Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-21-2018.pdf
PDF · 143.36 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/21/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. S. XXXX/XX, zastúpený Q.. B. B., advokátkou so sídlom v Trenčíne, ul. Partizánska 7571/58, proti žalovaným: 1. MUDr. W. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. S. XXXX/XX, 2. V.. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., ul. S. XXXX/XX, obaja žalovaní zastúpení Mgr. Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom v Trenčianskej Turnej, ul. Lúčna 491, o určenie povinnosti zdržať sa zásahov do vlastníckeho práva, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1 Dňa 02.05.2018 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa v spojení s podaním zo dňa 29.06.2018 (oprava písomnej chyby v žalobe) proti žalovaným domáha, aby súd rozsudkom zakázal žalovaným ako vlastníkom bytu číslo X, nachádzajúcom sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie C., obec C., okres C., vstupovať na strechu garáže (respektíve pochôdznu strechu garáže) a túto užívať, ktorá tvorí vybavenie k bytu číslo 4,. nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, vchod XX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie C., obec C., okres C., ktoré sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
1.2 Žalobu odôvodnil žalobca tým, že žalobca je výlučným vlastníkom 3-izbového bytu č. 4, nachádzajúcom sa na 1.poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres C., ďalej aj ako „byt žalobcu“. Uvedený byt žalobcu aj s jeho príslušenstvom, vybavením ako aj spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemkoch prislúchajúcich k domu nadobudol žalobca na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11.08.2011 ako nadobúdateľ od svojich rodičov ako prevádzajúcich. V čl. I. bod. X vyššie špecifikovanej písomnej zmluvy je taxatívne uvedené vybavenie bytu, kde je zaradená ako vybavenie bytu aj garáž. Rodičia žalobcu nadobudli vyššie špecifikovaný byt s príslušenstvom na základe Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX ako nadobúdatelia od prevádzajúceho : Stavebné bytové družstvo v C.. V čl. 2, bod. 3 vyššie špecifikovanej písomnej zmluvy je taxatívne uvedené vybavenie bytu, kde je zaradená ako vybavenie bytu aj garáž. Žalovaní majú v bezpodielovom spoluvlastníctve byt č. 1, nachádzajúci sa na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod XX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. C., obec C., okres C., ďalej aj ako „byt žalovaných“. D. nemajú k bytu ako vybavenie bytu vedenú žiadnu terasu v ich osobnom vlastníctve, ale len balkón o rozlohe X,XX m2 a logiu o rozlohe 3,47 m2. Vybavením bytu žalobcu je aj garáž, ktorá stojí vedľa obytného domu a je spojená jednou stenou/priečkou s bytovým domom so súp. č. XXXX. L. garáž sa stavala súčasne
so stavbou obytného domu. Pri stavbe bytového domu a garáží patriacich k vybaveniu bytov v tomto dome v 60. rokoch 20. storočia došlo k zmene oproti pôvodnému projektu (resp. nedodržaniu projektovej dokumentácie) a to v tom smere, že naprojektované boli schody vedúce na strechu samostatne stojacich dvoch garáží, t j. aj na strechu garáže žalobcu a uvedený priestor mal byť využívaný ako terasa. K stavbe bočného schodiska na terasu, ktoré by bolo verejne dostupné pre všetkých vlastníkov bytov však nikdy nedošlo, resp. sa nikdy nezrealizovalo a teda strecha garáže žalobcu nie je prístupná všetkým vlastníkom bytov. Projektová dokumentácia k bytovému domu nebola dodržaná pri stavbe domu ešte v jednom zásadnom bode priamo sa týkajúcom predmetnej žaloby a to tak, že v projekte bola naprojektovaná murovaná priečka medzi balkónom bytu žalovaných a strechou garáže žalobcu, ktorá však nebola nikdy realizovaná. Ak sa sám žalobca chce dostať na strechu svojej garáže, musí použiť rebrík.
1.3 Dlhodobo, minimálne posledných 12 rokov (t.j. od roku 2006 doposiaľ) v bytovom dome, kde bývajú všetci účastníci predmetného konania, existujú spory a nezhody rôzneho charakteru a intenzity, ktorého podstatou je nevedomosť obyvateľov bytového domu o skutočnosti, kto je skutočným vlastníkom strechy garáže, resp. pochôdznej strechy garáže/terasy. Dôkazom vyššie uvedeného tvrdenia je aj v minulosti prebiehajúci spor vedený na tunajšom súde pod sp.zn. 28C/153/2006, ktorý sa týkal obdobnej terasy. resp. strechy dvoch garáži. Uvedené konanie bolo právoplatne skončené zamietnutím žaloby pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Podľa tohto rozsudku „Keďže predmetom sporu sú nároky spojené s užívaním terasy, ktorá podľa názoru súdu nie je spoločnou časťou domu a teda nie je majetkom všetkých vlastníkov bytov, nie je navrhovateľ oprávnený uplatňovať v súdnom konaní vo vlastnom mene žiaden nárok spoluvlastníkov bytového domu súvisiaci so spornou terasou.“ Aj s vedomím, že odôvodnenie rozsudku nie je záväznou časťou meritórneho rozhodnutia súdu, si dovoľujeme poukázať na jasné stanovisko súdu ku skutočnosti, že daný priestor dotknutý touto žalobou nie je spoločnou časťou domu.
1.4 V súčasnosti (t.j. od minimálne od roku 2011 doposiaľ) je strecha garáže vo vlastníctva žalobcu spochôdnená na základe Hlasovania vlastníkov bytov na schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 04.05.2011, formou položených dlažobných dielcov na terčoch a financovaná realizácia uvedeného zo spoločného fondu bytového domu. Z predmetnej zápisnice zo dňa 04.05.2011 vyplýva, že väčšina vlastníkov bytov hlasovala za opravu strechy dotknutej garáže formou spochôdznenia strechy garáže a financovanie tejto opravy z fondu opráv. Od uvedenej realizácie pochôdznosti strechy garáže (ktorá bola v tom čase ešte vo vlastníctve rodičov žalobcu), je táto výlučne využívaná žalovanými ako terasa. Žalovaní od tejto doby pristupovali a pristupujú k streche garáže žalobcu ako k vlastnému majetku. Na uvedenom priestore sušia bielizeň, ako aj mali postavené veľké kvetináče s okrasnými ihličnatými stromčekmi.
