Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/304/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Z. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M., E. XX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Celestínom Stehurom, so sídlom Y., F.. Y. C. XXXX, proti žalovaným 1/ M. Z., bytom M. XXX, okres Y. M., Česká republika, 2/ L. Z., bytom Y. M., F. K. H. M. XXXX, Česká republika, 3/ Q. Z., bytom M., E. XX, žalovaní v rade 1/ - 3/ právne zastúpení Advokátska kancelária Varmus, s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, 4/ B. W., bytom U. - J., F. XXXX/ X, Česká republika, 5/ L. E., bytom K., E. XXX, Česká republika, 6/ B. C., bytom J., B. XXXX/XX, 7/ J. W., bytom Z. C. XXX, Česká republika, 8/ C. I., bytom Z. XX, Z. u Y. K., Česká republika a 9/ Z. W., bytom U. - J., F. X, Česká republika, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -287 zo 17. decembra 2015 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch o zamietnutí žaloby/návrhu na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria v rozsahu 1/2 do dedičstva po Q. W., rod. O., ktorá zomrela XX.X.XXXX, a v rozsahu 1/2 do dedičstva po N. W., ktorá zomrela X.X.XXXX, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení povinnosti žalobkyni nahradiť žalovaným v rade 1/ až 3/ trovy konania vo výške 5.460,27 eur z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v rade 4/ až 9/ p o t v r d z u j e .

Vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v rade 4/ až 9/ strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (v celom rozsahu) zamietol návrh/žalobu žalobkyne na určenie, že sporné nehnuteľnosti patria v 1 do dedičstva po Q. W. a v 1 do dedičstva po N. W.. V záverečnom štádiu prejednávania veci (po siedmich rokoch konania) nepripustil zmenu žaloby, keď konštatoval, že bez (zásadného) doplnenia dokazovania by dovtedy ustálený skutkový stav nebol podkladom na rozhodnutie o zmenenej žalobe. 2. Vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam okresný súd uzavrel, že ide o reálne vydelené nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet občianskoprávnych vzťahov, pričom boli vydelené do roku 1950 a reálna držba a deľba bola zmapovaná mapami EN pred THM. Nadväzne bola potrebná vzájomná identifikácia parciel CKN na stav EN pred THM a stav PKN. Od nariadenia znaleckého dokazovania v danom smere okresný súd upustil, nakoľko sporové strany s ním nesúhlasili a odmietali zložiť preddavok na trovy tohto dokazovania. Žalobkyňa však nenavrhla žiaden iný dôkaz na preukázanie ňou tvrdených

