Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cob/37/2019

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Viera Zoľáková a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: müller.build s.r.o., so sídlom Blatnica 363, 038 15 Blatnica, IČO: 36 648 710, právne zastúpený AK Dlhopolec s.r.o., Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: MAPIER INVEST, spol. s.r.o., so sídlom Herlianska 547, 093 03 Vranov nad Topľou, právne zastúpený JUDr. Jana Bajužíková, advokátka, so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -177 zo dňa 24.6.2019, takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len “súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 17.000,- eur s 9 % úrokom z omeškania od 10.4.2014 do zaplatenia, na zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur denne od 10.4.2014 do zaplatenia a na trovy konania.

3. Po začatí konania zobral žalobca žalobu späť o zaplatenie istiny 17.000,- eur z dôvodu jej úhrady po podaní žaloby. Naďalej trval na zaviazaní žalovaného na zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania a dohodnutej zmluvnej pokuty spolu vo výške 101.334,44 eur.

4. V priebehu súdneho konania podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žiadal, aby súd prvej inštancie zriadil k trojizbovému bytu č. X nachádzajúcom sa na X. S. v obchodno- administratívnej budove súpisné číslo XXXX vchode č. XX na ulici G. K. N. S. postavenej na parcele č. XXXX, podiel 1/1, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetnej obchodno-administratívnej budovy, k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti XXXXX/XXXXX na pozemku parcely č. XXXX, o výmere 289 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je predmetná obchodno-administratívna budova postavená, všetko zapísaným na LV č. XXXX k.ú. S., ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky z kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2014 vo výške 101.334,44 eur s príslušenstvom. Uviedol, že voči žalovanému sa domáhal zaplatenia sumy 17.000,- eur titulom neuhradenej časti kúpnej ceny a k nej prislúchajúcich zákonných úrokov z omeškania a dojednanej zmluvnej pokuty z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.3.2014 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vedeným na katastrálnom odbore Okresného úradu Piešťany zapísaných na LV č. XXXX a to trojizbového holobytu č. X nachádzajúcom sa na X. S. v obchodno-administratívnej budove súpisné číslo XXXX vchode č. XX na ulici G. K. N. S. postavenej na parcele č. XXXX, podiel 1/1, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXX na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach predmetnej obchodno-administratívnej budovy, spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXX na pozemku parcely č. XXXX, o výmere 289 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorom je predmetná obchodno-administratívna budova postavená. V zmysle kúpnej zmluvy a dodatku č. 1 k nej sa dohodli na kúpnej cene za predmet prevodu vo výške 160.000,- eur bez DPH. Keďže žalovaný kúpnu cenu nezaplatil, domáhal sa žalobca jej zaplatenia žalobou prejednávanou na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. . Žalovaný kúpnu cenu zaplatil až v priebehu súdneho konania a to dňa 2.5.2018 sumu 1.020,- eur a dňa 24.5.2019 sumu 15.980,- eur. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, naďalej si žalobca voči nemu v konaní sp. zn. uplatňuje zákonné úroky z omeškania, a to 9 % ročne zo sumy 17.000,- eur od 10.4.2014 do 2.5.2018, t.j. sumu 6.216,41 eur, 9 % úrok z omeškania ročne zo sumy 15.980,- eur od 3.5.2018 do 24.5.2019, t.j. sumu 1.618,03 eur a súčasne v zmysle článku XI. ods. 6 kúpnej zmluvy aj zmluvnú pokutu vo výške 50,- eur denne od 10.4.2014 do 24.5.2019, t.j. sumu 93.500,- eur. Spolu žalobcom uplatňovaná suma činí 101.334,44 eur. Žalobca má za to, že existujú odôvodnené skutočnosti pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ohrozenie exekúcie vidí v tom, že sa jedná o pomerne vysokú sumu a žalovaný podľa jemu dostupných informácií iným bonitným majetkom nedisponuje. Žalovaný podľa zverejnených údajov za posledných 7 rokov svojho hospodárenia dosiahol 6 x stratu spolu vo výške 608.404,- eur , len 1 x zisk 23.738,- eur. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území Piešťany zapísaných na LV č. XXXX. Uvedené nehnuteľnosti pravdepodobne predstavujú jediný nehnuteľný majetok žalovaného, keďže vlastníctvo iného nehnuteľného majetku žalovaného bolo ako vyplýva z príslušného LV spochybnené, resp. je na druhej strane zaťažené exekučnými záložnými právami. Žalobca je toho názoru, že zabezpečenie jeho pohľadávky je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.

