Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_37P-270-2017.pdf
PDF · 173.83 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/270/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Cvengovou, v právnej veci starostlivosti o maloletú P. M., N.. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky V.. V. A., N.. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. A., C. XX, C.. Č.. A. A. A., B. X, zast. JUDr. Ninou Hríbikovou, advokátkou, so sídlom Banská Bystrica, Kukučínova 20 a otca V.. M. M., N.. XX. XX. XXXX, C. A. A. A., V. X, zast. Advokátska kancelária JUDr. Diana Hrončeková, so sídlom AK Banská Bystrica, Komenského 10E, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
Maloletá P. M., N.. XX. XX. XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom oprávnenie maloletú zastupovať, spravovať jej majetok v bežných veciach majú obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej P. M., N.. XX. XX. XXXX výživným vo výške 130,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 09. 2019.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. M., N.. XX. XX. XXXX každý párny týždeň v kalendárnom roku v čase od štvrtku od 16:00 h, kedy je otec oprávnený maloletú prevziať v predškolskom zariadení do nedele do 18:30 h, kedy je otec povinný maloletú matke odovzdať pred domom matky a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v čase od štvrtku od 16:00 h, kedy je otec oprávnený maloletú prevziať v predškolskom zariadení do piatku do 07:00 h, kedy je otec povinný maloletú odovzdať v predškolskom zariadení.
Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť so všetkými potrebnými vecami a otcovi styk s maloletou umožniť.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
O znalečnom rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Otec sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27. 09. 2017 a doplneným dňa 10. 11. 2017 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej P., N.. XX. XX. XXXX tak, že maloletá sa zverí do jeho osobnej starostlivosti, matke sa určí vyživovacia povinnosť v sume 70,- € mesačne a zároveň sa upraví aj styk matky s maloletou. Svoj návrh odôvodnil tým, že s matkou maloletej žili v spoločnej domácnosti do 05. 08. 2017, kedy matka sa s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Matka maloletú vytrhla z prirodzeného, stabilného prostredia, ktoré poznala, čo bolo pre maloletú traumatizujúce. Matka sa odmietla vrítiťi do spoločnej domácnosti. Situáciu sa snažili riešiť aj za pomoci mediátora, ale neúspešne. S matkou mali problém dohodnúť
sa na stretávaní s maloletou. Má vážne výhrady voči starostlivosti matky o maloletú s tým, že táto jej starostlivosť nezvláda, dokonca až zanedbáva, pričom tieto bližšie neozrejmil. Uviedol, že maloletá bola hospitalizovaná aj v nemocnici, pričom matka mu vtedy neumožnila ísť za maloletou. O maloletú sa vie postarať, za pomoci svojej matky sa o maloletú už staral pokiaľ matka maloletej bola dlhšie mimo domova. Poukazoval aj na zamestnanie matky, ktorá pracuje na záchranke v Detve, pričom počas jej služieb sa o maloletú namiesto neho ako otca starala jej matka, teda stará matka maloletej. Zároveň s návrhom vo veci samej žiadal, aby bolo vo veci vydané neodkladné opatrenie a maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti.
2. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 37P/270/2017-12 zo dňa 29. 09. 2017 súd konanie o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil z dôvodu, že na tunajšom súde pod sp. zn. 37P/260/2017 sa viedlo konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo veci dočasného odovzdania maloletej do osobnej starostlivosti matky, určenie vyživovacej povinnosti otcovi, ktoré bolo začaté na návrh matky skôr dňa 19. 09. 2017. V tomto konaní už bolo rozhodnuté uznesením č. k. 37P 260/2017-25 zo dňa 25. 09. 2017, ktoré v čase podania návrhu otca nenadobudlo právoplatnosť, avšak sa týkalo skutkovo i právne tej istej veci, tých istých účastníkov konania, t. j. konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej P. M.Q., N.. XX. XX. XXXX.
3. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. k. 37P/260/2017-25 zo dňa 25. 09. 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP 55/2017-97 zo dňa 06. 12. 2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým dočasne maloletú odovzdal do osobnej starostlivosti matky, otcovi určil povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletej sumou 70,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom doručenia uznesenia. Zároveň dočasne upravil styk otca s maloletou na každý týždeň v kalendárnom roku v utorok v čase od 15:00 h, kedy je otec oprávnený maloletú od matky prevziať pred vchodom materskej školy do 18:30 h kedy je otec povinný maloletú matke pred vchodom do jej obytného domu odovzdať, každý nepárny týždeň v kalendárnom roku od štvrtka od 15:00 h kedy je otec oprávnený maloletú pred vchodom do materskej školy od matky prevziať do piatku do 08:00 h kedy je otec povinný maloletú matke pred vchodom do materskej školy odovzdať, každý párny víkend v kalendárnom roku od piatku od 18:30 h kedy je otec oprávnený maloletú pred vchodom do obytného domu matky od matky prevziať do nedele do 18:30 h, kedy je otec povinný maloletú matke pred vchodom do jej obytného domu odovzdať a každý kalendárny rok počas vianočných sviatkov od 25. 12. od 10:00 h kedy je otec oprávnený maloletú pred vchodom do obytného domu matky od matky prevziať do 30. 12. do 18:30 h kedy je otec povinný maloletú matke pred vchodom do jej obytného domu odovzdať s tým, že v stanovené dni a hodiny je matka povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a otcovi styk s maloletou umožniť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 12. 2017, vykonateľnosť v časti odovzdania maloletej dňa 25. 09. 2017 a vo výroku o výžive a úprave styku dňa 04. 10. 2017.
4. Matka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 09. 01. 2018 uviedla, že s návrhom otca nesúhlasí, nesúhlasila ani s jeho tvrdeniami. Uviedla, že otec maloletej sa o ňu ani o maloletú po jej narodení nezaujímal, viac času trávil mimo domu s kamarátmi a žiadnym spôsobom sa nepodieľal na pomoci s maloletou ani v domácnosti. Ako rodičia a partneri mali medzi sebou časté nezhody pre nadmerné požívanie alkoholu zo strany otca, kedy z tohto dôvodu matka aj s maloletou viackrát opustili spoločnú domácnosť avšak následne sa naspäť k otcovi vrátila. Začiatkom roka 2017 mu oznámila, že nemá záujem na zotrvaní spoločnej domácnosti. Následne sa otec začal neprimeraným spôsobom zaujímať o ňu aj maloletú. Otec ich spoločnú domácnosť nikdy finančne nepodporoval, preto sa musela aj zamestnať počas rodičovskej dovolenky. Žiadala, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú výživným vo výške 100,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a zároveň bol upravený aj styk otca s maloletou v zmysle už nariadeného neodkladného opatrenia.
5. Opatrovník maloletej v správne zo sociálneho zisťovania zhodnotil, že obidve domácnosti rodičov sú vhodne primerane zariadené, maloletá má v obidvoch domácnostiach vytvorené vhodné podmienky na priaznivý vývoj. V starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Vzhľadom k tomu, že rodičia neboli schopní dospieť k rodičovskej dohode ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, opatrovník odporučil rodičom podrobiť sa poradensko-psychologickému procesu na referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica
za účelom zlepšenia komunikácie a uzavretia prípadnej dohody vo veci úpravy práv a povinností k ich dieťaťu.
6. Na pojednávaní konanom dňa 21. 02. 2018 otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil pôvodný návrh a navrhol maloletú zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov s týždenným intervalom striedania. Otec poukazoval, že od malička sa podieľal na výchove maloletej, majú medzi sebou veľmi dobré citové väzby, preto nie je v záujme maloletej, aby sa tento ich vzťah obmedzoval. Potvrdil, že osobnú starostlivosti o maloletú zabezpečuje matka, nemal výhrady voči starostlivosti matky o maloletú. Popísal denný režim maloletej, kedy maloletá vstáva cez týždeň do materskej školy o 06:30 h, okolo 07:00 h ide s ňou do materskej školy, v utorky preberá maloletú z materskej školy skôr o 14:45 h, vo štvrtky maloletú preberá z materskej školy o 15:45 h, nakoľko v práci končí o 15:30 h. Maloletá u neho večeria okolo 19:00 h, na nočný spánok sa ukladá okolo 20:00 h a pred spaním majú spoločný rituál, čítajú si knižky. Cez víkend otec popísal denný režim maloletej podobne s tým, že maloletá vstáva medzi 07.00 - 08:00 h, má ešte obedný spánok medzi 13:00 - 15:00 h. Nočný spánok má totožný ako cez týždeň. Otec poukázal na to, že sa vie postarať o maloletú, vie navariť, upratať, oprať, pričom toto zabezpečoval aj počas spolužitia s matkou maloletej v spoločnej domácnosti. Neparticipoval na varení pokrmov pre maloletú, avšak maloletú kúpal, uspával aj ju kŕmil. Matka nikdy nenamietala predtým jeho starostlivosť, pokiaľ spolu žili v spoločnej domácnosti. Potvrdil, že s matkou maloletej nebývajú v spoločnej domácnosti od augusta 2017, kedy matka opustila spoločnú domácnosť aj s maloletou. Uviedol, že maloletá navštevuje materskú školu, on platí za túto poplatok, stravné hradí matka. Maloletá nemá žiadny záujmový platený krúžok. Rada spieva, tancuje, má rada knižky, básničky. Obľúbeným jedlom maloletej je krupicová kaša s grankom, maslom a medom. Obľúbenou hračkou je bábika a ružová mačka, s ktorou aj zaspáva. Maloletá je zdravá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii, neužíva pravidelne žiadne lieky. Uviedol, že jeho pracovná doba v nemocnici je od 07:00 h do 15:30 h, do mesiaca máva tri 24 hodinové služby, kde na druhý deň má potom celý deň voľno. V utorky pracuje v Mamacentre Banská Bystrica, kde mu začína pracovná doba od 07:30 h a je variabilná, končí medzi 13:30 až 15:30 h podľa výkonov. Primeraný mesačný zárobok má spolu od 2.800 až 3.100,- €, poberá rodinné prídavky aj daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemá. Býva v trojizbovom byte sám, maloletá tam vyrastala od narodenia, má tam kompletne zariadenú detskú izbu. Na výživu maloletej prispieva 70,- € mesačne podľa nariadeného neodkladného opatrenia. Okrem toho jej zakupuje oblečenie, obuv, hračky, zabezpečuje jej voľnočasové aktivity. S maloletou sa stretáva v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že maloletá je u neho na prvom mieste, má záujem a chce ju vychovávať. Súhlasil s absolvovaním poradensko-psychologického procesu.
7. Matka na pojednávaní dňa 21. 02. 2018 uviedla, že s návrhom otca ohľadom zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti ani do jeho výlučnej osobnej starostlivosti nesúhlasí. Poukázala na to, že o maloletú sa starala väčšinu času, bola s maloletou na materskej aj na rodičovskej dovolenke, pričom maloletá nie je naučená na striedanie domácností. Maloletá sa po víkende strávenom u otca vracia domov rozhodená z bežného rytmu, zvykne vravieť, že chce bývať na V. X, čo je bydlisko otca. Po návštevách u otca ukazuje rôzne gestá, je maznavá, máva zmeny nálad. Potvrdila, že nebývajú v spoločnej domácnosti s otcom od 05. 08. 2017, kedy opustila spoločnú domácnosť aj s maloletou. Uviedla, že v spoločnej domácnosti žili s otcom maloletej od novembra 2014. Spoločnú domácnosť opustila hlavne kvôli partnerským nezhodám, požívaniu alkoholu zo strany otca maloletej. Otec jej nepomáhal v domácnosti ani v starostlivosti o maloletú. Maloletú nekúpal, občas ju prebalil, niekedy niečo navaril, stravu pre maloletú však nevedel pripraviť. Otec často chodil z práce domov neskoro, víkendy trávil vždy mimo domu s kamarátmi. Má výhrady voči starostlivosti otca o maloletú hlavne ohľadom hygieny kedy maloletá po návrate od otca mala začervenané intímne partie, svrbenie, prišla v rovnakom oblečení aj v spodnom prádle. Otec taktiež nemá vytvorené základné návyky ohľadom starostlivosti o maloletú ako odniesť, vyzdvihnúť ju z materskej školy, pripraviť ju s potrebnými vecami do škôlky, zabezpečiť vhodnú stravu. S otcom maloletej nemajú ani rovnaké názory na výchovu maloletej, napríklad keď ona niečo maloletej zakáže, otec jej to dovolí. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje ona. Býva s maloletou v rodinnom dome, kde na vrchnom poschodí býva jej teta spolu s rodinou, spodné poschodie obýva ona s maloletou. Uviedla, že maloletá má 3 roky, navštevuje materskú školu od septembra 2017. Nemá žiadnu záujmovú platenú činnosť. Je zdravá, nenavštevuje žiadnu špecializovanú ambulanciu, neužíva pravidelne žiadne lieky. Ako nastúpila do materskej školy rada sa hrá aj s ostatnými deťmi, je spoločenská, už nie je bojazlivá. Obľúbenou hračkou je ružovočervená maňuška - mačka. Obľúbeným jedlom sú halušky, syry, olivy, sladkosti, polievky, mäso jej veľmi nechutí. Matka uviedla, že maloletá má s otcom dobrý vzťah, teší sa na otca, keď sa s ním stretne. Nestalo sa že
by maloletá otca odmietala. Poukázala na to, že ich vzťah ako rodičov nie je veľmi dobrý. Navzájom sa informujú o maloletej o jej zdravotnom stave, väčšinou písomne, niekedy osobne. Maloletá vstáva pred 06:00 h, do materskej školy odchádzajú o 06:15 h, o 06:35 h sú v materskej škole. Maloletú vyzdvihuje v materskej škole o 15:45 h. Následne večeria okolo 19:00 h a na nočný spánok sa ukladá o 20:00 h. Cez víkendy maloletá vstáva okolo 06:45 h, obedný spánok máva okolo 13:00 h, na nočný spánok sa cez víkendy ukladá niekedy aj o 21:00 h. Matka ďalej uviedla, že do 01. 01. 2018 pracovala na polovičný úväzok v záchrannej službe, jej mesačný príjem v čistom 820,- €. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemá. Otec prispieva na výživu maloletej sumou 70,- € mesačne podľa nariadeného neodkladného opatrenia. Nad rámec zakupuje rôzne hračky, oblečenie, ktoré ostávajú väčšinou u otca. Otec sa stretáva s maloletou v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Maloletá trávila s otcom aj vianočné sviatky. Poukázala na to, že otca viackrát informovala o tom, aby rešpektoval denný režim maloletej, nakoľko maloletú niektoré piatky nie vždy odovzdal do materskej školy. Matka poukazovala na to, že problémom sú hlavne utorky v priebehu týždňa, kedy maloletú zo škôlky vyzdvihuje stará matka maloletej zo strany otca a nie otec. Maloletá trávila s otcom aj vianočné sviatky. Súhlasila, aby vo veci bol nariadený poradensko-psychologický proces.
8. Opatrovník maloletej na pojednávaní dňa 21. 02. 2018 uviedol, že obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové a sociálne podmienky pre starostlivosť o maloletú, avšak nespĺňajú predpoklad na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko ich komunikácia nie je na takej úrovni, že by striedavá osobná starostlivosť o maloletú bola v záujme maloletej. Matka sa o maloletú vzorne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Maloletá má vzťah k obom rodičom, otec sa s maloletou stretáva, matka mu v stretávaní nebráni. Opatrovník odporučil aby rodičia absolvovali v konaní poradensko-psychologický proces za účelom zlepšenia komunikácie, ktorý by napomohol prípadnej rodičovskej dohode vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
9. Rodičia v priebehu konania absolvovali poradensko-psychologický proces na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica. Zo správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 02. 10. 2018 vyplynulo, že rodičia sa tohto zúčastňovali od marca 2018, pričom komunikácia rodičov v rámci procesu je primeraná, snažia sa hľadať aj riešenia prospešné pre všetkých členov rodiny. Otec je v komunikácii viac dominantnejší, presadzujúci si svoje potreby a predstavy. Matka hľadá v riešení kompromisy, ústretovosť a vníma aj potreby dieťaťa. Otec sa snaží tlačiť na matku, aby prijala jeho predstavy, že sú to predstavy aj maloletej. Otec stále deklaruje, že mu ide o rovnocenné rodičovstvo, neustále sa snaží o striedavú osobnú starostlivosť. Matka prijala kompromis, ustúpila. Rodičia fungujú na základe prijatej rodičovskej dohody ohľadom stretávania, každý párny týždeň je dieťa u otca od štvrtku do nedele, každý nepárny týždeň je dieťa u otca od štvrtku do piatku. Počas leta 2018 sa rodičia vedeli dohodnúť na stretávaní sa otca s maloletou. Matka deklarovala, že maloletá sa prispôsobila podmienkam, spočiatku mala problémy s pomočovaním, výraznejšie zmeny v správaní, avšak vníma že takáto dohoda je v prospech dieťaťa. Opätovné zmeny by však mohli vyvolať opäť pomočovanie, negatívne zmeny v jej správaní. Otec mal stále záujem o širší kontakt s maloletou. Rodičia skúsili jeden týždeň od stredy do piatku, kedy bola maloletá u otca s tým, že matka vyjadrovala negatívnu zmenu v správaní dieťaťa, otec túto negatívnu zmenu nevnímal. Z vyjadrenia psychológa vyplýva, že súčasná forma stretávania sa dieťaťa s otcom je prijateľná pre maloletú. Poradensko- psychologický proces bol ukončený 01. 10. 2018 s tým, že obidvaja rodičia prejavili záujem o súdno- znalecké posúdenie.
10. Opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení zo dňa 27. 11. 2018 uviedol, že rodičia absolvovali poradensko-psychologický proces, pričom otec naďalej trval na forme striedavej starostlivosti, resp. na rozšírenejšej úprave styku s maloletou. Matka s týmto nesúhlasila. Za pomoci psychológa boli rodičia nastavení na to, že dieťa je v domácnosti matky a s otcom sa stretáva párny týždeň od štvrtka poobede do nedele do 18:30 h a nepárny týždeň po pobyte v škôlke do piatku rána. Podľa vyjadrenia matky maloletá toto akceptovala, zvykla si. Podľa vyjadrení otca je to pre maloletú málo času strávený s ním. Vzhľadom aj na závery poradensko-psychologického procesu opatrovník odporučil nariadiť vo veci taktiež znalecké dokazovanie za účelom zistenia najvhodnejšej formy starostlivosti pre maloletú.
11. Uznesením č. k. 37P 270/17-215 zo dňa 22. 01. 2018 tunajší súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalkyňu z odboru psychológia a odvetvie klinická psychológia detí a dospelých W.. V. A., ktorá v danej veci podala znalecký posudok č. 5/2019. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že maloletá sa vo vzťahu k rodičom vyjadruje len pozitívne rodičov udržiava vo vzájomnom odstupe,
nakoľko vníma ich vzájomné emocionálne nastavenie. Chcela by bývať u oboch rodičov, v rodine má rada všetkých. Napriek tomu, že rodičia na vedomej úrovni zmierňujú vzájomné negatívne nastavenia, vnútorne otec matku dieťaťa prežíva negatívne a matka vnútorne otca dieťaťa prežíva extrémne negatívne. Vzájomné nastavenie rodičov je výsledkom neuzavretých konfliktov z minulosti, aktuálne intenzívne presadzovaných vlastných postojov, kedy má matka pocit ohrozenia a tlaku z neustálych nových návrhov otca a otec pocit obmedzovania a neustálym odmietaním jeho predstáv a návrhov matkou. Matka opisovala otca ako nátlakového, snaží sa presadzovať svoje postoje, čo ona ako matka dovolí, otec zakáže. Otec matku opísal ako problémovú ohľadom komunikácie, nie je úprimná a otvorená, nechce robiť žiadne zmeny ohľadom maloletej. Znalkyňa konštatovala, že komunikácia medzi rodičmi nefunguje optimálne, čo dokazujú aj ťažkosti u maloletej. Ak by rodičia boli spokojní a uvoľnení vo vzájomných vzťahoch aj maloletej by sa rozšíril potenciál, bola by pružne schopná znášať aj viac zmien. Maloletá má voči obidvom rodičom pozitívne správanie, snaží sa rodičov ochraňovať, vnímať niekedy viac ich potreby ako vlastné. Maloletá k rodičom pristupuje jednotlivo z dôvodu zohľadňovania ich negatívneho vzťahu, čo je pre pozíciu dieťaťa neprimerané a prináša to komplikácie vo vývine maloletej. Postoje rodičov v kombinácii s ich problematickým vzťahom, kedy medzi nimi chýba bazálna dôvera môže u maloletej spôsobovať nadmerný tlak, ktorý má potrebu uvoľniť jednak regresívne, prejavmi pomočovania, ale aj väčšou rigiditou, horším prispôsobovaním sa zmenám, kedy si potrebuje navodiť pocit istoty a stability cez rôzne rituály a stabilné mechanizmy v správaní. Maloletá obidvoch rodičov a ich výchovné prostredia prežíva pozitívne. Aktuálne nedosiahla ešte úroveň, kedy by bola schopná samostatne poznať a porovnať normy a hodnotiť prípadne kritizovať výchovné prostredia rodičov. Sama maloletá uviedla, že raz je u mamini a raz u ocka, takto sa jej to páči. Za ockom jej nebýva smutno. Maloletá zohľadňuje najmä otcovu potrebu keď udáva, že tie dlhšie stretnutia s ockom sú lepšie, lebo vtedy sa ocko teší že je u neho. Vyšetrením bolo zistené, že maloletá sa ešte nevie samostatne orientovať v čase, v dňoch, v týždni, a teda čas stretávania vníma subjektívne. Takéto striedanie a zmeny domácností sú závislé od jej momentálneho naladenia a potreby, prípadne naladenia rodičov. Maloletá podľa vyjadrenia znalkyne dokáže vypovedať o svojich aktuálnych potrebách, nebolo zistené že by bola u niektorých z rodičov manipulovaná. Osobnosť otca znalkyňa zhodnotila ako nedostatočne vyprofilovanú s ťažšie predikovateľným správaním, menej stabilným sebaobrazom a zníženou schopnosťou prežívať a prejavovať emócie. Celkovo sa snaží pocity radšej ovládať a kontrolovať, je viac zaťažovaný negatívnym prežívaním. Osobnosť matky znalkyňa zhodnotila ako extrovertnú, aktívnu, bez snahy prezentovať nadmerne pozitívny sebaobraz, citlivejšiu na odmietnutie a kritiku. Je viac emocionálna, intuitívna. Agresívne tendencie u matky v jej osobnosti nie sú zvýraznené. Môže unikať zo záťažových situácií, jej prah prežívania pocitov zlosti, tolerancie, frustrácie je znížený, môže sa u nej objaviť iratibilita, ťažšie ovláda svoje emócie a impulzy. Takéto charakteristiky rodičov môžu podľa znalkyne sťažovať kooperáciu v záujme maloletej a tým ohrozovať jej psychický vývin. Čo sa týka osobnosti maloletej znalkyňa konštatovala, že u maloletej je znížená frustračná tolerancia, schopnosť sebapresadenia, zo záťaže sa snaží unikať. Záťažovými situáciami sú pre ňu nové situácie, situácie provokujúce zlosť a konfrontácia s témou autonómie. Znalkyňa konštatovala, že ak by vzťahy medzi rodičmi a ich komunikácia sa zlepšili, maloletá by bola schopná aj striedavej osobnej starostlivosti, kedy by sa utvorila jednotná rodičovská výchovná koalícia, ktorá by primárne rešpektovala potreby maloletej a dávala by jej oporu v pre ňu záťažových situáciách. Znalkyňa zhodnotila, že aktuálny vzťah rodičov a ich komunikácia nedosiahli takú úroveň aby maloletá dokázať vývinovo profitovať zo striedavej osobnej starostlivosti. Aktuálna úprava, kedy je maloletá zverená do starostlivosti matky a s otcom sa stretáva v jednom týždni od štvrtku do nedele a v druhom týždni od štvrtku do piatku je pre maloletú výhodná, kým sa aj za pomoci odborníkov nezlepšia vzťahy a komunikácia medzi rodičmi. Konštatovala potrebu na strane rodičov podrobiť sa procesu zlepšovania vzájomnej rodičovskej koalície aj za asistencie odborníka a následne rozšíriť kontakt dieťaťa s otcom najprv pridaním jedného dňa v týždni, a až po úspešnom zvládnutí tejto zmeny maloletou zvažovať striedavú osobnú starostlivosť.
12. Otec vyjadril výhrady voči podanému znaleckému posudku, nestotožnil sa s vyjadrením znalkyne ohľadom skutočností, že v súčasnosti je komunikácia rodičov nedostačujúca. Poukazoval pritom na vzájomnú rodičovskú komunikáciu predložením e-mailových správ, ako aj správ SMS s matkou za obdobie od decembra 2018 do konca mája 2019. Žiadal, aby znalkyňa bola vo veci k záverom znaleckého posudku osobne vypočutá.
13. Matka maloletej súhlasila so závermi znaleckého posudku, netrvala na osobnom výsluchu znalkyne na pojednávaní. Poukázala na to, že sa dohodli na úprave styku otca s maloletou, ktorá dohoda sa aj realizuje. Navrhla preto, aby sa styk otca s maloletou realizoval každý párny týždeň od štvrtku od 15:30
h do nedele do 18:30 h, každý nepárny týždeň od štvrtku od 15:30 h do piatku do 08:00 h s tým, aby osobitne boli ešte upravené vianočné, veľkonočné a letná prázdniny.
14. Opatrovník maloletej v správe zo sociálneho zisťovania zo dňa 06. 08. 2019 s poukazom aj na závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia rodičov odporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať v bežných veciach a otca dieťaťa zaviazať výživným primerane jeho možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom s prihliadnutím na vek a potreby maloletej. Zároveň navrhol upraviť styk otca s maloletou v zmysle dohody rodičov, ktorú obidvaja zhodne prezentovali a ktorú dodržiavajú. Zároveň poukázal na to, že otec v rámci pohovoru uviedol, že by netrval na zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Súhlasil by so zverením maloletej matke v prípade, že by sa s matkou maloletej vedeli dohodnúť na rozšírení styku aspoň o jeden deň s tým, že bude prispievať na výživu maloletej sumou 100,- € mesačne. Takouto sumou by prispieval aj keby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti. Opatrovník ďalej konštatoval, že nedošlo k zmene bytových a sociálnych pomerov rodičov, obidvaja majú vytvorené vhodné podmienky pre všestranný vývoj a rozvoj maloletej, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky. Matka sa o maloletú riadne stará, otec sa o dieťa zaujíma, s maloletou sa pravidelne stretáva, pričom aktívne participuje na výchove a výžive maloletej. Rodičia majú snahu ohľadom maloletej konštruktívne komunikovať.
15. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní konanom dňa 21. 08. 2019 poukazovala na to, že komunikácia medzi rodičmi je lepšia, pričom samotná znalkyňa potvrdila, že ak nastane zlepšenie komunikácie medzi rodičmi, odrazí sa to na prežívaní maloletej. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že v poslednom čase u maloletej došlo k pozitívnej zmene. Maloletá vyhľadáva spoločnosť detí, je viac komunikatívna, hravá. Pozitívna a zlepšená komunikácia rodičov bola preukázaná aj v SMS správach, vzájomnou e-mailovou komunikáciou. V prípade ak by komunikácia medzi rodičmi nebola lepšia, odrazilo by sa to aj na prežívaní maloletej, čo však rodičia nepotvrdili. Zároveň uviedla, že v súčasnosti sa stretávanie otca s maloletou uskutočňuje v užšom rozsahu ako bolo nariadené neodkladným opatrením. Otec je v súčasnosti ochotný pristúpiť na to, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ale dožaduje sa rozšírenia styku s maloletou v nepárnom týždni o jeden deň, kedy by bol oprávnený maloletú si prevziať už od stredy od 15:00 h a následne ju odovzdal v piatok ráno do materskej školy, a to z dôvodu prvoradého záujmu maloletej, ktorá keď je už v domácom prostredí otca adaptovaná, musí z tohto prostredia odísť. Pokiaľ matka poukázala na adaptačné problémy u maloletej v jej domácom prostredí, adaptačné problémy má každé dieťa, každý jedinec keď sa dostane do iného prostredia, nakoľko každá zmena prostredia je automaticky spojená aj s nejakou adaptáciou daného jedinca. Ohľadom výšky vyživovacej povinnosti navrhla zaviazať otca sumou 100,- € mesačne.
16. Otec na pojednávaní dňa 21. 08. 2019 uviedol, že vzájomný vzťah s matkou, ich komunikácia je výrazne zlepšená aj oproti tomu ako bolo vykonané znalecké dokazovanie. Ich kooperácia ako rodičov je už na takej úrovni, že by sa mohla realizovať aj striedavá osobná starostlivosť. Aj sama matka potvrdila už zlepšenú vzájomnú komunikáciu. S matkou sa snažia byť jednotní čo sa týka režimu maloletej, jej nočného spánku, do kedy môže dať maloletej sladkosti. Ďalej uviedol, že by súhlasil aj s tým aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky pokiaľ by mu bol pridaný ešte jeden deň v nepárnom týždni a mohol by sa stretávať s maloletou už od stredy do piatku, nakoľko pokiaľ je maloletá u neho dlhšie časové obdobie, je to pre maloletú lepšie, čo potvrdila aj sama matka. Bytové pomery sa mu nezmenili. Jeho priemerný mesačný zárobok je 3.500,- € mesačne, z obidvoch zamestnaní, z nemocnice F.D. Roosevelta aj z Mamacentra. Pracovná doba je od 07:00 h do 15:30 h, okrem utorkov kedy pracuje v Mamacentre, tam nemá fixnú pracovnú dobu, táto zhruba kopíruje prácu v nemocnici. Nepribudla mu žiadna ďalšia vyživovacia povinnosť. Uviedol, že v súčasnosti sa už zabehol styk s maloletou. S maloletou sa stretáva v nepárny týždeň od štvrtku od 16:00 h kedy maloletú preberie v materskej škole a odovzdá ju ráno v piatok o 06:45 h v materskej škole, nakoľko na 07:00 h musí byť v práci. V párni týždeň si maloletú preberá v materskej škole vo štvrtok o 16:00 h, následne ju matke odovzdáva o 18:30 h v nedeľu pred domom matky. S matkou sa vedeli flexibilne dohodnúť a upraviť si tieto dni podľa potreby aj podľa toho ako matka mala pracovné povinnosti a služby. V mesiaci júl mali s matkou maloletú po 15 dní každý. Maloletá sa stretla počas tohto obdobia aj s druhým rodičom. Otec uviedol, že pri preberaní maloletej v materskej škole tie štvrtky býva maloletá potom také nervóznejšia, podráždená a toto trvá aj niekoľko hodín. Z uvedeného dôvodu je preto lepšie, keď je maloletá u neho dlhšie časové obdobie. Otec uviedol, že okrem výživného na maloletú platí maloletej aj sporenie 70,- € mesačne na jej štúdium na vysokú školu, nejedná sa však o sporenie na meno maloletej. Taktiež sa s matkou maloletej dohodli,
že v materskej škole bude teraz stravné platiť on a matka bude platiť školné s tým, že v minulom roku to bolo naopak.
17. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní dňa 21. 08. 2019 uviedla, že tvrdenie otca o zvládaní striedania domácnosti maloletou bez problémov nie je pravdivé. Matka vníma zmeny v správaní maloletej po príchode z domácnosti otca, hlavne v dlhších časových intervaloch, ktoré otec považuje za pozitívne, a to od štvrtka do nedele. Ustúpili u maloletej síce výbuchy hnevu, ale po príchode od otca býva veľmi nesamostatná, vyžaduje od matky asistenciu vo všetkých smeroch, aj pri veciach ktoré vie robiť sama, čo sa týka hygieny, jedenia, hrania. Toto trvá niekedy niekoľko hodín, prípadne deň aj dva. Maloletá trpí zmenami nálad, býva buď veľmi maznavá, aktuálne sa uráža, ofučieva. Taktiež sa stalo, že maloletá sa v lete po príchode do škôlky po čase strávenom pri otcovi 3 dni za sebou pomočila. V materskej škole však badať určité zlepšenie u maloletej, táto sa viac hrá s deťmi. Rodičia počas letného obdobia spolu až tak veľa nekomunikovali, v letnom režime fungovali približne tak ako si to predstavoval otec. Čo sa týka zdravotného stavu maloletej pokiaľ otec poukazoval aj predloženými správami SMS, e-mailovými, že sa na tomto vedeli s matkou dohodnúť, na tomto sa s matkou vedeli dohodnúť vždy, toto problém nikdy nebol. Pokiaľ aj otec predkladal SMS a e-mailovú komunikáciu, jedná sa o komunikáciu ešte pred vykonaním znaleckého vyšetrenie, pričom takáto zlepšená komunikácia by sa odrazila už aj v znaleckom vyšetrení. Pokiaľ otec uvádzal, že rodičia si telefonujú, telefonujú predovšetkým maloletej v čase keď sa nachádza u druhého z rodičov. Matka pritom umožňuje aby maloletá bola s otcom sama pri takomto telefonáte, u otca telefonovanie prebieha tak, že otec diktuje maloletej čo má matke hovoriť. Rodičia naďalej neriešia žiadne negatívne prejavy u maloletej, vymieňajú si iba pozitívne informácie. Matka v tomto smere preto hodnotí komunikáciu s otcom za neúprimnú. Pokiaľ aj otec poukázal na zlepšenú komunikáciu s tým, že sa vedeli aj flexibilne dohodnúť, pramení to aj z toho že matka už nemá energiu s otcom stále tieto veci riešiť, a preto otcovi umožňuje stretnutie s maloletou aj nad rámec. Počas obdobia, keď bola maloletá v starostlivosti matky sa otec dožadoval stretnutia s maloletou, matka mu umožnila stretnutie dňa 09. 07. 2019, toto stretnutie neprebiehalo tak idylicky ako opisoval otec. Pokiaľ rodičia začali spolu komunikovať, maloletá začala pozornosť strhávať na seba, nechcela by rodičia spolu komunikovali, museli stretnutie ukončiť. Následne sa potom maloletá začala opäť správať normálne. Opätovne sa vyskytlo, že otec nedal maloletú v piatok do škôlky. Najskôr to odôvodnil tým, že príde jeho sestra, neskôr matke uviedol, že maloletá bola chorá. Pokiaľ otec požaduje pridanie ešte jedného dňa, ohľadom úpravy stretávania sa s maloletou, vzhľadom aj na závery znaleckého posudku toto predstavuje riziko, že stav maloletej sa ešte zhorší, nakoľko táto na nevedomej úrovni vníma vzťahy medzi rodičmi. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, styk upraviť tak, ako prebieha aktuálne a výšku výživného ponechala na zvážení súdu.
18. Matka na pojednávaní konanom dňa 21. 08. 2019 uviedla, že komunikácia medzi rodičmi sa zmenila, otec už nie je taký nátlakový, hlavne aj počas prázdnin, nakoľko trávil dosť času s maloletou. Prvé dva júlové týždne maloletá strávila u nej, posledné dva júlové týždne bola u otca. S otcom si vymieňali informácie o maloletej, negatívne informácie si však nevymieňali. Prvý krát sa matka na pojednávaní dopočula, že aj otec má adaptačné problémy s maloletou pokiaľ je u neho. Podľa jej názoru je takáto komunikácia medzi nimi ako rodičmi neúprimná. Taktiež pri telefonickom kontakte s maloletou, pokiaľ bola maloletá u otca, počula ako otec maloletej našepkáva, čo má povedať do telefónu. Teraz od 01. 08. 2019 maloletá nastúpila do materskej školy. Ohľadom flexibility medzi nimi ako rodičmi, že sa vedia dohodnúť, poukázala na to že je to už skôr rezignácia z jej strany a nemá chuť sa s otcom doťahovať. Ďalej uviedla, že pokiaľ sa aj maloletá počas obdobia ako bola cez letné prázdniny v jej starostlivosti stretla s otcom v parku, maloletá nezniesla veľmi keď oni dvaja s otcom sa spolu rozprávali. Maloletá začala strhávať pozornosť na seba, vykrikovať, snažila sa nejakým spôsobom zaujať. Aj pri preberaní a odovzdávaní sa snaží maloletá, aby nejakú dlhšiu dobu spolu ako rodičia nekomunikovali. Matka uviedla, že maloletá má v súčasnosti 4 a pol roka, navštevuje materskú školu, kde sa platia bežné poplatky a strava. Maloletá nemá žiadny záujmový platený krúžok. V rámci voľnočasových aktivít maloletá bola v športovom tábore, navštevuje plávanie, tanec. Nesúhlasila s pridaním ďalšieho dňa ako požadoval otec, kedy v nepárnom týždni by sa tento styk s maloletou rozšíril už od stredy. Podľa jej názoru by to bolo pre maloletú nevhodné, keďže to doposiaľ neskúšali a maloletá je už zvyknutá na svoj režim a stretávanie aké prebieha. Uviedla, že jej príjem je okolo 1.000,- € mesačne v nemocnici, v rámci záchranky má príjem zhruba 200,- € jeden krát za tri mesiace. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej nemá. Pracovnú dobu má od 07:00 h do 15:0 h a v rámci mesiaca má zhruba dve alebo tri 24 hodinové služby, ktoré sa snaží plánovať si vtedy, kedy maloletá je u otca. Matka uviedla, že potom ako maloletá nastúpila do materskej školy po pobyte u otca cez leto, objavilo sa u nej opätovne pomočovanie, ktoré
už vymizlo. V súčasnosti sa už maloletá nepomočuje. Matka poukázala na to, že otec nerešpektuje škôlkársky režim maloletej, opätovne sa stalo že maloletú nedal v piatok do škôlky, nakoľko mala prísť jeho sestra. Následne jej povedal, že maloletá mala teplotu, preto do škôlky nešla. V sobotu však boli s otocm na výlete. V nedeľu maloletú otec priniesol s tým, že jej nič nebolo. Následne však maloletá mala vysokú teplotu. Matka uviedla, že nemá žiadne výhrady voči starostlivosti otca o maloletú. Cez prázdniny sa správanie maloletej zlepšilo, vyhľadávala aj detskú spoločnosť, neboli evidované žiadne problémy v rámci materskej školy, hrávala sa aj s inými deťmi. Matka uviedla, že maloletá je zdravá, nebýva často chorá, nenavštevuje špecializovanú ambulanciu, neužíva pravidelne žiadne lieky. Otec prispieva na výživu maloletej sumou 70,- € mesačne, zakupuje jej aj oblečenie, hračky ktoré však ostávajú u otca. V prípade, ak má maloletá nejakú novú hračku, túto si vezme do domácnosti druhého rodiča. Nemá vedomosť o tom, či otec platí sporenie maloletej,. Výživné na maloletú si uplatnila odo dňa rozhodnutia súdu v danej veci.