skutkových okolností. Z vyjadrenia katastra nehnuteľností bolo pritom zrejmé, že ním predkladaná identifikácia parciel je len predbežnou. Okresný súd tak ustálil, že nebolo preukázané, že podiel 1 sporných nehnuteľností patrí do dedičstva po Q. W.. 3. Vo vzťahu k určeniu, že podiel 1 sporných nehnuteľností patrí do dedičstva po N. W., okresný súd konštatoval východiskovo tie isté nedôvodnosti. Doplnil, že ak po matke Q. W. nebol prejednaný podiel, ktorý by ona zdedila po otcovi (jej manželovi), tak ide o novoobjavený majetok/dedičstvo a do úvahy ako dedičia prichádzajú všetci právni nástupcovia, nielen N. W.. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno a ňou tvrdené skutkové okolnosti neboli preukázané. 4. O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaným 4/ až 9/ nepriznal ich náhradu. Títo žalovaní boli síce v konaní úspešní, ale náhradu trov konania si neuplatňovali. Vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/ žalobkyni uložil povinnosť nahradiť im trovy konania vo výške 5.460,27 eur, keď nimi uplatňovanú výšku trov právneho zastúpenia považoval za súladnú s právnymi predpismi.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci na nové konanie a rozhodnutie. Namietala odňatie možnosti konať pred súdom, keďže okresný súd nevyhovel jej návrhu na pripustenie zmeny žaloby, hoci tento návrh riadne predniesla a zdôvodnila. Uviedla, že jej umožňuje využitie dotknutého procesného oprávnenia; pričom ona ako „pán sporu“ splnila podmienky požadované označeným zákonným ustanovením. 6. Odvolateľka namietala napadnuté rozhodnutie tiež z vecnej stránky, tvrdila, že v dedičskom konaní po nebohej Q. W. nebol vo vložke č. XXX prejednaný aj podiel pod B 20; „išlo len o nesprávne prečítanie listu vlastníctva“. Z predmetného dedičského rozhodnutia nevyplýva ani to, že N. W. sa stala vlastníčkou „deklarovaním rozhodnutia štátneho notárstva“ a mohla ako vlastníčka s nehnuteľnosťami disponovať. Žalobkyňa dodala, že v roku 1978 už bola „pozemková kniha zrušená“ a platila evidencia nehnuteľností; neidentifikované pozemky tak „akoby neboli predmetom dedičského konania“. Poukazovala na to, že okresný súd si „poopravil dedičské konanie po Q. W.“, a teda ani žalované nehnuteľnosti nemohli byť vo vlastníctve N. W.. Podľa odvolateľky uvedené vyplýva tiež z predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia krajského súdu (sp. zn. ), pričom okresný súd nerešpektoval jeho záväzný právny názor. 7. Žalobkyňa - odkazom na osvedčenia žalovaných - tvrdila, že žalované parcely boli zidentifikované a prípadná znalecká identifikácia je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti. V tejto spojitosti dávala do pozornosti, že okresný súd už dvakrát rozhodoval a otázka identifikácie „nebola namietaná“. Odvolateľka poukazovala aj na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom smere, že ak okresný súd považoval za nevyhnutné vykonať identifikáciu, mal ju vyzvať na doplnenie žaloby podľa Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu tvrdila, že ten je daný vždy, ak vyplýva z právneho predpisu (vtedy ho nie je potrebné preukazovať) a odkazovala na upravujúci konania, ktoré možno začať i bez návrhu, so zdôraznením konania o dedičstve. 8. Napokon nesúhlasila ani s rozhodnutím o trovách konania, lebo - podľa nej - sú v súdenej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa Prioritne poukazovala na svoju zlú sociálnu situáciu, nízky dôchodok a „život v chudobe“. Rozporovala aj spôsob výpočtu výšky trov právneho zastúpenia, keďže malo byť vychádzané len z 1/13 výpočtového základu a malo sa zohľadniť, že nešlo o dve samostatné konania alebo konanie so spojenými vecami, ale len o jeden predmet konania (zároveň však poukazovala na zníženie tarifnej odmeny, nielen ak ide o zastupovanie viacerých účastníkov, ale aj ak ide o zastupovanie vo viacerých spojených veciach - pozn. odvolacieho súdu).

9. Žalovaní 1/ až 3/ žiadali napadnutý rozsudok potvrdiť. Stotožňovali sa so záverom okresného súdu, že nebol dôvod na pripustenie zmeny žaloby, nakoľko k nej došlo po siedmich rokoch od začatia konania a vôbec sa nejedná o „technickú zmenu“, ako tvrdila protistrana. Doplnili, že je nezlučiteľné s princípom spravodlivosti a právnej istoty, aby sa súd pri rozhodovaní o návrhu na zmenu žaloby riadil tým, či strana podá alebo nepodá novú žalobu. 10. Vo vecných otázkach žalovaní 1/ až 3/ zotrvali na tom, že v dedičskom konaní po Q. W. došlo len k pisárskej chybe, ktorá nemá nijaký právny význam. Nadobúdateľka nehnuteľností v danom konaní (N. W.) sa správala ako ich vlastníčka, disponovala nimi, pričom predmetné zmluvy boli registrované bývalým štátnym notárstvom, resp. odvkladované katastrom nehnuteľností. Nadväzne v prospech dotknutých žalovaných - ako aktuálnych vlastníkov - by svedčilo i nadobudnutie nehnuteľností vydržaním; obdobne tak § 486 Obč. zák. chráni dobromyseľného nadobúdateľa. V súvislosti s náhradou trov konania žalovaní 1/ až 3/ uviedli, že nebolo preukázané, že by žalobkyňa z titulu údajnej nepriaznivej situácie navštívila pred začatím sporu Centrum právnej pomoci. Rovnako v spise nie je doložený ani jej príjem.

