Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10CoPr-1-2019.pdf
PDF · 116.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoPr/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - Obec Valaská Dubová, IČO: 00 315 826, so sídlom Valaská Dubová č. 39, 034 96 Valaská Dubová, okres Ružomberok, v zastúpení právne - JUDr. Lena Mišalová, advokátka so sídlom kancelárie R. č. XX, XXX XX U. Z., proti žalovanému - Ing. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. U. č. XX, XXX XX W. U. okres R., v zastúpení právne - JUDr. Peter Malachovský, advokát so sídlom ul. Q. č. XXX, XXX XX H., okres R., o zaplatenie sumy 13.286,41 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 7Cpr/1/2016-426 zo dňa 6.8.2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej iba „okresný súd“) vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.286,41 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 12.3.2015 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania v celom rozsahu. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný mu zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením okresného súdu. Štátu priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením okresného súdu.
2. Okresný súd konštatoval dôvodnosť žaloby, ktorou sa dňa 10.2.2016 v znení jej rozšírenia a čiastočného späťvzatia dňa 14.3.2016 žalobca domáhal peňažného plnenia voči žalovanému vo výške istiny 13.286,41 eur aj s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 12.3.2015 do zaplatenia. Žalobca po stránke skutkovej tvrdil, že v období rokov 2011, 2012, 2013 a 2014 žalovanému boli k základnému platu vyplácané zložky bez právneho dôvodu v celkovej výške 13.286,41 eur. Za uvedené roky okrem platu schváleného obecným zastupiteľstvom sa vyplácal aj 20 % osobný príplatok na základe platových dekrétov, ktoré neboli obecným zastupiteľstvom schválené a boli v rozpore s účinnou právnou úpravou, tým žalovaný dosiahol, že dostával vyšší plat než mu bol oficiálne schválený, čím získal napokon i bezdôvodné obohatenie vo výške žalovanej sumy. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v rámci svojej obrany zotrvával na tom, že predmetné zložky finančného charakteru obdŕžal na základe existujúceho právneho dôvodu.
3. Vykonaným dokazovaním okresný súd mal preukázané, že v rozhodnom období rokov 2011 až 2014 žalovaný vykonával v obci funkciu starostu. S poukazom na § 2 ods. 1 zákona č. 253/1994 Z.z., keď funkcia starostu je verejnou funkciou, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, hodnotil súd podľa povahy spor, ktorý nemá charakter individuálneho pracovnoprávneho sporu, teda nejde o spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúcim z pracovnoprávnych a iných obdobných vzťahov - ako individuálny pracovnoprávny spor charakterizuje Civilný sporový poriadok podľa § 316 ods. 1.
4. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017 bol žalovaný uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že
- v období od 1.6.2011 do 31.12.2011 ako starosta obce Valaská Dubová poberal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov neoprávnene zvýšený plat aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 1.6.2011 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu obce prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.400 eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 18/2011 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010. Svoj plat tak navýšil o osobný príplatok 20 % vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2011 pod položkou č. 285, čo predstavovalo sumu 2.194,52 eur,
- v období od 1.1.2012 do 31.12.2012 ako starosta obce Valaská Dubová poberal žalovaný v rozpore s § 4 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z.z. neoprávnene zvýšený plat aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 15.3.2012 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.439 eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 6/2012 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010 a svoj plat tak navýšil o osobný príplatok 20 %, vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2012 pod položkou č. 285, čo predstavuje sumu 3.730,82 eur,
- v období od 1.1.2013 do 31.12.2013 žalovaný ako starosta obce Valaská Dubová poberal v rozpore s § 4 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z.z. neoprávnene navýšený plat napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 11.4.2014 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.474 eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 6/2013 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010 a svoj plat navýšil o osobný príplatok 20 %, vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2013 pod položkou č. 285, čo predstavuje sumu 3.663,14 eur,
- v období od 1.1.2014 do 31.12.2014 ako starosta obce Valaská Dubová poberal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 zák. č. 253/1994 Z.z. neoprávnene zvýšený plat aj napriek tomu, že poslanci obecného zastupiteľstva obce Valaská Dubová na zasadnutí obecného zastupiteľstva konanom dňa 16.4.2014 v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 253/1994 Z.z. opätovne raz ročne plat starostu prerokovali, plat starostovi zvýšili o 10,95 % na sumu 1.509 eur, pričom žalovaný rozhodnutie obecného zastupiteľstva v uznesení č. 6/2014 nerešpektoval a uložil ekonómke pokyn k úprave výšky platu, do ktorého zahrnul neoprávnene osobný príplatok 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom uznesením č. 117 dňa 28.11.2008 a 10 % z hrubej mzdy schválený obecným zastupiteľstvom dňa 13.12.2010 a svoj plat navýšil o osobný príplatok 20 %, vykázaný na príslušnom mzdovom liste za obdobie roka 2014 pod položkou č. 285, čo predstavuje sumu 3.697,93 eur,
- čím si ako starosta obce Valaská Dubová od 1.6.2011 do 31.12.2014 zadovážil neoprávnený prospech vo výške 13.286,41 eur, teda ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech prekročil svoju právomoc, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhý čas, čím spáchal zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., za čo bol odsúdený podľa § 326 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
5. Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 2To/12/2018-909 zo dňa 09.05.2018 odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017 zamietol.
6. S poukazom na hore uvedené skutočnosti sa súd primárne v spore zaoberal otázkou právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom postupujúc zásadou iura novit curia. Vyslovil názor, že žalobou uplatnený nárok nemá charakter nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ide o nárok na náhradu škody spôsobenej žalobcovi trestným činom žalovaného. Následne, žalobou uplatnený nárok súd právne posúdil v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich nárok na náhradu škody. Súd upresnil, že povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia nastupuje v prípadoch, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v ktorého rámci by osobitná právna úprava ukladala povinnosť smerujúcu v podstate k dosiahnutiu rovnakého cieľa.
7. Popis skutkových okolností na základe ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy titulom bezdôvodného obohatenia je identický s popisom skutkových udalostí, z ktorých vychádzal trestný súd pri svojom rozhodnutí v trestnom konaní, v ktorom bol žalovaný právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Zo samotnej žaloby je zrejmé, že žalobca spolu s podaním civilnej žaloby v prejednávanom spore podal dňa 16.3.2015 aj trestné oznámenie v súvislosti s vyplácaním neoprávnených osobných príplatkov vo výške 17.925,94 eur starostovi obce - žalovanému za obdobie rokov 2011 až 2014 a ktoré sa skončilo vydaním odsudzujúceho rozsudku žalovaného v trestnom konaní.
8. Súd zdôrazňuje, že podľa § 193 Civilného sporového poriadku je v civilnom sporovom konaní viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Pokiaľ sa žalovaný bránil v spore tým, že príslušné zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva na ktorých boli schvaľované jeho platy, prípadne uznesenia týkajúce sa jeho platu, boli, či už v elektronickej podobe alebo v písomnej podobe nejako zo strany súčasného vedenia žalobcu manipulované, resp. pozmeňované, na tieto tvrdenia neprihliadol, nakoľko bol v spore viazaný odsudzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní voči žalovanému, ktorý z namietaných zápisníc a uznesení pri vyslovení svojich záverov v trestnom konaní vychádzal.
9. Bolo v konaní jednoznačne podľa názoru okresného súdu preukázané, že žalovaný úmyselne zavineným konaním, za ktoré bol právoplatne odsúdený trestným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 8T/5/2017 zo dňa 28.11.2017, spôsobil žalobcovi škodu vo výške žalovanej sumy. Súd pri výpočte výšky škody vychádzal z uznesení obecného zastupiteľstva žalobcu č. 18/2011, č. 6/2012, č. 6/2013, č. 9/2014, aj z obsahu zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalobcu zo dňa 1.6.2011, 15.3.2012, 11.4.2013 a 16.4.2014. Z uvedených dôkazov bezpochyby vyplynulo, že žalovanému vznikol nárok na plat starostu za obdobie od 1.6.2011 do 31.12.2011 vo výške 1.408 eur mesačne, za obdobie od 1.1.2012 do 31.12.2012 vo výške 1.439 eur mesačne, za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 vo výške 1.474 eur mesačne a za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014 vo výške 1.509 eur mesačne, keďže pri stanovení platu žalovaného ako starostu sa vychádzalo z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve platnej v ten-ktorý kalendárny rok násobenej koeficientom 1,65 uplatňovaným podľa § 3 ods. 1 zák. č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2011 (žalobca bol obcou s počtom obyvateľov od 501 - 1000), keď obecné zastupiteľstvo žalobcu predmetnými uzneseniam zvýšilo základný plat žalovaného ako starostu v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o 10,95 %. Žalovaný si popri takto schválenom plate starostu dal vyplácať aj tzv. osobné príplatky v celkovej výške 20 %, nepostupoval ale v súlade so zákonom a uzneseniami obecného zastupiteľstva a spôsobil tým žalobcovi škodu v žalobe uvádzanej výške.
10. Pokiaľ namietal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu neunesenie dôkazného bremena žalobcom ohľadne výšky uplatneného nároku na rok 2014, ďalej ohľadne osobných príplatkov vyplatených v roku 2013, keďže z ručne písanej zápisnice zo dňa 6.4.2014 nevyplýva podľa neho konkrétna suma zodpovedajúca schválenej výške platu, avšak táto už je uvedená v počítačom prepísanej zápisnici a obdobne, pokiaľ ide aj o znenie ručne prepísanej zápisnice z obecného zastupiteľstva žalobcu zo dňa 11.4.2013, - tieto jeho námietky okresný súd neuznal, primárne poukázal na to, že je viazaný právnym posúdením či bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, uvedeným v trestnom rozsudku. Navyše, v prejednávanom spore nezistil také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že uznesenia, resp. zápisnice týkajúce sa schvaľovania platu žalovaného v období od 1.6.2011 do
31.12.2014 boli v jeho neprospech nejakým spôsobom manipulované. V prípade všetkých dotknutých zápisníc, namietaných na počítači prepísaných uznesení zo zasadnutí obecného zastupiteľstva z konkrétnych dní, sa jednalo o „oficiálne“ výstupy osobne podpísané žalovaným, pričom mu nič nebránilo v tom, aby namietal znenie týchto listín v čase, keď mu boli predložené na podpis. Autenticita týchto na počítači prepísaných a žalovaným podpísaných zápisníc vyplynula aj z toho, že pri porovnaní ich prvých až predposledných strán (nepodpísaných žalovaným) a poslednej strany podpísanej žalovaným podľa záverov znalca Ústavu kriminalistiky a kriminológie, s.r.o. (znalecký posudok vypracovaný na účely trestného konania pod č. 7/2017; odkaz súdu na čl. 302 až 338 súdneho spisu) nedošlo k zisteniu, že by tieto vykazovali znaky pozmeňovania, prepisovania a výmeny strany, ani iné znaky falšovania. Zo záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Kováčika - znalca z odboru kriminalistiky, odvetvie kriminalistická informatika pod č. 2/2017 vyplynuli iba závery, že do niektorých súborov v elektronickej podobe obsahujúce zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva, resp. uznesenia tohto zastupiteľstva bolo po ich vyhotovení zasiahnuté z technického hľadiska, avšak predmetom skúmania nebolo zistenie, aké zásahy boli vykonané, respektíve, či sa jednalo o zásahy do týchto súborov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výpoveď svedkyne L. M. zúčastňujúcej sa zasadnutí obecného zastupiteľstva žalobcu, na ktorých najprv ručne napísala zápisnice z obecného zastupiteľstva a tieto bez obsahovej zmeny prepísala na počítači, opravované boli iba štylistické, nie obsahové chyby, dala podpísať kompetentným osobám vrátane žalovaného a uložila ju na webovú stránku žalobcu. Z uvedených dôvodov potom súd v spore ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko by neprinieslo iné rozhodnutie v spore.
