Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/112/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej sudkýň JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: X... X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. B. č. XXX, proti žalovanému: X.. B. S., W. o ochrane osobnosti, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 26. marca 2019 č.k. - 170 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie"), takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepripustil zmenu na strane žalovaného, zastavil konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania vo v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami , , , , , 256 ods. 1 a (zákon číslo v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“). 1.1. Dôvodil tým, že v priebehu konania bolo súdom prvej inštancie zistené, že žalovaný zanikol ku dňu 10. 11. 2017 (správne malo byť 30. 11. 2017) a za nástupcu žalovaného, ako súdneho exekútora, od 01. 12. 2017 bol menovaný súdny exekútor X.. V. S.. Žalobca s poukazom na uvedené skutočnosti naďalej trval na podanej žalobe proti právnemu nástupcovi žalovaného. Konštatoval, že v predmetnej veci z hmotnoprávneho hľadiska predmetom konania je žaloba o ochranu osobnosti. Zánikom subjektu na strane žalovaného došlo k strate procesnej subjektivity. Dospel k záveru, že nejde o singulárnu sukcesiu v podobe prechodu parciálnych konkrétnych práv žalovaného na základe právnych vzťahov žalovaného a iného subjektu. Súd tak s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti návrh na zmenu žalovaného zamietol. 1.2. Ďalej uviedol, že zánikom činnosti súdneho exekútora zanikol žalovaný. Súdny exekútor X.. V. S. bol už ako existujúci súdny exekútor ustanovený za nástupcu odvolaného žalovaného v činnosti vykonávajúcej podľa Exekučného poriadku. Prevzatím exekučného spisu žalobcu tak neprešla na nástupcu zodpovednosť voči žalobcovi z titulu ochrany osobnosti. Súdny exekútor je osobitý subjekt. Fyzická osoba po zániku exekučného úradu na seba nepreberá práva a povinnosti súdneho exekútora. Súdny exekútor vykonáva činnosť vo verejnoprávnom záujme a v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“) ide o výkon verejnej moci. V prípade zásahu do osobnostných práv niekým, kto realizuje činnosť štátu majú občianskoprávne sankcie postihovať štát. Len vo výnimočnom prípade vybočenia z realizácie činnosti štátu by občianskoprávne sankcie postihovali priamo osobu konajúcu za štát. Dospel k záveru, že nebolo preukázané osobitné výnimočné pochybenie. Pôvodný žalovaný nebol vo veci pasívne vecne legitimovaný od samotného začiatku sporu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie konanie podľa zastavil, pretože žalovaný zanikol ako subjekt, a vo veci nie je možné ďalej konať. Za iných okolností (existencia

žalovaného), by súd žalobu zamietol v dôsledku neexistencie pasívnej legitimácie žalovaného (procesné podmienky).

2. Uzneseniu súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca. Namietal, že na zastavenie konania nie je žiadny zákonný dôvod. Zodpovednosť žalovaného stále trvá. Žalovaný mal vykonávať svoju činnosť len v medziach Exekučného poriadku. Namietal, že žalovaný tak nepostupoval, čím sa dopustil protiprávneho konania v zmysle § 50 a nasl. Exekučného poriadku. Namietal, že v tomto smere sa aj jeho výnimočné pochybenie vynímalo z povoleného výkonu verejnej moci nepovoleným vybočením. Tvrdil, že bude úlohou súdu toto vybočenie posúdiť a prijať voči žalovanému primeranú sankciu. Namietal tiež výrok o náhrade trov konania dôvodiac, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, spôsobil mu ujmu a ešte mu majú byť priznané trovy konania, čo odporuje všetkým zásadám spravodlivosti a objektívnosti konania. Žiadal uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové rozhodnutie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (, ), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia , viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (, ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žaloval súdneho exekútora X.. B. žalobou na ochranu osobnosti. V priebehu konania súd prvej inštancie zistil, že súdny exekútor bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky č.k. zo dňa 23. 10. 2017 v zmysle § 16 ods. 2 písm. a/ Exekučného poriadku odvolaný z funkcie na vlastnú žiadosť s účinnosťou od 30. 11. 2017. Za nástupcu vymenovala Slovenská komora exekútorov súdneho exekútora X.. V. S., so sídlom exekútorského úradu Q.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby sa vyjadril, či naďalej trvá na podanom návrhu a ak áno, voči komu, keďže žalovaný subjekt zanikol. Žalobca vo svojom podaní uviedol, že trvá na podanom návrhu voči právnemu nástupcovi žalobcu. Následne žiadal vo svojom ďalšom podaní označiť ako žalovaného X.. B. S. ako fyzickú osobu. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením. S uznesením súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, napadol ho odvolaním dôvodiac, že nebol dôvod na zastavenie konania.

