Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_19Csp-168-2018.pdf
PDF · 94.51 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/168/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČ: 043 55 211, Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, pr. zast.: JUDr. Katarína Hegedüsová, advokátka v Bratislave, proti žalovanému: Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, S. (bez adresy), o 100 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 100 € s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 29.09.2015 do zaplatenia.
II. Žaloba sa zamieta v časti o zaplatenie 12 € a 3 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 100 € od 29.09.2015 do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 78,58 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu 20.08.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výrokoch I a II a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovanému poskytol právny predchodca žalobcu, spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35852453 (ďalej len „pôvodný veriteľ“), na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z XX.XX.XXXX uzatvorenej cez stránku www.minipozicka.sk spotrebiteľský úver vo výške 100 €. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť spolu s celkovými nákladmi za úver vo výške 28 € (teda spolu 128 €) do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru, čo ale napriek upomienkam, za ktoré právny predchodca žalobcu vyúčtoval 12 €, neurobil.
2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 29.06.2019 postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.
3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania [§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].
A. Skutkový stav
4. Na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 CSP, a skutočností známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: výpis z českého obchodného registra (č. l. 5 a 6), zmluva o úvere (č. l. 7), všeobecné podmienky poskytnutia úveru - verzia 8, platnosť od 04.06.2015 (č. l. 10 až 12 rub), ustálil tento skutkový stav:
5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecné podmienky poskytnutia úveru, č. l. 10 až 12 rub). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o úvere č. XXXXXX, č. l. 7).
6. Dňa 24.08.2015 odoslal žalovaný ako spotrebiteľ prostredníctvom internetovej stránky www.minipozicka.sk návrh zmluvy o úvere č. XXXXXX (nesporná skutočnosť; zmluva o úvere, č. l. 7, bod 10. všeobecných podmienok poskytovania úveru, č. l. 10 rub).
7. Návrh zmluvy obsahoval o. i. tieto ustanovenia:
„Veriteľ sa na žiadosť spotrebiteľa zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový úver… a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100 EUR, t. j. zaplatiť celkovú čiastku 128 EUR… Spotrebiteľ podaním žiadosti…, ako aj následne uzavretím zmluvy žiada veriteľa o poskytnutie úveru… … Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatiť celkovú čiastku do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru… … Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať…“
8. Relevantné ustanovenia všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 10) zneli takto:
„05. Písomná forma. Vzhľadom na to, že komunikácia medzi spotrebiteľom a veriteľom… je realizovaná použitím elektronických komunikačných prostriedkov, pričom komunikácia zo strany spotrebiteľa je zabezpečená a možná iba s použitím prihlasovacích údajov, je táto komunikácia porovnateľná s komunikáciou v písomnej forme… … 07. Registrácia. Spotrebiteľ je oprávnený kedykoľvek… vykonať registráciu na webovskej stránke a vytvoriť si svoje užívateľské konto zabezpečené používateľským menom a heslom… … 08. Využívanie webovskej stránky. Spotrebiteľ je oprávnený využívať webovskú stránku 24 denne a 7 dní v týždni. … … 10. Žiadosť o úver a uzavretie zmluvy. V procese vytvárania žiadosti o úver si spotrebiteľ volí v rámci veriteľom poskytnutého úverového rámca výšku úveru a jeho splatnosť… Žiadosť o úver predstavuje návrh na uzavretie zmluvy v zmysle §43 a nasl. Občianskeho zákonníka… Zmluva je uzavretá vygenerovaním elektronickej verzie spotrebiteľovi v užívateľskom profile spotrebiteľa, a to iba po schválení odoslanej žiadosti o úver spotrebiteľa veriteľom… … 11. Poskytnutie úveru. … Zmluvou sa veriteľ zaväzuje… poskytnúť spotrebiteľovi… úver… prevodom na účet spotrebiteľa… … 18. … Veriteľ upozorní spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď e-mailom… alebo v jeho užívateľskom profile… alebo SMS správou… alebo písomne na adresu spotrebiteľa (ďalej len upomienka). Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku…“
9. Pôvodný veriteľ prijal vyššie opísaný návrh zmluvy takisto cez stránku www.minipozicka.sk a poskytol žalovanému 100 € prevodom na jeho účet (nesporné skutočnosti).
10. Po zmene právnej formy pôvodného veriteľa zo spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť v roku 2015 (údaje známe súdu z obchodného registra) došlo k zápisu cezhraničného zlúčenia pôvodného veriteľa so žalobcom, ktorý tým zmenil aj svoju právnu formu na európsku akciovú spoločnosť (SE - societas europaea) (výpis z českého obchodného registra, č. l. 5).
11. Žalovaný doposiaľ zo svojho dlhu nič nezaplatil (nesporná skutočnosť).