11. Okresný súd neuznal žalovaným vznesenú námietku premlčania voči uplatnenému nároku, túto vyhodnotil za nedôvodnú. Zdôraznil, že v súdenej veci ide o nárok na náhradu škody a preto aj pri hodnotení námietky premlčania vychádzal z ustanovení § 106 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúce otázku premlčania v prípade náhrady škody. Súd konštatoval, že výsledok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017 jednoznačne preukazuje, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu úmyselne, z uvedeného dôvodu sa uplatnený nárok na náhradu škody premlčí v objektívnej 10-ročnej premlčacej dobe. Pokiaľ žalovaný v spore namietal premlčanie predmetného nároku v 2-ročnej premlčacej dobe, pre začiatok plynutia subjektívnej doby k uplatnenému právu na náhradu škody je rozhodné, kedy sa poškodený dozvie o už vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode, treba vychádzať zo skutočnej (preukázanej) vedomosti poškodeného o vzniknutej škode. Nepostačuje predpokladaná vedomosť poškodeného o škode. V prejednávanom spore pri posúdení okolností za ktorých predmetná škoda vznikla, žalobca mal objektívne možnosť dozvedieť sa o škode až potom, ako došlo k výmene vo funkcii starostu obce, keď z osvedčenia miestnej volebnej komisie vo Valaskej Dubovej zo dňa 15.12.2014 vyplýva, že E. N., t.j. súčasný starosta obce Valaská Dubová, bol zvolený až dňa 15.11.2014, tak mandát starostu obce žalovanému zanikol až v decembri 2014. Do decembra 2014 nemožno potom stotožňovať vedomosť žalovaného ako vtedajšieho starostu s vedomosťou samotného žalobcu o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, nakoľko žalovaný bol uvedeným škodcom. Žalobca sa tak skutočne dozvedel podľa záverov súdu o škode a kto za túto škodu zodpovedá až potom, ako došlo k výmene vo funkcii starostu obce koncom roku 2014. Uvedené skutkovo vyplýva aj zo zápisnice o trestnom oznámení, ktoré podal súčasný starosta obce E. N. dňa 16.3.2015 po tom, ako sa ujal funkcie starostu obce Valaská Dubová. 2-ročná subjektívna premlčacia doba ohľadne prvého neoprávnene vyplateného osobného príplatku za rozhodné obdobie by nemohla uplynúť skôr ako v decembri roku 2016 a objektívna 10-ročná premlčacia doba pri príplatku za mesiac jún 2011 by neuplynula skôr ako v júli 2021. Iba na doplnenie súd uviedol, že v spore nebolo preukázané a ani jednou zo strán sporu tvrdené, že by sa žalovaný dozvedel o škode, resp. o tom, kto za túto škodu zodpovedá ešte predtým, ako nastúpil do funkcie súčasný starosta žalobcu.
12. Návrh na prerušenie konania uplatnený žalovaným prostredníctvom jeho právneho zástupcu až do skončenia konania o ústavnej sťažnosti proti rozsudku v trestnom konaní vydanom Okresným súdom Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 dňa 28.11.2017 a proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 2To/12/2018-909 zo dňa 9.5.2018 okresný súd zamietol pre nesplnenie procesných podmienok zakotvených v § 146 Civilného sporového poriadku. Súd poukazuje na to, že ako rozsudok OS Ružomberok č.k. 8T/5/2017-853 zo dňa 28.11.2017, ako aj uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 2To/12/2018-909 zo dňa 9.5.2018, sú právoplatné a vykonateľné, konanie o ústavnej sťažnosti v zmysle § 52 ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. nemá odkladný účinok a žalovaný ani len netvrdil, že by s ústavnou sťažnosťou podal návrh podľa § 52 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z.z.. Z uvedených dôvodov súd bol v prejednávanom spore viazaný rozhodnutiami, ktoré boli vydané v trestnom konaní.