1.5 Nakoľko žalobca má problémy so správaním sa žalovaných, najmä žalovaného v 1. rade k streche garáže ako k vlastnému majetku, vyzvali právni predchodcovia žalobcu žalovaných listom zo dňa 25.05.2010 na mimosúdne riešenie danej situácie a to formou výmeny ich garáži tak, že žalovaní by sa výmenou stali vlastníkmi garáže nachádzajúcej sa pod pochôdznou strechou garáže, ktorú užívali. Uvedené riešenie žalovaní odmietli a to listom zo dňa 07.06.2010, kde okrem iného uviedli: " ...Vaša snaha a zákaz chodiť po terase patriacej bytu č. 1 je absurdná. " Uvedeným citovaným vyjadrením žalovaní deklarovali svoje stanovisko, že považujú údajnú terasu za svoj súkromný majetok. tj. patriaci k vlastníctvu ich bytu. Žalovaní k svojmu listu zo dňa 07.06.2010 pripojili stanovisko JUDr. Kanabu, advokáta zo dňa 04.06.2010, na ktorý sa odvolávajú vo svojom liste. Z tohto listu advokáta zo dňa 04.06.2010 adresovaného právnemu predchodcovi žalobcu vyplýva, že „ Predmetné byty boli kupované tak, že k bytu č. 1 patrí aj predmetná terasa.“ Z uvedeného je zrejmé, že ako žalovaní, tak aj ich vtedajší právny zástupca sa mylne a chybne domnievali, že terasa nad garážou žalobcu je v ich vlastníctve a patrí k ich bytu č. 1 a takto k tomu aj pristupovali, t.j. užívanie terasy a verbálne nezhody, resp. vyháňanie osôb. Ako právni predchodcovia žalobcu, tak aj žalobca má dlhodobé problémy so zatekaním do garáže patriacej k bytu. Uvedený problém bol viac krát riešený formou opráv a tiež formou výrubu ihličnatého stromu na žiadosť žalobcu, ktorý stál v tesnej blízkosti strechy garáže a opadnuté ihličie spôsobovalo problémy s odtokom vody zo strechy garáže a následného zatekania do garáže. Uvedený problém sa žalobca snažil opakovane neúspešne riešiť prostredníctvom správcu SBD Trenčín v roku 2016 a 2017. Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 14.03.2017, konkrétne v bode 6, bolo všetkými prítomnými vlastníkmi bytov schválené riešenie daného právneho problému, (t.j. vlastníckeho práva k streche garáže) formou objednania znaleckého posudku znalcom z odboru stavebníctva, ktorý by definoval spoločné časti domu a technickú deliteľnosť stavby domu a určil by, na základe tohto, či
strechy bočných garáži sú alebo nie sú nevyhnutné pre podstatu a bezpečnosť domu alebo sa jedná o samostatné stavby. Uvedený posudok mal objednať správca SBD Trenčín a mal byť hradený z FPÚO. Na vyššie uvedený bod zápisnice reagoval správca domu písomným podaním zo dňa 24.04.2017, ktorým odmietol riešenie formou znaleckého posudku a konštatoval, že v danej veci oslovil 5 súdnych znalcov v odbore stavebníctvo, ktorí sa jednotne vyjadrili, že uvedený problém nie je záležitosťou znaleckého dokazovania, ale právnou otázkou a odmietli sa k danej problematike vyjadrovať a odkázal účastníkov konania na súdne konanie. V rámci schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 21.06.2017, konkrétne bod 4. zápisnice - právne riešenie vlastníckych vzťahov k strechám bočných garáži zúčastnení hlasovali o troch rôznych riešeniach danej situácie.
1.6 Na vyššie uvedený bod zápisnice reagoval správca domu písomným podaním zo dňa 17.07.2017, ktorým odmietol riešenie z bytovej schôdze a uviedol, že strecha garáže je podľa neho vybavením bytu žalobcu a žalovaní ju môžu užívať len s jeho súhlasom. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu oslovil písomne žalovaného 1 podaním zo dňa 31.07.2017 za účelom mimosúdneho riešenia daného problému, tj. mimosúdneho riešenia užívania strechy garáže žalovanými ako aj riešenia zatekania do garáže. tj. formou výmeny garáži medzi žalobcom a žalovaným spolu s rozsiahlym právnym ozrejmením vlastníckeho práva k streche garáže v prospech žalobcu s prílohami. Avšak žalovaní tento návrh mimosúdneho riešenia odmietli písomným podaním zo dňa 08.08.2017. Na schôdzi vlastníkov bytov konanej dňa 13.09.2017, konkrétne v bode 3. a 4. vtedajšia právna zástupkyňa SBD JUDr. Fodorová uviedla stanovisko správcu, že „garáž považuje za súčasť bytu a teda strecha je vo vlastníctve majiteľa garáže.“ Prítomný na schôdzi žalovaný 1 uviedol, že podľa neho ide o spoločnú časť domu. Následne sa dňa 26.09.2017 uskutočnilo aj osobné stretnutie vtedajšieho právnika SBD JUDr. Fodorovej, žalobcu, jeho právneho zástupcu ako aj technika SBD Trenčín p. H., ktoré však neviedlo k žiadnemu trvalému riešeniu daného problému.
