Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/61/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: S.. K. K., J.. XX.X.XXXX, Y. G. G. XXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený JUDr. Peter Ličák, advokát, Záhradná 19/468, 082 12 Kapušany, IČO: 37 943 065, proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o., Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, právne zastúpený PETKOV & Co s.r.o., advokátska kancelária, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 50 430 742, 3/ S. Š., J.. XX.X.XXXX, Y. G. X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., 4/ Z. S., J.. X.X.XXXX, Y. G. Č. XXX, XXX XX Č., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. -154 zo dňa 24.7.2017, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovaným v I. a II. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby rozhodol tak, že:

„I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres I. J. Y., Okresný úrad Vranov nad Topľou, kat. odbor, zapísané na LV č. XXX, a to parcela č. XX, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 636 m2, parcela č. XX, druh: zastavané plochy a nádvoria vo výmere 38 m2, parcela č. XX, druh: záhrady vo výmere 1473 m2 a stavba - rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parc. č. XX, ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., ako dražobníkom konaná dňa 29.10.2015 na adrese N. XX, XXX XX K., K. Y., na návrh OTP Banka Slovensko, a.s. vydražiteľom predmetu, ktorej sa stal S. Š.S., X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., je neplatná.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 29.1.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres I. J. Y., zapísané na LV č. XXX, ako pozemky

- parcely C a ktorých vlastníkom bol Z. S., vykonaná spoločnosťou DUPOS dražobná, spol. s.r.o., ako dražobníkom dňa 29.10.2015 na adrese N. XX, XXX XX K., K. Y., na návrh OTP Banka Slovensko, a.s.,

vydražiteľom predmetu, ktorým sa stal S. Š., X. XXX/XX, XXX XX I. J. Y., je neplatná, a to z dôvodov, ktoré v návrhu popísal.

3. Ďalej uviedol, že návrhom zo dňa 21.7.2015 OTB Banka Slovensko a.s., navrhla žalovanému v 2/ rade vykonať dobrovoľnú dražbu súboru nehnuteľných vecí zapísaných na LV č. XXX, katastrálne územie Č.. Dňa 30.9.2015 bola medzi žalovaným v 1/ rade a žalovaným v 2/ rade uzatvorená Zmluva o vykonaní prvej opakovanej dražby, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti. Následne bola vykonaná opakovaná dražba, a to dňa 29.10.2015. Z výsledku ktorej je zrejmé, že vydražiteľom sa stal žalovaný v 3/ rade za cenu 34.950,- eur. Z osvedčeného odpisu notárskej zápisnice J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX zo dňa 29.10.2016 mal súd za nesporné, že notárskou zápisnicou bol osvedčovaný priebeh vykonania opakovanej dobrovoľnej dražby. Zo správy obce Č. zo dňa 21.4.2017 súd zistil, že žalovaný v 4/ rade bol od 23.1.2013 do 16.3.2017 prihlásený na trvalý pobyt v obci Č. na súpisnom čísle XXX, na ktorom sa aj zdržiaval. Toto vyplýva aj zo správy registra obyvateľov. Zo správy Ministerstva vnútra SR sekcia Verejnej správy vyplýva, že žalovaný v 4/ rade mal hlásený trvalý pobyt bezdomovca v obci Č., so začiatkom platnosti od 17.3.2017, čo korešponduje so správou obce Č. o oznámení o zrušení trvalého pobytu pre Z. S. zo dňa 17.3.2017.

4. Ďalej poukázal, že z hľadiska vecnej legitimácie sa konania na strane žalobcu a žalovaných musia zúčastniť navrhovateľ dražby, vlastník alebo nositeľ iného práva k predmetu dražby, dražobník a vydražiteľ. Na strane žalovaných tak vzniklo nútené procesné spoločenstvo a zároveň spoločenstvo nerozlučné. Pri tomto druhu procesného spoločenstva sa rozhodnutie týka všetkých spoločníkov s rovnakým výsledkom a práva a povinnosti spoločníkov sú nerozlučné. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov bez zreteľa na ich vôľu.

