Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Co-5-2019.pdf
PDF · 114.32 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/5/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Moniky Juskovej, v spore žalobcu: P. M.R., O.. XX.XX.XXXX, V. X. XXXX/X, XXX XX P., zastúpený Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpená Advokátska kancelária Dalibor Tverďák, Krmanova 1, Košice, v konaní o zaplatenie 2.808,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 17C 462/2015-179 zo dňa 3.10.2018 takto
rozhodol:
Mení rozsudok prvoinštančného súdu tak, že žalobu zamieta.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v poradí druhým, rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.808 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 26.11.2015 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 2.808 eur s prísl., ktorú sumu vynaložil na odstránenie poškodenia motorového vozidla. Žalobca tvrdil, že so žalovaným má uzatvorenú poistnú zmluvu, kde predmetom poistenia je aj krádež motorového vozidla. Keďže dňa 12.10.2015 došlo k pokusu krádeže motorového vozidla, pri ktorom mu bola rozbitá riadiaca jednotka motora a auto nebolo možné naštartovať, má nárok na náhradu sumy 2.808 eur.
3. V poradí prvým rozsudkom č.k. 17C 462/2015-102 zo dňa 27.6.2016 prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.808 eur s prísl. a trovy konania. Prvoinštančný súd vychádzal v tom čase z právneho záveru, podľa ktorého vyšetrovateľ OOPZ v uznesení o začatí trestného stíhania aj v uznesení o prerušení trestného stíhania kvalifikoval správanie páchateľa ako krádež v štádiu pokusu, teda takéto konanie spĺňa všetky kritériá krádeže podľa čl. 26 Všeobecných poistných podmienok, a sú splnené podmienky pre priznanie poistného plnenia z poistnej udalosti. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie. Odvolací súd uznesením č.k. 17Co 201/2016-140 zo dňa 19.9.2017 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Už v tomto rozhodnutí odvolací súd poukázal na podstatnú okolnosť, ktorú je potrebné vyhodnotiť
prvoinštančným súdom, a to, či skutok tak, ako ho špecifikoval vyšetrovateľ v uznesení o začatí trestného stíhania, resp. v uznesení o prerušení trestného stíhania, zodpovedá poistenému riziku, ktoré má uzatvorené žalobca so žalovaným podľa čl. 2 písm. f/ Všeobecných poistných podmienok, v spojení s čl. 26 ods. 8 Všeobecných poistných podmienok, a teda či ide o krádež podľa dojednaní medzi stranami poistnej zmluvy, alebo konanie neznámeho páchateľa nevykazuje známky krádeže, ktorá definícia bola dojednaná medzi stranami sporu a má charakter poistného rizika, ktoré nie je kryté typom D poistnej zmluvy.
4. Prvoinštančný súd v druhom rozsudku č.k. 17C 462/2015-179 zo dňa 3.10.2018 opäť žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená poistná zmluva, havarijné poistenie motorového vozidla a pripojeného vozidla č. 2769017698, predmetom ktorého bola poistná doba a platenie poistného so začiatkom 18.9.2015 pre motorové vozidlo Škoda Octavia, druh vozidla A, evidenčné číslo P., evidenčné číslo pridelené 17.9.2014, a to VPP KAS-4. Ročné poistné predstavovalo 81,84 eur a bolo splatné dňom 18.9.2015. Podľa Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP KAS-4 v čl. 1 bod 1 poistenie sa vzťahuje len na motorové vozidlá uvedené v poistnej zmluve, na ich časti a obvyklú výbavu v rozsahu podľa čl. 14 týchto VPP KAS-4. Podľa čl. 2 písm. a/, f/ základné poistenie motorových vozidiel možno dojednať pre tieto poistné riziká: a) poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy živelnou udalosťou, f) krádež, lúpež motorového vozidla, alebo jeho obvyklej alebo doplnkovej výbavy. Podľa čl. 3 bod 1 VPP poistnou udalosťou je vznik náhodnej udalosti špecifikovanej v čl. 2 týchto VPP KAS-4, ku ktorej došlo v čase trvania poistenia, ak je s ňou spojený vznik povinnosti poisťovne plniť. Podľa čl. 10 bod 10 VPP poistený je povinný zabezpečiť, aby motorové vozidlo v čase jeho opustenia bolo riadne zabezpečené proti krádeži predpísaným spôsobom zabezpečenia v súlade s čl. 13 týchto VPP KAS-4. Podľa čl. 14 písm. d/ VPP, základné poistenie motorových vozidiel je