7. Podľa , ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

8. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

9. Podľa má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. Súd prvej inštancie správne zamietol návrh na zmenu žalovaného subjektu, pretože dôvodom zániku procesnej subjektivity žalovaného na právneho nástupcu neprešli konkrétne práva žalovaného. Uvedenú skutočnosť ani žalobca v odvolaní nenamietal. Odvolací súd sa však stotožnil aj so záverom súdu prvej inštancie, že fyzická osoba po zániku exekučného úradu na seba nepreberá práva a povinnosti súdneho exekútora. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie správne zamietol

konanie v zmysle . Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov uznesenia ďalej iba poukazuje ( ).

11. Odvolací súd, stotožniac sa so záverom súdu prvej inštancie, na zdôraznenie tejto správnosti iba poukazuje na skutočnosť, že fyzická osoba si môže uplatniť niektoré z nárokov uvedených v , ale iba ak je tu subjekt, ktorý za neoprávnený zásah do osobnosti zodpovedá. Týmto subjektom môže byť iná fyzická osoba, právnická osoba alebo štát. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu osobnosti je najosobnostnejšie právo, ktoré je spojené s konkrétnou fyzickou osobou, ktorá svoje osobnostné práva nemôže prevádzať na iného a smrťou neprechádzajú na jej právneho nástupcu. 11.1.V danej veci žalobca podal žalobu voči žalovanému, ktorého označil X.. B. S., súdny exekútor, H.: XXXXXXXX, Exekútorský úrad, V. 2, K.. Súdny exekútor pri výkone svojej činnosti má postavenie verejného činiteľa ( Exekučného poriadku), čo zdôraznil aj Ústavný súd SR, ktorý v uznesení sp.zn. zo dňa 02.05.2012, okrem iného uviedol aj, že „súdny exekútor má pri výkone exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku, ktorého ustanovuje, že exekútor je štátom určenou splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí.“ Na súdneho exekútora boli prenesené určité právomoci štátu, tieto vykonáva v mene štátu a preto nemôže niesť zodpovednosť za rozhodnutia ako fyzická osoba.

12. Vzhľadom na uvedené preto nemožno žalovať súdneho exekútora v súvislosti s výkonom jeho funkcie ako fyzickú osobu. Fyzickú osobu nemožno stotožňovať s orgánom verejnej moci, na čele ktorej fyzická osoba stojí, pretože ide o dva celkom odlišné a samotné subjekty s celkom rozdielnou zodpovednosťou, ale tiež preto, že ani nedôvodná či neoprávnená výčitka organizácie ako právnickej osoby nezakladá zásah do osobnostných a osobných práv jej členov. Preto ani z hľadiska ochrany ústavne zaručeného základného práva na ochranu cti a dobrého mena nemožno uvedené dva subjekty zlučovať a navzájom zamieňať (Uznesenie ÚS ČR sp.zn. zo dňa 17.06.1999).

13. K námietke žalovaného, že v tomto smere sa výnimočné pochybenie súdneho exekútora vynímalo z povoleného výkonu verejnej moci nepovoleným vybočením a preto by mal byť postihovaný ako fyzická osoba, odvolací súd uvádza, že musí ísť o taký exces, ktorým osoba reprezentujúca štát, svojim konaním vybočila z rámca plnenia svojich služobných povinností. Odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, že preskúmaním spisu nebolo takéto jeho pochybenie preukázané. Vzhľadom na to nemohla prejsť zodpovednosť priamo na X.. B.a S., ako fyzickú osobu, po zániku jeho funkcie súdneho exekútora.

14. Žalovaný zanikol, čím stratil procesnú subjektivitu, ktorá je procesnou podmienkou. Na právneho nástupcu žalovaného, vzhľadom na výsostne osobnostný charakter predmetu konania, z hmotnoprávneho hľadiska neprešli subjektívne práva jeho predchodcu. Procesnou podmienkou je určitá procesná danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v súlade s ustanovením tak, že úspešným v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh ).