Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-141-2019.pdf
PDF · 106.93 KB
Case nature
Subarea
25Co/141/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej sudkýň JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: 1/ O. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. L. XXXX/X, XXX XX W., 2/ X. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. L. XXXX/X, XXX XX W., 3/ H. K.. nar. XX. XX. 1964, bytom O. L. XXXX/X, XXX XX W., 4/ K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. L. XXXX/X, XXX XX W., proti žalovaným: 1/ OTP Banka Slovensko, a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ OTP Faktoring Követeléskezelő Zártkörűen Működő Részvénytársaság, so sídlom Mozsár utca 8, Budapešť, Maďarsko, IČO: 01-10-043876, 3/ OTP Faktoring Slovensko, s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 730 008, právne zastúpený JUDr. Peter Grom, advokát so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, 4/ Auctioneer, s.r.o., so sídlom Špitálska 61, 811 08 Bratislava, IČO: 45 881 014, právne zastúpený JUDr. Peter Grom, advokát so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, 5/ Blackside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 48 191 515, právne zastúpený advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 05 Bratislava, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, určení neplatnosti postúpenia pohľadávky z úverovej zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie") zo dňa 25. júna 2019 č.k. 15Csp/86/2019 - 107 (ďalej len „uznesenie súdu prvej inštancie"), takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov v prvom až štvrtom rade na nariadenie neodkladného opatrenia, p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov v prvom až štvrtom rade na nariadenie neodkladného opatrenia a zaviazal ich na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2, § 328 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 1.1. Dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Žalobcovia dostatočne neosvedčili nutnosť úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobcovia poukázali na dobrovoľnú dražbu, ako na porušenie ich ústavných práv, pričom samotný začiatok dobrovoľnej dražby vychádza z porušenia ich povinností ako dlžníkov. Výkon dobrovoľnej dražby nie je porušením ústavných práv, ak je vykonávaná v súlade so zákonom. Nepredložili žiadne listinné ani iné dôkazy o tom, že pomery medzi stranami musia byť bezodkladne upravené, že výkon dražby je nezákonný. Zastal názor, že namietanie iba zlej výšky znaleckého ohodnotenia nehnuteľnosti, a tým poukazovanie na nutnosť úpravy práv pomerov medzi stranami, nie je dôvodom na vydanie neodkladného opatrenia. Neosvedčili ani dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia a iba poukázanie na začatie konania o určenie bezúročnosti zmluvy a určenie jej neplatnosti a poukázanie na spleť rozhodnutí rôznych súdov, nie je vôbec dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcom nehrozí taká ujma, ktorej riešenie by bolo neodvratné, nakoľko majú stále možnosť domáhať sa určenia neplatnosti dražby a preto dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili nutnosť úpravy pomerov medzi stranami. Poznamenal, že nie je zrejmé, z akého
dôvodu sa nariadenia neodkladného opatrenia dožadujú i žalobcovia v treťom a štvrtom rade, keď títo nie sú v žiadnom právnom vzťahu ani s jedným so žalovaných.