možné dojednať ako typ D - poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou podľa čl. 2 písm. a/ a písm. f/ VPP KAS-4 s výnimkou výluk vyslovene uvedených v týchto VPP KAS-4. Podľa čl. 26 bod 8 VPP pre účely havarijného poistenia podľa týchto VPP KAS-4 krádežou sa rozumie zmocnenie sa cudzej veci spôsobom, pri ktorom páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením s úmyslom zaobchádzať s ňou ako s vecou vlastnou. Podľa čl. 26 bod 45 VPP, vandalizmus je poškodenie cudzej veci v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona, resp. Zákona o priestupkoch v platnom znení. Žalobca predložil faktúru č. 448334, splatnú 16.11.2015, vystavenú spoločnosťou Camea car, a.s. na celkovú hodnotu 2.808,01 eur z dôvodu opravy motorového vozidla. Žalovaný však túto sumu odmietol uhradiť. Uviedol, že poistnou zmluvou je poistením krytá len krádež vozidla alebo jeho výbavy a poškodenie živlom, nejedná sa v danom prípade o poistnú udalosť v zmysle všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorového vozidla. Súd zistil, že k poškodeniu vozidla pri krádeži došlo dňa 12.10.2015, kedy žalobca zaparkoval motorové vozidlo na ulici Š.. Auto zamkol zabezpečovacím zariadením ZDR, ktoré dal nainštalovať v tom istom roku a malo zabrániť krádeži. Toto zariadenie mechanicky uzamyká volant, v dôsledku čoho sa nedá s volantom pohnúť. Keďže takto bolo uzatvorené vozidlo, s vozidlom sa nedalo naštartovať. Žalobca z auta vystúpil, zamkol zariadenie ZDR a diaľkovým ovládačom uzamkol auto, keď počul mechanický zvuk - zaťuknutie klapky, čo ho utvrdilo v tom, že vozidlo je riadne zamknuté. Následne sa do auta jedenkrát vrátil, keď auto opätovne uzamkol, aj zariadenie ZDR. O 22:40 hod. opäť prišiel k motorovému vozidlu, odomkol ho kľúčom, otvoril zariadenie ZDR. Keď chcel dať kľúč do spínacej skrinky, zistil, že táto spínacia skrinka tam chýba. Žalobcu napadlo, že došlo ku krádeži. Ničoho sa nedotýkal a zavolal políciu. Súd ďalej zistil z výpovede žalobcu, že polícia mu oznámila, že mal šťastie, že ma uzamknuté motorové vozidlo zariadením ZDR, pretože v ten istý večer na ulici N. X. P. bolo ukradnuté rovnaké vozidlo tej istej značky. Spínacia skrinka motorového vozidla bola na podlahe. Motorové vozidlo bolo v servise, bol menený zámok dverí, bola vymenená riadiaca jednotka. Ďalej bolo zistené, a vyplýva to aj z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-1451-JU-PO-2015, že uznesením OO PZ Prešov - juh zo dňa 13.10.2015 bolo začaté trestné stíhanie za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s poškodzovaním cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Skutkovo bola situácia vymedzená tak, že v čase od 18:40 hod. dňa 12.10.2015 do 22:40 hod. doposiaľ nezistený páchateľ na parkovisku pred obytným blokom na ul. Š. XX X. P. sa pokúsil ukradnúť osobné
motorové vozidlo značky Škoda Octavia, rok výroby 2009 v striebornej metalizovanej farbe, ev. č. P. v hodnote 7.500 eur a to tak, že nezisteným predmetom a spôsobom bez poškodenia vnikol do vozidla, následne nezisteným predmetom a spôsobom zlomil spínaciu skrinku štartéra a vytiahol ju z miesta pod volantom, avšak ku krádeži vozidla nedošlo, čím spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.500 eur. Trestné stíhanie bolo dňa 9.11.2015 prerušené, pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Okolnosti incidentu opísal pred prvoinštančným súdom aj svedok C.. X. V., keď tieto okolnosti potvrdil s tým, že pri ohliadke motorového vozidla nebol. Všetko prevzal ako príslušník polície po večernej hliadke. Išlo o pokus vlámania. V prejednávanej veci došlo k poškodeniu motorového vozidla, a to porušením spínacej skrinky štartéra, riadiacej jednotky a išlo o úkony, ktoré smerovali ku krádeži vozidla žalobcu. Prvoinštančný súd vec posúdil podľa § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ďalej podľa § 788 ods. 1 OZ, § 790, § 806 Občianskeho zákonníka a v súvislosti s úrokmi z omeškania aplikoval ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Prvoinštančný súd vec právne vyhodnotil tak, že dňa 12.10.2015 neznámy páchateľ sa pokúsil ukradnúť motorové vozidlo žalobcu. K dokonaniu krádeže mu zabránila objektívna skutočnosť spočívajúca v technickom zlyhaní motora. Neznámy páchateľ vnikol do motorového vozidla žalobcu, začal odstraňovať prekážky chrániace ho pred odcudzením s úmyslom zaobchádzať s ním ako s vlastným. Čin nemohol dokonať pre objektívnu skutočnosť. Pri vandalizme tak, ako ho definuje žalovaný vo Všeobecných poistných podmienkach sa poškodzuje motorové vozidlo bez toho, aby mal páchateľ úmysel ho odcudziť. Pri krádeži definovanej vo Všeobecných poistných podmienkach páchateľ prekonáva všetky prekážky a súčasne poškodzuje vozidlo s úmyslom toto motorové vozidlo odcudziť. Žalovaný namietal, že poistnému riziku nezodpovedá pokus o krádež, čo však nie je možné vykladať v neprospech žalobcu, pretože pokus krádeže predstavuje vývojové štádium trestnej činnosti smerujúcej priamo k dokonaniu trestného činu. Naviac, pokus trestného činu krádeže sa trestá rovnakou trestnou sadzbou ako dokonaný trestný čin. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva, že žalobca mal záujem o uzatvorenie poistnej zmluvy pre krytie poistného plnenia pre prípad krádeže, hoci aj v štádiu pokusu. Úmyslom páchateľa podľa prvoinštančného súdu bolo naštartovať uvedené motorové vozidlo a odcudziť ho, nie poškodiť. Zo záverov vyplývajúcich z uznesenia o začatí trestného stíhania jednoznačne vyplýva, že došlo k trestnému činu pokusu krádeže, ktorá je definovaná ako zmocnenie sa cudzej veci spôsobom, pri ktorom páchateľ preukázateľne prekonáva prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením s úmyslom nakladať s ňou ako s vlastnou. V motorovom vozidle žalobcu boli poškodené viaceré mechanické časti motorového vozidla smerujúce k spojazneniu motorového vozidla. Preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobca je dôvodná a priznal žalobcovi náhradu za poškodenie motorového vozidla vo výške 2.800 eur spolu s úrokom z omeškania, ktoré úroky z omeškania boli priznané odo dňa 26.11.2015, teda 3 dni od vyhotovenia žalobného návrhu. O trovách konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V tomto konaní mal žalobca vo vzťahu k žalovanému úspech v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 262 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. Zároveň žiadala, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, ako aj konania pred súdom prvej inštancie. Žalovaná v odvolaní uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa domáha zaplatenia sumy 2.808 eur z titulu poistnej zmluvy o havarijnom poistení č. 2769017698. Poistná zmluva bola uzatvorená pre typ poistenia D, teda sa vzťahovala na poistné riziká 1) lúpež a krádež a 2) poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy živelnou udalosťou. Po tom, čo vec bola zrušená odvolacím súdom prvoinštančný súd dospel k záveru, že pokus krádeže je rovnocenný krádeži podľa uzatvorenej poistnej zmluvy. Takýto rozširujúci výklad žalovaná nepripúšťa a s tým nesúhlasí, pretože týmto spôsobom sa menia dohodnuté zmluvné podmienky. Keďže pre poistnú zmluvu je dôležitá písomná forma, je potrebné vychádzať z písomnej dohody sporových strán. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že páchateľ prekonal prekážku chrániacu motorové vozidlo a chcel sa ho zmocniť tým, že sa doň vlámal, pokúšal sa ho naštartovať a odísť, pričom len technická vada, ktorú
zapríčinil sám páchateľ v dôsledku poškodenia spínacej skrinky mu v tom zabránila. Žalovaná tvrdila, že prekonanie prekážky, ktorá by chránila motorové vozidlo, nebolo pred prvoinštančným súdom dokázané a prvoinštančný súd neuviedol, o aké prekážky sa malo jednať. Trestné stíhanie bolo vedené pre pokus krádeže, pretože ku krádeži nedošlo, čiže sa nejednalo o dokonaný skutok. Páchateľ s motorovým vozidlom neodišiel, motorové vozidlo ostalo na mieste. Keďže poistným rizikom bolo poistenie pre prípad krádeže a nie pokusu krádeže, k zmocneniu sa poistenej veci páchateľom nedošlo, neboli splnené kumulatívne všetky podmienky, ktoré vyplývajú z čl. 26 ods. 8 Všeobecných poistných podmienok. Poistná zmluva sa nevzťahuje na poistné riziko pokusu krádeže. Tu nie je možné vykladať poistné riziko pokusu krádeže argumentáciou, že ide o vývojové štádium