11. Ostatní žalovaní zostali v odvolacom konaní nečinní.

12. Žalobkyňa už v ďalšom priebehu odvolacieho konania nereagovala na vyjadrenie žalovaných 1/ až 3/ k jej odvolaniu.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní ( a ) a bez nariadenia pojednávania ( a contrario v spojení s ) v meritórnych výrokoch a vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovanými 4/ až 9/ rozsudok okresného súdu potvrdil podľa a vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 3/ napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa v spojení s .

14. Dodržanie formy návrhu na zmenu žaloby, jeho uplatnenie v štádiu konania pred okresným súdom, či jeho zdôvodnenie automaticky nepodmieňuje vyhoveniu takémuto procesnému návrhu. Naopak, konajúci prvoinštančný súd podľa konkrétneho stavu konania rozhoduje o pripustení alebo nepripustení navrhovanej zmeny žaloby. V zmysle rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 52/2012 dotknutá úvaha prináleží výlučne súdu rozhodujúcemu o návrhu zmeny, t. j. okresného súdu a ani dovolací súd nemôže túto úvahu prehodnocovať. 15. Pokiaľ aj Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. podrobuje určitej kritike tak právnu úpravu, ako i prístup všeobecných súdov, zdôrazňuje uvedené vo vzťahu k eventualite straty nároku z dôvodu plynutia času. V súdenej veci však ide o uplatnenie vlastníckeho nároku, ktorý je v zmysle veta prvá Obč. zák. nepremlčateľný, a teda plynutie času vo vzťahu k nemu nemá osobitnejšiu relevanciu. Pre úplnosť krajský súd dodáva, že okresný súd rozhodoval ešte podľa predchádzajúcej právnej úpravy - , avšak tak dotknutá právna norma, ako i aktuálna úprava ( až ), vychádzajú zo zhodnej základnej premisy, že zmena žaloby bola/je prípustná len so súhlasom súdu.

16. Dotknutá odvolacia námietka je tak neopodstatnená; okresný súd postupoval podľa relevantnej právnej úpravy, ktorú náležite aplikoval na okolnosti súdenej veci. Okolnosť, že samotná žalobkyňa tvrdí (na čom jednoznačne zotrváva i v odvolacom konaní), že N. W. nenadobudla sporné pozemky v dedičskom konaní po Q. W., priamo podmieňuje nedôvodnosť žaloby v časti o určenie, že podiel 1 patrí do dedičstva po N. W.. Inými slovami, bezprostredne na základe argumentácie žalobkyne je vecne správnym výrok II. rozsudku okresného súdu.

