Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: SPEDOS - Slovensko, spol. s r.o., Kamenná 2827/4, 010 01 Žilina, IČO: 31 708 587, právne zastúpený: Advokátska kancelária NIŽNÍK, spol. s r.o., Kováčska 21, 040 01 Košice, IČO: 36 601 365, proti žalovanému: S - PROGRESS, s.r.o., Cintorínska 30, 811 08 Bratislava, IČO: 35 733 829, právne zastúpený: JUDr. Rudolf Adamčík, advokátska kancelária, s.r.o., Liptovská 2/A, 820 05 Bratislava, IČO: 50 035 592, o zaplatenie 19.143,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. -149 zo dňa 19.07.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, č.k. -149 zo dňa 19.07.2017 p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 9.703,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.703,20 Eur od 15.07.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.07.2013 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 19.143,88 Eur s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.04.2012 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzavretá podľa Zmluva o dielo č. B. (ďalej len „Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zhotoviť dielo špecifikované v Cenovej ponuke č. B. zo dňa 24.04.2012, ktorá je prílohou Zmluvy o dielo. Predmetom Zmluvy o dielo bolo zhotovenie diela na dohodnutom mieste plnenia "R. V.. T.. Š., W. W. C. P. C., A." a záväzok žalovaného dielo prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu diela. Prílohou a zároveň neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o dielo boli Obchodné podmienky žalobcu zo dňa 30.04.2012. V zmysle platobných podmienok Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi zálohu vo výške 1.740 Eur na základe zálohovej faktúry do 5 kalendárnych dní od vystavenia faktúry. Uvedená záloha bola žalovanému vyúčtovaná zálohovou faktúrou č. D.-X/XXXX zo dňa 04.05.2012, s lehotou splatnosti do 09.05.2012. Žalovaný túto zálohu v lehote splatnosti neuhradil. Vzhľadom na to, že zálohová faktúra nebola žalovaným uhradená ani v dodatočnej lehote 30 dní odo dňa jej splatnosti, z dôvodu podstatného porušenia zmluvy žalobca v zmysle bodu 4. Obchodných podmienok odstúpil od Zmluvy o dielo listom zo dňa 15.04.2013. Poukázal na to, že žalovaný niekoľko dní pred stanoveným termínom realizácie diela oznámil žalobcovi, že zo strany investora stavby prišla požiadavka, aby zhotoviteľom diela bola iná spoločnosť, v čase oznámenia tejto skutočnosti žalovaným boli výrobky potrebné na zhotovenie diela už vyrobené. V zmysle bodu

4. Obchodných podmienok žalobca vyúčtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 1.740,35 Eur ako aj náklady rozpracovanej výroby vo výške 9.703,20 Eur s DPH faktúrou č. H.-XX-X/XXXX zo dňa 15.04.2013, s lehotou splatnosti do dňa 30.04.2013, avšak k jej úhrade zo strany žalovaného v lehote splatnosti nedošlo. Okrem toho žalobca požadoval aj ušlý zisk vo výške 7.700,33 Eur. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -34 zo dňa 15.08.2013, proti ktorému žalovaný podal včas odôvodnený odpor, čím došlo zo zákona k zrušeniu predmetného platobného rozkazu. V odpore uviedol, že žalobca bol písomne informovaný o rozviazaní Zmluvy o dielo pre nesplnenie podmienok. Žalovaný v plnom rozsahu odmietol akúkoľvek oprávnenosť požiadaviek žalobcu. Vo vyjadrení k odporu žalobca popísal situáciu a okolnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo. Odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného považoval za neplatné, keďže nebol daný zmluvný ani zákonný dôvod, ktorý by na odstúpenie od Zmluvy o dielo žalovaného oprávňoval. Poukázal na skutočnosť, že žalobca nebol zo strany žalovaného písomne informovaný o rozviazaní Zmluvy o dielo pre nesplnenie podmienok, tak ako to uvádza v odpore. Na pojednávaní dňa 30.04.2014 žalobca zotrval na podanej žalobe. Žalovaný uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť ako neodôvodnenú, keďže so žalobcom nie je v žiadnom záväzkovom vzťahu, strany spolu nemali riadne uzavretú žiadnu zmluvu. Poukázal na to, že za žalovaného môžu konať dvaja konatelia spoločne, tak ako je to uvedené aj v obchodnom registri, pričom dvaja konatelia žalovaného so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvorili. Žalobcom predloženú zmluvu žalovaný nepovažoval za platne uzavretú, jednalo sa o žalobcom predložený návrh na budúcu zmluvu, k uzavretiu ktorej nedošlo. V podaní doručenom súdu dňa 06.06.2014 žalobca odmietol tvrdenia žalovaného z ostatného pojednávania a uviedol vlastné tvrdenia o skutkovom stave. Zastával názor, že návrh zmluvy bol zo strany žalovaného prijatý, pričom namietanú neplatnosť uzatvorenia zmluvy, spôsobil samotný konateľ žalovaného tým, že Zmluvu o dielo podpísal ako konateľ samostatne napriek tomu, že si bol vedomý, že v mene žalovaného je ako konateľ povinný konať spoločne s ďalším konateľom. Takéto konanie konateľa žalovaného bolo podľa žalobcu v rozpore s právnymi predpismi ako aj dobrými mravmi. S poukazom na mal za to, že nedostatok v podpisovaní Zmluvy o dielo je len na strane žalovaného, ten preto nie je osobou oprávnenou dovolávať sa neplatnosti tohto právneho úkonu. Ak by aj súd dospel k záveru, že písomná Zmluva o dielo nebola uzatvorená platne, bol žalobca toho názoru, že zo strany žalovaného došlo k prijatiu návrhu zmluvy a tak k uzatvoreniu Zmluvy o dielo, keďže tu bola vôľa žalovaného uzavrieť takúto zmluvu, čo preukazuje aj následné správanie žalovaného. Na pojednávaní dňa 07.04.2017 žalovaný uviedol, že Zmluvu o dielo nepovažuje za riadne uzavretú, konateľ žalovaného J.. B. síce túto zmluvu parafoval, ale za žalovaného konajú vždy dvaja konatelia, pričom na predmetnej zmluve absentuje podpis druhého konateľa a tento nie je uvedený ani v záhlaví zmluvy. K osobe M. K., ktorý podpísal Zmluvu o dielo za žalobcu uviedol, že táto osoba nie je konateľom žalobcu, pričom až na pojednávaní bolo žalovanému doručené plnomocenstvo žalobcu na p. K.. V ďalšom podaní žalovaný uviedol, že nikdy nepodpísal Zmluvu o dielo so žalobcom na predmet zákazky: R. V.. T.. Š.. Poukázal na to, že v návrhu Zmluvy o dielo sa okrem iného uvádza, že „Termín plnenia je stanovený zmluvou, pričom termín plnenia sa posunuje o toľko dní, o koľko je objednávateľ v predĺžení s úhradou zálohovej faktúry“. Žalovaný uviedol, že žiadnu zálohovú faktúru neuhradil, nemal na to ani dôvod, pretože išlo iba o návrh Zmluvy o dielo, ak by išlo o riadnu Zmluvu o dielo, žalobca by nikdy nezačal výrobu, a to aj z dôvodu, že priestor pre realizáciu na letisku si žalobca išiel pozrieť až po doručení návrhu Zmluvy o dielo. Následne žalobca nad rámec doterajších vyjadrení uviedol, že dňa 08.05.2012 zaslal zamestnanec žalovaného J.. H. (obchodný riaditeľ) zamestnancovi žalobcu J.. K. e-mail, v ktorom požiadal žalobcu o zaslanie podkladov ku kolaudácii. Po prednese záverečných rečí a skončení dokazovania žalovaný súdu dňa 12.07.2017 doručil písomné podanie označené ako doplnenie záverečnej reči žalovaného. Súd na toto písomné podanie, resp. na prostriedky procesnej obrany v ňom uplatnené neprihliadal, pretože boli uplatnené po vyhlásení uznesenia, ktorým sa skončilo dokazovanie, čo je v zmysle neprípustné. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav. Z obchodného registra súd zistil, že v mene žalovaného konatelia konajú kolektívne - spoločne, konatelia menom žalovaného podpisujú spoločne, len takéto podpisovanie je menom spoločnosti záväzné. Zamestnanec žalovaného J.. H. (v tom čase v pozícii obchodného riaditeľa) najprv telefonicky a následne e-mailom zo dňa 16.04.2012 požiadal žalobcu o „urgentné spracovanie cenovej ponuky“ na posuvné dvere - samostatne ku položke č. C. a č. C.. Poverený zamestnanec žalobcu J.. K. následne e-mailom zo dňa 21.04.2012 zaslal J.. H. cenovú ponuku, následne e-mailom zo dňa 26.04.2012 mu opakovane zaslal cenovú ponuku, ako aj návrh Zmluvy o dielo, obchodné podmienky a iné dokumenty. Dňa 27.04.2012 mu zaslal e-mail, v ktorom mu potvrdil termíny dodania diela (č. C. v termíne 20.06.2012 - 30.06.2012 a č. C. v

termíne 23.05.2012-25.05.2012) a uviedol, že položky na časť diela č. C. je potrebné zadať do výroby začiatkom budúceho týždňa, teda v týždni od 30.04.2012; zároveň ho požiadal o pripomienkovanie zaslaného návrhu zmluvných podmienok. E-mailom zo dňa 30.04.2012 J.. K. zaslal J.. B. a J.. H. návrh Zmluvy o dielo spolu s prílohami s tým, že po ich schválení im ich predloží k podpisu; zároveň sa ich opýtal, či sa u nich môže zastaviť ešte v ten deň o 14.00 hod. Ešte v ten deň návrh Zmluvy o dielo (aj obchodné podmienky) podpísal za žalobcu poverený zamestnanec M. K., následne J.. K. zaniesol tento návrh Zmluvy o dielo osobne žalovanému. Tu Zmluvu o dielo (aj obchodné podmienky) podpísal konateľ žalovaného J.. B.. Dňa 08.05.2012 zaslal J.. H. J.. K. e-mail „Požiadavka odovzdania dokumentácie ku kolaudácii - C. R. V.. T.. Š.. - 2. etapa“, v ktorom požiadal žalobcu o zaslanie dokladov potrebných na kolaudáciu. Žalobca objednal dodanie jednotlivých dielov, ktoré mali byť použité pri realizácii diela, u svojho dodávateľa SPEDOS ADS a.s., dodávateľ žalobcovi predmetné diely dodal a za túto dodávku vystavil faktúru č. H.-XXX/XXXX zo dňa 27.05.2013 na sumu 8.086 Eur bez DPH (9.703,20 Eur s DPH), ktorú žalobca túto uhradil dňa 15.07.2013. Dňa 17.05.2012 telefonicky a dňa 18.05.2012 o 15:13 hod. (v piatok) e-mailom J.. H. oznámil J.. K. odstúpenie od Zmluvy o dielo. Najneskôr e-mailom zo dňa 21.05.2012 o 08:11 hod. (teda v pondelok, t.j. v nasledujúci pracovný deň) J.. K. informoval J.. H. a J.. B. o tom, že potrebné výrobky boli už vyrobené a prebieha ich balenie a expedícia z výroby, pričom cena hotových výrobkov je výške 10.397,38 Eur bez DPH. Súd mal za to, že zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj zo svedeckých výpovedí J.. K. a p. K. vyplýva, že zástupcovia žalobcu a žalovaného následne absolvovali viacero osobných stretnutí, na ktorých konateľ žalobcu J.. B. zástupcov žalobcu informoval, že má rozpracovaných viacero projektov, kde bude tieto výrobky možné použiť. Napriek tomu, že žalobcom bolo následne realizovaných viacero zákaziek pre žalovaného, tieto výrobky sa nepodarilo do dnešného dňa zužitkovať. Listom zo dňa 15.04.2013 žalobca odstúpil od Zmluvy o dielo z dôvodu, že žalovaný žalobcovi neuhradil zálohu vo výške 1.740 Eur (na základe vystavenej zálohovej faktúry) a zároveň vyzval žalovaného na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených na kúpu potrebných výrobkov vo výške 9.703,20 Eur s DPH a rovnako na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.740,35 Eur. Listom zo dňa 16.05.2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného nielen na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhradu skutočnej škody, ale tiež na náhradu ušlého zisku vo výške 7.700,33 Eur. V liste zo dňa 20.05.2013 označenom ako "Odstúpenie od zmluvy - odpoveď" žalovaný uviedol, že dňa 30.04.2012 uzatvoril so žalobcom Zmluvu o dielo, pričom mu dňa 04.05.2012 a opätovne dňa 11.05.2012 spoločnosť Hornex oznámila, že žalobca nemôže vykonať predmetné dielo, a to aj napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o dielo. Z uvedených dôvodov žalovaný ani neuhradil zálohovú faktúru a dňa 18.05.2012 žalobcovi túto skutočnosť oznámil. Žalovaný síce spochybnil, že mu bola zálohová faktúra doručená, v jeho liste zo dňa 20.05.2013 však vyslovene uviedol, že túto zálohovú faktúru neuhradil len z dôvodu, že mu spoločnosť Hornex oznámila, že žalobca nemôže realizovať predmetné dielo, súd tak tvrdeniam žalovaného neuveril. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia a , , , , (ďalej len „“), ods.s 1, a , , , , , , , , , a , , , , a . , a , , , , , (ďalej len „“) a dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je v časti o zaplatenie 9.703,20 Eur dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa v prvom rade zaoberal predbežnou otázkou, či je písomná Zmluva o dielo č. B. zo dňa 30.04.2012 platná. Z obchodného registra súd zistil, že v mene žalovaného konajú vždy dvaja konatelia spoločne, vzhľadom na to, že Zmluvu o dielo podpísal len jeden konateľ žalovaného (J.. B.), vyhodnotil súd túto zmluvu ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom. Vzhľadom na uvedené musel súd ďalej ustáliť, či medzi sporovými stranami nebola uzavretá zmluva o dielo v inej forme, t. j. ústne alebo konkludentne. Zo zisteného skutkového stavu mal za to, že medzi stranami došlo ku konkludentnému uzavretiu Zmluvy o dielo, o čom svedčalo následné správanie strán, listinné dôkazy aj výpovede svedkov. V tejto súvislosti poukázal na to, že právnickú osobu nezaväzuje len konanie jej štatutárneho orgánu, ale v zmysle a a za ňu môžu konať aj jej pracovníci alebo členovia, ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, resp. ak boli pri prevádzkovaní podniku poverení určitou činnosťou. Právnická osoba je viazaná aj v prípade prekročenia rozsahu poverenia týmito poverenými osobami, a to v prípade, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Podľa súdu je nepochybné, že konanie J.. B. ako konateľa žalovaného a J.. H. ako obchodného riaditeľa žalovaného zaväzovalo žalovaného, keďže sa jednalo o činnosti, ktoré patria do predmetu podnikania žalované a takisto sa jednalo o činnosti obvyklé pre pracovné zaradenie menovaných, resp. pre ich poverenie v rámci prevádzkovania podniku. Ak by aj tomu tak nebolo, súd mal