trestného činu a že sa trestný čin v štádiu pokusu trestná rovnakou trestnou sadzbou ako dokonaný trestný čin. V občianskoprávnom konaní nie je možné aplikovať trestnoprávne normy. Definícia krádeže podľa Všeobecných poistných podmienok nie je totožná s definíciou krádeže podľa § 212 Trestného zákona. Naviac, bolo zistené, že páchateľ vošiel do motorového vozidla tak, že si ho otvoril nezisteným predmetom a spôsobom bez poškodenia vnikol do vozidla žalobcu. Opäť nebolo preukázané, že by došlo k zmocneniu sa motorového vozidla páchateľom. Páchateľ s motorovým vozidlom nenakladal ako s vlastným. Uvedené nevyplýva ani zo svedeckých výpovedí svedka C.. X. V.. Aplikujúc aj ust. 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je možné interpretovať dohodnuté poistné riziko, ktoré je v zmluve formulované určito, jasne a zrozumiteľne, rozširujúcim spôsobom, aj keď je prvoinštančný výklad v prospech spotrebiteľa, pretože nedošlo k naplneniu podstatných definičných znakov krádeže uvedených vo všeobecných poistných podmienkach. Naviac, uvedené konanie nespadá ani pod vandalizmus, ktorý nebol poistený rizikom v zmysle poistnej zmluvy typu D.
6. K odvolaniu žalovanej sa žalobca písomne nevyjadril.
7. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku prvoinštančného súdu podľa § 387 CSP a neboli splnené podmienky ani na jeho zrušenie podľa § 389 CSP, v spojení s ust. § 390 písm. a/ CSP. Možnosť zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie (§ 388 CSP) je vlastnosťou apelačného opravného systému, vrátane systému neúplnej apelácie, na ktorom je založené odvolacie konanie v sporovom konaní. Pokiaľ nie je možné rozhodnutie potvrdiť, pretože odvolanie je úplne dôvodné a zároveň tu nie sú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, je povinnosťou odvolacieho súdu preskúmať skutkovú a právnu stránku veci a meritórne rozhodnúť. Limity odvolacieho prieskumu sú uvedené v ust. § 379 - § 383 CSP.
8. Odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi. Odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Prvoinštančný súd správne a dostatočne zistil skutkový stav veci. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Preto nebolo potrebné opakovať a ani doplniť dokazovanie pred odvolacím súdom. Prvoinštančný súd zistil, že strany sporu mali uzatvorenú poistnú zmluvu, v zmysle ktorej žalobca mal poistené svoje motorové vozidlo Škoda Octavia, ev. č. P., a to na základe poistnej zmluvy č. 2769017698, išlo o havarijné poistenie motorového vozidla uzatvorené pre typ poistenia D, kde poistné riziká sa vzťahovali len na a) krádež, lúpež, b) poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy živelnou udalosťou. V čl. 26 bodu 8 Všeobecných poistných podmienok bolo medzi stranami zmluvy dohodnuté, že krádežou sa rozumie zmocnenie sa cudzej veci spôsobom, pri ktorom páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením s úmyslom zaobchádzať s ňou ako s vecou vlastnou. Ďalej bolo zistené, že v súvislosti s poškodením motorového vozidla žalobcu vznikla žalobcovi škoda vo výške 2.808 eur, ktorá škoda predstavuje náklady na odstránenie poškodenia motorového vozidla, ku ktorému poškodeniu došlo dňa 12.10.2015, kde podľa skutkového deja ustáleného OO PZ Prešov - juh došlo v čase od 18:40 hod. do 22:40 hod. dňa 12.10.2015 k vniknutiu do vozidla žalobcu, keď páchateľ zlomil spínaciu skrinku štartéra, vytiahol ju z miesta pod volantom, avšak ku krádeži vozidla nedošlo. Polícia kvalifikovala uvedené konanie ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s
poškodzovaním cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. Prvoinštančný súd naviac zistil, že motorové vozidlo bolo zabezpečené zabezpečovacím zariadením ZDR, ktoré bolo nainštalované v motorovom vozidle, ktoré zariadenie mechanicky uzamyká volant, v dôsledku čoho sa nedá s volantom pohnúť. Žalobca pred momentom, kedy zistil, že motorové vozidlo má poškodenú spínaciu skrinku, riadne odomkol motorové vozidlo kľúčom, otvoril zariadenie ZDR, nemohol už dať kľúč do spínacej skrinky, pretože spínacia skrinka na svojom mieste chýbala. Motorové vozidlo stálo stále na mieste, na ktorom ho žalobca odparkoval.