1.7 Písomnou výzvou zo dňa 08.01.2018 žalobca vyzval žalovaných, aby títo neužívali strechu jeho garáže, na túto nevstupovali, neviedli voči nemu ústne konfrontácie, v rámci ktorých vyjadrovali svoju nevôľu, aby on vstupoval na strechu garáže a taktiež ich požiadal, aby zabezpečili mechanickú zábranu medzi ich balkónom a strechou jeho garáže. Z dôvodu právnej opatrnosti žalobca vypovedal údajnú ústnu dohodu, ktorá podľa žalovaných mala existovať medzi jeho právnymi predchodcami a žalovanými o údajnom užívaní strechy garáže. Taktiež žalovaných upozornil na skutočnosť, že ak budú naďalej vstupovať na strechu jeho garáže, bude to považovať za porušovanie jeho vlastníckych práv a bude to musieť riešiť. Na vyššie uvedený list reagovali žalovaní písomným podaním zo dňa 11.01.2017 v rámci ktorého uviedli, „ Dohoda o využívaní terasy nad bočnými garážami bytmi č. 1. a 8. bola uzatvorená všetkými vlastníkmi bytov, nie medzi nami a p. Briestenským st.. Teda vy nemôžete túto dohodu svojvoľne, jednostranne zrušiť a vyhlásiť, že si neželáte, aby sa chodilo po streche Vašej garáže....Neohlásenú prítomnosť vašej alebo inej osoby na terase budeme považovať za narušenie súkromia s patričnými následkami.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaní nechcú a nebudú ani do budúcna rešpektovať vlastnícke právo žalobcu k streche jeho garáže a títo si vo vlastných vyjadreniach protirečia, ak v starších vyjadreniach tvrdili, že údajná terasa je v ich osobnom vlastníctve, neskôr prostredníctvom ich právneho zástupcu tvrdili, že ide o priestor v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytového domu, teda aj žalobcu a vo vyššie citovanom vyjadrení sa opäť správajú a chovanú z pozície výlučných vlastníkov údajnej terasy.
1.8 Vzhľadom k tomu, že žalovaní nerešpektovali opakovanú písomnú výzvu žalobcu zo dňa 08.01.2018 a 16.01.2018, žalobca na vlastné náklady dal vyrobiť provizórnu mechanickú zábranu medzi balkónom žalovaných a strechou svojej garáže, ktorá mala slúžiť na mechanické oddelenie dvoch priestorov a mala zabrániť žalovaným, aby títo vstupovali proti výslovnej vôli žalobcu na strechu jeho garáže s ceduľou „Zákaz vstupu“. Vyššie uvedenú zábranu, ktorá bola pôvodne žalobcom pripevnená kovovými svorkami a visiacim zámkom, žalovaní odstránili, odstrihli, čím znehodnotili visiaci zámok a odstránili zo strechy garáže.
1.9 V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je zrejmé, že pochôdzna strecha garáže nemá status ani spoločnej časti domu ani spoločného zariadenia domu, ale sa jedná o vybavenie bytu žalobcu. Strecha garáže ani údajne nezrealizovaná terasa neslúži ako nevyhnutná časť domu na jeho podstatu ani bezpečnosť a taktiež neslúži na spoločné užívanie vlastníkom bytov v bytovom dome. Nedielnou stavebnou súčasťou každej nehnuteľnosti je aj jej strecha. tj. v prípade garáže žalobcu pri
bytovom dome je strecha garáže nedielna súčasť samotnej garáže. Uvedená garáž má právny status vybavenia bytu žalobcu. Z vyššie uvedeného má žalobca za to, že ako garáž tak aj strecha garáže je v jeho výlučnom vlastníctve. Najdôležitejšia je však skutočnosť, že údajná terasa neslúži a ani nemôže slúžiť všetkým a ani len časti vlastníkom bytov bytového domu, nakoľko k nej nie je vybudovaný voľný prístup pre vlastníkov bytov. Jediný prístup na ňu je cez byt a následne cez balkón žalovaných. Žalobca ako vlastník garáže a aj jej nedielnej stavebnej súčasti, tj. strechy, je dlhodobo obmedzovaný zo strany žalovaných vo vstupe na svoju nehnuteľnosť pre prípad kontroly zatekania, bežnej údržby, prípadných opráv, nakoľko žalovaní, že strecha garáže/terasa je v ich výlučnom vlastníctve (ako tvrdili do roku 2017) alebo v podielovom vlastníctve všetkých vlastníkov bytov (ako tvrdili v niektorých vyjadreniach od roku 2017). Vzhľadom na dlhé roky trvajúci spor a jeho nemožnosť riešiť mimosúdnou cestou, žalobca bol nútený uvedené riešiť formou predmetnej žaloby. Žalobca má súčasne za to, že je nutná ochrana jeho vlastníckeho práva, do ktorého je bezdôvodne dlhodobo zo strany žalobcov nad mieru zasahované tým, že žalovaní užívajú jeho nehnuteľný majetok proti jeho vôli. Žalobca má taktiež za to, že predbežnou-prejudiálnou otázkou žaloby o ochranu jeho vlastníckeho práva je určenie vlastníctva k streche garáže, resp. pochôdznej streche garáže. Uvedené problémy s vlastníctvom strechy garáže sa tiahnu od doby zmluvného prevodu bytov s ich príslušenstvom do vlastníctva fyzických osôb v minulosti (r. 1995) a súčasne následného spochôdznenia strechy garáže (r. 2010), pričom pri oboch vyššie uvedených právnych krokoch nebolo riešené vlastnícke právo k streche garáže. Do dnešného dňa je reálny ako aj právny rozpor v tom, kto je skutočný vlastník pochôdznej strechy garáže. Napriek uvedenému túto využívajú výlučne žalovaní bez zabezpečovania jej riadnej údržby proti zatekaniu, t.j. zametanie pod dlažbou postavenou na terčoch a bez odhadzovania snehu v zime a pod.. Uvedené však nezabezpečuje ani správca SBD Trenčín ani zástupca vlastníkov bytov a nemôže z dôvodu prístupu žalovaných zabezpečovať ani sám žalobca. Uvedené sa stretáva nielen s verbálnou nevôľou žalovaných ako aj s fyzickým odstraňovaním ohradenia, resp. oplotenia svojho majetku mechanickou zábranou, nakoľko žalovaní dlhodobo považujú terasu bezdôvodne za svoj výlučný majetok.
2.1 Na doručenú žalobu žalovaní reagovali udelením plnej moci právnemu zástupcovi, ktorý dňa 08.06.2018 doručil súdu vyjadrenie žalovaných k žalobe. V ňom uviedol, že neuralgický bod celej kauzy je, či pochôdzna strecha garáže je príslušenstvo bytu alebo spoločná časť bytového domu. Domnieva sa, že sú bez právneho významu názory SBD Trenčín, ako správcu a bez právneho významu sú aj uznesenia vlastníkov bytov, ktoré boli prezentované v žalobe. Jedná sa o čisto právnu otázku, ktorú musí zodpovedať súd. V petite žaloby žalobca konštatuje, že pochôdzna strecha garáže je príslušenstvo bytu. Toto však nie je vôbec právne vyargumentované. V žalobe je odvolávka len na zákon, konkrétne na znenie § 121 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V literatúre k tomuto ustanoveniu je možné dohľadať, že príslušenstvom sú také veci, ktoré v právnom zmysle majú charakter samostatných vecí, ale z rozhodnutia ich vlastníka, ktorý je zároveň vlastníkom hlavnej veci, sú tieto určené na to, aby sa trvale užívali s hlavnou vecou. Ďalej literatúra uvádza, že príslušenstvo bytu tvoria vedľajšie miestnosti (napr. predsiene, komory, šatníky) a priestory (napr. pivnice a pod.) určené na to, aby sa s bytom spoločne užívali. Takže zloženie a rozsah príslušenstva môžu byť pre jednotlivé byty rozdielne. Aj keď sa môže javiť naznačená argumentácia žalobcu pravdivá, nie je to tak. Podľa právneho názoru žalovaných je pochôdzna strecha garáže (ako ju označuje žalobca) spoločnou časťou domu. Spoločnými časťami domu sa rozumejú časti domu nevyhnutné pre jeho podstatu a bezpečnosť, pričom však nemusia byť zároveň určené na spoločné užívanie všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Tieto treba odlíšiť od spoločných častí, ktoré nie sú stavebnou súčasťou domu, teda nie sú ani nevyhnutné pre podstatu a bezpečnosť domu. Rozdiel medzi takto vymedzenými spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu sa úplne stiera. Tieto spoločné časti a príslušenstvo môžu byť rozhodnutím vlastníkov v súlade s § 19 tohto zákona bezpochyby vždy vyňaté zo spoluvlastníctva. Aj keď to zákon nestanovuje celkom zreteľne, s ohľadom najmä na § 19, ale aj príkladný výpočet obsahu pojmu spoločných častí v tomto ustanovení, je zrejmé, že sa môžu spoločné časti domu vyskytovať ako časti spoločné všetkým vlastníkom (absolútne spoločné) a časti spoločné len niektorým vlastníkom (relatívne spoločné), napríklad terasa alebo átrium prístupné len z niektorých bytov alebo nebytových priestorov. Toto tvrdenie má oporu aj v ustanovení § 5 ods. 1 písmeno c) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa názoru žalovaných je strecha na obytnom dome súpisné číslo XXXX je zložená z viacerých segmentov, a to segmentu nad bytmi a segmentov nad garážami. Navrhujú preto, aby súd žalobu zamietol.
3.1 Na vyjadrenie žalovaných reagovala právna zástupkyňa žalobcu replikou zo dňa 29.06.2018, v ktorej v prvom rade opravila chybu v písaní petitu žaloby, ktorá spočívala v nahradení slova „príslušenstvo“
slovom „vybavenie“. Ďalej uviedla, že zmluvy o prevode predmetných bytov majú riadne špecifikované vybavenie bytu (tj. garáže) žalobcu podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zák. č. 182/1993 Z.z.. Naproti tomu tieto zmluvy majú tiež riadne špecifikované spoločné časti domu podľa § 5 ods. 1 písm. c) Zák. č. 182/1993 Z.z.., kde v rámci Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 11.08.2011, konkrétne v jej čl. II., bod. 2 a v rámci Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 02.10.1995, konkrétne jej čl. 3, bod. 2 sú špecifikované spoločné časti domu, kde nie sú uvedené strechy domu, tj. (množné číslo), ale len strecha, tj. jedna strecha na celom obytnom dome nachádzajúca sa nad najvyšším poschodím domu. Žalobca má za to, že strecha domu sa neskladá z viacerých segmentov, tak ako to tvrdia žalovaní vo svojom vyjadrení. Strecha domu je len jedna a táto je jasne špecifikovaná v zmluvách o prevode vlastníckeho práva. Taktiež tam nie je špecifikovaná ani žiadna terasa ako spoločná časť domu. Ak sa žalovaní vo svojom vyjadrení odvolávajú na komentár k § 19 Zák. č. 182/1993 Z.z.. tj. skutočnosť, že ide o spoločné časti domu aj vtedy, ak tieto užívajú len niektorí vlastníci bytov (tzv. relatívne spoločné), k predmetnému treba uviesť, že zákonodarca mal týmto na mysli situácie, kedy spoločné časti využívajú len niektorí (menšina alebo väčšina) vlastníkov bytov, napr. terasy, átria a pod.. nie však situácie, kedy výlučne vlastník jedného bytu užíva nejaký priestor, ako je tomu v danom prípade. Uvedené tvrdenie žalovaných však nemožno aplikovať na predmetnú právnu vec. V danom prípade nemôže využívať strechu garáže žalobcu nik iný len žalovaní, nakoľko na túto nemá prístup nik iný len žalovaní cez svoj byt č. 1. V danom prípade strecha garáže žalobcu nie je a ani nemôže tvoriť relatívne spoločnú časť domu, pretože na strechu garáže nemá prístup nikto iný okrem vlastníkov bytu č. 1, nejedná sa o relatívne spoločnú časť domu, strecha garáže nie je definovaná ako spoločná časť domu v zmluvách o prevode vlastníctva k bytom v danom bytovom dome, strecha garáže nie je započítaná do celkovej úžitkovej plochy spoločných častí domu a ani nikdy nebola, strecha garáže nie je a ani nikdy nebola oficiálne vedená ako terasa bytového domu, strecha domu ako spoločná časť domu je len jedna pokrývajúca bytový dom ako celok, bytový dom nemá viac striech vedených v rámci spoločných častí domu a strecha domu sa neskladá z viacerých segmentov tak, ako to tvrdia žalovaní vo svojom vyjadrení bez právneho a argumentačného zdôvodnenia.
