Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Co-54-2019.pdf
PDF · 121.96 KB
Case nature
Area
Subarea
43Co/54/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanému O. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom L. XXX/X, XXX XX Z. o zaplatenie 2.714,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/96/2018-110 zo dňa 6. marca 2019 takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/96/2018-110 zo dňa 6. marca 2019 v prvej výrokovej vete m e n í tak, že žalobu zamieta. II. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 8Csp/96/2018-110 zo dňa 6. marca 2019 v druhej výrokovej vete m e n í tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2.714,64 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 05.12.2015 do zaplatenia a žalobcovi voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že dňa 01.10.2018 doručil právny predchodca žalobcu L., a.s.; skrátený názov: L., a.s., R. V. X, XXX XX P. - I., S.: XX XXX XXX, súdu prvej inštancie žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorou sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2.714,64 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa zlúčil so žalobcom v zmysle Projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť L., a.s. ako právny nástupca pokračoval v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ktorým sa rozumeli všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a leasingu QCar. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 14.08.2014 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička 2.800 Eur. Pôžičku sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 81,32 Eur až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.879,20 Eur. Do podania žaloby žalovaná zaplatila sumu 891,56 Eur, čo žalobca preukázal Prehľadom splátok a úhrad. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžnú sumu nezaplatila, preto právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2015 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 29.11.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do podania žaloby žalovaná dlžné splátky neuhradila. Právo právneho predchodcu žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravoval bod 9.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby bol vo výške 2.714,64
Eur. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou (bod 11.2. zmluvných podmienok). Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom Prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 342,94 Eur, si v konaní neuplatnil. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná zaplatiť sumu 3.606,20 Eur (označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“). Uvedenú sumu (istina) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení: Počet splátok 14, Výška splátky 81,32 Eur; Suma splátok (počet*výška) 1.138,48 Eur; Suma po zosplatnení 2.467,72 Eur; Spolu istina 3.606,20 Eur. Keďže žalovaná zaplatila sumu 891,56 Eur, zostala žalobcovi dlhovať 2.714,64 Eur (3.606,20 Eur - 891,56 Eur).
3. Okresný súd vydal platobný rozkaz č.k. 8Csp/96/2018-37 dňa 22.10.2018, ktorým žalobe vyhovel. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor dňa 06.11.2018 v ktorom tvrdila, že ide o spotrebiteľský spor, podľa § 299 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) platobný rozkaz nemal byť vydaný pre neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorú súd skúma ex offo. Žalovaná vzniesla námietku premlčania tvrdiac, že prvá splátka v sume 81,32 Eur mala byť zaplatená dňa 20.09.2014. Podľa priloženého Prehľadu splátok a úhrad, splátky splatné pred 01.10.2015 sú premlčané, keďže žaloba s návrhom na vydanie platobného rozkazu bola súdu prvej inštancie doručená 01.10.2018 z čoho vyplýva, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2015, nezakladá začiatok plynutia premlčacej doby, lebo žalovaná už bola preukázateľne v omeškaní za mesiace jún, júl, august, september 2015. Žalovaná poukázala na ustanovenie § 103 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka tvrdiac, že najmenej splátkou splatnou v júli 2015 začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá v dôsledku zosplatnenia uplynula v júli 2018. Žaloba bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Súčasne poukázala na to, že veriteľ použil nekalé obchodné praktiky. Podľa žalovanej zmluva, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalobcu nemala požadované náležitosti, neobsahovala plnenie, ktoré žalovaná - spotrebiteľka mala poskytnúť žalobcovi a preto bez platného právneho titulu založila na strane žalovanej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
4. Okresný súd uznesením č.k. 8Csp/96/2018-59 zo dňa 20.11.2018 zrušil platobný rozkaz. Žalobca doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu dňa 10.12.2018, v ktorom trval na tom, že žalobu podal včas, vychádzal z toho, že podľa jeho názoru premlčanie dlhu, ktorý bol zosplatnený v súlade s právnymi predpismi nemožno počítať od splatnosti prvej nezaplatenej splátky. Rozhodujúcou pre posúdenie premlčania dlhu je splatnosť tej splátky, ktorá vyvolala zročnosť celého dlhu (právny názor JUDr. F. Sedlačka, Phd. podľa ktorého: "V dôsledku doručenia dôvodnej žiadosti veriteľa o splatenie celej pohľadávky, nastáva strata výhody splátok a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť jednorazovo celý zvyšok dlhu. Ak dlžník svoju povinnosť nesplní, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený vymáhať celý zostatok nesplateného dlhu žalobou. Premlčacia doba vo vzťahu ku celej neuspokojenej pohľadávke začne plynúť od splatnosti nesplnenej splátky, pre ktorú nastala strata výhody splátok.". Žalobca poukázal na čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, v ktorom sa uvádza: „Spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania Splátok pôžičky žiadať od Klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.“ Podľa žalobcu platné právne predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j. na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky.