za to, že žalobca nemohol o prípadnom prekročení rozsahu poverenia vedieť. Čo sa týka obsahu Zmluvy o dielo, súd vychádzal z textu Zmluvy o dielo, Obchodných podmienok žalobcu a z Cenovej ponuky žalobcu. Následne súd zisťoval, akým úkonom a k akému momentu došlo ku zrušeniu Zmluvy o dielo. Písomné Odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 15.04.2013, ktoré adresoval žalobca žalovanému a ktoré bolo doručené žalovanému dňa 22.04.2013 súd vyhodnotil v zmysle podľa ustanovení o odstúpení od zmluvy pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Mal za to, že keďže žalovaný ešte pred odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu v ich vzájomnej e-mailovej komunikácii uviedol, že svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy o dielo nesplní, nastali v zmysle účinky odstúpenia od zmluvy doručením písomného odstúpenia od zmluvy žalovanému (dňa 22.04.2013). Ohľadom nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.740 Eur súd žalobu žalobcu v tejto časti zamietol, pretože nebola dojednaná písomne, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa OZ . Žalobu v časti nároku na zaplatenie ušlého zisku vo výške 7.700,33 Eur súd zamietol z dôvodu, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a výšku ušlého zisku, ako ani skutočnosť, či v období, ktoré sa mu v dôsledku odstúpenia od zmluvy „uvoľnilo“, využil včas možnosť uzavrieť náhradnú zmluvu v zmysle , ktorá by jeho ušlý zisk prinajmenšom čiastočne vykompenzovala, a taktiež do ušlého zisku nesprávne zarátal aj daň z pridanej hodnoty. V časti žaloby o náhradu škody vo výške 9.703,20 Eur súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v tejto časti je dôvodný, preto žalobe v tejto časti vyhovel. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením, že v Zmluve o dielo bolo dohodnuté, že termín dodania sa posúva o toľko, o koľko sa objednávateľ (žalovaný) omešká so zaplatením zálohy, súd poukázal na to, že toto ustanovenie Zmluvy o dielo (resp. Obchodných podmienok) slúžilo na ochranu zhotoviteľa (žalobcu) a nebránilo mu v tom, aby napriek nezaplateniu zálohy nezačal s vykonávaním diela. Súd uviedol, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť zaplatiť zálohu a poskytnúť žalobcovi súčinnosť pri vykonávaní diela a porušil tiež svoju prevenčnú povinnosť (v zmysle ) bez zbytočného odkladu oznámiť žalobcovi, že vykonaniu diela zo strany žalobcu bráni prekážka, a o jej dôsledkoch. Žalovaný tak zodpovedá za škodu, ktorú porušením týchto svojich povinností žalobcovi spôsobil. Poukázal na to, že žalobca (na rozdiel od žalovaného) bez zbytočného odkladu informoval žalovaného dňa 21.05.2012 (teda v nasledujúci pracovný deň), že výrobky potrebné na vykonanie diela sú už vyrobené, a informoval žalovaného o ich cene. Žalobca sa následne snažil predmetné výrobky použiť v iných dielach na ktorých žalovaný pracoval, avšak bez úspechu, preto má uvedené výrobky do dnešného dňa vo svojom sklade. Zastával názor, že žalobca postupoval v súlade so svojou prevenčnou povinnosťou urobiť opatrenia na odvrátenie alebo zmiernenie škody ( ) a snažiť sa o uzavretie náhradnej zmluvy na účel, na ktorý mala slúžiť pôvodná zmluva ( ). Súd konštatoval, že žalobca preukázal, že za uvedené výrobky svojmu dodávateľovi zaplatil sumu vo výške 9.703,20 Eur s DPH, a to dňa 15.07.2013, pričom táto zaplatená suma predstavuje skutočnú škodu, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s porušením vyššie uvedených povinností zo strany žalovaného. Keďže výška úrokov z omeškania nebola medzi stranami dohodnutá, mal žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 9,5 % ročne. Keďže však žalobca požadoval úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, priznal mu súd úroky z omeškania v tejto výške, a to odo dňa 15.07.2013, nakoľko žalobca za predmetné výrobky zaplatil až dňa 15.07.2013, až týmto dňom došlo ku vzniku škody a až týmto dňom sa žalovaný mohol dostať do omeškania so splnením tohto svojho peňažného záväzku. Súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ich úspech vo veci bol takmer rovnaký.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to voči II. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobca namietal nesprávne právne posúdenie konajúceho súdu, keď na jednej strane uviedol, že má za to, že Zmluva o dielo je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, vzhľadom na to, že ju podpísal len jeden konateľ žalovaného, no na druhej strane súd podotkol, že právnickú osobu nezaväzuje len konanie je štatutárneho orgánu, ale v zmysle a a za ňu môžu konať aj jej pracovníci alebo členovia, ak je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé, resp. ak boli pri prevádzkovaní podniku poverení určitou činnosťou. V zmysle uvedeného mal za to, že Zmluva je platný právny úkon, a to najmä s poukazom na konanie žalovaného, ktorý Zmluvu o dielo riadne podpísal a nenamietal svoje označenie v Zmluve o dielo ako „zástupcu vo veciach zmluvy“, preto žalobca nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, že J.. B. nie je oprávnený konať vo veciach uzatvorenia zmluvy samostatne. Uviedol, že pri dohode o zmluvnej

