Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoP/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej vo veci starostlivosti súdu o mal. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti matky: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXXX/X, N. a otca K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, N., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu N. č.k. -110 zo dňa 12.10.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I. a III.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len súd prvej inštancie) návrh otca zamietol, konanie o úprave styku zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. -58 z 12.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -113 z 30.5.2013, bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. P. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 330 eur mesačne, z toho 100 eur v rámci úspor. Súd vychádzal z príjmu otca 1.301,80 eur. Matka poberala rodičovský príspevok 194,70 eur. Obaja mali vyživovaciu povinnosť len k tomuto dieťaťu. Ďalej uviedol, že v súčasnosti obom rodičom pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Matka poberá rodičovský príspevok, brigádne si privyrába ako kaderníčka. Otec je nezamestnaný, naposledy pracoval v D. T. s príjmom 1.407 eur. Pracovný pomer ukončil k 30.09.2016 z dôvodu výpovede zo strany zamestnanca. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, pretože u otca možno konštatovať, že bez dôležitého dôvodu sa vzdal výhodnejšieho zamestnania resp. majetkového prospechu, keď sám dal výpoveď zo zamestnania, kde dosahoval príjem v priemere 1.400 eur. Mal za to, že jeho tvrdenie, že chce pracovať len v oblasti IT, je z hľadiska posudzovania vyživovacej povinnosti k dieťaťu právne irelevantné. Zdôraznil, že výživné nepredstavuje len náklady na ošatenie a stravu, ale aj náklady na bývanie, energie a podobne. Poukázal na to, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, ale takáto skutočnosť nastala aj na strane matky a od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu výdajov mal. P.. Za podstatné v danom prípade však považoval to, že otec sám sa vzdal majetkového prospechu, a preto by zníženie výživného bolo v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa a z tohto dôvodu jeho návrh na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.

Vzhľadom k tomu, že otec v časti úpravy styku svoj návrh zobral späť, súd prvej inštancie v tejto časti konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej, z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. Uviedol, že súd prvej inštancie ho nevypočul, nezisťoval jeho finančné pomery a ani dôvody výpovede zo zamestnania, len skonštatoval, že sa sám pripravil o príjem. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti zníženia výživného, a to tak, že otec maloletej je povinný platiť výživné vo výške 120 eur, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, vždy 15. dňa v mesiac k rukám matky maloletej. 3. V podaní označenom ako doplnenie odvolania otec uviedol, že je vlastníkom len jedného motorového vozidla a navrhol znížiť výživné na sumu 80 eur mesačne.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že výdavky, ktoré matka má v súvislosti s výchovou a starostlivosťou o mal. dieťa majú stúpajúci charakter, či už sa to týka zvýšených výdajov v súvislosti s nákladmi na ošatenie, obuv, záujmových aktivít dieťaťa, ale vo významnej miere i nákladov na stravu a tiež na zabezpečenie primeraných podmienok bývania a súvisiacich činností zabezpečujúcich výchovu, starostlivosť o dieťa a chod domácnosti. Ďalej uviedol, že všetky spomenuté fakty zabezpečuje matka mal. dieťaťa zo svojho príjmu a z výživného, ktorým je zaviazaný otec. Mal za to, že zníženie výživného nie je v záujme mal. dieťaťa a trvá na svojom vyjadrení z pojednávania dňa 12.10.2018. Dal do pozornosti, že otec sa bez náležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, a preto by zníženie výživného bolo v rozpore so záujmami mal. dieťaťa. Navrhol potvrdiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

5. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že neverí jeho tvrdeniam, že nemá žiaden príjem, keďže žije v 3-izbovom byte so svojou priateľkou a dieťaťom a je držiteľom motorového vozidla. Ďalej uviedla, že otec dieťaťa sa vyhýba plateniu výživného, platí nepravidelne a z toho dôvodu bolo aj začaté trestné konanie a exekúcia. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Kolízny opatrovník k doplneniu odvolania otca uviedol, že trvá na svojom vyjadrení a navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť v celom jeho rozsahu.

