Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu D.. G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. 5, XXX XX Y. - Z., proti žalovaným 1/ Hexen, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 25/39, 960 01 Zvolen, IČO: 47 515 481, 2/ Hebiss, s. r. o., so sídlom Lučenecká cesta 2266/6, 960 96 Zvolen, IČO: 36 784 524, 3/ Daynight, s. r. o., so sídlom Heydukova 23, 811 08 Bratislava - Staré Mesto, 4/ P. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/X, XXX XX Z. H., v konaní o zaplatenie 6.200,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -164 zo dňa 18. 12. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil povinnosť žalovaným 1/ až 4/ zaplatiť žalobcovi sumu 2.600,- € s príslušenstvom a zmluvnú pokutu vo výške 400,- € (výrok I.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), z o s t á v a nedotknutý.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovaným 1/ až 4/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.600,- € s príslušenstvom (výrok I.) titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke peňažných prostriedkov uzavretej dňa 18. 02. 2016, ktorú uzavreli žalovaní so žalobcom, (ďalej v texte „zmluva o pôžičke“), ako aj zmluvnú pokutu vo výške 400 € , a vo zvyšku ohľadne nároku na náhradu škody za obdobie od 19. 06. 2016 do 14. 09. 2017 žalobu zamietol.

2. Okresný súd uzavrel, že predmetom konania bol záväzkový právny vzťah, z ktorého vznikli vzájomné práva a povinnosti dlžníkov a veriteľa. Veriteľovi vzniklo predovšetkým právo na plnenie od dlžníkov a dlžníkom vznikla povinnosť splniť záväzok. Konštatoval, že zodpovednosť za omeškanie nastáva porušením primárnej záväzkovej povinnosti plniť včas. Pri omeškaní dlžníka má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Úroky dohodnuté pri peňažnej pôžičke treba zásadne odlišovať od úrokov z omeškania. Uvedené úroky sú odplatou za užívanie predmetu zmluvy (peňazí), pri úrokoch z omeškania sa jedná o sankciu za omeškanie. Preto aj spôsob výpočtu výšky uvedených typov úrokov sa odlišuje.

3. Okresný súd z obsahu žaloby ustálil, že predmetom konania je jednak suma 2.600,- €, ktorá pozostáva z nesplatenej pôžičky, 400,- € ako zmluvná pokuta a vo zvyšku išlo o nárok na zaplatenie paušalizovanej náhrady škody vo výške 200,- € za obdobie od 19. 06. 2016 do 14. 09. 2017, teda 16 mesiacov po 200,-

€, ktorá náhrada bola podľa zmluvy splatná za každý, čo i len začatý mesiac, v ktorom sa žalovaní ocitli v omeškaní (dlžníci sa ocitli v omeškaní od 19. 06. 2016).

4. V predmetnom spore bolo zrejmé a nepochybné, že žalovaní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi pôžičku v lehote splatnosti nesplnili, dostali sa tým teda do omeškania, preto mal žalobca nárok podľa voči dlžníkom na zaplatenie úrokov z omeškania. Okresný súd konštatoval, že ak by aj žalobcovi bola spôsobená škoda tým, že žalovaní boli v omeškaní so zaplatením pôžičky, mal by žalobca právo voči žalovaným na náhradu škody. Totiž zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle nezbavuje dlžníka prípadnej zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku omeškania vznikla. V danom prípade žalobca ani netvrdil a ani nepreukazoval, že by mu v dôsledku omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu vznikla akákoľvek škoda, resp. ani súdu neozrejmil, v čom mala táto škoda spočívať. A ak by aj veriteľovi akúkoľvek škoda s omeškaním žalovaného plniť peňažný dlh vznikla, funkciu paušalizovanej náhrady škody v tomto prípade plnia úroky z omeškania, ktoré súd veriteľovi voči dlžníkovi priznal a len keby prípadná škoda nebola týmito úrokmi z omeškania krytá, mohla by byť veriteľovi priznaná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal okresný súd za to, že dojednanie strán sporu o paušalizovanej náhrade škody je absolútne neplatné pre rozpor so zákonom, konkrétne a zároveň v konaní ani nebolo preukázané, že by boli splnené všetky podmienky na priznanie akejkoľvek náhrady škody veriteľovi.

5. Nad rámec vyššie uvedeného okresný súd uviedol, že v časti dojednania paušálnej odmeny (paušálnej náhrady škody) a zmluvnej pokuty je zmluva jednostranne výhodná pre žalobcu, ktorý má splnenie záväzku zabezpečené viacerými zabezpečovacími inštitútmi - úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou a ešte aj paušalizovanou náhradou škody, a to v neprospech žalovaných, pričom výška paušálnej náhrady škody je neprimerane vysoká vzhľadom k výške poskytnutej pôžičky. Z týchto dôvodov preto okresný súd rozhodol tak, že žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a priznal žalobcovi len sumu vo výške poskytnutej pôžičky, t. j. vo výške 2.600,- € a zmluvnú pokutu vo výške 400,- €. Dohoda o zmluvnej pokute je súčasťou zmluvy, má písomnú formu, je v nej určená výška pokuty, spôsob jej určenia a je v nej uvedená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Vzhľadom na to, že žalovaní 1/ až 4/ neuhradili svoju pohľadávku riadne a včas, dostali sa do omeškania, preto žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania v zmysle , vo výške 5 % ročne, ktorých výška je stanovená v súlade s Nariadením vlády SR č. .

6. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle (ďalej v texte „CSP“).

7. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ až 4/, ktoré odôvodnili tým, že okresný súd mal technický problém v elektronickej podateľni, keďže dňa 17. 12. 2018 o 20.03 hod. bola odoslaná a aj úspešne prijatá správa s názvom „všeobecná agenda“ od veriteľa Mgr. G. D., t. j. žiadosť o odročenie pojednávania naplánovaného na deň 18. 12. 2018, napriek tomu k odročeniu pojednávania nedošlo. Uvedená elektronická žiadosť nebola v elektronickej podateľni spracovaná podľa oznámení p. D., preto pojednávanie bolo uskutočnené bez účasti dotknutých strán. Doklad o úspešnom doručení bol zaslaný na email G..I.@G.> dňa 19. 12. 2018.

8. Žalovaní 1/ až 4/ ďalej v odvolaní doplnili, že dohoda zúčastnených strán - odklad zo strany veriteľa bol poslaný na základe už avizovanej dohody o vysporiadaní dlhu, ktorá bola v minulom roku dohodnutá a aj písomne potvrdená zmluvnými stranami 17. 12. 2018 s tým, že veriteľ mal poslať späťvzatie návrhu na Okresný súd v Rimavskej Sobote. S poukazom na vyššie uvedené sú toho názoru, že okresný súd nemal aktuálne informácie od zúčastnených strán, čím vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, preto je daný odvolací dôvod v zmysle . Navrhli, aby krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/ až 4/ uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. S odvolacími dôvodmi sa nestotožňuje, nakoľko dňa 17. 12. 2018 prostredníctvom elektronickej podateľne zaslal súdu v konaní Žiadosť o prejednanie veci na pojednávaní v jeho neprítomnosti. Uvedenú žiadosť podal z dôvodu zaneprázdnenosti a nemožnosti osobne sa zúčastniť predmetného pojednávania. Nežiadal o odročenie pojednávania z dôvodov, na ktoré poukazujú žalovaní, naopak očakával prejednanie veci v jeho neprítomnosti bez ohľadu na skutočnosť, či sa žalovaní alebo ktorýkoľvek z nich pojednávania zúčastnia

alebo nie. So žalovanými ani s ktorýmkoľvek z nich sa pred konaním nedohodol na podaní spoločnej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu pokračovania v rokovaní o mimosúdnom urovnaní alebo z iných dôvodov. Nemá vedomosť o akomkoľvek inom vážnom dôvode pre odročenie pojednávania, ktoré sa konalo dňa 18. 12. 2018, odročenie nenavrhoval a nenavrhli ho ani žalovaní, čo ani netvrdia. Námietka žalovaných v rozsahu chyby na strane elektronickej podateľne je preto podľa neho zmätočná až nezrozumiteľná a niet dôvodu na ňu prihliadať.

10. Žalobca ďalej v písomnom vyjadrení uviedol, že ak žalovaní namietajú, že bola uzatvorená dohoda strán o mimosúdnom vysporiadaní záväzkov v priebehu roka 2018, ktorá mala byť potvrdená podpismi strán, k takejto dohode nedošlo a ani k dohode o späťvzatí žaloby v predmetnej veci. Zdôraznil, že žalovaní ani žiadny zo žalovaných zároveň na základe uplatneného nároku doposiaľ nič neplnili, a to ani sčasti. Takáto dohoda preto nimi ani predložená byť nemohla a takýto dôkaz teda ani vykonať nemožno. Žalovaným v prípade, ak by takáto dohoda vôbec existovala, nič nebránilo ju predložiť pred pojednávaním, príp. v priebehu pojednávania alebo spoločne s odvolaním. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

11. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaných 1/ až 4/ a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných a a bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

12. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy aj správne vyhodnotil podľa a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil. Okresný súd neporušil právo žalovaných 1/ až 4/ na spravodlivý súdny proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť, alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom rozsahu posúdil a aj náležite vyhodnotil.