pokute sa vyžaduje tzv. jednoduchá písomná forma, ktorá predpokladá listinu, v ktorej je uvedený obsah právneho úkonu, určenie osoby, ktorá právny úkon urobila a podpis zmluvných strán, pričom v danom prípade boli splnené všetky zákonné požiadavky nevyhnutné pre jej platnosť. K nároku na zaplatenie ušlého zisku poukázal na a . Namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, prečo považoval za preukázaný vznik nároku žalobcu na náhradu škody v časti skutočnej škody, avšak vznik nároku žalobcu na náhradu škody v časti ušlého zisku považoval za nepreukázaný. Žalobca zastával názor, že v konaní dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok na náhradu škody tak v časti skutočnej škody ako aj v časti ušlého zisku. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu, konkrétne a , v dôsledku čoho žalobcovi vznikla strata (ušlý zisk), ktorej výšku v konaní riadne preukázal. Mal za to, že z úvahy súdu v bode 32. napadnutého rozsudku možno odvodiť, že časť z uplatneného nároku na zaplatenie škody vo forme ušlého zisku aj súd považoval za dôvodnú, a aj napriek tomu bez ďalšieho zamietol celý nárok žalobcu. Podľa neho v konaní riadne preukázal, že sa opakovane snažil so žalovaným dohodnúť na náhradnom plnení, ktoré by kompenzovalo nároky žalobcu zo Zmluvy o dielo, avšak aj napriek viacerým prísľubom zo strany žalovaného sa tak nestalo. Za podstatnú považoval skutočnosť, že dôkazné bremeno o tom, že poškodený mohol predísť škode uzavretím náhradnej zmluvy v zmysle je na strane, ktorá poruší záväzok, teda na škodcovi, a z tohto dôvodu neobstojí právna argumentácia súdu v bode 32. napadnutého rozsudku, že žalobca nepreukazoval, či si plnil svoju prevenčnú povinnosť v zmysle , nakoľko táto povinnosť patrí žalovanému. Žalobca napadnutý rozsudok považoval za arbitrárny, nakoľko súd riadne a dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie v časti zamietnutia nároku žalobcu na zaplatenie ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd II. a III. výrok napadnutého rozsudku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9.440,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.440,33 eur od 15.07.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný, a to voči I. a III. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žalovaný sa síce stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo bez písomnej formy konkludentným konaním s ohľadom na správanie sporových strán, nakoľko medzi stranami došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo podľa . Zastával názor, že súd nesprávne právne posúdil obsah konkludentne uzavretej Zmluvy o dielo, nakoľko z vykonaných dôkazov nie je možné dovodiť dohodu o lehote zhotovenia diela, keďže návrh lehoty uvedený v emailovej správe zo dňa 27.04.2012 nebol potvrdený žiadnym prejavom vôle žalovaného a ani dohoda o povinnosti žalovaného zaplatiť zálohovú faktúru nebola z vykonaného dokazovania preukázaná. Poukázal na rozpor v bodoch 24. a 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pre ktorý považoval za nesprávny právny názor súdu, že Zmluva o dielo bola v konkludentnej forme uzavretá dňa 30.04.2012. Mal za to, že žalobca mohol ešte dňa 21.05.2012 zrušiť expedíciu výrobkov od výrobcu, čím mohol predísť vzniku škody aspoň čiastočne, v rámci plnenia povinnosti podľa . Namietal, že z vykonaného dokazovania nie je preukázané žiadnym dodacím listom kedy boli výrobky, vrátane príslušnej dokumentácie, fakturované faktúrou výrobcu č. H.-XXX/XXXX z 27.05.2013, dodané žalobcovi. Podľa žalovaného jeho odstúpenie od Zmluvy o dielo oznámené žalovanému v dňoch 17. a 18.05.2012 bolo konaním plne v súlade s , žalovaný bol preto aj uzrozumený so zodpovednosťou za spôsobenú škodu a zisťoval u žalobcu rozsah rozpracovanosti. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca až listom právneho zástupcu zo dňa 16.05.2013, teda po roku od odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo, vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v údajnej rozpracovanosti diela. Z vykonaného dokazovania mal tiež za preukázané, že tak právny zástupca žalobcu konal ešte predtým, ako bola faktúra výrobcu č. H.- XXX/XXXX z 27.05.2013 žalobcovi vôbec doručená. Nebolo mu preto zrejmé, ako právny zástupca žalobcu dospel k sume 9.703,20 Eur, ktorú vo výzve adresovanej žalovanému uviedol. Zastával názor, že to poukazuje na špekulatívny postup žalobcu v spolupráci s výrobcom. Poukázal na to, že tovar objednaný žalobcom objednávkou č. Y.-XX/XXXX zo dňa 09.05.2012 bol bežným štandardným tovarom používaným pri zhotovovaní posuvných brán, pričom mal za to, že žalobca ani v konaní nepreukázal, že predmetné komponenty nemohol použiť na iných zákazkách. Uviedol, že z faktúry č. H.-XXX/ XXXX zo dňa 28.03.2013 vystavenej predávajúcim SPEDOS ADS a.s. je zrejmé, že ňom zdaniteľného plnenia je označený deň 28.03.2013, kedy bol fakturovaný tovar - komponenty skutočne dodaný