5. Taktiež uviedol, že pokiaľ ide o námietku žalobcu k zákonnosti postupu žalovaného v 1/ rade ako prednostného záložného veriteľa vo vzťahu k postaveniu žalobcu ako osoby, v prospech ktorej bolo zriadené exekučné záložné právo na predmet dražby, má súd za to, že tvrdenia žalobcu o porušení , , , sú dôvodné. Ako to vyplýva z dražobného spisu a oznámenie dražobníka o opakovanej dobrovoľnej dražbe zo dňa 1.10.2015 toto bolo v súlade so zákonom doručené súdnemu exekútorovi dňa 5.10.2015. Opakovaná dražba bola vykonaná dňa 29.10.2015 a z uvedeného tak vyplýva, že 30 dňová lehota uvedená v ustanovení jednoznačne nebola zachovaná, čo spôsobuje neplatnosť takto vykonanej dobrovoľnej dražby. Pokiaľ sa však týka námietky žalobcu, že mu neboli doručované písomnosti, túto súd považuje za nedôvodnú. Žalobca ako fyzická osoba nevystupoval v pozícii záložného veriteľa, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva. V jeho prípade došlo počas exekúcie, ktorú on inicioval za účelom splnenia jeho pohľadávky súdnym exekútorom Z.. Ľ. A. zriadené exekučné záložné právo a povinnosťou bolo doručovať všetky písomnosti súdnemu exekútorovi a nie žalobcovi. Súd prvej inštancie taktiež poukázal, že v doručenom dražobnom spise súdu sa nenachádzalo žiadne oznámenie záložného veriteľa vykonávajúceho záložné právo o začatí výkonu záložného práva všetkým záložným veriteľom v zmysle ustanovení , .

6. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , článkami 3 a 4 , ďalej ustanoveniami , , , , , , , , , , ZoDD (Zákona o dobrovoľných dražbách) a ustanoveniami , , , , () . Taktiež poukázal na ustanovenia , , , , , , a .

7. Pokiaľ ide o ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom súd prvej inštancie uviedol, že nie je oprávnený posudzovať závery znaleckého dokazovania v súdom konaní, námietky bolo možné vzniesť v priebehu výkonu záložného práva a súd nie je ani spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Ďalej uviedol, že žalobca namietal ako ďalší dôvod neplatnosti dražby tú skutočnosť, že žalovaný v 4/ rade mal v predmete dražby trvalý pobyt a teda v zmysle § 16 ods. 6 ZoDD najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. V zmysle znaleckého posudku č. XXX/XX L. XX.X.XXXX znalca F.. Z. K. bola hodnota predmetu dražby 68.700,- eur. Nehnuteľnosť bola predaná za cenu 34.950,- eur. Súd vykonaným dokazovaním, a to z vyžiadaných správ a vykonaných lustrácií, potvrdení obce Č.I. zistil, že žalovaný v 4/ rade bol v rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese totožnej s adresou predmetu dražby

a zdržiaval sa tam. Na základe uvedeného je preto zrejmé, že najnižšie podanie nemohlo byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby. Keďže predmet dražby bol žalovanému v 3/ rade predaný za sumy 34.950,- eur a nie za sumu najmenej 51.525,- eur, čo predstavuje tri štvrtiny hodnoty predmetu znaleckého posudku, má súd za to, že došlo v tomto smere k porušeniu ustanovení § 16 ods. 6 ZoDD. Toto porušenie zákonných ustanovení má vplyv na neplatnosť vykonanej dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal, že aplikoval ustanovenie § 16 ods. 6 ZoDD aj na daný prípad, a to aj napriek tomu, že citované ustanovenie hovorí o dlžníkovi, ktorý má mať v predmete dražby alebo opakovanej dražby bytu alebo domu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. V danom prípade trvalý pobyt v predmete dražby mal žalovaný Z. S., ktorý dal predmet dražby do zálohu v prospech dlžníka S. S., čo vyplýva z dražobného spisu a vyjadrení žalovaného v 1/ a 2/ rade. Na zabezpečenie pohľadávky S. S. vyplývajúcej zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 30.6.2003. Aj napriek tomu, že sa jedná o zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá nespadá pod režim spotrebiteľských, jednoznačne vzhľadom na charakter tejto zmluvy, postavenie jej účastníkov vrátane žalobcu a citované zákonné ustanovenia, je potrebné posúdiť tento vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Je preto potrebné pri výklade citovaného zákonného ustanovenia a pri použití analógie , 4, a ustanovenia , aplikovať toto ustanovenie aj na daný prípad. Je potrebné prihliadnuť aj na úmysel zákonodarcu, ktorý má na mysli v rámci ochrany spotrebiteľa aj úmysel zvýšenej ochrany obydlia dlžníka pri realizácii záložného práva veriteľa formou dobrovoľnej dražby, ktoré sa deje bez tzv. ochrany súdu, pretože v tomto prípade ide o stav bez vydaného súdneho rozhodnutia, exekučného titulu, bez preskúmania celej zmluvy, od ktorej si veriteľ odvodzuje svoj nárok. V tejto súvislosti poukázal na dôvodovú správu k citovanému zákonu, v zmysle ktorej vyplýva, že navrhovaná právna úprava len dopĺňa už existujúci model ochrany, ktoré poskytujú ustanovenia o ochrane spotrebiteľa a inštitút dobrých mravov. Nie trhové vzťahy, ale sociálno-trhová základňa bola determinujúcim východiskom pre navrhovanú právnu úpravu, ktorá má svoj ústavný základ v . Poukázal, že súd má mať na zreteli základný účel ochrany - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Má za to, že ak má sudca vec tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak podľa názoru súdu vie ex offo reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak čl. 6 smernice. Poukázal v tejto súvislosti, že tvrdenia žalovaného v 2/ rade o tom, že žalovaný v 4/ rade mal v rozhodnom čase trvalý pobyt mimo adresy predmetu dražby a jeho vyjadrenia a poukázania na ním predložené potvrdenie sú irelevantné, nakoľko skutočnosť, že žalovaný v 4/ rade bol v rozhodnom čase prihlásený na trvalý pobyt na adrese totožnej s adresou predmetu dražby a zdržiaval sa tam, čo preukazujú aj vykonané lustrácie zo strany súdu. Taktiež poukázal, že v danom konaní sa nerieši otázka vedenia exekúcie a súčasného výkonu záložného práva, tieto problémy by mal riešiť v riadne vedenom exekučnom konaní iniciovanom žalobcom súd, kde by sa predával majetok, ktorý je zaťažený záložným právom žalobcu. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vyššie uvedených skutočnosti a citovaných zákonných ustanovení má súd za to, že došlo k porušeniu zákona pri vykonaní dobrovoľnej dražby, čo má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby. Súd zistil, že žaloba bola podaná včas zákonom stanovenej lehote odo dňa príklepu, v danom prípade posledný deň.

8. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení CSP a a keďže súd žalobe vyhovel, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaný v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade.

10. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie ,podľa jeho názoru, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Má za to, že dražba prebehla v súlade s právnymi predpismi a k udeleniu príklepu vydražiteľovi - žalovanému v 3/ rade nedošlo ne o dobrovoľných dražbách v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. V danom prípade však k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách nedošlo. V zmysle ZoDD je najnižšie podanie odstupňované podľa trvalého pobytu dlžníka, nie vlastníka nehnuteľnosti, pričom dlžník nehnuteľnosti nemal hlásený trvalý pobyt, a preto nebol porušený zákonný dôvod. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 24.7.2017 zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

11. Žalovaný v 2/ rade vo svojom odvolaní uviedol okrem iného, že žalobca zo svojej pozície exekučného záložného veriteľa nemohol byť dotknutý na svojich právach tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 21 ods. 2 ZoDD. Záložné právo žalovaného v 1/ rade bolo v katastri nehnuteľnosti zapísané ako prvé v poradí, a teda mal voči všetkým ostatným záložným veriteľom postavenie prednostného záložného veriteľa. Poukázal, že záložný veriteľ pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou, pokiaľ nedá výslovný súhlas exekútorovi na speňaženie predmetu dražby v exekučnom konaní vedenom v neprospech oprávneného, má pri výkone svojho záložného práva a pri uspokojovaní z výťažku dražby prednosť pred takouto osobou, ktorá sa chce z predmetu dražby uspokojiť v exekučnom konaní. Má za to, že súd nesprávne dospel k záveru, že žalovaný v 1/ rade si nesplnil zákonné povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení , , a . Žalovaný v 1/ rade tieto povinnosti z titulu svojho postavenia nikdy nemal, a teda ich ani nemohol porušiť. Má za to, že súd taktiež nezohľadnil a neaplikoval ustanovenie ZoDD. Poukázal taktiež ďalej, že účelom ochrany dlžníka vyplývajúcej z ZoDD, ktorá vyplýva z dôvodovej správy a ochrany vyplývajúcej z ZoDD je to, že sa môže domáhať z dôvodu dotknutosti na svojich právach výlučne dlžník, ak má v predmete dražby hlásený trvalý pobyt (bez ohľadu na to, či je vlastníkom alebo ním nie je). Táto ochrana vyplývajúca z ZoDD neprislúcha vlastníkovi predmetu dražby, ak nie je súčasne splnené, že sám je dlžníkom a má na predmete dražby hlásený trvalý pobyt, resp. ak nie je splnené, že on sám síce dlžníkom nie je, ale dlžník má v predmete dražby hlásený trvalý pobyt. Predmetom v spore však osoba dlžníka bola odlišná od osoby vlastníka nehnuteľností, pričom vykonaným dokazovaním bolo v konaní preukázané, že dlžník nemal v predmete dražby hlásený pobyt. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

12. K odvolaniam žalovaného v 1/ a 2/ rade sa vyjadril žalobca. Uviedol, že sa prikláňa k názorom uvedených dôvodových správach, jednak k a k . Aj podľa jeho názoru sa zmeny týkali predaja na dražbách nehnuteľnosti predstavujúcich obydlie, resp. nehnuteľnosti, kde má osoba prihlásená trvalý pobyt a tieto zmeny boli determinované nie trhovými vzťahmi ale sociálno-trhovou základňou a tá má svoj ústavný základ v SR. Má za to, že na základe vyššie uvedeného je potrebné vykladať extenzívne, t.j., keďže sa týka, resp. úmyslom zákonodarcu pri jeho prijatí bola ochrana obydlia, tak sa vzťahuje na všetky prípady, ktorých je predmetom dražby obydlie, t.j. nehnuteľnosť, v ktorej majú vlastný trvalý pobyt (je jedno, či je vlastník nehnuteľnosti v postavení dlžníka, resp. žalobcu). Podľa jeho názoru má byť v postavení dlžníka vlastník nehnuteľnosti viac, ako dlžník ,chránený záložca, pretože ten nečerpal úver ,iba poskytol ručenie, t.j. ak je chránený zákonom dlžník, ktorý poberal určitý prospech - úver, tak by mal byť ešte viac chránený záložca, ktorého postavenie neprináša žiadny profit, iba nepríjemnosti. Ďalej uviedol, že sám žalovaný v 2/ rade ako vykonávateľ dražby , sa riadil vyššie uvedeným názorom, keď pred uskutočnením dražby zisťoval na centrálnom pracovisku registra obyvateľstva, či vlastník nehnuteľnosti F.. Z. S. nie je na predmetnej nehnuteľnosti prihlásený na trvalý pobyt. Na základe potvrdenia od centrálneho pracoviska zo dňa 6.8.2015, ktoré, ako vyšlo najavo bolo nesprávne, bolo tvrdené, že F.. Z. S. nie je na predajnej nehnuteľnosti prihlásený na trvalý pobyt. Žalovaný v 2/ rade tak vykonal dražbu, pričom ani neaplikoval ustanovenie . Má za to, že F.. Z. S. mal na predmete dražby v čase uskutočňovania dražby trvalý pobyt a teda v zmysle najnižšie podané nemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty predmetu dražby určenej znaleckým posudkom. Najnižšie podanie tak malo byť v zmysle 51,525,- eur, pričom na dobrovoľnej dražbe boli predmetné nehnuteľnosti predané S. Š. za sumu 34.950,- eur. Došlo tak k porušeniu keďže nehnuteľnosti boli predané za nižšiu cenu ako tri štvrtiny hodnoty určenej znaleckým posudkom č. XXX/XX a dražba je aj z tohto dôvodu neplatná. Ďalej poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky 324/2010, 51/2014, ďalej na rozhodnutie Ústavného súdu a poukázal, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vec právne posúdil a vo veci samej aj zákonne rozhodol.

13. K uvedenému vyjadreniu sa opätovne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade, ktorí zotrvali na svojich doterajších vyjadreniach. K tomuto sa taktiež vyjadril žalobca, ktorý taktiež zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

14. Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaní v 3/ a 4/ rade odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení (, , ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení a nasl. , bez nariadenia pojednávania podľa (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení .

16. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, v prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a dodáva .

18. Právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z 29.4.1993, nález Ústavného súdu sp. zn. ).

19. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ustanovení (táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní a ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

20. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd nemusí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky, pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový aj právny základ rozhodnutia ().

21. Ustanovenie dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

22. Odvolací súd tak už iba opakovane konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dalo podrobnú odpoveď na každý argument sporových strán a z jeho odôvodnenia sú zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia. V danom prípade je nesporné porušenie tých ustanovení zákona zákona o dobrovoľných dražbách, na ktoré už podrobne poukázal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí.

23. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel aj ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.

24. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním žalovaných zodpovedá kritériám uvedených v ustanovení § 387 ods. 1, 2,CSP odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

25. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovanými v 1/ a 2/ rade a aj po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového stavu.

26. Odvolací súd sa taktiež stotožňuje s výrokom súdu prvej inštancie v časti o trovách konania, ktoré považuje za vecne správne.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle a . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, odvolací súd bral na zreteľ skutočnosť, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali iba žalovaní v 1/ a 2/ rade, preto odvolací súd vyslovil, že žalobcovi proti žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle ustanovení rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).