrebiteľa dosiahnuť zosplatnenie celého dlhu a zároveň takto zosplatnený dlh úspešne vymôcť v súdnom konaní. Ochrana spotrebiteľa v týchto ustanoveniach je upravená aj preto, aby v prípade, ak veriteľ nedodrží stanovené podmienky pre podanie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky, spotrebiteľ nestratil výhodu splátok. V zmysle cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu.
43. Súd je toho názoru, že premlčacia doba začala plynúť od splatnosti tejto splátky splatnej dňa 20.12.2015 a uplynula v zmysle pravidiel počítania času ustanovených v § 122 Občianskeho zákonníka dňa 20.12.2018 (štvrtok) a keďže premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať, súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže táto bola podaná po uplynutí premlčacej doby dňa XX.XX.XXXX.
44. Pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, ak by bolo zosplatnenie spotrebiteľského úveru vyhodnotené ako neplatné, resp. ak by súd konštatoval, že pri zosplatení spotrebiteľského úveru neboli dodržané zákonné podmienky, potom by súd musel žalobu zamietnúť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, nakoľko pri neúčinnom zosplatnení by nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa (Všeobecná úverová banka, a. s. ako nástupnícka spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s.) na žalobcu (Intrum Slovakia, s. r. o.), pretože v zmysle ust. § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa okrem iného pri postúpení práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje, aby postupovaná pohľadávka bola po konečnom termíne splatnosti, alebo aby sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. V danom prípade podľa údajov uvedených v zmluve o spotrebiteľskom úvere konečná splatnosť spotrebiteľského úveru by bola v mesiaci 03/2025. Teda ak by súd vyhodnotil zosplatnenie dlhu v rozpore so zákonom, postupovaná pohľadávka by sa nestala splatnou pred jej termínom konečnej splatnosti a v čase jej postúpenia by tak postupovaná pohľadávka nebola ani po konečnom termíne splatnosti, žalobca by nebol nositeľom hmotného práva, ktorému by mohlo byť priznané právo zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže účinky postúpenia takejto pohľadávky by nenastali.
K trovám konania
45. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 3.062,69 eur s príslušenstvom. Súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnej žalovanej patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CPS podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.