5. Žalobca uviedol, že ako veriteľ mal právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určil. V tejto súvislosti žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uviedol, že ak nie je preukázané inak, je potrebné považovať za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti, ktorej začne plynúť premlčacia doba podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Žalobca na podporu svojho tvrdenia poukázal aj na aktuálne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, ktorý uviedol, že k zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totižto priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi či toto právo uplatní. K dátumu zosplatnenia žalobca z predpísaných 14 splátok evidoval úhradu necelých 11 splátok, teda žalovaná sa dostala do omeškania s 11. splátkou splatnou dňa 20.07.2015. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 9 bod 9.2 zmluvných
podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.10.2015, pričom 3- ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.10.2018. Žalobca podal žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu pred týmto dňom a preto jeho nárok nie je premlčaný. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s danými tvrdeniami je poľa žalobcu povinný skúmať premlčanie pri každej splátke, ktorá sa stala splatnou jednotlivo. Vo vzťahu k platnosti uzatvorenej zmluvy a údajným neprijateľným zmluvným podmienkami žalobca uviedol, že zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, pričom žalovaná bola s hlavnými parametrami zmluvy riadne oboznámená. Uvedené náležitosti sú doplnené a bližšie špecifikované prostredníctvom zmluvných podmienok, ktoré boli žalovanou riadne podpísané a teda bola s nimi oboznámená.
6. V priebehu konania došlo k zmene strany - žalobcu o čom rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 8Csp/96/2018-89 dňa 15.01.2019, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.01.2019 a namiesto pôvodného žalobcu do sporu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154 so sídlom Mýtna 48, 811 03 Bratislava.
7. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Právny predchodca žalobcu mal pri uzatváraní a plnení zmluvy postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - žalovaná, ktorá neuzatvárala zmluvu o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka). Zmluva bola pripravená vopred na formulári (vrátene zmluvných podmienok), ktorú právny predchodca žalobcu vopred pripravil bez možnosti žalovanej meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Súd preskúmaním zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 53 Občianskeho zákonníka, § 54 Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch podrobil uzavretú zmluvu súdnej kontrole s cieľom určiť, či zmluva a zmluvné podmienky obsahujú náležitosti predpokladané v citovaných zákonných ustanoveniach. Preskúmaním zmluvy súd zistil, že zmluva uzavretá dňa 14.08.2014 splnila náležitosť podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, hoci žalovaná tvrdila, že obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, súd ich nezistil. Zmluvu uzavretú medzi stranami považoval za platnú v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaná nedodržala zmluvu, prestala úver platiť, zaplatila len sumu 891,56 Eur a právny predchodca a žalobcu v súlade so zákonom vyhlásil okamžitú splatnosť úveru dňa 19.11.2015. Okamžitá splatnosť úveru bola uskutočnená v súlade s právom právneho predchodcu žalobcu vyplývajúceho z bodu 9.2 zmluvných podmienok, § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
8. Okresný súd rozhodnutie odôvodnil ust. § 103 OZ v znení účinnom ku dňu 14.08.2014, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Zákonom č. 102/2014 Z.z. bol novelizovaný Občiansky zákonník a ňou stanovená v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinnosť aplikovať na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Novela v tomto znení nadobudla účinnosť dňa 01.04.2015, bez vymedzenia prechodných ustanovení na právne vzťahy založené pred účinnosťou novely, z tohto dôvodu súd od 01.04.2015 predmetné ustanovenie aplikuje na všetky spotrebiteľské právne vzťahy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa aj na právne vzťahy, založené zmluvným typom podľa Obchodného zákonníka (akým je aj zmluva o úvere v tomto spore), aplikujú napríklad ustanovenia ôsmej časti I. hlavy Občianskeho zákonníka, teda všeobecné ustanovenia o záväzkoch, podobne ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, o premlčaní a podobne.
9. Okresný súd uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bolo v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka dohodnuté, že v prípade omeškania s viac než tromi splátkami zároveň, môže poskytovať úveru požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých dlžných čiastok zákazníkom podľa zmluvy o úvere. Z platobnej histórie (Prehľad splátok a úhrad) úveru vyplynulo, že takejto situácii došlo dňa 20.07.2015, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s 11. splátkou splatnou tento deň. Z hľadiska naplnenia podmienok uvedených v čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, kedy musí veriteľ evidovať omeškanie jednej splátky počas doby dlhšej ako 3 mesiace, tak zosplatnenie v prejednávanom spore nastalo vo vzťahu k splátke splatnej 20.10.2015, pričom trojročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.10.2018. Súd konštatuje, že k okamžitému zosplatneniu úveru nedochádza automaticky
po tom, ako sa žalovaná dostala do omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totiž priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či toto právo uplatní, teda či vyzve dlžníka na zaplatenie celého zvyšku dlhu. Pre splatnosť celej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka teda nie je významné, kedy mohol veriteľ dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a či prípadne, kedy dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal. K okamžitému zosplatneniu úveru je totiž potrebný jednostranný adresný hmotnoprávny právny úkon žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), ktorý bol doručený žalovanej, na základe ktorého veriteľ (žalobca, resp. jeho právny predchodca) využil svoje oprávnenie vyplývajúce z bodu 9.2 zmluvných podmienok, t.j. oprávnenie požadovať okamžité predčasné splatenie celej pohľadávky naraz (rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017). Žalobca doručil súdu prvej inštancie žalobu dňa 01.10.2018, čiže včas, súd žalovanou vznesenú námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Z týchto dôvodov súd žalobe žalobcu vyhovel.
10. O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalobcovi ako strane v konaní úspešnej priznal nárok náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
11. Proti rozhodnutiu okresného súdu podala odvolanie žalovaná podľa ust. § 365 ods.1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
12. Žalovaná v odvolaní namietla, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľskú vec, nakoľko Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.08.2014 podpísaná iba zástupcom spoločnosti pôvodného veriteľa obsahuje neprijateľné podmienky, preto podľa § 299 ods.2 CSP nemal byť platobný rozkaz vydaný, pričom neprijateľnosť zmluvnej podmienky mal súd skúmať ex offo. Podľa názoru žalovanej spotrebiteľská zmluva nespĺňala náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázala na to, že podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola žalobcom udaná doba splátok, ktoré predstavovali 60 mesačných splátok po 81,32 Eur mesačne. Konečná splatnosť úveru uvedená v zmluve bola 08/2019 a v predmetnom rozsudku okresného súdu došlo zrejme k preklepu, keď bola uvedená konečná splatnosť august 2018.
