Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Csp-52-2019.pdf
PDF · 79.04 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava proti žalovanej: E. G., G.. XX.XX.XXXX, K. B. XXXX/X, XXX XX M., v konaní o zaplatenie 211 € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žaloba žalobcu, ktorá bola súdu doručená dňa 17.04.2019, sa v celom rozsahu zamieta.
II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola doručená dňa 17.04.2019, žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť dlh, ktorý jej vznikol zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to istinu vo výške 211 €, odmenu vo výške 112 €, zmluvnú pokutu vo výške 33 € a pokutu za upomienku 30 €, a to spolu so zmluvným úrokom vo výške 61 % ročne zo sumy 400 € od 20.04.2015 do 29.05.2015, zo sumy 337 € od 30.05.2015 do 30.06.2015, zo sumy 274 € od 01.07.2015 do 17.08.2015 a zo sumy 211 € od 18.08.2015 do zaplatenia, a ďalej zákonný úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 211 € od 21.04.2016 do zaplatenia.
2. Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe vyhovel.
3. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná odpor. Podľa jej názoru súd platobný rozkaz vydať nemal, pretože sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú musí z úradnej povinnosti preskúmať súd a prihliadať na neprijateľné podmienky. Žalovaná poprela žalovaný nárok, pretože žalobcovi nie je nič dlžná. Žalovaná uviedla, že žiadne peniaze jej žalobca nepožičal. Poukázala na to, že pokiaľ sa žalobca domáha úžerníckych úrokov, nemá na to právo. Takéto konanie je neprípustné.
4. Následne súd uznesením platobný rozkaz zrušil a nariadil pojednávanie, ktorého sa ani jedna zo sporových strán nezúčastnila.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise a zistil:
Žalobca svoj nárok preukázal len zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.04.2015. Žiaden iný dôkaz nepredložil. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzatvorili, mal poskytnúť žalobca žalovanej úver vo výške 400 €. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť sumu 756 €, ktorá pozostávala z odplaty vo výške 112 € a z ďalšej odplaty vo forme úroku za poskytnutie úveru vo výške 61 % ročne z poskytnutého úveru, teda sumu 244 €. Žalovaná sa zaviazala celkovú sumu 756 € zaplatiť do 20.04.2016. Skutočnosť, že jej na základe tejto úverovej zmluvy bol poskytnutý úver, poprela a tvrdila, že žalobca jej nič nepožičal.
Toto tvrdenie žalovanej žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil.
6. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Porušenie povinností tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany, alebo neúčinnosť nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany.
Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
7. Pretože žalobca tvrdenie žalovanej o tom, že žiaden úver jej poskytnutý nebol, nevyvrátil, považuje sa táto skutočnosť za nespornú. Poskytnutie úveru mohol žalobca preukázať výpisom z účtovnej evidencie, čo však neurobil.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaci odo dňa keď ho o ich vrátenie veriteľ požiada.
9. Z citovaných ustanovení vyplýva, že predpokladom splnenia záväzku vrátiť úver je, že úver bol poskytnutý. Skutočnosť, že žalobca splnil svoj záväzok a sľúbený úver poskytol, nepreukázal. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu, ktorá bola súdu doručená 17.04.2019 v celom rozsahu zamietol. Tvrdenia žalovanej o tom, že úver jej poskytnutý nebol, nepoprel.
10. Ak by aj žalobca preukázal, že úver bol poskytnutý, žalobu by musel súd takisto zamietnuť, pretože sporná zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.04.2015 bola uzatvorená v rozpore s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov 28 %. Skutočná výška ročnej percentuálnej miery nákladov vypočítaná podľa kalkulačky zverejnenej na www.sme.sk <http://www.sme.sk> je najmenej 10-krát vyššia. Z tohto dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový a žalobcovi vznikne len nárok na zaplatenie dlžnej istiny.
Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Sporná zmluva neobsahuje všetky predpoklady, ktoré majú byť použité na výpočet ročnej percentuálnej miere nákladov. Pripojené všeobecné podmienky len preberajú text zákona a nie sú konkretizované. Podľa údajov zmluvy vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov je mnohonásobne vyššia než žalobcom deklarovaných 28 %.
Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Z týchto dvoch dôvodov je poskytnutý úver bezúročný a bezpoplatkový.
11. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere súd považuje pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka) za neplatnú, pretože bol dohodnutý úžernícky úrok vo výške 61 %, ktorý vyše 5-násobne prevyšuje úroky, za ktoré banky v rozhodujúcom období poskytovali úvery na obdobie 1 až 5 rokov.
12. Aj v tomto modelovom prípade by súd žalobu musel zamietnuť, pretože z petitu žaloby vyplýva, že na celkove dlžnú sumu 756 € žalovaná zaplatila sumu 430 €. Vzhľadom na to, že sa jednalo o bezúročný a bezpoplatkový úver, žalovaná bola povinná zaplatiť len dlžnú istinu úveru 400 €, ktorú aj zaplatila.
13. Pre rozhodnutie sporu je však podstatné to, že žalobca nepreukázal, že žalovanej úver poskytol. Žalovaná túto skutočnosť poprela a tvrdila, že žalobca jej nepožičal žiadnu sumu. Toto tvrdenie žalovanej žalobca nijakým spôsobom nevyvrátil. Z tohto dôvodu súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 v spojení s § 262 Civilného sporového poriadku a žalovanej, ktorá bol v spore úspešná, priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitým rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.