B. Právne posúdenie
12. Preskúmavanou zmluvou o úvere pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver v sume a za podmienok uvedených v časti A. tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal úver vrátiť spolu s úrokmi. Takto vymedzený predmet zmluvy potom zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť peňažné prostriedky uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu o úvere v rámci svojej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Z absencie údajov v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva o úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Žalovaný sa tým zároveň považuje za spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľom v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a pôvodný veriteľ za tzv. iného veriteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. v tomto prípade nejde o spotrebiteľský úver, pretože úver sa mal splatiť do 28 dní, teda v lehote nepresahujúcej tri mesiace. To však neznamená, že vzťah medzi zmluvnými stranami nepodlieha aj citovanému zákonu. Na tzv. iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa totiž podľa § 24 ods. 1 vzťahujú niektoré vybrané ustanovenia tohto zákona.
13. Medzi tieto ustanovenia patrí aj § 9 ods. 1, ktorý vyžaduje, aby mala zmluva písomnú formu. Súd preto skúmal, či zmluva o úvere spĺňa túto požiadavku.
14. Keďže ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 1 ods. 8), na vzťah medzi zmluvnými stranami sa použije aj § 40 ods. 4 OZ, podľa ktorého písomnú formu možno považovať za zachovanú, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
15. Zo zisteného skutkového stavu a bodu 05 všeobecných podmienok a vyplýva, že komunikácia medzi spotrebiteľom a pôvodným veriteľom sa uskutočňovala „použitím elektronických komunikačných prostriedkov“. Táto komunikácia bola „zabezpečená a možná iba s použitím prihlasovacích údajov“. Z bodu 07 všeobecných podmienok ďalej plynie, že prihlasovacími údajmi boli používateľské meno a heslo. Pomocou týchto údajov bolo možné vykonať registráciu na webstránke www.minipozicka.sk a tieto údaje zároveň slúžili na zabezpečenie prístupu k užívateľskému kontu (bod 07). Užívateľské konto po prihlásení potom umožňovalo podať návrh na uzavretie zmluvy podľa bodu 10 všeobecných podmienok. Zmluva sa považovala za uzavretú vygenerovaním jej elektronickej verzie v užívateľskom konte.
16. Podľa názoru súdu vyššie uvedený spôsob uzatvárania zmluvy o úvere zodpovedá § 40 ods. 4 OZ. Je nepochybné, že právne úkony strán (návrh zmluvy a jeho prijatie) boli uskutočnené elektronickými prostriedkami cez webstránku www.minipozicka.sk, ktorú bol žalovaný oprávnený využívať „24 denne a 7 dní v týždni“ (bod 08 všeobecných podmienok). Takýto elektronický prostriedok, ktorý v sebe zahŕňa neustále dostupné a zabezpečené užívateľské konto, potom podľa názoru súdu umožňuje zachytiť obsah právnych úkonov. Užívateľské konto, do ktorého je prístup možný len prostredníctvom prihlasovacích údajov známych tomu, kto ho založil, zároveň umožňuje určiť osobu, ktorá právny úkon urobila, teda na jednej strane spotrebiteľa, ktorý toto konto využíva, a na druhej strane prevádzkovateľa webstránky, teda veriteľa.
17. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalovaný po vytvorení užívateľského konta požiadal pôvodného veriteľa o poskytnutie úveru odoslaním návrhu zmluvy o úvere dňa 24.08.2015, ktorý pôvodný veriteľ akceptoval tým, že vygeneroval elektronickú verziu zmluvy v užívateľskom konte žalovaného. Tým došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v písomnej forme tak, ako to požaduje § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 40 ods. 3 a 4 OZ.
18. Vzhľadom na to, že zmluva spĺňala ostatné náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z., v rozsahu uplatniteľnom na vzťah medzi stranami, žalovanému vznikla povinnosť vrátiť poskytnutý úver za
podmienok dohodnutých v zmluve o úvere, a to žalobcovi, pretože ten sa v zmysle § 69a ods. 1 v spojení s § 69aa ods. 8 OBZ stal právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia.
19. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania (úver sa stal splatným 21.09.2015), žalobcovi patrí podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. aj nárok na úrok z omeškania zo sumy úveru, a to vzhľadom na úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnú v čase omeškania žalovaného v sadzbe 5,05 % ročne. Keďže žalobcom uplatňovaný úrok z omeškania v ročnej sadzbe 8,05 % presahuje zákonnú sadzbu, súd mu úrok z omeškania priznal len podľa zákonnej sadzby a až od dátumu požadovaného žalobcom spolu s istinou tak, ako je uvedené vo výroku I.
20. Okrem spomenutej prevyšujúcej časti úroku z omeškania je nedôvodný aj žalobcom uplatňovaný nárok na zmluvnú pokutu 12 € za upomienky.
21. V prvom rade treba uviesť, že zmluvnú pokutu možno podľa § 544 ods. 1 OZ dohodnúť len pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti.