17. Odvolateľkou spomínané „zrušenie pozemkovej knihy“ (to znamená nepoužívanie pozemkovej knihy po 1.4.1964 na bezprostrednú evidenciu nehnuteľností) neznamená, že údaje o nehnuteľnostiach vedené v danom evidenčnom systéme stratili akékoľvek opodstatnenie. Naopak, samotná žalobkyňa svoje tvrdené nároky odvodzuje prioritne od evidencie nehnuteľností v pozemkovej knihe. Len na okraj krajský súd dodáva, že údaje pozemkovej knihy sú používané dodnes a v niektorých prípadoch doslova až chaos vo vlastníckych vzťahoch k pozemkom ani nedáva predpoklad, že by v blízkom čase bolo možné „opustiť tento informačný zdroj“. 18. Obdobie neslobody bolo spojené s výrazným popieraním súkromného, resp. individuálneho vlastníctva k pôde, čo našlo vyjadrenie - z dnešného pohľadu - až v laxnom a neakceptovateľnom prístupe dotknutých štátnych orgánov; osobitne bývalých štátnych notárstiev. Uvedené však neznamená, že rozhodnutiam vydaným v danom období (rámcovo v rokoch 1948 - 1989) nebude pripisovaná právna relevantnosť. 19. Súčasťou nenáležitého prístupu bolo aj veľmi formálne vykonávanie identifikácií pôvodného pozemnoknižného stavu. V danom smere je však nutné vnímať rozdiel medzi nehnuteľnosťami (vôbec) neidentifikovanými, t. j. takými, vo vzťahu ku ktorým štátne orgány identifikáciu ani len nevykonali a medzi nehnuteľnosťami (najmä poľnohospodárskou pôdou) neidentickými, t. j. takými, ktoré v období socializmu boli spravidla zlúčené do väčších celkov a boli v dlhodobom bezodplatnom užívaní socialistických organizácií. 20. V rozoberaných súvislostiach pôsobí nekonzistentne argumentácia žalobkyne, ktorá na jednej strane namieta spôsob prejednávania nehnuteľností bývalými štátnymi notárstvami v období socializmu a na strane druhej výslovne odmietla vykonanie náležitej podrobnej/znaleckej identifikácie sporných pozemkov počas jednotlivých „evidenčných systémov“ (najmä pozemková kniha, evidencia nehnuteľností a kataster nehnuteľností).

21. Žalobkyňa tiež nedôvodne namieta nerešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Krajský súd v Žiline v uznesení sp. zn. z 29.1.2014 vo vzťahu k určeniu, že nehnuteľnosti patria v 1-ici do dedičstva po Q. W., sa vyslovil len k otázke vecnej legitimácie - že do okruhu účastníkov/ právnych nástupcov po Q. W. nepatrí aj U. W. (ako potenciálna právna nástupkyňa Z. W.), nezaradenie ktorej do okruhu strán tak nebolo opodstatneným dôvodom na zamietnutie žaloby. Dotknutý právny názor odvolacieho súdu okresný súd pri aktuálnom rozhodovaní plne akceptoval. 22. Vzhľadom na už vyššie spomínané tvrdenia samotnej žalobkyne, že do dedičstva po N. W. nemá patriť žiadny podiel v sporných nehnuteľnostiach, nie je osobitne významnejším právny názor odvolacieho súdu vyslovený v uznesení sp. zn. vo vzťahu k dotknutej časti nároku. Bez ohľadu na uvedené krajský súd dodáva, že v danej súvislosti bola vytýkaná okresnému súdu strohosť a všeobecnosť odôvodnenia, ktorými vlastnosťami posudzované rozhodnutie okresného súdu netrpí.

23. Neobstojí ani námietka odvolateľky vytýkajúca okresnému súdu, že nepostupoval podľa a nevyzval žalobkyňu na doplnenie žaloby, ak bolo nutné vykonať identifikáciu. Žaloba žalobkyne v otázke vymedzenia predmetu konania bola jednoznačná, sporné nehnuteľnosti boli označené aktuálnymi údajmi katastra nehnuteľností, išlo teda o existujúci (hmotný) predmet sporu. Nebol tak daný dôvod na odstraňovanie vád návrhu. Otázka stotožnenia - identifikácie takto označených pozemkov na stav v predošlých evidenciách je otázkou skutkovou, ktorá nespadá pod režim (aktuálne pod režim ), ale preukazuje sa v procese dokazovania. Aj v tejto spojitosti pôsobí rozporuplne prístup a argumentácia odvolateľky, ak od znaleckého dokazovania pôvodne zamýšľaného okresným súdom (a to až do štádia jeho nariadenia a „vymáhania“ - v širšom zmysle - zálohy na trovy dokazovania) bolo na základe výslovnej žiadosti a nesúhlasu sporových strán upustené.