5. Aplikujúc ustanovenia , , , všetko s poukazom na doposiaľ zistený skutkový stav, uvedené zákonné ustanovenia, okresný súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. V konaní bolo preukázané, že strany sporu uzavreli kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností s dohodnutou kúpnou cenou 192.000,- eur s DPH, ktorá mala byť uhradená v 4 splátkach. Dodatkom č. 1 k zmluve strany prejavili vôľu zmeniť článok VII. zmluvy, a to kúpnu cenu, jej splatnosť a spôsob úhrady. Kúpna cena bola Dodatkom dohodnutá na sumu 160.000,- eur bez DPH s tým, že ostatné časti zmluvy sa nemenia. Ak však Dodatkom k zmluve strany zmenili výšku kúpnej ceny, muselo dôjsť aj zmene ohľadom splátok, pretože kupujúci už nemal povinnosť zaplatiť splátky, ktoré spolu činili 192.000,- eur. Dodatkom k zmluve teda strany znegovali ustanovenia kúpnej zmluvy o splátkach. Podľa Dodatku mal žalobca - predávajúci vystaviť kupujúcemu faktúru na kúpnu cenu bez DPH a po vystavení faktúry vznikla kupujúcemu povinnosť platiť. Keďže súd v tomto štádiu súdneho konania nemá k dispozícii faktúru na kúpnu cenu v zmysle Dodatku, nie je možné konštatovať, či a kedy sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením kúpnej ceny a teda nemožno zatiaľ prijať záver, či nároky žalobcu vyplývajúce z omeškania (úroky z omeškania, zmluvná pokuta) sú dôvodné. Existencia peňažnej pohľadávky veriteľa je zatiaľ sporná, preto okresný súd nepovažoval za vhodné zabezpečiť ju vydaním zabezpečovacieho opatrenia podľa návrhu žalobcu.

6. Proti tomuto uzneseniu ako celku podal žalobca včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súdom prvej inštancie uvedené závery vyjadrené v bode 10 odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplývajú zo znenia kúpnej zmluvy, resp. dodatku č. 1 a sú v úplnom rozpore s výsledkami doterajšieho dokazovania ako aj v rozpore s vôľou, resp. úmyslom strán pri dojednávaní ustanovení týkajúcej sa splatnosti kúpnej ceny.

7. Predovšetkým žalobca uviedol, že dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve uzatvorenej dňa 27.3.2014 sa menila len výška samotnej kúpnej ceny uvedená v čl. VII. ods. 1 kúpnej zmluvy vo vzťahu k DPH, takže predmet kúpy stále podlieha režimu DPH, avšak na rozdiel od pôvodného ustanovenia uvedeného v kúpnej zmluve sa žalobca so žalovaným v dodatku č. 1 dohodol na režime tzv. prenosu DPH, teda na povinnosti zaplatiť DPH z tohto obchodného prípadu žalovaným ako kupujúcim. Ostatné ustanovenia kúpnej zmluvy, teda aj článok VII. ods. 2 pojednávajúci o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny v dohodnutých splátkach zostali aj po uzavretí dodatku č. 1 nedotknuté a žalovaný mal povinnosť zaplatiť celú kúpnu cenu najneskôr do 14 dní od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2014, teda do 9.4.2014. Táto skutočnosť je podľa odvolateľa výslovne zdôraznená aj v čl. II. dodatku kde sa uvádza, že zmluvné strany vyhlasujú, že pôvodná kúpna zmluva zo dňa 27.3.2014 zostáva vo všetkých ostatných článkoch nezmenená. Z uvedeného podľa žalobcu bez pochybnosti vyplýva, že dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve

neznegoval ustanovenia kúpnej zmluvy o splátkach a tieto zostali účinné a splatné aj po priatí dodatku č. 1. Vyplýva z nich pri tom len to, že celú kúpnu cenu mal žalovaný zaplatiť najneskôr do 10.4.2014, a to sa pripojením dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve žiadnym spôsobom nezmenila. Žiadne ustanovenie kúpnej zmluvy ani v znení jej dodatku č. 1 podľa žalobcu neustanovuje. Žalovaný má kúpnu cenu uhradiť na základe faktúry žalobcu.

8. S poukazom na uvedené preto žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (zrejme mal žalobca na mysli zabezpečovacieho opatrenia - poznámka odvolacieho súdu) vyhovie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 21.8.2019. K tomu sa stotožnil s rozhodnutím prvoinštančného súdu, a ktoré žiadal potvrdiť. Uviedol, že dôvody uvádzané žalobcom sú len hypotetického charakteru, keď žalovaný vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti, ktoré prenajíma a prenájom má aj v predmete svojej činnosti. Zároveň mal za to, že vydanie zabezpečovacieho opatrenia by prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobca ako budúci predávajúci sa zaviazal, že nehnuteľnosti nebudú zaťažené inými ťarchami, pričom túto nehnuteľnosť aj napriek tomu zaťažil v poradí tretím záložným právom, čím podľa žalovaného porušil vzájomnú dohodu zmluvných strán čo je v rozpore s dobrými mravmi a ich zmluvnými dojednaniami. V ďalšom žalovaný poukázal na skutočnosť, že pôvodná zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahovala žiadne sankčné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty pre žalovaného. Žalovaný taktiež dôvodil tým, že žalobca mu má vystaviť daňový doklad, a to faktúru bez DPH, k čomu nedošlo, a teda podľa názoru žalovaného nemôže byť v omeškaní aj s ohľadom na konanie samotného žalobcu.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach v dôvodoch podaného odvolania podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a podľa v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne opraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložne právo sa zriadi vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení, čo je odôvodnené v príbuznosti oboch inštitútov, ktoré oba slúžia na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu pre prípad, že by mohla byť exekúcia ohrozená. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby bolo osvedčené také správanie žalovaného, ktoré môže zakladať odôvodnenú hrozbu zmarenia výkonu exekúcie uplatňovanej pohľadávky.

16. Hoci z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné, je podľa odvolacieho súdu nutné, aby bola osvedčená existencia reálnej obavy, že prípadná exekúcia v prípade, ak bude žalobca v konaní vo veci samej úspešný, bude ohrozená. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle a nasl. . Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie.

17. Žalobca v tomto smere v návrhu argumentuje vysokou sumou uplatnenou v tomto konaní ako aj tým, že podľa jemu dostupných informácii žalovaný okrem predmetného bytu iným bonitným majetkom nedisponuje. Rovnako žalobca poukazuje na to, že žalovaný v priebehu posledných 7. rokov dosiahol 6 x stratu svojho hospodárenia a len 1 x zisk, pričom strata mnohonásobne prevyšovala zisk. S týmto jeho tvrdením sa nemožno stotožniť, nakoľko zabezpečiť záložným právom možno podstatne širší majetok než len nehnuteľnosti, pričom ak by aj predmetný byt žalovaný predal, znamená to iba zmenu formy majetku z nehnuteľného majetku na majetok hnuteľný, ktorý je rovnako spôsobilý na zabezpečenie. Prípadné speňaženie nehnuteľného majetku samo o sebe ešte neznamená zhoršenie vymožiteľnosti žalobného návrhu, keď naviac zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom nevyplýva skutočnosť, že by sa žalovaný pokúšal predmetný byt predať. Aj keď výšku uplatnenej pohľadávky po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti istiny nemožno považovať za zanedbateľnú exekúcia predajom nehnuteľností je len jednou z foriem výkonu exekúcie a je výlučne na úvahe súdneho exekútora akou formou vykoná exekúcia vzhľadom na formu a rozmanitosť majetku žalovaného aký spôsob núteného výkonu zvolí. V danom prípade je podstatná len existencia takéhoto majetku bez ohľadu na jeho formu.