2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadli odvolaním žalobcovia v prvom až štvrtom rade. Namietali, že v predmetnom konaní súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že na základe vykonaných dôkazov prišiel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietali, že dopodrobna opísali skutkový stav, osvedčili nutnosť úpravy pomerov medzi stranami a poukázali na konanie žalovaných, ktoré má vplyv na ohrozenie vlastníckeho práva žalobkyne v prvom rade. Namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď žiadali úverovú zmluvu od veriteľa. 2.1. Majú za to, že súd prvej inštancie vychádzal z neprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdili, že deň postúpenia pohľadávky žalovaným OTP Banka Slovenska a.s. nebol možný z prístupných dokumentov vecne a správne identifikovať, správne pomenovať postupníka, ktorý bol vecne legitimovaný v danej veci konať na základe platnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Namietali, že na základe vyhlásenia úveru za predčasne splatný odo dňa 04. 10. 2010 až do podania žaloby dochádzalo zo strany žalovaných k viacerým rozporuplným tvrdeniam, ktoré boli nejednoznačné, zmätočné, klamlivé vyvíjajúce na nich nátlak. Uviedli, že žalobkyňa v prvom rade z dôvodu zlej finančnej situácie nevedela uhradiť celú sumu, preto sa dohodli na následnom splácaní formou splátkového kalendára, kde na základe dohody uhrádzali naďalej dlh v splátkach bez omeškania platieb. 2.2. Na základe splátkového kalendára a ústnej telefonickej dohody žalobkyňa v prvom rade plnila platby z úverovej zmluvy pre OTP Factoring Slovensko s.r.o. až do dňa 04. 04. 2018, kedy im bolo doručená žiadosť o splatenie celej dlžnej sumy vo výške 73 822,41 eura. Zároveň jej bol doručený list od spoločnosti Auctioneer s.r.o., ktorý obsahoval výzvu na umožnenie obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby. Tvrdili, že dôvod na tento úkon nemali, pretože splátky boli odosielané každý mesiac. Rovnako neboli oboznámení, z akého dôvodu pristupujú k výkonu záložného práva formou dražby, či sú v omeškaní, nebola v ňom vyčíslená suma predstavujúca výšku istiny a výšku príslušenstva, ale iba suma 73 822,41 eura a tiež nebol uvedený časový priestor na prípadné uhradenie dlžnej sumy. 2.3. S poukazom na vyššie uvedené sú toho názoru, že súd prvej inštancie na podklade dôkazov vykonaných v konaní mal dostatočne preukázané splnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia. Vzhľadom k tomu navrhujú, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.K odvolaniu žalobcov v prvom až štvrtom rade sa vyjadril žalovaný v prvom rade, ktorý konštatoval, že pre nesplácanie úveru žalobcom v prvom rade, žalovaný vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou k 11. 11. 2010. V roku 2011 pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalobcom žalovanému v druhom rade. V zmluve o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že nebudú zasielať dlžníkom oznámenie o postúpení pohľadávky, ale tieto bude naďalej vo vlastnom mene a na účet žalovaného v druhom rade vymáhať žalovaný v prvom rade, t.j. pôvodný veriteľ. Postúpenie pohľadávky nebolo v zmluve o úvere vylúčené a právny poriadok ho umožňuje. Žalovaný v prvom rade vylúčil, že by sa postúpením pohľadávky zmenil jej obsah, zmenil sa iba veriteľ. V čase podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky bolo omeškanie žalobcov v rozsahu 183 dní, v čase oznámenia to už bolo 267 dní. Dodal, že predmetný zmluvný vzťah nepodlieha zákonu číslo 129/2010 Z.z., nakoľko bol uzavretý pred jeho účinnosťou, v roku 2007 a ide o úver zabezpečený nehnuteľnosťou, čo ho z tohto zákona vylučuje. Namieta okolnosti uzavretia úverovej zmluvy tvrdené žalobcami, namieta nečestný postu a zanedbanie odbornej starostlivosti. Je toho názoru, že zmluva o úvere bola uzavretá platne, na jej základe bolo bankou plnené, úver poskytnutý žalobcom bol skonzumovaný. 3.1.K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný v prvom rade poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných dražbách“), v zmysle ktorého môže osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd o určenie neplatnosti dražby. Existuje teda inštitút, ktorý zabezpečí ochranu práv a právom chránených záujmov žalobcov, pričom do práv iných oprávnených subjektov
- záložného veriteľa, zasiahne tento inštitút menej, než by tomu bolo pri nariadení neodkladného opatrenia a nariadenie neodkladného opatrenia by bolo v rozpore s princípom proporcionality a efektívnosti. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení sp.zn. PL ÚS 23/14, podľa ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a vlastníkovi veci potom patrí právo na ochranu vlastníckeho práva žalobou o neplatnosť
dobrovoľnej dražby. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp.zn. 3Cdo/156/2009 z 29. 03. 2010. 3.2.Namieta neprípustnosť žaloby podľa § 137 písm. d/ CSP, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť, aby sa žalobca domáhal sporovom konaní určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva alebo realizácii dobrovoľnej dražby. 3.3. K tvrdeniu žalobcov o cene nehnuteľnosti sa nevie vyjadriť, pričom táto cena uvedená v znaleckom posudku je iba podkladom na zistenie skutočnej trhovej ceny. 3.4. Poukázal na skutočnosť, že v celom texte mimoriadne obsažnej žaloby žalobcov, sú namietané všetky možné pochybenia žalovaného v prvom rade, ale je diskrétne opomenutá hlavná povinnosť žalobcu, pri ktorej plnení by žiadny spor nebol vznikol, a tou je jednoduchá a morálne nespochybniteľná, všeobecná povinnosť vrátiť to, čo si požičal.