22. Žalobca v žalobe skutkovo vymedzil svoj nárok na zmluvnú pokutu v podstate tak, že žalovanému zaslal tri upomienky. Takto vymedzenému nároku potom zodpovedá ustanovenie bodu 18 všeobecných podmienok, ktoré zakotvuje právo veriteľa požadovať od spotrebiteľa vo forme zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3 eur za každú upomienku. Dohodnutá zmluvná pokuta sa tak viaže nie na porušenie povinnosti žalovaného, ale na zaslanie upomienky, čo je v každom prípade právom veriteľa. Tomuto právu veriteľa však nezodpovedá žiadna právna povinnosť na strane žalovaného. Žalovanému totiž v danej veci nevzniká po prijatí upomienky žiadna osobitná povinnosť, (splatnosť úveru bola dohodnutá jednorazovo). Zaslanie upomienky za okolností prejednávanej veci nevyvoláva žiadne právne účinky a obsah právneho vzťahu medzi stranami sa zaslaním upomienky nijako nemení. Takáto dohoda o zmluvnej pokute potom nie je v súlade s § 544 ods. 1 OZ, v dôsledku čoho treba bod 18 všeobecných podmienok považovať podľa § 39 OZ pre rozpor so zákonom za neplatný.
23. Aj keby však súd prijal názor, že napriek jasnému jazykovému vyjadreniu (§ 35 ods. 2 OZ) mali strany v úmysle zmluvnou pokutou dohodnutou v bode 18 všeobecných podmienok sankcionovať omeškanie žalovaného (a nie zasielanie upomienok), žalobe žalobcu by nebolo možné vyhovieť, pretože by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
24. Aby bolo možné priznať dodávateľovi nárok uplatňovaný zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie zmluva obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu medzi stranami, teda tzv. neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 OZ). Výnimkou sú situácie, keď ide o podmienky týkajúce sa hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny a podmienky individuálne dojednané.
25. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta sa zakladá na bode 18 všeobecných podmienok. Už aj z povahy zmluvnej pokuty ako nároku akcesorického k hlavnému nároku vyplýva, že nemôže byť hlavným predmetom zmluvy (tým je napokon poskytnutie úveru). Bod 18 všeobecných podmienok sa preto tiež nijako netýka primeranosti ceny. Toto kritérium sa viaže priamo len na hlavný predmet zmluvy a nemôže sa týkať zmluvnej pokuty, pretože ide o sankciu, ktorej z povahy veci nezodpovedá žiadne protiplnenie. V prejednávanej veci je tiež zrejmé, že zmluva je vzhľadom na formu svojho vyhotovenia typickou štandardizovanou formulárovou zmluvou, ktorej obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ vopred ovplyvniť. Ustanovenie bodu 18 je obsiahnuté vo všeobecných podmienkach, ktoré už zo svojej povahy nemôžu byť individuálne dojednané. Navyše platí prezumpcia, že zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, ibaže dodávateľ preukáže opak (§ 53 ods. 2 OZ). V danej veci pritom žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by bola zmluva uzatvorená so žalovaným individuálne (konštatovanie o individuálnom dojednaní v zmluvnej dokumentácii z tohto pohľadu nepostačuje - porov. § 132 ods. 2 CSP). Za takýchto okolností treba skúmať zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti.
26. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty treba vziať do úvahy v prvom rade kritérium primeranosti, ktoré vyplýva z § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že neprimerane vysoká sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa nemôže požívať súdnu ochranu.
27. Z formulácie bodu 18 vyplýva, že veriteľovi vzniká nárok na zmluvnú pokutu za každú jednu upomienku, pričom forma a frekvencia týchto upomienok závisí výlučne od voľby veriteľa. Veriteľ upozorní spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru buď emailom alebo v jeho užívateľskom profile alebo SMS správou alebo písomne na adresu spotrebiteľa. Paušálny poplatok 3 € za jednu upomienku ale vôbec nezohľadňuje spôsob zaslania upomienky. Je nepochybné, že zaslanie upomienky jej zverejnením v užívateľskom profile spotrebiteľa nemôže so sebou prinášať náklady v takejto sume. Táto suma je neprimeraná aj v prípade zaslania upomienky v listinnej forme. Zmluvná pokuta tak nezohľadňuje hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. V tomto smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia povinností je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie, kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa (porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). V dotknutom ustanovení to tak nie je. Navyše, nárok na zmluvnú pokutu by veriteľovi vznikol vždy pri každej jednej (aj neodôvodnenej - pozri bod 22 vyššie) upomienke zaslanej podľa jeho vôle, čo len sotva možno považovať za primeraný spôsob zabezpečenia nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi na zaplatenie dlžnej sumy zohľadňujúci rozsah a intenzitu porušenia (pozri v tomto zmysle tiež rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 9Co/284/2016, bod 24). Takáto zmluvná pokuta potom predstavuje pre dodávateľa neprimerané zvýhodnenie vo vzťahu k spotrebiteľovi, čím sa narúša rovnováha, ktorú v spotrebiteľských vzťahoch požaduje § 53 ods. 1 OZ.
28. Vzhľadom na vyššie uvedenú analýzu je zrejmé, že bod 18 všeobecných podmienok by bol aj pri alternatívnom posúdení ustanovením, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby za to zaplatil neprimerane vysokú sankciu. V zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ by preto išlo o neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ), a preto nárok, ktorý z nej žalobca odvodzuje, by nebolo možné priznať ani v takomto prípade.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu (100 : 12, t. j. 89,29 % : 10,71 %) tak, že mu priznal nárok na náhradu 78,58 % trov konania (výrok II).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.