19. Opatrovník maloletej na pojednávaní dňa 21. 08. 2019 zotrval na písomných vyjadreniach v danej vec. Poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi sa síce formálne zlepšila, ale v podstate je taká ako bola na poslednom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu odporučil maloletú zveriť do starostlivosti matky, keďže komunikácia medzi rodičmi nie je natoľko dobrá aby mohlo byť dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti. Zároveň odporúčal otca zaviazať výživným primerane jeho možnostiam a schopnostiam a majetkovým pomerom, s prihliadnutím na potreby dieťaťa. Zároveň odporučil upraviť stretávanie otca s maloletou, rozsah ponechal na úvahe súdu.
20. Znalkyňa na pojednávaní konanom dňa 21. 08. 2019 uviedla, že to či je dostatočná komunikácia medzi rodičmi usudzuje podľa toho ako sa má dieťa. Pokiaľ jej aj boli predložené SMS správy a e-maily ohľadom vzájomnej komunikácie rodičov o škôlke, angličtine, neznamená to, že takáto komunikácia rodičov je úplne dobrá. Ďalšou technikou, z ktorej má vedomosť o tom či je komunikácia povrchná a niektorý z rodičov sa snaží o kooperáciu len preto, aby získal napríklad striedavú osobnú starostlivosť, vyplýva a posudzuje aj na základe hodnotenia vzťahu jedného rodiča voči druhému. V danom prípade vzhľadom na znalecké dokazovanie bolo zrejmé, že maloletá potrebuje rodičov deliť pri práci. Zo vzájomných postojov rodičov voči sebe aj emocionálnych, ktoré vyšli v rámci znaleckého dokazovania najavo, bolo preukázané, že tieto postoje vnútorne nie sú dostatočne tolerujúce, preto je tu obava, či by takáto komunikácia bola dostatočne stabilná. Rodičia sa potrebujú naučiť komunikovať, zmeniť postoje jeden voči druhému, kedy jeden dáva neustále návrhy a druhý má pocit, že ho zahlcujú. Maloletá nerozumie tomu, čo sa deje medzi rodičmi. Vidí možno že sa nehádajú, ale ona tým, že je aj dieťa emocionálne, veľmi dobre zachytáva rovinu, postoje jedného rodiča voči druhému. Teda to či tam nie je nejaká krivda, či je potreba jedného ochraňovať, postaviť sa na jeho stranu. Každé dieťa má určitú kapacitu záťaže, ktoré je schopné zniesť. Takáto kapacita sa rozširuje tým, ak má podporu rodičov. Ak títo dobre komunikujú a v tej záťaži sú schopní dať dieťaťu to, čo potrebuje, kapacita sa rozširuje. Ale ak prebieha medzi rodičmi niečo iné, tá kapacita klesá. Maloletá musí cítiť v rodičoch koalíciu, spoluprácu. V prípade, keď rodičia išli spoločne po maloletú do škôlky a maloletá zareagovala prekvapene, to svedčí o tom, že emocionálne maloletá dobre cíti ako to je, nevie byť z toho šťastná, nakoľko vidí jedno a cíti druhé. Znalkyňa poukázala na to, že v prípade keby bola komunikácia medzi rodičmi zlepšená, rodičia by už boli s tým stotožnení, už by mali voči sebe len pozitívne postoje, nemal by jeden z rodičov pocit, že ho ten druhý do niečoho tlačí, že sa musí brániť a ten druhý rodič zase pocit, že mu ten druhý nechce vyhovieť, maloletá by si na to už zvykla. Pokiaľ rodičia vzájomne nezmenia svoje vnútorné postoje, bude to vždy pre maloletú záťaž a bude vždy strážiť či sa niečo medzi rodičmi nedeje a ona ich nemôže nechať spolu. Takéto napätie maloletej odoberá maloletej energiu, ktorú by mohla venovať sama sebe, svojmu vývinu, v hre v škôlke, vytváraním kamarátstiev. Znalkyňa ďalej uviedla, že v súčasnosti vníma maloletá dve prostredia na ktoré si musí zvykať. Podstatné je, aby sa tieto dve prostredia rodičov vzájomne priblížili tak, aby to pre maloletú nebola záťaž, že si musí zvykať na prechod z jedného prostredia do druhého. Pointa striedavej starostlivosti je v tom, že tieto dve výchovné prostredia sa absolútne prelínajú vo všetkom, kedy každý z rodičov je schopný vnímať a chápať rolu druhého rodiča. Čím dlhšiu potrebu adaptácie potrebuje maloletá, tým je väčšia rozdielnosť výchovných prostredí a menšia kapacita dieťaťa adaptovať sa. Nie je možné presne uviesť akú adaptačnú dobu maloletá potrebuje. Za jedno poobedie si však maloletá v súčasnosti nezvykne, neadaptuje sa. Znalkyňa poukázala, že je potrebné prispôsobiť výchovné prostredia tak, aby sa maloletá v nich cítila dobre, aby sa jej neobjavovali nejaké symptómy a ťažkosti, a to aj za cenu skrátenia pobytu v jednom výchovnom prostredí na úkor druhého. V prípade ak nebude zvládať túto adaptáciu môžu tam nastúpiť problémy aj v škôlke, nebude sa vyvíjať, všetku energiu bude čerpať na to, aby sa stále prispôsobovala. Znalkyňa poukázala, že v prvom rade je potrebné
zlepšiť vzájomnú rodičovskú komunikáciu a až potom to nebude pre maloletú ohrozujúce. V prípade, ak by rodičia začali teraz skúšať nejakú inú formu a táto by nezafungovala, maloletej by sa len pridala ďalšia záťaž, ktorú maloletá prežíva už teraz a bola zistená aj v rámci znaleckého vyšetrenia. Znalkyňa nevylúčila, že mohlo dôjsť k zlepšeniu ich komunikácie, avšak v prípade, ak by komunikácia bola na takej úrovni ako prezentujú rodičia, došlo by už k uzavretiu aj prípadnej rodičovskej dohody. Znalkyňa poukázala, že maloletá je už na takej emocionálnej vyspelosti, že vie čítať potreby rodičov, niekedy ide sama na svoj úkor uspokojiť rodičov, potrebuje vedieť ako sa má jeden, druhý, aby sa obidvaja mali dobre a niekedy si myslí, že ona sa musí o to postarať Znalkyňa poukázala, že v súčasnosti sa maloletá nachádza v oidipálnej fáze, kedy potrebuje mať vzťah s otcom, ale pochopiť, že takého muža ako je otec môže mať až vtedy, keď bude ako mama a stotožní sa s rolou matky. S otcom teda nemôže mať až taký intenzívny vzťah, aby mama z tohto vypadla, obzvlášť v prípade keď žijú oddelene. Vzťah s otcom nemôže prekročiť určitú hranicu, kedy je otec napríklad povie, že ty si jediná žena v mojom živote a zamieňa maloletú s rolou partnerky, nakoľko to môže spôsobiť ustrnutie vo vývine maloletej, hysterický vývin osobnosti. Je potrebné, aby otec maloletej stanovil hranice, že ona nemôže byť viac ako je, lebo ju to začne zaťažovať. Nemôže to byť nastavené tak, aby sa maloletá starala o otca, či sa má dobre, či nie je smutný, ako sa mu bez nej darí. V prípade ak sa stane, že dieťa zastúpi manžela, partnera, vtedy nastane problém, nakoľko dostáva úlohu, ktorá mu ako dieťaťu nepatrí a ktorá dieťa zaťažuje.
21. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica vyplýva, že otec poberá prídavok na dieťa v sume 24,34 €.
22. Z oznámenia Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica vyplýva, že matka má priemerný mesačný zárobok 1 015,31 € a otec 2 047,64 €.
23. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
24. Podľa § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.
25. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
27. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
28. V danej veci súd zistil, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, otcovstvo k maloletej bolo určené na príslušnom matričnom úrade. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od augusta 2017, ktorú opustila matka spolu s maloletou. Odvtedy rodičia spolužitie neobnovili. Pred začatím konania vo veci samej boli dočasne upravené práva a povinnosti vo vzťahu k maloletej neodkladným opatrením tak, že maloletá bola dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola dočasne určená vyživovacia povinnosť v sume 70,- € mesačne a dočasne upravený styk každý týždeň v utorok na dve a pol hodiny, každý nepárny týždeň od štvrtku do piatku, každý párny týždeň od štvrtku do nedele a počas vianočných prázdnin. V priebehu konania rodičia absolvovali poradensko-psychologický proces, v rámci ktorého si upravili stretávanie sa otca s maloletou vzájomnou dohodou tak, že otec sa stretával s maloletou každý párny týždeň od štvrtku, kedy otec maloletú prevzal v materskej škole do nedele, kedy otec maloletú odovzdal matke pred domom matky v mieste bydliska maloletej a každý nepárny týždeň od štvrtku, kedy otec maloletú prezval pred materskou školou do piatku, kedy následne ráno maloletú odovzdal v materskej škole.
29. Otec sa pôvodne v konaní domáhal zverenia maloletej do jeho výlučnej osobnej starostlivosti, neskôr v priebehu konania sa domáhal striedavej osobnej starostlivosti s týždenným intervalom striedania. Otec svoj návrh odôvodňoval tým, že s maloletou má veľmi dobrý vzťah, maloletá chce a má záujem tráviť v jeho domácnosti čo najviac času, pričom poukazoval aj na správanie maloletej, ktorá s nevôľou opúšťa jeho domácnosť, dožaduje sa častejšieho kontaktu s ním. Matka s návrhom otca nesúhlasila, navrhla maloletú zveriť do jej osobnej starostlivosti. V rámci poradensko-psychologického procesu boli schopní dohodnúť sa na intervale stretávania sa otca s maloletou. Neboli schopní dospieť k dohode ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností natrvalo, nakoľko otec sa dožadoval, aby zabezpečoval starostlivosť o maloletú v približne rovnakom rozsahu ako matka a na inú formu starostlivosti nebol ochotný pristúpiť. Matka nesúhlasila, poukazovala na to, že otec inú formu ako zodpovedá jeho predstave o starostlivosti neakceptuje. S prihliadnutí aj na závery z poradensko-psychologického procesu, na vyjadrenia opatrovníka maloletej, ale aj zhodného vyjadrenia oboch rodičov maloletej, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
30. Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, striedavú osobnú starostlivosť môže súd nariadiť v prípade, ak to vyžaduje jednoznačný záujem dieťaťa, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa ako pri výlučnej osobnej starostlivosti niektorého z rodičov. Spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem oboch rodičov o osobnú starostlivosť a súhlas aspoň jedného z rodičov zo zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že prvoradým hľadiskom, ktoré súd skúma je predovšetkým záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti. Medzi dôležité kritéria posudzovania záujmu patria citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia, ako aj vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa.
31. V danom prípade ako vyplynulo aj zo záverov znaleckého posudku, maloletá má pozitívne citové väzby k obidvom rodičom. Taktiež obidvaja rodičia majú vytvorené vhodné bytové podmienky, vedia sa o maloletú náležite postarať. Kritériom, ktorým v danom prípade absentuje je schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom a úroveň ich vzájomnej komunikácie. V danom prípade aj z výsledkov znaleckého dokazovania vyplynulo, že ich vzájomná rodičovská komunikácia nie je na takej úrovni, že by boli rodičia schopní vytvoriť pre maloletú v ich domácnostiach jednotné výchovné prostredie, ktoré by sa prelínalo a nebolo by pre maloletú záťažou. Rodičia aj keď zlepšili
svoju komunikáciu, táto v súčasnosti nie je dostatočne úprimná a neprezentuje ich vnútorné pocity, túžby a predstavy. Táto nedostatočná komunikácia rodičov vyplýva z ich vzájomného vnútorného nastavenia, kedy sa rodičia navzájom ešte stále vnímajú negatívne. Nie sú schopní preklenúť ukončenie partnerského vzťahu a uvedomiť si, že napriek tomu, že prestali fungovať ako partneri, je potrebné aby naďalej fungovali ako rodičia maloletého dieťaťa tak, aby ich spoločné maloleté dieťa u každého z nich malo pocit istoty, bezpečia a nepotrebovalo naprávať ich vzájomné vzťahy ako je tomu v danom prípade.
32. Znalkyňa odporučila zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky a upraviť styk maloletej s otcom v jednom týždni od štvrtku do nedele a v druhom týždni od štvrtku do piatku. Neodporučila zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, predovšetkým z dôvodu nedostatočnej vzájomnej rodičovskej komunikácie, vzájomných negativistických postojov rodičov, ktoré na maloletú vplývajú negatívne. Rodičia nedosiahli taký stupeň kooperácie a vzájomnej komunikácie, že maloletá by vôbec nevnímala prechody a rozdiely výchovných prostredí u matky a u otca. Aj keď rodičia prezentovali zlepšenie vzájomnej komunikácie, čo sa môže javiť navonok, pričom otec na takéto zlepšenie poukazoval vo väčšej miere, vzájomné postoje rodičov sa stále nezmenili. Nejedná sa o úprimne nastavenú rodičovskú komunikáciu, čo maloletá cíti, vníma. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že maloletá potrebuje rodičov deliť, má obavu ich nechať osamote, aby spolu komunikovali, má potrebu neustále pútať ich pozornosť, aby nedošlo medzi nimi k nejakým vzájomným negatívnym prejavom, pričom na maloletú takáto pozícia pôsobí zaťažujúco, negatívne, ovplyvňuje jej priaznivý vývin v danom období. Takáto zaťaž u maloletej môže mať za následok psychosomatické prejavy v podobe pomočovania, regresné zmeny v správaní. Takéto správanie maloletej potvrdila aj matka pri návrate maloletej z domácnosti otca (časté zmeny nálada, maznavá, nesamostatná, urážlivá). Taktiež otec potvrdil, že maloletá pri prechode z domácnosti matky do jeho domácnosti máva adaptačné problémy (nervóznejšia, podráždená). Takéto adaptačné problémy, ktoré rodičia popísali a prejavujú sa v domácnosti matky i otca sú prejavom toho ako vyplynulo i zo znaleckého posudku, že tieto výchovné prostredia a obidve domácnosti sa vzájomne neprelínajú. Maloletá ich nepociťuje ako jeden celok. S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že takýmto spôsobom by nebola zabezpečená ani stabilita budúceho výchovného prostredia maloletého dieťaťa, čo je ďalším podstatným kritériom v rámci rozhodovania o striedavej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na nedostatočnú komunikáciu rodičov, ich vzájomné nastavenie, postoje jedného voči druhému, má súd za to, že rodičia nedosiahli takú úroveň vzájomnej kooperácie, aby maloletá dokázala vývinovo profitovať zo striedavej osobnej starostlivosti a aby takáto striedavá osobná starostlivosť bola predovšetkým v záujme maloletej.