4.Žalovaný v piatom rade sa vyjadril k odvolaniu žalobcov písomným podaním. Tvrdil, že žalobcovia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neuviedli žiadne relevantné skutočnosti a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a preto považoval tento návrh za nedôvodný. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a plne sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Uviedol, že žalobcovia v odvolaní proti uzneseniu, namietajú tie isté skutočnosti, ktoré už uviedli v žalobe a v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Tiež neuviedli, aké konkrétne práva mali byť podľa ich názoru porušené nesprávnym postupom súdu. Poukázal na to, že z úverovej zmluvy nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými a nevykonanie tohto dôkazu nemá vplyv na rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia. Má za to, že žalobcovia nepoukazujú na žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázali odvolacie dôvody, neuvádzajú aké konkrétne dôkazy súd vykonal a akým spôsobom ich vykonaním dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tiež nepoukazujú na konkrétny právny predpis alebo ustanovenie, ktoré súd nesprávne aplikoval na prejednávaný prípad, resp. v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci.
5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 355 ods. 1, § 359 CSP), a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6.Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7.Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa podaním žaloby súdu prvej inštancie domáhali určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky zmluvy o splátkovom úvere č. 007/4001/07 SU, neplatnosti zmluvy podľa CSP, určenia že je úver bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníku, určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácií výkonu záložného práva, určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby, určenia neplatnosti dražby a nariadenia neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby. Súd prvej inštancie v prvom rade napadnutým uznesením rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8.Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9.Civilný sporový poriadok umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej úpravy pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ je toto právo ohrozené je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Pojem osvedčenie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia znamená dokazovanie. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesu dokazovania.
10.Odvolací súd preskúmal žalobu žalobcov a následné napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že zamietnutie návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia je vecne správne, rozhodnutie aj v dostatočnej miere po právnej a skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že navrhovatelia neodsvedčili dôvodnosť vydania neodkladného opatrenia, a iba poukázanie na začatie konania o určenie bezúročnosti zmluvy a určenie jej neplatnosti a poukázanie na spleť rozhodnutí rôznych súdov nie je vôbec dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na správnosť dôvodov uznesenia súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11.Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie je možné nariadiť len v dvoch prípadoch a to v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Tieto podmienky vzniku potreby nariadiť neodkladné opatrenie nemožno generalizovať. Súd bude vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ opísať skutočnosti, hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. danom konaní súd skúmal dôvody týkajúce sa návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
12.Navrhovatelia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali na dobrovoľnú dražbu ako na porušenie ich ústavných práv. Ako ďalší dôvod uviedli odhad hodnoty nehnuteľnosti, ktorý bol stanovený nižšie ako pôvodná hodnota nehnuteľnosti ku dňu podpisu zmluvy o záložnom práve, ďalej že veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky. Potreba bezodkladne upraviť pomery je podľa názoru navrhovateľov z toho dôvodu, že žalovaný v piatom rade nemôže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone záložného práva, a teda existuje reálna hrozba, že žalobcovia prídu o strechu nad hlavou. Ďalšie dôvody žalobcov uvádzané v žalobe sa týkajú samotného konania vo veci samej, preto sa nimi bude súd prvej inštancie zaoberať v konaní o predmete konania. 12.1.V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je samostatný návrh o ktorom súd rozhoduje osobitne bez ohľadu na rozhodnutie vo veci samej. Rovnako aj v prípade nariadenia, resp. zamietnutia návrhu tento nemá vplyv na úspech resp. neúspech rozhodnutia vo veci samej. Vzhľadom na uvedené preto nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcov, ktorými namietali postúpenie pohľadávky žalovaným OTP Banka Slovenska a.s. novému veriteľovi, nakoľko preverenie správnosti tohto postupu je predmetom konania vo veci samej. Odvolací súd k námietke žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie iba poznamenáva, že rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nie je rozhodnutím vo veci samej, pri rozhodovaní o návrhu nie je zo strany súdu potrebné vykonávať dokazovanie tak, ako je to vo veci samej. Súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje na základe ich návrhu, skutočností uvedených v
tomto návrhu a vyhodnotení splnenia zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z tohto dôvodu námietku žalobcov, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy, považuje za účelovú a neopodstatnenú.
