Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-4-2019.pdf
PDF · 80.58 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpenej ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému F. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, H. X., toho času A. XXXX/XX, H. X., pre zaplatenie 392,59 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 392,59 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 392,59 eura od 17. 12. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 31. 08. 2018 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 392,59 eura spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnenú pohľadávku nadobudla Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 od obchodnej spoločnosti Provident Financial, s. r. o., ktorá uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 568737125 zo dňa 17. 02. 2013. Žalovanému bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 500,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť 60 týždennými splátkami po 15,50 eura, prvá splátka splatná 24. 02. 2013 a posledná splátka 13. 04. 2014 spolu s nákladmi spojenými s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok, celkovo vo výške 172,50 eura. Súčasne zmluvné strany uzatvoril aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je doplnkovou službou, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok službu spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, za čo sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade táto odmena predstavovala 257,50 eura a žalovaný sa ju zaviazal splácať spolu so splátkami úveru. Celkovo tak bol žalovaný povinný zaplatiť 930,- eur, z toho istinu úveru 500,- eur, úrok a administratívny poplatok 172,50 eura a odmenu vo výške 257,50 eura. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil siedmymi splátkami sumu 107,41 eur, pričom na siedmu splátku uhradil len 14,41 eura. Konečná splatnosť úveru nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy, t. j. k 13. 04. 2014. Po postúpení pohľadávky v celkovej výške 822,59 eura si tak žalobkyňa uplatnila len nesplatenú výšku istiny úveru vo výške 392,59 bez príslušenstva úveru a bez odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 11. 09. 2018, sp. zn. 29Up/593/2018, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Na adrese uvedenej v žalobe je neznámy, pričom na adrese trvalého pobytu si platobný rozkaz neprevzal v odbernej lehote.
Obvodné oddelenie Policajného zboru Liptovský Mikuláš oznámilo, že žalovaný nebol zastihnutý. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica potom, ako žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní, v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.. o upomínacom konaní, postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Liptovský Mikuláš, oddelenie pátrania a kriminalisticko-technických činností súdu oznámilo, že žalovaný skutočne býva na adrese A. XXXX/XX, H. X..
3. Žalovaný, ktorému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa a poučením o možnosti rozhodnutia bez nariadenia pojednávania doručená po vypátraní jeho pobytu políciou, do vlastných rúk27. 03. 2019, sa k veci doposiaľ nevyjadril.
4. Nakoľko ide v prejednávanej veci o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú vzhľadom na nečinnosť žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s § 297 písm. b) C. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 C. s. p. bol dňa 22. 08. 2019 o 09,00 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 08. 08. 2019.
5. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne, obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17, 02. 2013, na základe ktorej žalovaný získal úver vo výške 500,- eur. Pri úrokovej sadzbe 22,38 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 70,38 % a priemernej hodnote RPMN 47,29 % sa žalovaný zaviazal úver vrátiť 60 týždennými splátkami po 11,21 eura, prvá splátka splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splatná 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Popri istine sa žalovaný zaviazal zaplatiť úrok z úveru vyčíslený sumou 72,- eur ako aj poplatok za garantovanú službu vo výške 100,50 eura. Celková čiastka, ktorú bol žalovaný povinný uhradiť predstavovala 672,50 eura.
6. Zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa 17. 02. 2013 sa žalovaný zároveň zaviazal uhradiť odmenu vo výške 257,50 eura pravidelnými 60 týždennými splátkami po 4,29 eura za to, že právna predchodkyňa žalobkyne mu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
7. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 mal súd za preukázané, že žalobkyňa nadobudla pohľadávky od obchodnej spoločnosti Provident Financial, s. r. o.. Postupca listom zo dňa 16. 12. 2016 upovedomil žalovaného, že predmetnou zmluvou postúpila pohľadávku z vyššie označených zmlúv na žalobkyňu, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Z predžalobnej výzvy zo dňa 09. 08. 2018 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vo výške 858,55 eura do 23.08. 2018.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. ,o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril s právnou predchodkyňou žalobkyne zmluvu o spotrebiteľskom úvere a čerpal úver vo výške 500,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti splácať
úver riadne a včas, keď do termínu konečnej splatnosti úveru uhradil len sumu 107,41 eura. Žalobkyňa si uplatnila len nesplatnú istinu úveru, preto nebolo potrebné, aby súd posudzoval, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., predovšetkým tie, absenciu ktorých tento zákon sankcionuje v tom smere, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň nežiadala priznať plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok, ktorá je aj tak absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaný v tomto konaní netvrdil ani nepreukázal, že by si žalobkyni zaplatiť istinu úveru v rozsahu vyššom ako 107,41 eura, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu a uložil žalovanému zaplatiť sumu 392,59 eura (500,- eur - 107,41 eura).
13. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Popri istine súd žalobkyni priznal aj zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný bol v omeškaní od 14. 04. 2014, avšak súd je viazaný návrhom a preto žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí pohľadávky.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, priznal ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.