4.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe, súd nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastnili sporové strany a ich právni zástupcovia. Na pojednávaniach súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Mgr. Miroslava W. (predseda predstavenstva správcu bytového domu), W. A. (otca žalobcu) a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to č. l. 8 výpis z LV č. 5340, č. l. 10 zmluva o prevode vlastníctva bytu, č. l. 13 zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu, č. l. 15-18 dokumentácia, č. l. 22 pohľad od vstupu, č. l. 23 rozsudok OS TN, sp. zn. 28C/153/2006, č. l. 30 zápisnica zo schôdze z 07.03.2011, č. l. 32 zápisnica zo schôdze vlastníkov z 04.05.2011, č. l. 34-36 fotodokumentácia, č. l. 42-46 fotodokumentácia, č. l. 48 zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 14.03.2017, č. l. 49 list SBD z 24.04.2017, č. l. 50 zápisnica zo schôdze zo dňa 21.06.2017, č. l. 53 stanovisko SBD, č. l. 61 zápisnica zo schôdze vlastníkov zo dňa 13.09.2017, č. l. 67 list SBD zo dňa 05.12.2017, č. l. 74,75 fotodokumentácia, z pripojeného spisu 28C/153/2006 súd oboznámil časť odôvodnenia rozsudku na č. l. 88 a to právne zdôvodnenie a z pripojenej projektovej dokumentácie časť celkovej sprievodnej správy z júna 1968 a to bod a1, bod 3 a nasledujúce a časť dokumentácie označenej architektúra + statika, body b-I-2, bod 2 v časti zakladanie ohľadne základových pásov.
4.2 Žalobca vypovedal tak, že najväčšie problémy so strechou vznikli v januári 2017, kedy bolo v zime veľa snehu a začalo mu zatekať do garáže po čiastkovej oprave strechy v septembri 2016. Oprava bola vykonaná nedostatočne a to tmelom. Dva týždne bol na streche garáže sneh a od neho zatiekla voda do garáže. Kontaktoval správcu bytového domu, aby prišli strechu opraviť. Vo februári 2017 prišli zamestnanci správcu pozrieť stav strechy a dali odporúčanie na jej opravu, pričom uzavreli, že jeden z možných problémov by mohol byť aj napadané ihličie pod dlažbou, ktorá je umiestnená na terčíkoch. Vtedy sa prvýkrát stretol so žalovaným v 1. rade, ktorý sa ho spýtal, čo robia na streche za seanse. Odvtedy začali ich nezhody, vymenili si zopár listov. Povedal mu, že s ním bude komunikovať už len písomne. Ku koncu roku 2018 s otcom odstránil ihličie spod dlažby, aby voda riadne odtekala do zvodu v strede dvoch garáží. Strecha do dnešného dňa nie je riadne opravená, preto je vedený tento spor. Bráničku medzi balkónom žalovaných a strechou garáže umiestnil on z vlastnej iniciatívy, pretože strechu garáže považuje za svoje vlastníctvo a chcel žalovaným zabrániť vo vstupe, takisto, aby sa nedalo chodiť zo strechy na ich balkón.
4.3 Svedok Mgr. Miroslav Petrík vypovedal, že je mu známe, že spory ohľadne strechy predmetnej garáže, resp. terasy v minulosti boli. Jeden spor sa týkal aj strechy na opačnej strane vo veci pána
Kolára, kde bolo vydané súdne rozhodnutie, kde sa konštatovalo v odôvodnení, že strecha garáže nie je spoločnou časťou bytového domu. Správca sa držal tohto rozhodnutia a takisto aj zmlúv o prevode bytov, kde boli zadefinované spoločné časti bytového domu a takisto vybavenie bytov a v ktorých sa uvádzalo, že garáž je vybavením bytu. V minulosti zo strany žalobcu bolo signalizované, že mu do jeho garáže zateká voda zo strechy, pričom správca sa pri riešení tejto záležitosti opieral o súdne rozhodnutie, kde bolo konštatované, že strecha nie je spoločnou časťou domu a teda by sa táto strecha nemala opravovať zo spoločných prostriedkov. Po druhé správca je takisto viazaný rozhodnutím vlastníkov na schôdzach, alebo v písomnom hlasovaní a koná na základe ich rozhodnutia. Posledná oprava nebola zrealizovaná, pretože takéto rozhodnutie vlastníci neprijali. Správca samozrejme disponuje zmluvami, na základe ktorých sú prevádzané byty v bytovom dome, ktorý spravuje.
