Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25P-70-2023.pdf
PDF · 107.25 KB
Case nature
Subarea
25P/70/2023
Uznesenie
Okresný súd Senica vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: A. U., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, toho času bytom X., P. XX a P. Q., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým otcovi ukladá povinnosť dočasne prispievať na výživu maloletého dieťaťa P. Q., nar. XX.X.XXXX sumou 100,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Súd dočasne upravuje styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
IV. Súd určuje, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu vedeným pod sp. zn. 25P/62/2023.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého dieťaťa P. Q., nar. XX.X.XXXX podala dňa 29.12.2023 na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha, aby súd dočasne zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, otcovi určil vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur mesačne splatného do 15. dňa v mesiaci na osobný účet matky a súčasne aby súd upravil styk otca s maloletým tak, že styk bude prebiehať každú párnu sobotu vždy za prítomnosti matky v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si dieťa a matku vyzdvihne v mieste ich súčasného bydliska, kde ich po skončení stretnutia dovezie. V návrhu uviedla, že po narodení maloletého P. sa vzťahy v ich partnerstve silno narušili, čo viedlo k tomu, že matka tesne po narodení syna „cestovala" z miesta trvalého pobytu O. XX k jej rodičom do X., kde si vybudovala svoje bývanie spolu s maloletým. Vzťah medzi matkou a otcom bol problematický najmä kvôli alkoholu, ktorému otec holduje aj po narodení syna. Jeho správanie sa rapídne zmenilo, keď matka chcela, aby ich spoločné bývanie bolo viac obývateľné. Pred narodením dieťaťa spoločne bývali v rodinnom dome, ktorého je otec vlastníkom, bolo zariadené primerane pre ich spoločné nažívanie, ale nie pre výchovu dieťaťa. V dome sa šíria plesne na stenách, nie je dobre riešené kúrenie, z kuchyne vedú priamo dvere do dvora, a tým pádom je stále v dome chladno. Keď bola matka so synom dva dni u otca, maloletý sa vždy vrátil nachladnutý. Počas obdobia, čo matka býva u rodičov so synom, otec jej finančne nijako neprispieval, nekupoval synovi oblečenie ani príkrmy. V mesiaci cca. september kúpil športový kočík. Peniaze dá matke do vlastných rúk len keď si ich sama vypýta, v poslednom čase jej nedáva peniaze ani tak, stále vraví, že nemusí prispievať. Náklady na maloletého navrhovateľka v návrhu vyčíslila sumou vo výške 200,- eur, ktorá zahŕňa plienky, ošatenie /nakoľko stále rastie/, príkrmy a detskú drogériu. Maloletý P. je stále kojený, matka kupuje príkrmy, začína podávať aj varenú stravu.
Od novembra 2023 matka začala poberať rodičovský príspevok vrátane rodinných prídavkov. Býva v byte u rodičov, prispieva im na nájom a stravu 100,- eur, ďalšie náklady má spojené s ošatením pre seba a výdavky na hygienu a paušál. Celkové náklady spolu s dieťaťom sú vo výške cca 430,- eur mesačne. Daňový bonus na maloletého si uplatnil otec a synovi ich nesporí ani ich neinvestuje do syna. Otec navštevuje syna vo svojom voľnom čase len občas, niekoľkokrát sa stalo, že bol pod vplyvom alkoholu a veľakrát sa stáva, že má v sebe ešte zostatkový alkohol. Nemá zábrany aj šoférovať, keď je ešte mierne pod vplyvom alkoholu. Stále má potrebu sa matke vyhrážať a urážať jej rodinu, zakazuje jej stretávať sa s druhými ľuďmi, chce riadiť jej život a život ich syna neprimeraným spôsobom. Jeho agresívne správanie sa stupňuje a navrhovateľka nevie predvídať, čoho je schopný. Navrhovateľka má obavy chodiť s maloletým sama po vonku, zistila, že otec maloletého ju sleduje prostredníctvom GPS adresy. Počas jednej jazdy nemal zábrany strhnúť volant v čase, keď boli s maloletým v aute. Z uvedených dôvodov matka žiada súd o vydanie neodkladného opatrenia. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka doložila rodný list maloletého.
2. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25P/62/2023 súd zistil, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. Q., nar. XX.X.XXXX sa na tunajšom súde vedie konanie vo veci samej na návrh matky, ktorá sa domáha zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, otcovi určenia vyživovacej povinnosti vo výške 200,- eur mesačne a úpravy styku otca s maloletým každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 15.00 do 18.00 hod. vždy za prítomnosti matky s tým, že otec si dieťa a matku vyzdvihne v mieste ich súčasného bývania, kde ich aj po skončení stretnutia dovezie. Konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené, vo veci je vytýčený termín pojednávania na deň 19.2.2024.
3. Z rodného listu doloženého k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zistil, že maloletý P. Q. sa narodil dňa XX.X.XXXX matke A. U., nar. X.XX.XXXX a otcovi P. Q., nar. X.X.XXXX.
4. Zo správy kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov doručenej súdu dňa 11.1.2024 vyplýva, že matka s maloletým toho času bývajú so starými rodičmi zo strany matky v 2-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve starých rodičov. Matka má k dispozícii 1 izbu, maloletý tam má postieľku, dostatok oblečenia, hygienických potrieb aj hračiek. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 400,- eur a príspevok na dieťa 60,- eur, iný príjem nemá. Výdavky sú telefón 60,- eur, príspevok rodičom na nájom 100,- eur, plienky pre maloletého 60,- eur, strava cca. 80,- eur. Matka bola podať na otca trestné oznámenie za psychické týranie, od výsluchu na polícii sa otec upokojil, je to asi od 5.1.2024. Naposledy bola matka s maloletým u otca v domácnosti na Štedrý deň, otec sa s maloletým P. hral, všetko bolo v poriadku. Otec sa o maloletého zaujíma, pýta sa, či a kedy si ho môže zobrať. Matka udáva, že v domácnosti otca sa nachádzajú plesne, je tam zima. Z otca má strach, nakoľko ju dlhodobo psychicky týral. Otec býva sám v 1-izbovom rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. V dome bolo zima, otec uviedol, že teraz veľmi nekúri, nakoľko je tam sám. Matka zo spoločnej domácnosti odišla asi cca. pol roka dozadu. V dome sa kúri peletovým palivom, keď tam bol maloletý, vždy bolo zakúrené. Otec podľa jeho vyjadrenia nevie, prečo matka odišla, odmieta obvinenie, že stále pije alkohol, pije príležitostne, nedovolil by si piť alkohol, keď je s maloletým, príp. šoférovať motorové vozidlo. Bol na polícii na výsluchu, nakoľko ho matka aj so starou matkou udali, lebo sa so starou matkou pohádal, chcel viac tráviť s maloletým čas. Otec pracuje vo firme T., X. na dve pracovné zmeny, priemerný mesačný príjem má cca 1.000,- eur, poberá 1x daňový bonus, iný príjem nemá. Výdavky sú hypotéka 280,- eur, elektrina 112,- eur, voda štvrťročne 34,- eur, životná poistka 35,- eur, telefón 50,- eur, strava cca 100,- eur. Na výživné matke pravidelne neprispieva, naposledy okolo Vianoc jej prispel sumou cca 70,- eur až 80,- eur. Matke navrhoval, že by si maloletého bral aspoň na 1-2 hodiny denne, nakoľko je stále dojčený, deň aj hodinu nechal na matke, aby si sama určila podľa režimu maloletého, ale vždy bola nejaká výhovorka z jej strany. Naposledy bol aj so svojou sestrou v domácnosti u matky za maloletým, no necítil sa tam dobre, nakoľko ho starí rodičia zo strany matky nemajú radi. Podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky plesne sa v dome otca nenachádzali, len v jednom rohu v obývacej izbe za gaučom bolo trochu vidno, cítiť po plesniach nebolo nikde. Domácnosť bola na priemernej hygienickej úrovni, v rohoch obývacej izby boli pavučiny, kúpeľňa bola čistá a vykúrená. Ošetrujúcim lekárom maloletého je P.. F., X., maloletý je zdravý, odborné ambulancie nenavštevuje. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté dieťa. Navrhol zveriť maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerane potrebám maloletého.