alebo odovzdaný na prepravu žalobcovi. Mal preto za to, že komponenty neboli žalobcovi dodané pre zhotovenie diela, o ktorom žalobca už viac ako desať mesiacov vedel, že sa nebude vykonávať. Na základe uvedeného mal za to, že tento tovar bol dodaný žalobcovi pre inú jeho zákazku. Uviedol, že z obchodného registra je preukázané, že členovia trojčlenného predstavenstva sú osoby, ktorú sú súčasne spoločníkmi a konateľmi žalobcu, pričom zhodné personálne prepojenie je v predstavenstve a dozornej rade aj u jediného akcionára tejto spoločnosti SPEDOS Holding a.s.. Z týchto personálnych prepojení je podľa žalobcu preukázaný špekulatívny charakter žaloby, keďže žalobca je schopný konať v zhode s dodávateľom komponentov, simulovať nákupy a fakturáciu. Uviedol, že žalobca nemal problém vrátiť dodávateľovi komponenty, ak ich skutočne nemohol použiť na iné dielo. V dôsledku personálneho prepojenia nepovažoval za dostatočný dôkaz písomné potvrdenie zaplatenia faktúry č. H.-XXX/XXXX zo dňa 28.03.2013. K fotografii komponentov uviedol, že ide o tovar, ktorý musí mať žalobca bežne na sklade a fotografiami podľa neho ne je preukázané, že sa jedná o komponenty na zhotovenie predmetného diela. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutej časti tak, že žalobu zamietne a zaviaže žalobcu na náhradu trov žalovaného.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.09.2017. Uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdenie obsahu konkludentne uzavretej Zmluvy o dielo, nakoľko z vykonaných dôkazov nie je možné odvodiť lehotu na zhotovenie diela, počas konania pred súdom prvej inštancie nenamietal, preto navrhol aby na to odvolací súd s poukazom na neprihliadal. Ohľadom poukazu žalovaného na uviedol, že túto skutočnosť žalovaný počas konania nenamietal a okrem toho dôkazné bremeno o tom, že žalobca ako poškodený svojím konaním spôsobil, že žalovaný ako povinný porušil svoj záväzok je na žalovanom, ktorý dôkazy preukazujúce toto tvrdenie v konaní nepredložil. Žalobca mal za to, že v konaní preukázal, že sa opakovane snažil so žalovaným dohodnúť na použití predmetných výrobkov, ktoré by kompenzovalo nároky žalobcu zo Zmluvy od dielo, avšak aj napriek viacerým prísľubom žalovaného sa tak nestalo. Uviedol tiež, že z dôvodu dohody so žalovaným o tom, že sa predmetné výrobky použijú pri inej objednávke, žalobca pristúpil k vyúčtovaniu náhrady škody až s časovým odstupom. K tvrdeniu žalovaného, že objednaný tovar bol bežným, štandardným tovarom a žalobca v konaní nepreukázal, že predmetné komponenty nemohol použiť na iných zákazkách, žalobca poukázal na to, že tieto skutočnosti jednak neboli žalovaným namietané v konaní pred súdom prvej inštancie a jednak bolo povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobca mohol predísť škode uzavretím náhradnej zmluvy, a to v zmysle . Poukázal na email zo dňa 15.02.2012 zaslaný zástupcom žalobcu žalovanému, v ktorom žalobca žalovanému ponúkol možnosť dodania hotových výrobkov, pričom by žalovanému fakturoval len cenu materiálu a cenu montáže by stornoval alebo navrhol možnosť likvidácie výrobkov priamo vo výrobe žalobcu, pričom následne by fakturoval cenu materiálu a jeho likvidáciu. Konštatoval, že následne sa uskutočnilo osobné stretnutie medzi stranami, na ktorom žalovaný požiadal žalobcu o možnosť použitia výrobkov pri ďalších objednávkach, keďže sa tak nestalo, žalobca pristúpil k odstúpeniu od Zmluvy o dielo a vyúčtovaniu náhrady škody. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že v danom prípade išlo o bežný, štandardný tovar používaný pri zhotovovaní brán žalobca uviedol, že počítačový program, v ktorom sa pripravuje cenová ponuka, neumožňuje detailný popis výrobkov. Okrem toho poukázal na skutočnosť, že tieto námietky neboli žalovaným v konaní prednesené, preto žalobca ani nemohol v konaní predložiť dôkazy preukazujúce, že sa jednalo o výrobky vyrobené na mieru. Žalobca bol toho názoru že v konaní preukázal, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo záväzkového vzťahu ( a ), vznik a výšku škody, aj existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti I. výroku potvrdil a zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 19.09.2017. K právu žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný s poukazom na vykonané dokazovanie uviedol, že nedošlo k uzavretiu Zmluvy o dielo v písomnej forme, ale s ohľadom na správanie sporových strán došlo k uzavretiu Zmluvy o dielo bez písomnej formy, nakoľko došlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo podľa . S poukazom na , keďže dohoda o zmluvnej pokute má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzkovému vzťahu a v danom prípade nedošlo k uzavretiu Zmluvy o dielo v písomnej forme, nebola dodržaná ani písomná forma dohody o zmluvnej pokute. Poukázal na to, že žalobca síce odôvodňuje právo na zmluvnú pokutu porušením zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť preddavkovú faktúru v dohodnutej lehote podľa bodu 4. prílohy č. 2 Zmluvy o dielo, v konaní však nepreukázal doručenie preddavkovej faktúry a žalovaný jej doručenie poprel. Podľa jeho názoru žalovaný sa preto ani nemohol dostať do omeškania so zaplatením preddavkovej faktúry okrem