13. Žalovaná nespochybnila zistenia okresného súdu, že do omeškania sa dostala s 11-tou splátkou splatnou dňa 20.07.2015, poukázala však na to, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania vychádzal okresný súd z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa priloženého prehľadu splátok a úhrad bolo vykonaných 10 splátok, a to poslednou splátkou dňa 15.06.2015 a nie necelých 11 splátok, ako deklaroval žalobca, nakoľko prvá úhrada vo výške 78,36 Eur bola preúčtovaná a nepriradená ku splátkam úveru a pre žalovanú to bola neznáma úhrada. Každá splátka splatná pred 01.10.2015 sa premlčovala v 3-ročnej premlčacej dobe a tieto splátky sú vzhľadom na dátum podania žaloby 01.10.2018 premlčané. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2015 (v skutočnosti zosplatnenie došlo až pri 15-tej splátke dňa 19.11.2015), nezakladá začiatok premlčacej doby, keďže žalovaná bola preukázateľne v omeškaní za mesiace júl, august a september 2015. Uplatnený nárok tak považovala za nedôvodný v rozpore s ust. § 103 OZ, podľa ktorého začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti, pri využití práva podľa § 565 OZ už splatnosťou nezaplatenej splátky. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v zmysle § 565 OZ, začne plynúť premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky. Dňom nesplnenia tejto splátky začala nanovo plynúť premlčacia doba pre celý zvyšok dlhu, avšak len ak veriteľ aktívne využije svoje právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, t.j. zosplatniť celý zvyšok nesplateného úveru najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a tým uplatniť svoje právo po prvýkrát v súlade so zákonom. Na tomto základe začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ.
14. Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, ktorý tvrdil, že splatnosť pohľadávky nenastáva priamo zo zákona, ale záleží na veriteľovi, či si toto právo uplatní. Upozornila, že premlčanie plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať prvý raz. To znamená odo dňa, keď veriteľ objektívne mohol vykonať všetky úkony potrebné pre úspešné podanie žaloby. Medzi ne z pohľadu § 563 OZ nesporne patrí aj požiadanie dlžníka o plnenie, a to mohol veriteľ urobiť hneď po vzniku dlhu. Je irelevantné, či tak urobil alebo nie. Dôležité je, že tak urobiť mohol, actio nata preto nastane vtedy, keď veriteľ mohol dlh zosplatniť a nie vtedy, keď splatnosť z jeho strany skutočne nastala. Tým že žalobca sa nedomáhal svojho nároku pred
súdom odo dňa 21.07.2015, stal sa dlh premlčaným dňom 21.07.2018. Žalobca podal žalobu na okresný súd až dňa 01.10.2018, čo je 3 roky a 72 dní od začiatku plynutia premlčania podľa § 101 OZ, t.j. od doby, kedy mohol svoj nárok uplatniť po prvý raz.
15. Žalovaná v odvolaní poukázala na nekalé obchodné praktiky pôvodného veriteľa bežne využívané v praxi. Uviedla, že veriteľ neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol vopred pripravený bez možnosti ovplyvniť jej obsah druhou zmluvnou stranou, zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa názoru žalovanej neobsahovala údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru uvedený konkrétnym dátumom, následkom čoho sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, v úverovej zmluve v súlade s § 9 ods.2 písm. i) absentovala výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo rovnako má za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov a v rozpore s legálnym výkladom dôvodovej správy ust. § 9 ods.2 písm. i) ZSÚ, podľa ktorého je potrebné, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy informovaný v akej výške, ako dlho a v akých termínoch je povinný splácať istinu, úroky a iné poplatky. Spotrebiteľská úverová zmluva takéto dojednanie neobsahuje.
16. Na základe uvedeného žalovaná navrhla, aby odvolací súd podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole a aby rozhodnutie okresného súdu zrušil a žalobu zamietol.
17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného pred rozhodnutím odvolacieho súdu nevyjadril.
18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
19. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd: právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli dňa 14.08.2014 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX podľa zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZSÚ“), ktorej súčasťou boli zmluvné podmienky s ktorými sa žalovaná pred podpisom zmluvy oboznámila, čo potvrdila v zmluve a zmluvné podmienky podpísala. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 2.800 Eur, ktorý sa zaviazala žalovaná platiť v splátkach vo výške 81,32 Eur, počtom splátok 60, prvá splátka splatná dňa: 20.09.2014, deň splatnosti 20. deň v mesiaci, termín konečnej splatnosti august/2018, RPMN 27,61 %, fixná ročná úroková sadzba 27,41 %, priemerná hodnota RPMN 18,9 % a celkové náklady spotrebiteľa 2.079,20 Eur. Celková čiastka ktorú mala žalovaná zaplatiť činila 4.879,20 Eur. Žalobca v spore preukázal Prehľadom splátok a úhrad, že žalovaná zaplatila do podania žaloby sumu 891,56 Eur.