5. Podľa článku 4 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom
konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
6. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
7. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa § 2 ods. l CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
12. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 330 ods. 1, ods. 2 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
14. Podľa § 24 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine) súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. V prípade maloletých detí možno nariadiť neodkladné opatrenie aj bez návrhu. O nariadení neodkladného opatrenia súd spravidla rozhoduje bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t.j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.
19. Vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti súd v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie vo veci a jeho účelom v danom prípade je len dočasná úprava pomerov maloletého dieťaťa. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo dieťaťa ohrozené. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Ak však súd má k dispozícii skutkové zistenia, že maloletému dieťaťu hrozí ujma na jeho právach, v záujme dieťaťa bude vždy jeho ochrana pred takýmto možným rizikom v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
20. Súd sa oboznámil s obsahom spisového materiálu, najmä so skutočnosťami uvedenými v návrhu a správe kolízneho opatrovníka a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je čiastočne dôvodný, keď bola osvedčená naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa. Súd mal za osvedčené, že rodičia maloletého dieťaťa toho času nežijú v spoločnej domácnosti. Matka udáva, že zo spoločnej domácnosti v rodinnom dome otca maloletého odišla z dôvodu, že tam nie sú vytvorené vhodné podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa (plesne na stenách, zima), tiež z dôvodu správania otca, ktorý matku podľa jej slov psychický týral a požíval alkoholické nápoje v neprimeranom množstve. Matka v súčasnosti býva s maloletým v rodičovskom dvojizbovom byte v X. kde majú k dispozícii samostatnú izbu, ktorá je dostatočne zariadená potrebám maloletého. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výhradne matka, sama znáša aj náklady na jeho starostlivosť. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému P. už je na tunajšom súde vedené konanie vo veci samej, doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z návrhu i správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že otec sa o maloletého zaujíma, údajne prejavil záujem o dosiahnutie dohody s matkou ohľadom stretávania sa s maloletým aspoň v rozsahu niekoľkých hodín, avšak k dohode zjavne neprišlo. Naposledy sa stretol s maloletým na Štedrý deň. Vyživovaciu povinnosť k synovi si otec pravidelne neplní, naposledy matke prispel sumou cca. 70,- eur až 80,- eur okolo Vianoc.