7. Matka vo vyjadrení k doplneniu odvolania otca uviedla, že k skutočnostiam ohľadom vlastníctva motorových vozidiel sa nevie vyjadriť, nakoľko o tomto má vedomosť len od známych a tiež ho viackrát videla viesť obe motorové vozidlá. Čo sa týka zníženia výživného, s týmto nesúhlasí, nakoľko na strane otca mal. dieťaťa nie sú také finančné a majetkové pomery, ktoré by boli dôvodom na zníženie výživného. Otcovi dieťaťa predsa nič nebráni riadne sa zamestnať. Skutočnosť, že má príjmy, ktoré sú neoficiálne, je však ťažké dokázať. Z uvedených dôvodov žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. až („CMP“), bez nariadenia pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie dôvodné nebolo, nakoľko rozsudok je vecne správny.

9. Podľa o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len návrh.

10. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a na majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca voči mal. P. bola upravená rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. -58 z 12.12.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -113 z 30.5.2013. Rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. P. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 330 eur mesačne, z toho 100 eur na tvorbu úspor.

13. Zo spisového materiálu vyplýva, že otec mal. dieťaťa žiadal znížiť výživné na mal. P. z dôvodu podstatnej zmeny okolností na oboch stranách spočívajúcich v tom, že mu pribudla jedna vyživovacia povinnosť a matka si našla nového partnera, má s ním dieťa a presťahovala sa do D. (okres N.).

14. Otec bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k maloletej zamestnaný s pravidelným mesačným príjmom, ktorý v priemere predstavoval v čistom vyčíslenú sumu 1.314,04 eur. Naposledy pracoval v D. T. s príjmom 1.407 eur. Pracovný pomer ukončil k 30.9.2016 z dôvodu výpovede zo strany zamestnanca. Na pojednávaní konanom dňa 12.04.2018 na súde prvej inštancie otec uviedol, že začal podnikať v odbore IT (od októbra 2016 do decembra 2017), firma bola v strate. Ďalej uviedol, že inú prácu v inom odbore neskúšal, chce robiť iba v oblasti IT. V podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 17.09.2018 uviedol, že koncom roka 2017 ukončil podnikanie vo firme I. a odvtedy je nezamestnaný.

15. Matka v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k mal. P. bola na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok, následne začala podnikať a jej príjem sa pohyboval v rozsahu minimálnej mzdy. Maloletá mala v čase poslednej úpravy pomerov medzi účastníkmi X roky, momentálne je žiačkou prvého stupňa základnej školy.

16. Kolízny opatrovník so znížením výživného na mal. P. nesúhlasil a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

17. Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiály, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive.

18. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

19. Ust. § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 listiny garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo deťom na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj zabezpečenie zo strany rodičov všetkých podmienok materiálnej aj nemateriálnej povahy na tom, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať

20. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané

telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.

21. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

22. Odvolací súd má za to, že dieťa nemôže byť sankcionované znížením výživného, kvôli zjavne účelovému správaniu svojho otca, ktorý si zapríčinil zníženie príjmu sám, pričom táto skutočnosť nemôže byť na úkor jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej. Bolo preto potrebné pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného vychádzať z príjmu, ktorého sa bez dôležitého dôvodu povinný - otec ukončením pracovného pomeru výpoveďou na strane zamestnanca (bez uvedenia dôvodu) vzdal, t.j. z príjmu 1.407 Eur.

23. V danom prípade odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec si má byť vedomý svojich možností a schopností, tieto má využívať na prospech a záujem svojich detí. Z tohto dôvodu by odvolací súd chcel jeho pozornosť vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie a pracovné skúsenosti, upriamiť na snahu o získanie finančne výhodnejšieho zamestnania, možno aj v inom ako IT odbore, nakoľko z jeho vyjadrení a predložených dôkazov je zrejmé, že v tomto odbore nepodnikal úspešne. 24. Za tohto stavu boli odvolacie námietky otca neopodstatnené. Taktiež nie je možné prihliadnuť ani k iným záväzkom otca, nakoľko v zmysle ust. § 62 ods. 5 veta prvá Zákona o rodine má výživné k deťom prednosť pred inými výdavkami rodiča. 25. Otcom tvrdená zmena pomerov na oboch stranách nebola zo strany odvolacieho súdu posúdená ako objektívne spôsobilá privodiť zníženie, resp. zmenu výšky výživného podľa Zákona o rodine, odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania potvrdil ( ). 26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd má za to, že dôvody na aplikáciu ustanovenia nie sú dané.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.