13.V danej veci odvolací súd konštatuje, že je nesporné, že žalobcovia podali súdu prvej inštancie neskutočne rozsiahlu žalobu (46 strán), v rámci ktorej žiadali nariadenie neodkladného opatrenia. V celej žalobe je citovaných nespočetne veľa rozhodnutí súdov, ale nie je v nej konkretizovaná žiadna konkrétna zmluvná podmienka, ktorá by mala byť neprijateľná a z ktorého dôvodu by mala byť zmluva bezúročná a bez poplatkov. Žalobcovia v celej žalobe iba všeobecne, bez akejkoľvek konkretizácie na nimi uzavreté zmluvy o úvere a o záložnom práve, tvrdili, že tieto zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Nie je v nej však ani jedna zmluvná podmienka konkrétne špecifikovaná dôvodom jej neplatnosti. Iba všeobecné konštatovania, že zmluva obsahuje hrubé porušenie práv spotrebiteľa, či zmluvné podmienky sú v hrubom nepomere, nie je dostačujúce na konštatovanie neplatnosti zmluvných podmienok, resp. ich neprijateľnosti. Citovať rozhodnutia súdov, taktiež bez ich nadväznosti na danú spornú vec, je nedostatočné pre konštatovanie porušenia povinností pri uzatváraní zmluvy zo strany žalovaného v prvom rade. 13.1. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia spravidla nevykonáva žiadne dokazovanie a vychádza iba zo skutočností tvrdených žalobcami v podanom návrhu. Keďže v danom prípade žalobcovia síce v rozsiahlej žalobe uviedli, že zmluva o úvere a zmluva o záložnom práve je neplatná pre neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vôbec nekonkretizovali, navyše ani nepredložili súdu prvej inštancie zmluvu o úvere, ktorú vyhlasujú za neplatnú z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolaciemu súdu preto nie je jasné a zrejmé, ako mohli žalobcovia posúdiť zmluvné podmienky jednotlivých zmlúv, keď tieto nemali k dispozícii. Aj z tohto dôvodu je potrebné konštatovať, že žalobcovia neosvedčili skutočnosti potrebné pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami, teda nebola splnená základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia. 13.2. V neposlednom rade odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, kedy žalobcovia konkrétne nezdôvodnili návrh, ktorý musí byť jasne a presne formulovaný. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby, resp. návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu. Žalobcovia neuviedli skutočnosti, na základe ktorých si uplatňujú svoj nárok v rozsahu, ktorý by umožňoval jeho jednoznačnú individualizáciou, teda nevymedzili predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich skutočností v návrhu plní žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia (§ 150 CSP). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkaznými bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Žalobcovia majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia. Prívlastok „skutkové“ slúži na zvýraznenie, že nejde o tvrdenia právne. Strany nemajú povinnosť vyjadrovať sa k právnemu posúdeniu veci, teda k otázkam aplikácie určitého právneho predpisu na nimi tvrdený skutkový stav a k otázkam jeho interpretácie. Označenie právnej skutočnosti iba názvom právneho inštitútu (bez skutkovej identifikácie), má povahu právneho tvrdenia, ktorého predloženie je síce vhodné, nie však nevyhnutné samo o sebe je nedostatočné. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako aj v odvolaní proti rozhodnutiu síce označili skutočnosti, ktoré považujú za protizákonné, avšak tieto tvrdenia nedostatočne odôvodnili. Citovanie zákonných ustanovení a rozhodnutí súdov samo o sebe nie je dostačujúce pre odôvodnenie napádaných skutočností. Žalobcovia neuviedli žiadne konkrétne dôvody, v ktorých toto porušenie vidia, nepredložili ani dôkazy o svojich tvrdeniach, teda predmetnú úverovú zmluvu, či splátkový kalendár, na ktorý sa odvolávajú. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Keďže žalobcovia v podanom návrhu neuviedli takmer žiadne konkrétne skutočnosti, súd prvej inštancie nemal inú možnosť, ako tento návrh zamietnuť.