13. Popri istine okresný súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške v žalobe uplatnenej, teda 5,05 % ročne z istiny od 12.3.2015 (t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty stanovenej žalobcom podľa § 563 OZ vo výzve zo dňa 4.3.2015 a za potvrdenia žalovaného na pojednávaní dňa 9.6.2016, že predmetnú výzvu dňa 6.3.2015 obdŕžal) až do zaplatenia. Žiadaná výška úrokov z omeškania v žalobe ku dňu 12.5.2015 predstavovala o 5 percentuálnych bodov vyššiu, ako bola základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania (základná úroková sadzba ECB k prvému dňu omeškania predstavovala 0,05% ročne, zákonná výška úroku z omeškania predstavuje 5,05 % ročne).
14. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal súd žalobcovi plnú náhradu trov konania, pretože bol v spore v celom rozsahu úspešný s tým, že o výške trov rozhodne v samostatnom uznesení po právoplatnom skončení veci.
15. Súd priznal aj štátu náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže v súvislosti s vykonaním znaleckého dokazovania Ing. Jozefom Kováčikom, znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika č. 2/2017 mu - štátu trovy konania vznikli, tie je mu povinný žalovaný, ktorý v spore nebol ani čiastočne úspešný, zaplatiť vo výške určenej samostatným uznesením.
16. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Domáha sa zrušenia rozsudku a žiada vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prioritne argumentoval tým, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
17. Vytýka, že súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka Mgr. Z. F. - ekonómky žalobcu ako kľúčovej postavy pre objasnenie, či si on - žalovaný vyplácal plat, kto mu plat schvaľoval a v akej výške a kto mu vyhotovil platový výmer. Aj zo samotnej výpovede Z. F. v trestnom konaní pred vyšetrovateľom vyplýva podľa názoru odvolateľa, že nie on ale poslanci obecného zastupiteľstva mu schvaľovali plat vrátane 20 % navýšenia ako osobný príplatok, platobný výmer vyhotovovala Mgr. Z. F.. Nakoľko zastupiteľstvo jeho plat vo výške ako mu bol vyplácaný, schvaľovalo uzneseniami, ktoré sú aj právoplatné, nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie ani o škodu.
18. V súdnom spise sú rukou písané zápisnice z obecného zastupiteľstva žalobcu, a to z 15.3.2012, 11.4.2013 a zo dňa 16.4.2014. On tvrdí, že v zápisnici z 15.3.2012 bola výška platu dodatočne dopisovaná, výška platu je zmätočná, nie je jasné aký plat bol schválený, pričom poslanci schvaľovali aj plat hlavného kontrolóra, ktorý nie je uvedený. V zápisnici z 11.4.2013 je uvedený v bode 13 plat starostu zvýšený o 10,95 % a ďalej zvýšený o 10 % osobný príplatok, v zápisnici zo dňa 16.4.2014 v bode 7 nie je uvedená konkrétna výška platu starostu. Z toho je zrejmé, že jemu poslanci schválili aj osobný príplatok, čo napokon vyplýva aj z výpovedí viacerých poslancov obecného zastupiteľstva v trestnom konaní, keď zápisnice z ich výsluchu predložil súdu prvej inštancie a sú založené v súdnom spise. Uvedené zápisnice sú však v rozpore s elektronickými zápisnicami a uzneseniami, ktoré žalobca predložil okresnému súdu. Znalec Ing. Jozef Kováčik v znaleckom posudku preukázal, že do elektronickej verzie uznesení na webovej stránke žalobcu boli zaznamenané vstupy a zásahy pod menom E. N. a Z. Z. (Mgr. Z. F.), pričom ani jeden z menovaných nebol na to oprávnený. Oprávnená bola len M.. Súd prvej inštancie preukazuje autenticitu na počítači prepísaných zápisníc závermi znalca Ing. Masaryka, ktorý vypracoval znalecký posudok pre potreby trestného konania, znalec však preskúmaval na počítači písané zápisnice len vo fotokópii, nie originály ako to napokon vyplynulo aj z výpovede znalca na hlavnom pojednávaní v trestnej veci 8T/5/2017. Na základe vykonania uvedených dôkazov odvolateľ zdieľa názor, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo viedlo k nesprávnemu rozhodovaniu a v aktuálnom spore o výšku sumy, ktorú on ako žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi. Súd nemal preukázanú podľa jeho názoru výšku sumy, ktorú v spore žalobca uplatňuje. Nevysporiadal sa s rozporom o výške platov medzi rukou písanými zápisnicami, svedeckými výpoveďami poslancov obecného zastupiteľstva na jednej strane a na počítači písanými zápisnicami, ktoré boli spochybnené znaleckým posudkom Ing. J. Kováčika a ktorých autenticita je spochybnená, keďže znalec Ing. Masaryk skúmal fotokópie zápisníc, ktoré nesúhlasili s rukou písanými zápisnicami. Odvolateľ zotrváva na tom, že žalobcom predložené na počítači písané zápisnice a uznesenia boli pozmenené v tej časti, kde je uvedená výška jeho platu a také zápisnice a uznesenia on ako žalovaný nikdy nepodpísal.
19. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť a žiada priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. Hodnotí argumentácie žalovaného v odvolaní za nedôvodné, jeho tvrdenia sú len opakovaním obrany s ktorou sa súd prvej inštancie v celom rozsahu vysporiadal. Okresný súd aj dokazovanie vykonal rozsiahlo a v odôvodnení rozsudku jasne a zrozumiteľne špecifikoval skutkové zistenia, ktoré z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynuli a následne kvalifikovane spor aj právne posúdil. Vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu súd správne podľa názoru žalobcu poukázal na existujúci právoplatný rozsudok OS Ružomberok sp. zn. 8T/5/2017 zo dňa 28.11.2017 v spojení s uznesením KS v Žiline sp. zn. 2To/12/2018 zo dňa 9.5.2018, ktorým bol žalovaný právoplatne uznaný vinným zo spáchania trestného činu v súvislosti s poberaním platu starostu v neoprávnenej výške.
20. Aj bez ohľadu na odsudzujúci rozsudok okresný súd vykonal dôkazy aj v prebiehajúcom civilnom konaní, tie jednoznačne preukazujú, že plat žalovanému v rozhodnom období bol vyplácaný v rozpore s ustanoveniami zákona č. 253/1994 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2011, že žalovaný vedel o tom, akým spôsobom má byť plat starostu určený napriek tomu zákonným spôsobom nepostupoval a nechal si vyplácať plat vo vyššej výške než mu patril.
21. Súd v dôvodoch rozhodnutia reagoval na všetky podstatné tvrdenia žalovaného predstavujúce jeho menenú obranu a z vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru o tom, že žiadne z obranných tvrdení strany žalovanej nie je opodstatnené, nakoľko vykonané dôkazy tvrdenia žalovaného nepreukazovali. Výška spôsobenej škody je z predložených listinných dôkazov jednoznačná v sume 13.286,41 eur (mzdové listy za rozhodné obdobie), vykonanie ďalšieho dokazovania podľa názoru žalobcu by bolo nadbytočné a neprinieslo by iné rozhodnutie v spore ako to konštatoval aj súd prvej inštancie.
22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená strana sporu, proti rozsudku ktorému odvolanie je prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v celom rozsahu pre vecnú správnosť.
23. Odvolaniu žalovaného krajský súd nemohol vyhovieť.
24. V súdenej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalobou uplatnený nárok má charakter náhrady škody, ktorá vznikla v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného žalobcovi - obci Valaská Dubová.
25. Hodnotenie žalobou uplatneného nároku ako nároku na náhradu škody žalovaný v odvolaní nenamietal.
26. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu vykonal v súdenej veci rozsiahle dokazovanie, vychádzal nielen z výsledkov trestného konania vedeného voči žalovanému, z rozhodnutia Okresného súdu Ružomberok vydaného v trestnom konaní, ale vykonal v aktuálnom civilnom spore dokazovanie znaleckým posudkom ( podľa názoru odvolacieho súdu nad rámec ) na autenticitu, prípadné zásahy do dokumentov namietaných žalovaným, hoc podľa názoru odvolacieho súdu autenticita, vierohodnosť dokumentov : dotknutých zápisníc zo zasadnutia obecného zastupiteľstva na ktorých bol schvaľovaný základný plat žalovaného ako starostu, uznesenia obecného zastupiteľstva,... boli predmetom dokazovania aj v trestnom konaní na základe vypracovaného znaleckého posudku výsledky ktorého preukázali hodnovernosť listinných dôkazov a po vyhodnotení tvorili podklad pre konštatované zavinené konanie ( konštatovanú vinu ) žalovaného a jeho odsúdenie.
27. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia dôsledne vyargumentoval z akých skutkových, právnych súvislosti pri posúdení žalobou uplatneného nároku vychádzal, zacitoval právne predpisy podľa ktorých postupoval, vyhodnotil podrobne, prečo a z akých dôvodov námietky vznesené žalovaným neuznal. Písomné odôvodnenie rozhodnutia svojim obsahom zodpovedá požiadavke ustanovenia § 220 Civilného sporového poriadku a garantuje účastníkom sporu právo na spravodlivý proces. Odvolací
súd sa s písomným odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje a iba na zvýraznenie jeho vecnej správnosti sa vyjadruje k podstatným vecným argumentáciám odvolateľa.
28. Vykonanie dokazovania výsluchom svedkyne Ing. Z. F. v aktuálnom spore aj odvolací súd hodnotí za úplne nadbytočné. Sám žalovaný poukazuje na to, že táto svedkyňa bola vypočutá v trestnom konaní, jej svedecká výpoveď, ako aj výpovede ďalších svedkov boli vyhodnocované a posudzované v trestnom konaní, v ktorom žalovaný z totožného skutku ( skutkov ) bol uznaný vinným, bol odsúdený, jeho zavineným protiprávnym konaním bola spôsobená žalobcovi škoda. Civilnoprávny súd konajúci o nároku na náhradu škody plynúcej z trestného činu/z trestnej činnosti je podľa § 193 Civilného sporového viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný trestný čin, kto ho spáchal. Rozsudok Okresného súdu Ružomberok dňa 28.11.2017 č. k. 8T/5/2017-853, ktorým okresný súd konštatoval vinu žalovaného, zavinené konanie žalovaného, spáchanie trestného činu, spôsobenie škody v konštatovanej výške na základe totožných skutkov ako tomu ide v súdenej veci znamená právnu záväznosť aj pri hodnotení občiansko-právnej zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu v aktuálne súdenej veci. Navyše žalovaný bol aj právoplatne odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody. Odvolací súd nad rámec poukazuje na to, že mu je z úradnej činnosti známe, že Okresný súd Ružomberok uznesením č.k. 8 Nt/65/2018 zo dňa 12.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 2 To/12/2018-909 zo dňa 9.5.2018 zamietol návrh žalovaného ( ako odsúdeného ) na povolenie obnovy konania v trestnej veci OS Ružomberok sp.zn. 8 T/5/2017.
29. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov sporu rozhodnutie okresného súdu je v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, zohľadňuje princíp úspechu/neúspechu strán v spore. V súvisiacom výroku o náhrade trov konania štátu obdobne správne bol zohľadnený princíp úspechu/ neúspechu, pretože štát má nárok na náhradu trov, ktoré z rozpočtových prostriedkov vynaložil - v konkrétnom spore na náklady znaleckého dokazovania,- od neúspešnej procesnej strany, touto stranou bol v súdenej veci žalovaný.
30. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP odvolací súd priznal žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému - neúspešnému s tým, že o výške trov tohto odvolacieho konania rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP okresný súd.
31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.