9. Odvolací súd pri preskúmaní právneho posúdenia veci zistil, že prvoinštančný súd pochybil, pretože právnu normu nesprávne interpretoval. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 54 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť, v zmluve bližšie označená, a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku). Podľa § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
10. Tak, ako prvoinštančný súd zistil, žalobca si dohodol so žalovaným poistenie motorového vozidla pre poistné riziko krádež, lúpež, a pre poistné riziko poškodenie, zničenie motorového vozidla alebo jeho obvyklej výbavy živelnou udalosťou. Žalobca tvrdil, že výdavky, ktoré mal v súvislosti s opravou motorového vozidla, sú výdavkami, ktoré je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami žalovaná povinná uhradiť žalobcovi, a to pre poistenie rizika krádeže s tým, že páchateľ sa dopustil okrem iného spáchania trestného činu pokusu krádeže, ktorý pokus je vývojovým štádiom trestného činu krádeže, teda rizika, pre ktoré je motorové vozidlo poistené v zmysle dohovorených poistných rizík.
11. Strany sporu si však dohodli v čl. 26 bod 8 Všeobecných poistných podmienok definíciu krádeže, kde krádežou sa rozumie zmocnenie sa cudzej veci spôsobom, pri ktorom páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením s úmyslom zaobchádzať s ňou ako s vecou vlastnou. Pri posudzovaní tohto zmluvného dojednania s poukazom na ust. § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a aplikujúc všeobecné interpretačné pravidlo upravené v ust. § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri gramatickom, logickom, systematickom výklade jazykového vyjadrenia tohto zmluvného dojednania pri zisťovaní skutočnej vôle strán v čase uzatvárania poistnej zmluvy, nie je možné dospieť k inému výkladu, než k takému, podľa ktorého definícia krádeže vo všeobecných poistných podmienkach ako súkromného záväzkového vzťahu nie je totožná s definíciou trestného činu krádeže a definíciou štádia trestného činu vyjadreného v Trestnom zákone ako zákone, ktorý upravuje verejnoprávne vzťahy. Pri záväzkových súkromných vzťahoch strany zmluvy si môžu dojednať také záväzky a zmluvné podmienky, ktoré môžu ten istý pojem v súkromných záväzkových vzťahoch definovať v inom rozsahu, ako je to definované v zákone pri úprave verejnoprávnych vzťahov. Platí, že súkromnoprávne vzťahy sú vzťahy vzniknuté z autonómie vôle subjektov a na právnej rovnosti. Verejnoprávne vzťahy sú vzťahy založené na nerovnom právnom postavení účastníkov a o ich právach nerozhodujú sami, ale orgány verejnej moci. V danom prípade bolo na posúdení, či konanie páchateľa v štádiu pokusu krádeže pri skutkovom ustálenom stave tohto konania OO PZ Prešov - juh je totožné s definíciou krádeže ako poistného rizika, pri ktorej poistnej udalosti patrí žalobcovi poistné plnenie zo strany žalovaného a vyhodnotenie formy súkromnoprávnej alebo verejnoprávnej vzniknutého právneho vzťahu. Žalobca uplatnený nárok
odvodzuje od súkromnoprávnej dohody so žalovanou, teda nie od verejnoprávneho vzťahu. Tým sám vymedzil skutkovo rámec uplatneného nároku, ktorý má súkromnoprávny (občianskoprávny) charakter, keď nárok odvodzuje od zmluvného vzťahu so žalovanou. Tak je následne dôležité posúdiť už nie verejnoprávne dôsledky spočívajúce v hodnotení skutku pokusu krádeže orgánmi činnými v trestnom konaní, ale zamerať sa na interpretáciu zmluvných dojednaní strán sporu a vychádzať z uzavretej poistnej zmluvy. Pri krádeži tak, ako je definovaná vo Všeobecných poistných podmienkach je