toho, že takú povinnosť ani nemal. Ďalej poukázal na neprimeranú výšku zmluvnej pokuty. Okrem toho uviedol, že zmluvná pokuta je uplatňovaná súčasne s náhradou škody, ktorú čiastočne konzumuje. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 23. a 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Ohľadom práva žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku uviedol, že daň z pridanej hodnoty, ktorá je súčasťou ceny diela nemá povahu ušlého zisku, keďže nie je súčasťou daňového zisku žalobcu, ale je predmetom daňového odvodu štátu. Namietal, že žalobca pri stanovení výšky ušlého zisku nedopočítal ďalšie náklady, ktoré by musel vynaložiť na zhotovenie pôvodne dohodnutého diela a žiadnym spôsobom nepreukázal výšku skutočného, ani abstraktného ušlého zisku. Ďalej žalovaný poukázal na to, že si splnil signalizačnú povinnosť podľa , keď ešte pred vynaložení akýchkoľvek vlastných nákladov žalobcu, okrem údajného nákupu komponentov, oznámil žalobcovi, že dielo nebude vykonávať on. Mal preto za to, že žalobca ani nebol oprávnený vynakladať ďalšie náklady na vykonanie diela, nakoľko bol viazaný prevenčnou povinnosťou v súlade s . V tomto smere sa žalovaný plne stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku. S ohľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel, rozsudok v napadnutej časti potvrdil a priznal žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.10.2017. K tvrdeniu žalovaného o tom, že plnomocenstvo udelené žalobcom M. K. nebolo súčasťou Zmluvy o dielo ani jej príloh, žalobca poukázal na to, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by muselo byť splnomocnenie udelené zamestnancovi súčasťou zmluvy, respektíve, že by toto bolo nevyhnuté k jej platnosti. Uviedol, že splnomocnený zástupca žalobcu bol riadne označený ako osoba oprávnená konať za žalobcu, pričom toto oprávnenie mu vyplývalo jednak z predmetného splnomocnenia a jednak zo zákona ( ). Žalobcovi tiež nebolo jasné, čo žalovaný myslel poukazom na výsluch svedka J.. M. B., z ktorého vyplýva, že Zmluvu o dielo parafoval. Žalobcovi nebolo jasné ako skutočnosti uvádzané žalovaným preukazujú, že nedošlo k uzavretiu zmluvy v písomnej forme, keďže uzavretie Zmluvy o dielo v písomnej forme žiadnym spôsobom nevylučuje následnú komunikáciu zmluvných strán. Za účelové považoval tvrdenie žalovaného, že tento sa nemohol odstať do omeškania so zaplatením preddavkovej faktúry, nakoľko žalobca nepreukázal, že mu táto bola doručená a žalovaný doručenie takej faktúry poprel. Poukázal na to, že žalovaný túto skutočnosť nenamietal počas celého konania a prvýkrát ju použil až vo svojom záverečnom prednese na pojednávaní dňa 21.06.2017, preto nie je možné na ňu prihliadať. Taktiež uviedol, že argumentácia žalovaného o neprimeranej výške zmluvnej pokuty bola žalovaným prvýkrát uvedená až vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. Žalobca trval na tom, že dostatočným spôsobom preukázal svoj nárok na náhradu škody v časti ušlého zisku. Mal zato, že argumentácia žalovaného, že si splnil signalizačnú povinnosť, neobstojí, nakoľko žalovaný oznámil žalobcovi že je nútení rozviazať Zmluvu o dielo až emailom zo dňa 18.05.2012 v čase keď prebiehalo balenie hotových výrobkov.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.10.2017. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu a uviedol, že v prvoinštančného konaní žalovaný neustále namietal, že Zmluva o dielo v písomnej forme uzavretá nebola, taktiež z výpovede J.. H. je zrejmé, že sa žalovaný námietkou ohľadom zaoberal a hľadal možnosť použitia komponentov na inej zákazke žalovaného. Ohľadom argumentácie žalobcu odkazujúcej na uviedol, že dielo nemohol prevziať, keďže nebolo vykonané a žalobca s jeho zhotovením ani nezačal. K argumentácii žalobcu odkazujúcej na poukázal na to, že taká povinnosť žalovanému nevznikla, pretože dielo nebolo zhotovené, vykonané a to ani čiastočne.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 19.01.2018. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že nemohol použiť prostriedky procesnej obrany v prvoinštančnom konaní z dôvodu, že žalobca tieto skutočnosti nepoužil v procesnom útoku a prvýkrát sa s nimi oboznámil až v písomnom vyhotovení rozsudku, žalobca poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 02.06.2014 a 26.04.2017. Uviedol, že žalovaný sa od roku 2014 nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, nenamietal ich, až v odvolacom konaní, preto opätovne poukázal na . K argumentácii žalovaného, že z výpovede svedka J.. H. vyplýva procesná obrana žalovaného v zmysle mal za to, že z uvedenej výpovede žiadna takáto námietka nevyplýva. Poukázal na to, že J.. H. bol vypočúvaný ako svedok v konaní, ktorý nie je oprávnený uplatňovať za žalovaného prostriedky procesnej obrany a zo strany žalovaného táto námietka v prvoinštančnom konaní vznesená nebola.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.02.2018. Uviedol, že na emailovú komunikáciu sporových strán poukázal z dôvodu, že z nej možno dovodiť, že k uzavretiu Zmluvy o dielo došlo konkludentným konaním sporových strán. K argumentácii žalobcu ohľadom zmluvnej pokuty a ušlého zisku uviedol, že toto nebolo predmetom odvolania žalovaného a žalovaný sa k týmto otázkam vyjadril podaním zo dňa 14.09.2017.

10. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -149 zo dňa 19.07.2017 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

12. Podľa Občiansky zákonní (ďalej len „“), právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

13. Podľa , za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

14. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

15. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

17. Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

18. Podľa (ďalej len „“), ak je podnikateľ fyzická osoba, koná osobne alebo za neho koná zástupca. Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca.

19. Podľa , kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.

20. Podľa , ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

21. Podľa , štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

22. Podľa , pri výklade vôle sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

23. Podľa , zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

24. Podľa , časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

25. Podľa , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

26. Podľa , odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

27. Podľa , odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa , riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.

28. Podľa , kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

29. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri obvyklej starostlivosti.

30. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

31. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

32. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava IV č.k. -149 zo dňa 19.07.2017, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca ani žalovaný neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaniach uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

34. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní, ktoré žalobca podal voči rozsudku č.k. -149 zo dňa 19.07.2017, a to v časti, ktorou súd vo zvyšku žalobu zamietol a v časti, ktorou súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca si okrem iného od žalovaného nárokoval zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1.740 Eur v súlade s bodom 4 Obchodným podmienok SPEDOS - Slovensko, spol. s r.o., ktoré tvorili prílohu k Zmluve o dielo. Namietal, že Zmluva o dielo bola uzatvorená platne a bola dodržaná aj písomná dohoda k zmluvnej pokute, keďže túto za žalovaného podpísala osoba, ktorá bola oprávnená v mene žalovaného konať ako „zástupca vo veciach zmluvy“. Odvolací súd sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožňuje, nakoľko dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne právne posúdil predbežnú otázku, či je Zmluva o dielo platná. Z obchodného registra súd zistil, že v mene žalovaného konajú vždy dvaja konatelia spoločne a vzhľadom na to, že Zmluvu o dielo podpísal len jeden konateľ žalovaného (J.. B.), súd správne vyhodnotil písomnú Zmluvu o dielo ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom. Zmluva o dielo medzi stranami teda nebola

uzavretá v písomnej forme, ale ako súd konštatoval v bode. 24 odôvodnenia napadnutého rozsudku, bola predmetná zmluva uzavretá konkludentne, o čom svedčí následné správanie strán, listinné dôkazy aj výpovede svedkov. S týmto právnym názorom sa odvolací súd stotožňuje. Zmluvu o dielo uzavretú v písomnej forme nemožno v žiadnom prípade považovať za platný právny úkon, nakoľko táto bola v rozpore so zápisom v obchodnom registri podpísaná len jedným konateľom, napriek tomu, že podľa údajov verejne dostupných v obchodnom registri SR boli na konanie v mene spoločnosti oprávnení dvaja konatelia kolektívne - spoločne, konatelia menom spoločnosti podpisujú spoločne, len takéto podpisovanie je menom spoločnosti záväzné. Z tohto dôvodu je v zmysle v spojení s a písomne uzavretá Zmluva o dielo absolútne neplatným právnym úkonom podľa . Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Keďže písomná Zmluva o dielo bola absolútne neplatným právnym úkonom, ani dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré bolo obsiahnuté v jej ustanoveniach, nemožno považovať za platne dojednané. Naopak z dôvodu, že nebola zachovaná zákonom ustanovená písomná forma dojednania o zmluvnej pokute, je táto absolútne neplatným právnym úkonom podľa . Uvedenú námietku žalobcu preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