4.4 Svedok Peter Briestenský starší vypovedal, že pôvodne bytový dom stavala skupinka 12 ľudí. On bol v skupine týchto ľudí, bol fyzicky prítomný pri výstavbe a pôsobil v podstate ako stavbár pri tejto stavbe, a aj ako človek, ktorý spolufinancoval túto stavbu. Keď sa dom staval, existoval výbor asi 5 ľudí, ktorí koordinoval stavebnú činnosť, prijímal rozhodnutia bez hlasovania a v podstate mal reálnu výkonnú moc pri stavbe. V tom čase bol socializmus, tak sa to robilo. V priebehu výstavby, dvaja ľudia odstúpili, dvaja ich nahradili, medzi nimi vstúpil do skupiny riaditeľ vodných elektrární, ktorý odmietol pôvodný projekt a navrhol, aby sa postavili v rámci bytového domu aj garáže, a preto sa projekt prerobil. Trval na tom, že keď je 12 bytov, bude aj 12 garáží. Takto sa projekt na dom projektoval, avšak postavil sa ináč, pretože výbor sa po vypracovaní projektu rozhodol, že bočné garáže budú celkovo 4. Riaditeľ elektrární mal podmienku, aby sa schodisko na projektované terasy zrušilo a postavili sa reálne na každej strane po dve garáže, ktoré by boli oddelené priečkou. Tým sa zrušila možnosť užívania nejakej spoločnej terasy, ktorá bola pôvodne projektovaná. Namiesto schodov sa vybudovali výjazdy z garáží. Nebol pritom a nevie prečo sa nepostavili prepážky medzi balkónmi rohových bytov a strechou garáží, ktoré boli naprojektované. Tento priestor ostal medzi balkónom a strechou otvorený, avšak dôvod nevie. Má však písomné vyjadrenie jedného člena tohto výboru, ktorý v roku 2010 uviedol, že asi to bolo robené tak, aby bočné byty mohli využívať túto strechu, ak budú chcieť. Dohoda o užívaní strechy garáží v minulosti nebola uzatvorená s nikým, ani písomne, ani ústne. Čo sa týka spádovania dažďovej vody zo strechy garáží, tak toto je urobené tak, že spád vedie smerom do stredu garáží a odtok vedie cez garáž žalobcu, pričom pôvodná projektová dokumentácia bola taká, že spádovanie bolo 2 % smerom von od domu. On ako štatutár bytového družstva podpisoval všetky prevodové zmluvy k bytom, okrem jednej, kde bol kupujúcim on s manželkou. Preto vie, že zmluvy sú identické, odlišujú sa len menami kupujúcich. Pri definovaní spoločných častí bytového domu a vybavenia jednotlivých bytov nikdy nikoho nenapadlo, že strecha garáže by mohla byť považovaná za terasu patriacu k nejakému bytu. Dom bol skolaudovaný podľa pôvodnej projektovej dokumentácie, pričom však bol postavený čiastočne v rozpore s projektovou dokumentáciou. Užívanie garáží bolo začaté rovnako ako užívanie bytov. Základy domu bez garáží boli budované najskôr, potom sa kopali jamy pre základ garáží. Základy garáží sa budovali v čase, keď bolo vybudované prvé nadzemné podlažie bytového domu. Stavba bytového domu bola dokončená spolu s bočnými garážami. Keď bol vlastníkom bytu, ktorý vlastní v súčasnosti žalobca, tak mal vstup a výstup do garáže od ulice a aj zvnútra bytového domu. Aj v súčasnosti je to tak, že z garáže je možné peši vyjsť do bytového domu, a to do jeho suterénu.
5.1 Na základe vykonaného dokazovania súd zistil podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia zákonov a vec následne právne posúdil.
5.2 Podstatou podanej žaloby žalobcu je jeho tvrdenie o zásahu žalovaných do jeho vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že žalovaní užívajú proti jeho vôli vec, ktorá mu patrí, a to strechu garáže, ktorá sa nachádza v bytovom dome, v ktorom vlastnia žalobca byt č. 4 a žalovaní spoluvlastnia ako manželia byt č. 1. Ide tak o tzv. negatórnu žalobu podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka. Základom tejto žaloby je tak tvrdenie žalobcu, že strecha garáže je jeho vlastníctvom (ako súčasť garáže). Obrana žalovaných spočívala v tvrdení, že strecha garáže nepatrí žalobcovi, ale tvorí jednu z viacerých spoločných častí bytového domu. Keďže predpokladom pre úspešnosť podanej žaloby žalobcu je preukázanie žalobcovho vlastníctva strechy garáže, súd sa v prvom rade zameral na zodpovedanie tejto právnej skutočnosti.
6.1 Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
6.2 Podľa § 118 ods.2 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
6.3 Podľa § 121 ods.2 Občianskeho zákonníka príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali.
6.4 Podľa § 2 ods.1 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ďalej ako „zákon o vlastníctve bytov“, bytom, sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvalo určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.
6.5 Podľa § 2 ods.2 zákona o vlastníctve bytov, bytovým domom (ďalej len "dom") sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia tohto domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
6.6 Podľa § 2 ods.3 zákona o vlastníctve bytov, nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.
6.7 Podľa § 2 ods.4 zákona o vlastníctve bytov, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.
6.8 Podľa § 43b ods.2 až ods.6 zák.č. 50/1976 Zb. stavebný zákon, ďalej ako „stavebný zákon“, bytový dom je budova určená na bývanie pozostávajúca zo štyroch a z viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie. Obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie. Príslušenstvo bytu na účely tohto zákona sú miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu.
7.1 Ako vyplýva z vyššie citovaných právnych predpisov, právny poriadok SR definuje okrem iného byt, príslušenstvo bytu, bytový dom, spoločné časti bytového domu a nebytové priestory.