20. Právny predchodca žalobcu dňa 19.11.2015 úver zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom zo dňa 29.11.2015 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“.
21. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
22. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
23. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní, ak nie je ustanovené inak.
24. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
25. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ZSÚ), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
27. Podľa § 2 písm. a), b), d) ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
28. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
30. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
31. Podľa § 100 ods.1 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
32. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
33. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
34. Odvolací súd po preskúmaní predloženej veci zistil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku správnym skutkovým zisteniam. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dokazovanie neopakoval ani nedopĺňal. Na rozdiel od okresného súdu však dospel k inému právnemu záveru, a to ohľadom posúdenia premlčania nároku uplatneného žalobou.
35. K námietke premlčania sa počas konania pred súdom prvej inštancie vyjadroval žalobca aj žalovaná a okresný súd pri posudzovaní námietky premlčania aplikoval zhodné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu ako odvolací súd, preto nebolo potrebné v zmysle § 382 CSP vyzývať strany na vyjadrenie sa k aplikácii Občianskeho zákonníka v rozsahu úpravy plynutia premlčacej doby.
36. Okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie vychádzajúce z toho, že žaloba bola podaná pred uplynutím premlčacej doby tým, že pre splatnosť celej pohľadávky v zmysle ust. § 565 OZ nie je významné, kedy mohol veriteľ dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky požiadať najskôr, ale je významné či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a či prípadne kedy dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky skutočne požiadal. Okresný súd zdôraznil, že k okamžitému zosplatneniu úveru je potrebný jednostranný adresný hmotnoprávny úkon žalobcu, ktorý bol doručený žalovanej v zmysle bodu 9.2 zmluvných podmienok. V prejednávanom spore nastalo
zosplatnenie vo vzťahu k splátke splatnej 20.10.2015 a preto podľa záveru okresného súdu 3-ročná premlčacia doba by uplynula až dátumom 20.10.2018.
37. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom, že je v dispozičnej autonómii veriteľa, aby sa rozhodol kedy a ako využije svoje oprávnenie vyzvať dlžníka na zaplatenie celej pohľadávky. Toto oprávnenie veriteľ ani nie je povinný využiť a k zosplatneniu spotrebiteľského úveru pristúpiť nemusí. Ak sa tak však rozhodne, musí postupovať v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý pomerne podrobne upravuje postup, akým je možné docieliť zosplatnenie spotrebiteľského úveru. Z predloženého spisu vyplýva, že veriteľ postupoval správne v zmysle § 565 OZ, keďže v zmysle bodu 9.2 zmluvných podmienok bol oprávnený vyzvať žalovanú na zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky a zároveň že v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ toto právo uplatnil až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením niektorej z nesplatených splátok. Ako okresný súd upozornil, z platobnej histórie úveru vyplynulo, že ku dňu 20.07.2015 sa žalovaná dostala do omeškania s 11-tou splátkou. Pri dodržaní ust. § 53 ods.9 OZ tak mohol veriteľ uplatniť právo zosplatniť úver najskôr k 20.10.2015, ako k tomu správne dospel aj okresný súd.
38. Následne je možné stotožniť sa so záverom okresného súdu, že k zosplatneniu pohľadávky nedošlo ku dátumu 20.10.2018 automaticky, ale došlo k nemu na základe úkonu veriteľa, ktorým bolo Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.11.2015. K zosplatneniu tohto úveru došlo v zmysle predžalobnej upomienky zo dňa 28.09.2015, v ktorej ako dôvod veriteľ uviedol, že do 05.11.2015 nedošlo k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2015. Z uvedeného vyplýva, že tou splátkou, na základe ktorej pristúpil veriteľ k zosplatneniu úveru, bola splátka splatná v mesiaci júl 2015, konkrétne 20.07.2015.