21. Čo sa týka návrhu matky na dočasné zverenie maloletého do svojej osobnej starostlivosti súd uvádza, že v tejto časti nie je dôvodný. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloletému je v súčasnosti zabezpečovaná riadna starostlivosť zo strany matky a je toho názoru, že v danom prípade nie sú dané okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého jeho zverením do osobnej starostlivosti matky, teda že by tu bol potrebný okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia, nakoľko navrhovateľka súdu neosvedčila, že by sa maloletý nachádzal v situácii ohrozujúcej jeho život, zdravie, priaznivý psychický, sociálny vývin či uspokojovanie jeho základných životných potrieb. Súd navyše uvádza, že navrhovateľka dôvody žiadnym spôsobom nepodložila dôkazmi a neosvedčila tak dôvodnú obavu o zdravý vývoj maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie treba chápať ako výnimočný inštitút procesného práva, ktorý
možno aplikovať len za predpokladu, že vec neznesie odklad a je potrebný okamžitý, bezodkladný zásah súdu, pretože bez jeho nariadenia by mohla nastať vážna ujma. Nie je jeho účelom v skrátenom konaní nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému by malo predchádzať riadne dokazovanie na pojednávaní, ktoré pri inštitúte neodkladného opatrenia s poukazom na jeho charakter a krátkosť času nie je možné. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, súd v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
22. V časti návrhu matky na dočasnú úpravu vyživovacej povinnosti otca súd dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, pričom obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Navrhovateľka z dôvodu nevyhnutnej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa v súčasnosti nepracuje a má príjem len zo štátnych dávok, otec je zamestnaný a dosahuje pravidelný príjem. Podľa názoru súdu je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby si aj otec plnil vyživovaciu povinnosť, a to v pravidelných mesačných platbách, pričom je nutná bezodkladná úprava pomerov v časti určenia výživného, vzhľadom na postoj otca, ktorý matke tvrdí, že nemusí nič platiť a okrem zakúpenia športového kočíka a jednorazového výživného matke na syna neprispieva od jej odsťahovania sa k rodičom. Bez okamžitej úpravy výživného by mohlo dôjsť k ohrozeniu zabezpečovania nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa, a to až do času, kým o úprave práv a povinností k maloletému nebude právoplatne rozhodnuté v konaní vo veci samej. Pokiaľ ide o mieru, v akej sa má otec podieľať na plnení vyživovacej povinnosti k maloletému, súd považuje návrh matky na dočasné určenie výživného vo výške 150,- eur mesačne za neprimerané potrebám ročného dieťaťa. Neodkladným opatrením súd upravuje vyživovaciu povinnosť len v nevyhnutnej miere. Poukazujúc na ustanovenie § 366 CMP zákon nedefinuje, čo znamená pojem „nevyhnutná miera“ ani objektívne kritériá, z ktorých je potrebné vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti neodkladným opatrením. Súd má za to, že musí ísť o takú výšku výživného, ktorá dočasne (t.j. dovtedy, kým o výživnom nebude rozhodnuté v konaní vo veci samej po náležitom skúmaní odôvodnených potrieb dieťaťa a schopností, možností a majetkových pomerov rodičov) pokryje všetky nevyhnutné výdavky spojené s uspokojením základných potrieb maloletého dieťaťa (zabezpečenie bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, hygienických potrieb, ošatenia). Otec maloletého sa v súčasnosti nepodieľa na finančnom zabezpečení odôvodnených potrieb maloletého. Otec je v pracovnom pomere, z ktorého dosahuje príjem cca 1.000,- eur, výdavky vyčíslil sumou cca 589,- eur mesačne (hypotéka 280,- eur, elektrina 112,- eur, voda 12,- eur, životná poistka 35,- eur, telefón 50,- eur, strava cca 100,- eur). Matka poberá rodičovský príspevok 400,- eur a prídavok na dieťa vo výške 60,- eur, svoje výdavky vyčíslila celkovou mesačnou sumou 430,- eur, z toho náklady na maloletého 200,- eur (plienky, ošatenie, príkrmy, detská drogéria), bez bližšej špecifikácie, aká suma pripadá na jednotlivé položky z uvedených výdavkov. Pri prešetrení pomerov zo strany kolízneho opatrovníka matka uviedla, že jej výdavky sú 60,- eur na telefón, 100,- eur príspevok rodičom na nájom, 60,- eur plienky pre maloletého, strava cca. 80,- eur, t.j. spolu 300,- eur. Nevyhnutné náklady na maloletého P. teda v súčasnosti predstavujú cca. 150,- eur mesačne (alikvotná časť nájomného vo výške 50,- eur + hotové výdavky na plienky 60,- eur + strava cca 40,- eur). Na základe takto osvedčeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že na zabezpečenie základných potrieb maloletého je primerané uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, a to vo výške 100,- eur mesačne, berúc pritom ohľad na skutočnosť, že príjmové pomery rodičov maloletého zatiaľ neboli preukázané, ako aj na to, že vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obidvaja rodičia, teda aj navrhovateľka, hoci táto si de facto čiastočne plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Takto určená výška výživného bude nateraz spôsobilá pokryť časť nevyhnutných výdavkov na maloletého P., z ktorého dôvodu vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti vyživovacej povinnosti otca zamietol. Súd však zdôrazňuje, že výrok neodkladného opatrenia o rozsahu výživného nijako neprejudikuje obsah meritórneho rozhodnutia, pretože výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa). V konaní vo veci samej, kde budú dôsledne zisťované príjmy a výdavky rodičov, je možné upraviť vyživovaciu povinnosť aj v inej výške, zodpovedajúcej možnostiam a schopnostiam povinného rodiča.
23. Súd považuje za dôvodný aj návrh na dočasnú úpravu styku otca s maloletým P.. Z návrhu matky sú zrejmé jej obavy zo správania otca, poukázala na psychické týranie, vyhrážky, agresívne správanie, prenasledovanie, požívanie alkoholu vo zvýšenej miere. Z uvedených dôvodov matka navrhla stretávanie otca so synom len v jej prítomnosti na dve hodiny každú párnu sobotu, s miestom začatia aj
ukončenia styku v súčasnom bydlisku matky a maloletého dieťaťa. Otec má taktiež záujem o udržiavanie styku s maloletým, avšak tento nebol realizovaný pre údajné výhovorky zo strany matky. Súd má za to, že vzhľadom na narušené vzťahy medzi rodičmi a nemožnosť dosiahnutia vzájomnej dohody rodičov o styku otca s maloletým, dočasná úprava styku je potrebná, aby nedochádzalo k ďalším nedorozumeniam a bol zabezpečený pravidelný styk maloletého s otcom, a tým sa prispelo k budovaniu a udržiavaniu ich vzájomného vzťahu. V prípade úpravy styku súdom potom vyplývajú povinnosti aj rodičovi, ktorý má dieťa u seba (matke), najmä aby dieťa na styk s druhým rodičom riadne pripravil. Obmedzenie styku časovým ohraničením na dve hodiny raz za dva týždne a súčasnou prítomnosťou matky je zdôvodnené jednak útlym vekom dieťaťa, ktoré je dojčené a silno citovo naviazané na matku a jej prítomnosť, keďže matka sa o dieťa od jeho narodenia osobne stará, a tiež pochybnosťami o vhodnosti správania otca a jeho spôsobilosti k zabezpečovaniu riadnej starostlivosti o maloleté dieťa. Zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva a potvrdil to aj otec dieťaťa, že otec bol v dôsledku svojho správania predvolaný na výsluch na políciu, v akej konkrétnej veci súd zatiaľ nemal preukázané, avšak nateraz nemožno vylúčiť, že k určitej forme nevhodného správania zo strany otca skutočne prišlo. Do akej miery sú obavy matky z agresívneho správania otca dôvodné, v akom rozsahu a či vôbec dokáže otec sám zabezpečovať starostlivosť o maloletého P. tak, aby jeho styk so synom mohol byť časom realizovaný v neprítomnosti matky, bude predmetom dokazovania vo veci samej. Neodkladným nariadením súd upravuje styk rodiča s dieťaťom len v nevyhnutnej miere tak, aby bol zachovaný ich vzájomný vzťah aspoň v minimálnom rozsahu a nedochádzalo k vzájomnému odlúčeniu. Súd preto návrhu matky v časti úpravy styku otca s maloletým vyhovel, a to v matkou navrhnutom čase, nakoľko matka je tým rodičom, ktorý najlepšie pozná potreby dieťaťa a jeho denný režim.
24. Súd v zmysle § 330 ods. 1 CSP trvanie neodkladného opatrenia vymedzil časovo do právoplatného skončenia konania vo veci samej o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností vedeným pod sp. zn. 25P/62/2023.
25. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).