7.2 Z uvedených definícií možno uzavrieť, že bytovým domom je budova - stavba určená na bývanie so samostatným súpisným číslom, pozostávajúca zo štyroch alebo viacerých bytov so spoločným hlavným vstupom z verejnej komunikácie. Byty, ktoré sa v takejto stavbe nachádzajú nie sú vecami v pravom zmysle slova, ale predstavujú predmet občianskoprávnych vzťahov. Môžu a spravidla majú aj svoje príslušenstvo, za ktoré stavebný zákon považuje miestnosti, ktoré plnia komunikačné, hospodárske alebo hygienické funkcie bytu a Občiansky zákonník vedľajšie miestnosti a priestory určené na to, aby sa s bytom užívali. Teda ich spoločným znakom podľa oboch zákonov je to, že plnia doplňujúcu funkciu k bytu, a vlastníkovi (resp. užívateľovi) bytu slúžia na jeho užívanie s rôznym účelom. Štandardne sa jedná o pivnicu, pivničnú kóju, skladovú komoru, dreváreň, kôlňu (v tomto zmysle napr. rozsudok NSSR sp.zn. 4Sžk/6/2016 z 05.12.2017). V danom prípade by do úvahy ako príslušenstvo bytu pripadala garáž, nachádzajúca sa na prízemí bytového domu, a to jedna pre každý byt v bytovom dome (12 garáží a 12 bytov). Súd po zistení daného skutkového stavu a následnom právnom posúdení konštatuje, že garáž patriaca k bytu žalobcu, predstavuje príslušenstvo bytu žalobcu. Za nebytový priestor ju nemožno považovať, pretože nebytovým priestorom sa podľa zákona o vlastníctve bytov rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že pri posúdení otázky, či miestnosť alebo súbor miestností je určená na iné účely ako na bývanie, je treba vychádzať zo stavebnoprávnych predpisov. Vymedzenie pojmu nebytový priestor teda predpokladá právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o tejto skutočnosti. Rozhodujúcim pre otázku, či v konkrétnom prípade ide o nebytový priestor je kolaudačný stav a nie
stav faktický, t.j. spôsob užívania miestností alebo súboru miestností. V danom prípade však na liste vlastníctva k predmetnému bytovému domu, ani v žiadnej zo zmlúv, na základe ktorých nadobudli sporové strany vlastníctvo ich bytov, nie je zmienka o nebytových priestoroch v bytovom dome. Naopak, v zmluvách sa uvádzajú garáže ako „vybavenie bytu“. Teda inými slovami príslušenstvo bytu. Takisto nie je možné považovať predmetnú garáž za samostatnú stavbu, ako argumentovala právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu žaloby na pojednávaní. Uvedený záver totiž nezodpovedá žiadnemu z vykonaných dôkazov (garáž nie je samostatnou stavbou s vlastným súpisným číslom, bola postavená ako súčasť bytového domu v rovnakom čase, bytový dom bol skolaudovaný ako celok aj s 4 garážmi na jeho bokoch, v celkovej sprievodnej správe z júla, resp. júna 1968 označených ako garážovacie miesta za sebou na každej strane v prístavkoch). Je takisto úplne bez významu, či základy obvodových stien pristavaných častí (teda na bokoch bytového domu) sú užšie ako nosné murivo. Nakoniec je to racionálne s ohľadom na skutočnosť, že tzv. hlavná časť bytového domu je výrazne ťažšia a väčšia ako boky bytového domu, kde sa garáže nachádzajú. V opačnom prípade by zrejme šlo o nehospodárnejšie vyhotovenie stavby.
7.3 Kruciálnou otázkou však následne je, či strecha garáže žalobcu, ako príslušenstvo k jeho bytu, je alebo nie je spoločnou časťou bytového domu, v ktorej sa byt a jeho príslušenstvo nachádza. Teda, či je dôvodná obrana žalovaných v tomto zmysle. Súd po zistení daného skutkového stavu a následnom právnom posúdení konštatuje, že strecha predmetnej garáže je spoločnou časťou bytového domu, a to z nasledovných dôvodov.
7.4 Pre podstatu a bezpečnosť bytového domu je nevyhnutné, aby pozostával aj z iných prvkov, ako sú samotné byty a ich príslušenstvo (ako súbory miestností). Podľa § 2 ods.4 zákona o vlastníctve bytov ide napríklad o základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie. Zákonný výpočet týchto prvkov však nie je úplný, je iba demonštratívny (príkladmý). Preto za spoločnú časť bytového domu je možné považovať podľa konkrétnych okolností aj iný prvok bytového domu. Okolnosť, že určitá spoločná časť bytového domu nie je prístupná pre všetkých vlastníkov bytov v danom bytovom dome, je pritom irelevantná (na túto okolnosť poukazoval žalobca). Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Sžr/6/2014 z 09.09.2015 judikoval, že možno označiť za nepodstatné (pre kvalifikáciu určitého prvku bytového domu ako spoločná časť bytového domu, pozn. konajúceho súdu), že na takýto konštrukčný prvok majú prístup iba vlastníci priliehajúcich bytov. Tomuto záveru nakoniec zodpovedá aj aktuálne znenie ustanovenia § 19 zákona o vlastníctve bytov, ktorý takúto skutočnosť priamo predpokladá (dokonca aj prípad užívania spoločnej časti bytového domu jediným vlastníkom bytu). Nie je teda správna argumentácia žalobcu uvedená v odseku 3.1 tohto odôvodnenia.
7.5 Strechu garáže žalobcu možno považovať za spoločnú časť bytového domu z viacerých dôvodov.
7.6 V prvom rade súd uvádza, že podľa jeho názoru za podstatu bytového domu možno považovať jeho celkový tvar, resp. architektúru. Architektúra bytového domu, teda umelecké a technické riešenie stavby, jej členitosť, je pritom podľa názoru súdu samotnou podstatou bytového domu. V danom prípade plochá strecha predmetnej garáže (ako časť, resp. presnejšie 1 z celkovej plochej strechy po boku bytového domu) spoluudáva celkový tvar bytového domu, architektúru bytového domu, ktorá tvorí podstatu bytového domu. Rovnako ako aj valbová strecha nad tzv. hlavou časťou budovy, v ktorej sa nachádzajú samotné byty v bytovom dome.
7.7 V druhom rade možno použiť aj argument právnej logiky, a to tzv. argument a smili (dôvodenie z podobného) v prospech vyššie uvedeného záveru. Ten spočíva v tom, že ak by súd prijal opačný záver, a to že strecha garáže patrí vlastníkovi garáže, tak v takom prípade by analogicky aj strecha nad bytom na vrchnom poschodí bytového domu patrila vlastníkovi bytu a nebolo by ju možné považovať za súčasť strechy v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytov (ako spoločná časť bytového domu). Tento záver je celkom zjavne nesprávny. Strecha bytového domu je jednoznačne spoločnou časťou bytového domu. Takto by sa dalo následne uvažovať aj o bočnej stene bytu, ktorá tvorí obvodový múr domu, či o bočnej stene garáže, ktorá by tak vyňala túto stenu z obvodového múru domu, a pod..