39. Občiansky zákonník upravuje počítanie premlčacej doby v ust. § 103 nielen všeobecne v situácii, kedy je plnenie dohodnuté v splátkach (§ 103, prvá veta OZ), ale konkrétne špecifikuje postup počítania plynutia premlčacej doby v prípade, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v zmysle § 565 (§ 103, druhá veta OZ). Veriteľ nebol povinný pristúpiť k zosplatneniu, ak však k zosplatneniu pristúpil, je premlčanie nutné počítať v zmysle § 103 OZ, druhá veta a nie v zmysle § 103 OZ, prvá veta, ako sa toho domáhal veriteľ.
40. V ust. § 103, druhá veta Občiansky zákonník upravil, že ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh postupom podľa § 565 OZ, vtedy začína premlčacia doba plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pričom tou nesplnenou splátkou je v zmysle § 565 jedna konkrétna splátka, pre nesplnenie ktorej žiada veriteľ zaplatenie celej pohľadávky. Premlčacia doba potom už neplynie iba pre túto konkrétnu splátku, ale pre celý dlh, ktorý sa stal na základe prejavu veriteľa zročným.
41. Tou konkrétnou splátkou, pre nesplnenie ktorej žiadal veriteľ žalovanú o zaplatenie celej pohľadávky, bola splátka splatná ku dňu 20.07.2015. Vyplýva to aj z predžalobnej výzvy veriteľa zo dňa 28.09.2015, kedy výslovne uviedol, že ak do 01.11.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2015, bude oprávnený úver zosplatniť, k čomu následne aj pristúpil, ako to vyplýva z jeho Oznámenia zo dňa 29.11.2015.
42. Paradoxne v prípade, ak by veriteľ nepristúpil k zosplatneniu úveru, premlčacia doba by sa počítala v zmysle ust. § 103 OZ, veta prvá a v takom prípade by sa za premlčané považovali iba tie splátky, ktoré boli zročné 3 roky pred podaním žaloby, t.j. pred 01.10.2015, zatiaľ čo ostatné splátky by premlčané neboli. Keďže však veriteľ pristúpil k zosplatneniu postupom podľa § 565 OZ, zo vzájomnej súvislosti ust. § 565 OZ a § 103 veta druhá OZ vyplýva, že premlčaciu dobu je nutné začať počítať odo dňa zročnosti tej splátky, pre ktorú bolo vyhlásené zosplatnenie a tou splátkou v prejednávanom prípade bola splátka splatná dňa 20.07.2015. Preto premlčacia doba, ktorá je v zmysle ust. § 101 OZ 3-ročná, uplynula ku dňu 20.07.2018 a žaloba bola podaná na okresný súd dňa 01.10.2018, teda už po uplynutí premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu je nárok žalobcu voči žalovanej premlčaný a preto mu súd nemôže priznať právnu ochranu. Záväzok žalovanej voči žalobcovi ostal zachovaný už iba vo forme tzv. naturálnej obligácie.
43. Pokiaľ sa žalovaná v odvolaní domáhala toho, aby odvolací súd preskúmal zmluvu o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na jej tvrdenia o použití nekalých obchodných praktík, s takýmito závermi sa odvolací súd nestotožnil. Z obsahu zmluvy vyplýva, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to vrátane jednoznačného určenia, v akej výške, v akom počte a k akým termínom splátok bola žalovaná zaviazaná. Z obsahu uzavretej zmluvy je možné vyvodiť aj konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, takže za predpokladu, že by nedošlo k uplynutiu premlčacej doby by okresný súd postupoval správne, ak by rozhodol o tom, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi nielen istinu, ale aj príslušenstvo viažuce sa na spotrebiteľský úver.
44. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu ako nepremlčaný nie je v súlade s ust. § 103, veta druhá OZ v spojení s ust. § 565 OZ, preto ho musel podľa § 388 CSP zmeniť tak, že nárok žalobcu v celom rozsahu z dôvodu premlčania zamietol.
45. Odvolací súd rozhodol o trovách konania pred súdom prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanej voči žalobcovi, pretože žalovaná bola v konaní úspešná.
46. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanej voči žalobcovi, pretože žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
47. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).