35. Žalobca ďalej namietal, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil nárok žalovaného na zaplatenie ušlého zisku vo výške 7.770,33 Eur. Mal za to, že napadnutý rozsudok je arbitrárny, nakoľko súd riadne a dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie v časti zamietnutia nároku žalobcu na zaplatenie škody vo forme ušlého zisku. Odvolací súd poukazuje na definíciu ušlého zisku v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 28.04. 2010 „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti).“ Žalobca v konaní požadoval náhradu tzv. skutočného ušlého zisku vo výške 7.700,33 Eur, ako zisku, ktorý by žalobca dosiahol pri riadnom plnení zo Zmluvy o dielo, ak by nedošlo k protiprávnemu konaniu žalovaného, spočívajúcemu v odmietnutí plnenia ako aj neposkytnutím spolupôsobenia na riadne uskutočnenie plnenia zo Zmluvy o dielo. Pri stanovení výšky ušlého zisku žalobca vychádzal z rozdielu medzi cenou diela určenou v zmysle Zmluvy o dielo vo výške 17.403,53 Eur s DPH a nákladov za materiál na zhotovenie diela vo výške 9.703,20 Eur s DPH. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, okrem ďalších dôvodov pre nepriznanie nároku žalobcu na zaplatenie ušlého zisku, konštatoval, že prosté odrátanie nákladov vynaložených na kúpu výrobkov (potrebných na vykonanie diela) od dohodnutej ceny diela v takomto prípade nie je dostačujúce. Žalobca pri vyčíslení výšky údajného ušlého zisku opomenul skutočnosť, že uvedené náklady by neboli jedinými nákladmi, ktoré by žalobcovi v súvislosti s vykonaním diela vznikli. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcom substancovaný ušlý zisk ostal v konaní len v rovine tvrdenia, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal jeho skutočnú výšku (napr. znaleckým posudkom), preto túto odvolaciu námietku považoval súd za nedôvodnú.

36. Odvolací súd ďalej rozhodoval o odvolaní, ktoré žalovaný podal voči rozsudku č.k. -149 zo dňa 19.07.2017, a to v časti, ktorou súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.703,20 Eur s úrokom z omeškania a v časti, ktorou súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že medzi stranami došlo ku konkludentnému uzavretiu Zmluvy o dielo, namietal však, že konajúci súd nesprávne právne posúdil jej obsah, v dôsledku čoho nie je správny ani právny názor súdu, že Zmluva o dielo bola v konkludentnej forme uzavretá dňa 30.04.2012. Mal za to, že keďže nie je preukázané potvrdenie lehoty zhotovenia diela zo strany žalovaného podľa emailovej správy pracovníka žalobcu zo dňa 27.04.2012, nie je preukázané ani akceptovanie tam vyslovenej podmienky žalobcu že „tieto položky je potrebné zadať do výroby začiatkom budúceho týždňa“. Odvolací súd poukazuje na to, že sám žalovaný uznal, že došlo ku konkludentnému uzavretiu Zmluvy o dielo, napriek tomu namietal dátum jej uzavretia, k čomu však neuviedol vlastné tvrdenia o termíne uzavretia predmetnej zmluvy. Uvedená skutočnosť naviac ani nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko v konaní bola listinnými dôkazmi i svedeckými výpoveďami preukázaná rozpracovanosť dodávky podľa Zmluvy o dielo v čase, keď žalovaný zaslal

žalobcovi email zo dňa 18.05.2012, v ktorom uviedol, že je nútený rozviazať so žalobcom uzavretú Zmluvu o dielo. Žalobcovi vznikla tým pádom škoda, ktorej výška bola predloženými faktúrami v konaní preukázaná, tak isto ako porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným a existencia príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaným a vznikom škody žalobcu, pričom nebol daný žiadny liberačný dôvod vylučujúci zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu. Vo zvyšku odvolací súd odkazuje na bod 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd prvej inštancie podrobnejšie zaoberal nárokom žalobcu na náhradu skutočnej škody.

37. Žalovaný ďalej namietal, že jeho odstúpenie od Zmluvy o dielo oznámené žalobcovi v dňoch 17. a 18.05.2012 bolo konaním plne v súlade s . Odvolací súd má v súlade s právnym názorom súdu prvej inštancie za to, že email zo dňa 18.05.2012 nemožno považovať za platné odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného z dôvodu, že neboli dané žiadne relevantné dôvody. Podľa ustanovenia , od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Zmluva o dielo dôvod uvádzaný žalovaným neustanovovala a rovnako nebol na strane žalovaného ani zákonný dôvod na odstúpenie od zmluvy podľa a nasl. . Uvedenú námietku žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Za platné odstúpenie od zmluvy možno považovať až písomné odstúpenie od Zmluvy o dielo žalobcom zo dňa 15.04.2013, ktoré bolo preukázateľne doručené žalovanému dňa 22.04.2013. Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca od predmetnej zmluvy odstúpil až apríli 2013, teda takmer po roku odkedy došlo k porušeniu zmluvy. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na bod 27. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde sa súd odstúpením od Zmluvy o dielo bližšie zaoberal.

38. Ohľadom argumentácie žalovaného, ktorý namietal špekulatívny postup žalobcu v spolupráci s výrobcom, personálne prepojenie a konanie v zhode žalobcu a dodávateľa komponentov, simuláciu nákupov a fakturácie odvolací súd uvádza, že ide o nepodložené a nepreukázané tvrdenia žalovaného. Okrem toho odvolací súd nezistil splnenie predpokladov pre konanie v zhode podľa ustanovenia . Túto námietku žalovaného preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

39. Žalobca i žalovaný podali odvolanie i voči III. výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že ani jedna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Odvolací súd sa s takýmto výrokom o nároku na náhradu trov konania stotožňuje, nakoľko úspech strán vo veci bol takmer rovnaký. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 19.143,88 Eur s príslušenstvom, súd mu vyhovel v časti o zaplatenie sumy 9.703,20 Eur a vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie sumy 9.440,68 Eur súd žalobu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v konaní bol 50,69 %, úspech žalovaného 49,31 %. Odvolací súd mal za to, že rozdiel v úspechu žalobcu a žalovaného bol nepatrný, opreto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď ani jednej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

40. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

41. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. -149 zo dňa 19.07.2017 potvrdil ako vecne správny.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ani jedna zo sporových strán nebola v odvolacom konaní úspešná, resp. obidve sporové strany boli v odvolacom konaní približne rovnako neúspešné.

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).