7.8 Záverom súd uvádza, že skutočnosť, že pri výstavbe bytového domu nebol dodržaný pôvodný projekt, je irelevantná. Treba totiž brať do úvahy faktický stav bytového domu, a nie to, ako mal byť podľa pôvodného projektu dom postavený. Uvedená argumentácia žalobcu mala byť skôr reakciou na
pôvodnú (predžalobnú) argumentáciu žalovaných, že strecha garáže (terasa) patrí k bytu žalovaných. Od tejto argumentácie však žalovaní v konaní upustili, pričom súd stručne konštatuje, že ani podľa jeho názoru nie je dôvodná. Rovnako je irelevantným to, či v zmluvách o prevode vlastníctva jednotlivých bytov v bytovom dome boli spoločné časti domu vymenované úplne, t.zn. aj s terasou alebo strechou garáže. Neuvedenie nejakej spoločnej časti bytového domu zjavne nemôže znamenať to, že sa z tohto dôvodu nejedná o spoločnú časť. Ide len o nedostatok zmluvy, nie o zmenu právneho stavu v bytovom dome, resp. o vyňatie určitého prvku spod zákonnej definície spoločnej časti bytového domu. Takisto sú irelevantnými stanoviská správcu bytového domu k okolnosti, či predmetná strecha garáže, resp. terasa je spoločnou časťou domu, pretože ide o právne posúdenie spornej okolnosti, ktoré patrí iba súdu. Súd nie je viazaný právnym posúdením takéhoto subjektu. Zrejme preto aj správca bytového domu obdržal správne negatívne stanovisko súdnych znalcov, ktorí sa odmietli zaoberať touto právnou otázkou. V tejto časti je tak argumentácia žalobcu nadbytočná.
7.9 Ku skutočnosti, že tunajší súd v konaní vedenom pod sp.zn. 28C/153/2006 v odôvodnení rozsudku vydanom dňa 17.05.2007 konštatuje, že terasa (to isté ako v danom prípade strecha bočných garáží) nie je spoločnou časťou domu toho istého bytového domu, súd uvádza nasledovné. Uvedený názor súdu bol založený na konštatovaní, že táto terasa nemôže slúžiť všetkým vlastníkom bytov v predmetnom bytovom dome, pričom ustanovenie § 2 ods.4 zákona o vlastníctve bytov vyžaduje pre spoločnú časť to, že je určená na spoločné užívanie. Konajúci súd podotýka, že ustanovenie § 2 ods.4 zákona o vlastníctve bytov v tom čase určovalo ako podmienku spoločnej časti bytového domu aj „spoločné užívanie“. Novelou zákona o vlastníctve bytov a to zákonom č. 268/2007 Z.z. bolo slovné spojenie "a sú určené na spoločné užívanie" vypustené z tejto zákonnej definície. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. júla 2007. Teda v čase vydania rozsudku sp.zn. 28C/153/2006 platil iný právny stav. Aj neskoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority uzavrela, že okolnosť, že určitá spoločná časť bytového domu nie je prístupná pre všetkých vlastníkov bytov v danom bytovom dome je pritom irelevantná. Súd tak vzal do úvahy tieto závery NSSR a vývoj rozhodnej právnej úpravy.
7.10 Súd považuje za potrebné poukázať aj na nekonzistentnosť argumentácie žalobcu v priebehu tohto konania, keďže s výnimkou záverečnej reči jeho právnej zástupkyne, považoval žalobca svoju garáž za „vybavenie“, resp. „príslušenstvo“ svojho bytu. V záverečnej reči však právna zástupkyňa žalobcu argumentovala tak, že garáž je podľa jej názoru samostatným nebytovým priestorom a samostatným predmetom vlastníctva žalobcu, nie príslušenstvo jeho bytu. V tejto súvislosti stručne súd poukazuje na bod 7.2 tohto odôvodnenia.
8.1 Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, a to miestnu obhliadku, nakoľko vykonanie tohto dôkazu by neprivodilo iné rozhodnutie súdu. Súd mal aj z listinných dôkazov predstavu o tvare bytového domu a o charaktere strechy garáže, pričom išlo predovšetkým o právne posúdenie. Súd tak aplikoval na vykonané dokazovanie a konanie zásadu hospodárnosti konania.
8.2 Súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, a to oboznámenie sa s písomným odborným vyjadrením Ing. Jozefa Prekopa, ktoré priniesol na druhé pojednávanie a ktoré súdu predložil po vykonaní všetkých dovtedy navrhnutých dôkazov. Súd aplikoval na tento prípad ustanovenie § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku a na tento prostriedok procesného útoku neprihliadal. Vzal do úvahy najmä skutočnosť, že bol dostatočný časový priestor na predloženie tohto dôkazu počas celého konania, minimálne pred druhým pojednávaním, ktoré sa konalo po viac ako dvoch mesiacoch od prvého pojednávania. Žalobca uviedol, že si našiel Ing. Prekopa na internete, nemal dôvod zisťovať či je znalcom, keďže bol označený ako znalec, pričom vyjadrenie mal obdržať od Ing. W. skôr, avšak pre subjektívne okolnosti na strane Ing. Prekopa mu toto nepredložil. Posudok si dal vypracovať dňa 22.07.2019, teda viac ako mesiac po vykonanom pojednávaní. Svoju nečinnosť nijak neodôvodnil. Ďalej súd vzal do úvahy aj to, že sa nejedná o odborné vyjadrenie znalca a taktiež to, že vo veci ide predovšetkým o právnu otázku, ktorú je možné zodpovedať aj na základe vykonaného dokazovania. Súd necíti potrebu dokazovať veci technického charakteru. Takisto zobral do úvahy to, že by bolo potrebné odročovať pojednávanie, pričom účelom sudcovskej koncentrácie konania je pravý opak.
8.3 Keďže súd z vyššie uvedených dôvodov uzavrel, že strecha garáže nepatrí žalobcovi, ale tvorí jednu z viacerých spoločných častí bytového domu, žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia pre podanú vlastnícku žalobu. Preto ju zamietol.
9.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaní boli v konaní plne úspešní a priznal im proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov žalovaných rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.