potrebné, aby kumulatívne boli splnené tieto okolnosti: 1. musí dôjsť k zmocneniu sa cudzej veci, 2. páchateľ musí prekonať prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením a 3. úmysel páchateľa musí byť taký, že s vecou chce zaobchádzať ako s vlastnou. Dej, ktorý ustálila polícia ako skutkový dej pri začatí trestného stíhania je dejom, kde páchateľ nenaplnil všetky znaky krádeže vyplývajúce zo Všeobecných poistných podmienok uvedených v čl. 6 bod 8, pretože len ich súčasné naplnenie môže privodiť žalobcovi nárok na poistné plnenie vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy. Nebolo v priebehu konania prvoinštančného súdu preukázané a skutkovo to nebolo ustálené, že by sa páchateľ zmocnil motorového vozidla žalobcu. Aj sám žalobca, ale aj z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že motorové vozidlo počas celého incidentu dňa 12.10.2015 v čase od 18:40 hod. do 22:40 hod. stálo na mieste, kde ho žalobca odparkoval, s motorovým vozidlom nikto nenarábal v zmysle, že ho použil na jazdu, motorové vozidlo nebolo odňaté z dispozície žalobcu. Nebolo preukázané ďalej to, že páchateľ preukázateľne prekonal prekážky chrániace poistenú vec pred odcudzením. Je pravdou, že páchateľ vnikol do motorového vozidla, teda prekonal zabezpečenie motorového vozidla zámkom. Neprekonal prekážku chrániacu motorové vozidlo, a to zabezpečovacie zariadenie značky ZDR, ktoré mechanicky uzamyká volant, v dôsledku ktorého sa nedá volantom pohnúť. Táto okolnosť bola potvrdená aj samotným žalobcom, keď uviedol, že po tom, čo si otvoril motorové vozidlo kľúčom, nasadol do motorového vozidla a túto prekážku pred jazdou odstránil. Až následne zistil, že spínacia skrinka nie je na svojom mieste. Teda zabezpečovacie zariadenie splnilo svoj účel a motorové vozidlo nebolo v dôsledku neprekonania tejto prekážky ukradnuté. Okolnosť, či páchateľ mal v úmysle zaobchádzať s motorovým vozidlom ako s vecou vlastnou je už pri absencii prvých dvoch podmienok krádeže v zmysle Všeobecných poistných podmienok bez významu, pretože tento úmysel nebol ani zistený a ani žalobcom preukázaný. Teda zo skutkových zistený prvoinštančného súdu jednoznačne vyplýva situácia, že nedošlo k prekonaniu prekážky chrániacej poistenú vec pred krádežou, a teda poistná udalosť, resp. riziko, pre ktoré bolo motorové vozidlo žalobcu poistené, nenastala. Dôkazné bremeno na preukázanie okolností, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie v prejednávanej veci v prospech žalobcu je na strane žalobcu, pretože žalobca od svojich tvrdení odvodzuje prospech, resp. právo na plnenie. Žalobca v priebehu konania žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala prijať záver, že nastalo poistné riziko krádeže motorového vozidla, v súvislosti s ktorým rizikom mu vznikol nárok na zaplatenie sumy 2.808 eur nepreukázal. Ani poistné podmienky, ako poistná zmluva uzatvorená medzi stranami sporu nie je nejasnou, jasné znenie zmluvy nie je možné vykladať tak, aby sa narúšala zmluvná rovnosť a zmluvné dojednania strán sporu, aj keď jasné dojednania zmluvy sa týkajú spotrebiteľských vzťahov. Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd v dôsledku nesprávneho výkladu právnej normy vec nesprávne posúdil, a preto odvolací súd podľa § 388 CSP prvoinštančný rozsudok zmenil a žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie, pretože nenastalo poistné riziko, pre ktoré mal motorové vozidlo poistené.
12. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešnou stranou sporu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.