13. Prioritne odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. Odvolací súd je viazaný rozsahom, v akom odvolateľ napadne rozhodnutie súdu prvej inštancie, teda rozsah prieskumnej činnosti odvolacieho súdu nesmie byť užší, než aký je rozsah účinkov odvolania, ktoré nevyhnutne nadväzujú na podobu viazanosti súdu žalobou. V odvolacom konaní sa tak dispozičná zásada prejavuje tým, že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v akých ho odvolateľ napáda. Následne odvolateľ v podanom odvolaní vymedzí, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Týmito dôvodmi odvolania je odvolací súd viazaný, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho súdu preskúmať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

14. Odvolacím dôvodom žalovaných 1/ až 4/ bola okolnosť, že pojednávanie nebolo odročené, naopak súd rozhodol v ich neprítomnosti, napriek tomu, že zo strany žalobcu mala byť podaná žiadosť o odročenie pojednávania, i keď oneskorene. Poukázali na technický problém v elektronickej podateľni dňa 17. 12. 2018, nakoľko v uvedený deň mala byť zo strany žalobcu doručená súdu žiadosť o odročenie pojednávania, z ktorého dôvodu tak pojednávanie dňa 18. 12. 2018 bolo uskutočnené v neprítomnosti dotknutých strán. Doklad o úspešnom doručení žiadosti o odročenie pojednávania zo strany žalobcu bol zaslaný na e-mail jN.sk> dňa 19. 12. 2018.

15. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke, a to že nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, nakoľko uvedená žiadosť bola doručená súdu oneskorene, uvádza, že žiadosť o odročenie pojednávania nebola okresnému súdu doručená žiadnou zo strán sporu, a to ani oneskorene. Z obsahu spisu, konkrétne zo zápisnice o pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18. 12. 2018, nevyplýva žiadne späťvzatie žaloby žalobcom a ani jeho žiadosť o odročenie pojednávania. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, žalobca a aj žalovaní mali doručenie predvolania vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a ani nepožiadali o odročenie pojednávania. Na základe toho okresný súd pojednával v neprítomnosti strán sporu a vo veci rozhodol.

16. Pokiaľ žalovaní 1/ až 4/ v odvolaní poukazovali na žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania elektronickou formou (č. l. 157 spisu), z uvedeného podania žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania,

ktoré sa malo konať dňa 18. 12. 2018, ktorým podaním bola len doposlaná elektronická doručenka, nevyplýva. Z obsahu spisu naopak vyplýva len podanie žalobcu, a to e-mailom, ktorého obsahom bolo ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní dňa 18. 12. 2018, keď žalobca výslovne uviedol, že sa ospravedlňuje z neúčasti na pojednávaní a naopak žiada o to, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti ( č.l. 158 spisu ). Žalobca v tomto podaní prehlásil, že až do uzavretia mimosúdnej dohody so žalovanými sa v celom rozsahu pridržiava svojich tvrdení, v konaní predložených vyjadrení a dôkazov a navrhol, aby okresný súd po prejednaní veci v jeho neprítomnosti rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Je teda zrejmé, že tvrdenie žalovaných 1/ až 4/ v odvolaní o tom, že žalobca požiadal, aj keď oneskorene o odročenie pojednávania, a že došlo k späťvzatiu žaloby, nie sú pravdivé. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca výslovne uviedol, že z neúčasti na pojednávaní sa ospravedlnil, avšak netrval na tom, aby bolo pojednávanie odročené, naopak trval na tom, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti a jeho žalobe vyhovel. V konaní až do rozhodnutia odvolacieho súdu nebola žalovaným 1/ až 4/ predložená žiadna dohoda o urovnaní, ktorá by zodpovedala mimosúdnej dohode strán sporu.

17. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

18. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

19. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov s tým, že návrh na odročenie pojednávania musí byť stranou podaný pred pojednávaním alebo aj počas prebiehajúceho pojednávania. V prejednávanom prípade však návrh na odročenie pojednávania zo strany žalobcu nebol podaný, naopak žalobca trval na tom, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti a aby súd jeho žalobe vyhovel. Žiadosť o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a súčasne žiadosť o odročenie pojednávania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody, príp. za účelom späťvzatia žaloby zo strany žalovaných 1/ až 4/ nebola doručená súdu, a to ani oneskorene. Existenciu takejto žiadosti žalovaní ani netvrdili, nemohli byť preto žiadnym spôsobom ukrátení na svojich právach, vrátane práva na prejednanie veci v ich neprítomnosti, ak sa z neúčasti na pojednávaní neospravedlnili a ani nepožiadali súd o odročenie pojednávania.

20. Až do rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaní 1/ až 4/ nepredložili nimi tvrdenú existujúcu dohodu o usporiadaní vzťahov medzi žalobcom a žalovanými 1/ až 4/, na základe ktorej malo dôjsť k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu. Späťvzatie žalobcu nie je obsahom spisu a sám žalobca v písomnom podaní, ktorým sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní uviedol: „Do momentu uzatvorenia mimosúdnej dohody so žalovanými sa v celom rozsahu pridržiavam tvrdení, v konaní predložených vyjadrení a dôkazov a navrhujem, aby Okresný súd Rimavská Sobota vec po prejednaní v mojej neprítomnosti rozhodol tak, že vyhovie v celom rozsahu môjmu pôvodnému žalobnému návrhu.“

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že okresný súd neporušil právo žalovaných 1/ až 4/ na spravodlivý súdny proces, neodňal im možnosť konať pred súdom, nakoľko o žalobe bolo rozhodnuté na pojednávaní po vykonanom dokazovaní okresným súdom v neprítomnosti strán, a to z dôvodu, že žalobca sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil, avšak trval na tom, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti a súčasne žalovaní 1/ až 4/ žiadosť o odročenie pojednávania nepodali, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnili, preto nemožno mať zato, že by okresný súd postupoval v rozpore s ustanoveniami , prípade, že by takýmto postupom porušil práva žalovaných 1/ až 4/.

22. Strany sporu sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú na pokynu súdu. Súd pokračuje v konaní aj keď sú strany sporu nečinné. Ak sa riadne predvolaná strana sporu nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, môže prejednať vec v jeho neprítomnosti, pritom prihliadne na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené preto nie je možné postup okresného súdu, ktorý vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 18. 12. 2018 bez účasti žalovaných 1/ až 4/, považovať za rozporný s vyššie uvedenými právnymi závermi, majúci za následok odňatie možnosti konať pred súdom. O túto vadu konania ide vtedy, ak súd postupoval v konaní tak, že znemožnil strane realizáciu tých procesných práv, ktoré mu poskytuje . Takýmto procesným právom strany sporu je aj právo majúce pôvod v samotnej (čl. 48 ods. 2), aby vec bola prejednaná v jeho prítomnosti. To ale neznamená, že by súd vôbec nemohol rozhodnúť v neprítomnosti strany sporu. Súd je vždy povinný takúto možnosť účastníkovi poskytnúť. Dôležitý dôvod, pre ktorý sa strana nemôže zúčastniť pojednávania a žiada z tohto dôvodu o jeho odročenie, musí byť závažný z hľadísk objektívnych a subjektívnych. Súd pri žiadosti o odročenie pojednávania zisťuje, či stranou tvrdený dôvod, pre ktorý sa nemôže zúčastniť pojednávania, je dôležitý, neumožňujúci mu zúčastniť sa pojednávania a či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená.

24. V prejednávanej veci však zo strany žalovaných 1/ až 4/ žiadna žiadosť o odročenie pojednávania nebola súdu doručená, títo sa odvolávali na žiadosť o odročenie pojednávania, ktorá mala byť doručená súdu oneskorene, a to žalobcom. Uvedené skutočnosti sa však v konaní nepreukázali, žalobca žiadosť o odročenie pojednávania poprel, táto nie je obsahom spisu a obsahom spisu nie je ani žalovanými 1/ až 4/ tvrdená dohoda o urovnaní vzťahu medzi stranami sporu.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto zrejmé, že odvolací dôvod žalovaných 1/ až 4/ neobstojí, okresný súd postupoval vecne správne, ak o žalobe na pojednávaní po vykonanom dokazovaní dňa 18. 12. 2018 rozhodol, ak mu žiadna žiadosť o odročenie pojednávania nebola doručená, a to ani oneskorene.

26. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaní 1/ až 4/ v odvolaní nenamietali súdom vykonané dôkazy, dokazovanie a ani okolnosti týkajúce sa skutkových a právnych tvrdení uvádzaných v žalobe, teda nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, a keďže súčasne neboli porušené ani procesné podmienky konania, na ktoré súd prihliada ex offo, odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

27. Okresný súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu len vo výroku, ktorý bol odvolaním napadnutý (výrok I.), preto vo zvyšku, a to v rozsahu, v ktorom súd žalobu zamietol, zostal rozsudok nedotknutý.

28. Okresný súd rozhodol vecne správne aj o náhrade trov konania, ak rozhodol v zmysle , ktoré rozhodnutie okresného súdu taktiež nebolo konkrétnymi dôvodmi žalovanými 1/ až 4/ napadnuté, avšak odvolací súd uvedenú správnosť rozhodnutia konštatuje vzhľadom na to, že ide o výrok závislý.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaní 1/ až 4/ neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalobcovi ako v plnom rozsahu úspešnému v odvolacom konaní, ktorému však trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 28. 02. 2018).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).