33. S prihliadnutím na zistené vyššie uvedené skutočnosti, výpovede rodičov, výsledky znaleckého dokazovania, súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Súd mal preukázané, že matka od narodenia zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletú, venovala sa jej po všetkých stránkach. Sociálnym šetrením taktiež neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Matka má vytvorené vhodné bytové, sociálne aj ekonomické podmienky pre výchovu a starostlivosť o maloletú, ako aj jej priaznivý vývoj a vývin. Súd v danom prípade prihliadol na vyjadrenie otca, ktorý potvrdil, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, nemal výhrady voči jej starostlivosti. Taktiež prihliadol aj na vyjadrenie otca na pojednávaní, ktorý uviedol, že je ochotný súhlasiť s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, čo však podmieňoval rozšírením úpravy styku s maloletou. Opatrovník maloletej odporučil rozhodnúť o úprave rodičovských práv a povinností v zmysle záverov znaleckého posudku, z ktorého záverov vyplýva tiež odporučenie na zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky.
34. Právo zastupovať maloletú, spravovať jej majetok súd určil v súlade s ustanovením § 28 Zákona o rodine tak, že toto právo majú v bežných veciach obaja rodičia maloletej, v podstatných veciach ohľadom maloletej je potrebný vždy súhlas oboch rodičov, pričom v prípade nezhody rodičov je možné obrátiť sa na súd.
35. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádzal z kritérií § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, t. j. z veku, odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj z možností a schopností majetkových pomerov otca. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že maloletá Alžbeta má 4 a polroka, navštevuje materskú školu, kde sa platia bežné poplatky, stravuje sa v materskej škole, rodičia sa pri platbe týchto poplatkov striedajú. Maloletá nemá žiadnu záujmovú platenú činnosť. Je zdravá, nie je vedená v žiadnej špecializovanej ambulancii, neužíva žiadne lieky. Matka je riadne zamestnaná, dosahuje podľa oznámenia zamestnávateľa čistý priemerný mesačný
príjem vo výške 1.015,31 € a podľa vlastného vyjadrenia má ešte príjem v rámci záchrannej služby zhruba 200,- € za tri mesiace. Otec dosahuje podľa oznámenia zamestnávateľa čistý mesačný prijem 2.047,64 €, poberá rodinné prídavky, uplatňuje si aj daňový bonus. Podľa vlastného vyjadrenia má príjem vo výške spolu 3.500,- € mesačne vrátane príjmu z Mamacentra Banská Bystrica. Rodičia nemajú ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej. Pri určovaní samotnej výšky výživného súd prihliadaj aj na tú skutočnosť, že aj matka má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletej, pričom neopomenul, že nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletú, jej výchovu aj výživu v rovnakom rozsahu ako otec, ktorý maloletú nemá v osobnej starostlivosti. Otec v súčasnosti prispieva na výživu maloletej v zmysle neodkladného opatrenia sumou 70,- € mesačne, čo nepredstavuje ani životné minimum na maloleté dieťa. Nad rámec výživného zakupuje maloletej oblečenie, obuv a hračky, ktoré má po väčšine maloletá u otca. Taktiež súd prihliadol aj na rozsah stretávania sa otca s maloletou. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec sám dobrovoľne maloletej sporí do budúcnosti sumou 70,- €, avšak na svoje meno. Súd vzhľadom na preukázané a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti a majetkové pomery otca určil výživné na maloletú vo výške 130,- € mesačne.
36. Počiatok určenia vyživovacej povinnosti súd určil od 01.09.2019 s prihliadnutím na vyjadrenie matky, ktorá žiadala priznať výživné od rozhodnutia v danej veci.
37. Ohľadom úpravy styku otca s maloletou súd vychádzal z doposiaľ realizovaného stretávania sa otca s maloletou tak, ako si to rodičia vzájomne dohodli v rámci poradensko-psychologického procesu a upravil styk otca s maloletou na každý párny týždeň v kalendárom roku v čase od štvrtku od 16.00 h, kedy je otec oprávnený maloletú prevziať v predškolskom zariadení do nedele do 18.30 h kedy je otec povinný maloletú matke odovzdať pred domom matky a každý nepárny týždeň v kalendárom roku v čase od štvrtku od 16:00 h kedy je otec oprávnený maloletú prevziať v predškolskom zariadení do piatku do 07:00 h kedy je otec povinný maloletú odovzdať v predškolskom zariadení. Súd pri úprave styku prihliadol na skutočnosť, že takáto dohoda medzi rodičmi existuje už vyše roka, maloletá si na takýto režim zvykla a ani jeden z rodičov nepoukazoval, že by maloletá niektorého z rodičov odmietala. Otec žiadal a podmieňoval zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky rozšírením jeho stretávania sa s maloletou o jeden deň v nepárnom týždni, a to nie od štvrtka ale už od stredy poobedia do piatku rána, s čím matka maloletej nesúhlasila aj s poukazom na to, že toto nemajú odskúšané s maloletou. V danom prípade súd nevyhovel návrhu otca a nerozšíril jeho stretávanie sa s maloletou v nepárnom týždni od stredy poobedia do piatku do rána, a to aj s prihliadnutím na vyjadrenia znalkyne, ktorá taktiež neodporúčala zmeniť doteraz zaužívané stretávanie sa otca s maloletou bez toho, že by to rodičia mali vopred nejakým spôsobom odskúšané, nakoľko maloletá by na toto mohla zareagovať negatívne, opätovne sa prejaviť negatívne psychosomatické prejavy. V danom prípade súd poukazuje, že je nemysliteľné, aby otec podmieňoval svoj súhlas so zverením do osobnej starostlivosti matky, rozšírením jeho stretávania sa s maloletou o jeden deň, bez ohľadu na to, aby vnímal aj záujem a potreby maloletej. Súd v danom prípade sa prikláňa aj k vyjadreniu znalkyne, že pokiaľ rodičia si vzájomne upravia svoju komunikáciu, celkovo vzájomné rodičovské vzťahy, je možná realizácia aj širšie úpravy styku otca s maloletou, prípadne iná forma výkonu starostlivosti o maloletú, avšak v čase rozhodovania súd nemal osvedčené, že rozšírenie styku v rozsahu ako požadoval otec vyžaduje záujem maloletej. Určený rozsah stretávania sa otca s maloletou je dostatočný, aby otec mal možnosť taktiež sa podieľať na starostlivosti o maloletú, tráviť s ňou aktívne čas, mať spoločné zážitky, upevňovať a rozvíjať vzájomnú citovú väzbu
38. Miesto preberania a odovzdávania maloletej súd určil tak, ako to prebiehalo aj doposiaľ, a to, že otec preberal maloletú v predškolskom zariadení, v párnom týždni ju odovzdával opätovne v predškolskom zariadení a v nepárnom týždni matke pred domom matky v mieste bydliska maloletej. Naproti tomu, matke súd uložil povinnosť maloletú na styk s otcom riadne pripraviť po materiálnej i psychickej stránke a styk otcovi s maloletou umožniť.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si vznášajú trovy konania, ktoré im v konaní vznikli sami (súdne poplatky, trovy právneho zastúpenia).
40. O trovách znaleckého dokazovania súd rozhodne samostatným uznesením aj z dôvodu, že znalkyňa bola na pojednávaní vypočutá, uplatnila si znalečné, ktoré si vyúčtuje v zákonom stanovenej lehote 10 dní v zmysle § 258 ods. 2 a 3 CSP.
41. O znalečnom súd rozhodne samostatným uznesením z dôvodu, že znalkyňa bola vypočutá na pojednávaní, uplatnila si znalečné za účasť na pojednávaní s tým, že ho súdu vyčísli v lehote 10 dní v zmysle ustanovenia § 258 ods. 2, 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu (§ 65 CMP).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 376 CMP).