14. V danej veci žalobcovia až v podanom odvolaní uvádzajú konkrétne zmluvné podmienky, ktoré považujú za neprijateľné. Odvolací súd aj v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj na ustanovenie § 383 podľa ktorého, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Žalobcovia nemôžu v odvolaní dopĺňať rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe. Vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Ide teda o preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia v konaní o predmete konania tak, ako bol vymedzený v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Neprípustnosť tejto dispozície je logická, pretože ak by ju súd umožnil, znamenalo by to, že prieskum, ktorý má uskutočniť odvolací súd, sa stáva irelevantným, pretože nepodstatným sa stal doterajší procesný postup, ako aj napadnuté rozhodnutie. Doplnenie rozhodujúcich skutočností v odvolacom konaní nemôže odvolací súd pripustiť, pretože týmto pripustením by nevedel preskúmať rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože tento tieto skutočnosti k dispozícií v čase rozhodovania nemal. V predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, navrhovatelia nekonkretizovali jednotlivé zmluvné podmienky a dôvody, pre ktoré by mali byť neplatné, neuviedli skutočnosti potrebné pre bezodkladnú úpravu pomerov medzi stranami sporu. Vzhľadom na uvedené sa preto odvolací súd týmito tvrdeniami žalobcov, uvedených až v podanom odvolaní, nezaoberal a nemohol ich zohľadniť.
15. Záverom odvolací súd dodáva, že v žalobcovia sa v danej veci domáhajú určenia neplatnosti postúpenia pohľadávky zmluvy o splátkovom úvere č. 007/4001/07 SU, neplatnosti zmluvy podľa CSP, určenia že je úver bezúročný a bez poplatkov, určenia neplatnosti použitia neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníku, určenia neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácií výkonu záložného práva, určenia neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby, určenia neplatnosti dražby a v rámci tohto konania sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia. Z uvedenej žaloby teda jednoznačne vyplýva, že v danej veci nejde o nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by bolo konaním vo veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje vec samu. Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Iba v tomto prípade je súd povinný skúmať z hľadiska jeho obsahových náležitostí, resp. vád a v prípade neúplnosti a nezrozumiteľnosti návrhu je povinný vyzvať navrhovateľa na doplnenie alebo opravu návrhu. V danom prípade, však vzhľadom na petit žaloby, o takýto prípad nejde. 15.1. V prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej (t.j. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaný spolu so žalobou vo veci samej), postupuje súd podľa ustanovenia § 327 CSP, podľa ktorého sa ustanovenia CSP o odstraňovaní vád podania nepoužijú. Súd prvej inštancie preto nebol povinný vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. jeho doplnenie konkretizáciou, podľa neho, vadných zmluvných podmienok.
16. Skutočnosti, tvrdené žalobcami v podanej žalobe, ako aj platnosť postúpenia pohľadávky, či platnosť úverovej zmluvy, ako aj ďalších určovacích nárokov, budú predmetom prieskumu a posúdenia súdom prvej inštancie v konaní o tejto žalobe, vo veci samej. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na zmätočnosť, nejasnosť a neurčitosť samotného žalobného návrhu, keď žalobcovia sa na jednej strane domáhajú absolútnej neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, na druhej strane sa domáhajú určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
17.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie po rozhodnutí vo veci samej samostatným rozhodnutím.
Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).