18. Odvolací súd sa rovnako stotožnil so záverom súdu prvej inštancie spočívajúcim v tom, že existencia peňažnej pohľadávky veriteľa je zatiaľ sporná, a preto ho nie je vhodné zabezpečiť vydaním zabezpečovacieho opatrenia, keď za tohto stavu pri absencii iných okolností, ktoré mohli nasvedčovať tomu, že žalovaný sa s cieľom zmariť prípadnú exekúciu pohľadávky zbavuje svojho majetku, potom žalobcom tvrdený nedostatok iného nehnuteľného majetku žalovaného (okrem bytu, na ktorý žiadal zabezpečovacím opatrením zriadiť vo svoj prospech záložné právo) sám o sebe splnenie zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nezakladá. Samotná existencia pohľadávky, avšak spočívajúcej len v úrokoch z omeškania a zmluvnej pokuty uplatnenej z dôvodu, že žalovaný uhradil podľa žalobcu kúpnu cenu za túto nehnuteľnosť oneskorene, totiž bez ďalšieho nezakladá splnenie predpokladov pre vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď tieto nemajú s úspešnosťou prípadnej budúcej exekúcie žiadnu vecnú súvislosť, ale naopak zo správania žalovaného, ktorý uhradil v celosti požadovanú kúpnu cenu (aj keď podľa tvrdenia žalobcu oneskorene) nemožno vyvodiť, že by sa vyhýbal splneniu svojej zmluvnej povinnosti. Zároveň treba zdôrazniť, že na to, aby posudzované úkony mohli založiť existenciu bezprostrednej hrozby zmarenia exekúcie je nevyhnutné, aby tieto úkony mali s vymáhanou pohľadávkou priamu, vecnú súvislosť, teda je nevyhnutné, aby išlo o také správanie dlžníka, ktoré možno (aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti) považovať za reakciu dlžníka na vznik prípade aspoň blížiacu sa splatnosť predmetnej pohľadávky. To však v danom prípade, kedy žalovaný ako dlžník uhradil celú istinu splnené nie je, pričom pokiaľ sa žalobca domáha sankcií za jej oneskorenú úhradu spočívajúcich v úrokoch z omeškania, resp. zmluvnej pokuty je potrebné uviesť, že podľa dodatku mal žalobca ako predávajúci vystaviť žalovanému ako kupujúcemu faktúru na kúpnu cenu bez DPH, čo však zrejme neurobil, keď túto skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie ani nenamieta, resp. nepredložil súdu ani v podanom odvolaní dôkaz preukazujúci, že túto faktúru ako účtovný doklad vystavil, čím nesplnil zmluvnú povinnosť, na ktorú sa zaviazal dodatkom ku kúpnej zmluve, čo samo o sebe môže vyvolať pochybnosti o jeho poctivých zámeroch, resp. v konaní v rozpore s poctivým obchodným stykom. Po zohľadnení tejto skutočnosti prichádza v úvahu uplatnenie moderačného práva na posúdenie výšky zmluvnej pokuty v prípade, ak by sa aj preukázalo, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou tohto svojho záväzku z kúpnej zmluvy a dojednanie o zmluvnej pokute pre tento prípad je platné. To však už bude úlohou súdu prvej inštancie posúdiť v konaní vo veci samej s tým, že dokazovanie presahuje rámec procesného konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia.

19. Po posúdení všetkých relevantných skutočností na základe obsahu spisu dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že v preskúmanej veci neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a preto uznesenie, ktorým súd prvej inštancie podaný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu zamietol, ako vecne správne potvrdil ( ).

20. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania a o ich výške rozhodne v súlade s súd prvej inštancie v zmysle , .

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).