Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-1264-2011.pdf
PDF · 75.97 KB
Case nature
Subarea
8Er/1264/2011
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: J. T., E.. XX.X.XXXX, I. A., o vymoženie 40,- eur a trov exekúcie, za účasti súdneho exekútora Mgr. Stanislav Polák, so sídlom exekútorského úradu Moyzesova 5, Nitra, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,91 eura a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Oprávnenému a povinnému nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, na základe ktorého súd výkonom exekúcie poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Galanta pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX Y. B. XX.X.XXXX na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 40,- eur a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočky v Trnave, č. k. Z. XXX/XXXXX/XXXX Y. B. XX.X.XXXX.
2. Súd uznesením č. k. XEr/XXXX/XXXX-XX Y. B. XX.X.XXXX pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2017.
3. Súdny exekútor opätovným podnetom zo dňa 29.3.2019 žiadal o zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, pričom si uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,91 eur - pozostávajúce z minimálnej odmeny 33,19 eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 8,40 eur zahŕňajúce poštovné náklady a 20% DPH z odmeny a hotových výdavkov vo výške 8,32 eur.
4. Súdny exekútor na výzvu súdu dňa 22.5.2019 predložil svoj spis za účelom preskúmania vykonaných lustrácií majetku povinného.
5. Oprávnený dňa 10.5.2019 zaujal stanovisko k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie tak, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, pretože exekúcia prebieha relatívne krátko. Zároveň oprávnený eviduje viacero úhrad, doposiaľ vo výške 650,11 eur, pričom posledná úhrada je z januára 2019, a teda je evidentné, že zastavenie exekúcie by bolo predčasné.
6. Podľa ust. §243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok´´), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Podľa § 58 ods.5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.
10. Súd preskúmal spisový materiál za účelom deklarovania exekútorom tvrdenej nemajetnosti povinného, pričom zistil, že exekúcia prebieha od roku 2011 a súdnym exekútorom boli vykonané opakované šetrenia majetku povinného. Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému do vlastných rúk. Lustráciou majetku bolo zistené, že povinný nevlastní nehnuteľný majetok, elektronickou súčinnosťou bánk bolo zistené, že povinný nemá založený bankový účet. Cez dopravný inšpektorát súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní motorové vozidlo. V centrálnom registri exekúcií voči povinnému je vedených celkovo 21 exekučných konaní. Cez katasterportál zistil, že povinný nemá nehnuteľnosť.
11. Pri rozhodovaní súd prihliadal na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Súd podotýka, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení, exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy).
12. Podľa názoru súdu súdny exekútor dostatočne preveril majetkové pomery povinného a zistil, že žiaden majetok neexistuje a teda nemá možnosť využiť akýkoľvek spôsob exekúcie, ktorý by viedol k účelu exekúcie, a tak nesúhlas oprávneného so zastavením konania je irelevantný. Súd po oboznámení sa s podnetom súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a spisovým materiálom dospel k záveru, že povinný nedisponuje s majetkom, preto súd postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil.
13. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
15. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
16. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
17. Výšku trov exekúcie pri zastavení exekúcie upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení /ďalej len "vyhláška"/.
18. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení novely - Vyhlášky MS SR č. 141/2008 Z.z., ktorá sa vzťahuje na exekučné konania začaté po 1.5.2008, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
19. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
20. Súd posúdil vyúčtovanie súdneho exekútora a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
- Minimálnu odmenu v zmysle §14 ods. 1 cit. vyhlášky vo výške 33,19 eur
- Náhradu hotových výdavkov v zmysle §22 ods.1 cit. vyhlášky za poštovné náklady vo výške 8,40 eur
- 20% DPH vo výške 8,32 eur Spolu 49,91 eur.
21. Súdnemu exekútorovi tak bola priznaná náhrada trov exekúcie v súdnym exekútorom uplatnenej sume 84,21 eura. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 prvej vety EP k náhrade trov exekúcie v celkovej výške 84,21 eura súd zaviazal oprávneného, pretože exekúcia sa zastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
22. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
23. Podľa § 256 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
24. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Týmto rozhodnutím sa končí exekučné konanie, preto súd musí rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 9a EP, § 262 ods. 1 CSP). K zastaveniu konania došlo z dôvodu nemajetnosti povinného. Oprávnený ani povinný teda zastavenie konania procesne nezavinili. Z uvedených dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, že oprávnený a povinný nemajú na náhradu trov exekučného konania nárok.
26. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako je to pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie.
Poučenie:
Proti výrokom I. a III. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie. (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku, § 58 ods. 5 Exekučného poriadku) Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.