24. Obdobná nejasnosť v argumentácii žalobkyne je vlastná i jej vyjadreniam v otázke naliehavého právneho záujmu. Tvrdí, že ten nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z príslušného právneho predpisu a poukazuje na Dotknutá právna norma však vymedzuje konania, v ktorých súd mohol začať konanie aj bez návrhu. Termín naliehavý právny záujem v sa viazal na žaloby o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je - , teda konania svojou podstatou vyslovene návrhové. Predmetné ustanovenia sa tak svojím charakterom so zásady vylučujú. 25. Zdôrazňovanie odvolateľkou konania o dedičstve nemá v posudzovanej veci žiadnu relevanciu, keďže - ako už bolo opakovane uvedené - súdená vec predstavuje štandardné sporové konanie, ktoré rozhodne nie je prípustné zamieňať, resp. stotožňovať s nesporovým/ /mimosporovým dedičským konaním. Argumentácia žalobkyne v daných súvislostiach je pomerne nejasná, akoby (minimálne) naznačovala, že ak sa v sporovom konaní o určenie vlastníctva riešia akékoľvek súvislosti nadobudnutia vlastníctva dedením, nevyhnutne musí byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takáto právna konštrukcia však nemá žiadny základ v normách procesného práva, či už za účinnosti alebo aktuálne za účinnosti Civilného sporového a .

26. Nad bezprostredný rámec odvolania (aj v súvislosti s naznačovaním žalobkyne, že mieni pre nepripustenie zmeny žaloby podať ďalšiu žalobu) krajský súd dodáva, že pri uplatňovaní nároku o určenie, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, je nutné mať na zreteli aj zmeny, ku ktorým došlo v neskoršom období a formuláciou žaloby, vrátane jej žalobných petitov na dané zmeny reagovať. V zmysle „právnej vety“ rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 32/2011 V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Zároveň z jeho odôvodnenia vyplýva, že „...treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci.“

27. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti ( ), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

28. Ako vecne správny potvrdil odvolací súd rozsudok okresného súdu i vo výroku o náhrade trov konania, resp. o nároku naň, medzi žalobkyňou a žalovanými 4/ až 9/. V spore úspešní žalovaní 4/ až 9/ si dotknutý procesný nárok neuplatňovali a ani zo spisu preukázateľne vznik trov na ich strane nevyplýva. 29. Totožná procesná situácia je daná i v odvolacom štádiu konania, z ktorého titulu krajský súd vyslovil, že vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými 4/ až 9/ nemajú strany nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná ( ) a dotknutým žalovaným žiadne trovy v súvislosti s odvolacím prieskumom nevznikli ( ).

30. Pokiaľ okresný súd priznal náhradu trov konania žalovaným 1/ až 3/, v odôvodnení skonštatoval úspech žalovanej sporovej strany a pripojil rozpis úkonov právnej služby vo vzťahu ku každému z dotknutých žalovaných, vrátane ich finančnej hodnoty a uviedol, že vyúčtovanie je „v súlade s platnými predpismi“. Takéto odôvodnenie vykazuje znaky arbitrárnosti, lebo postráda náležité konkrétnosti nielen pre vykonanie odvolacieho prieskumu, ale predovšetkým pre relevantnú protiargumentáciu dotknutej strany (v súdenej veci žalobkyne). Zároveň odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí - uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 29.1.2014 - upozornil na nutnosť vyporiadania sa s otázkou danosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorú súvislosť okresný súd nevyhodnotil.

31. Nadväzne krajský súd v dotknutom výroku napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V jeho rámci sa prioritne pri otázke nároku na náhradu trov konania vyporiada s okolnosťami označovanými žalobkyňou za dôvody hodné osobitného zreteľa. Následne, v prípade konštatovania existencie nároku žalovaných 1/ až 3/, pri rozhodovaní o výške trov s jednotlivými námietkami žalobkyne týkajúcimi sa výšky tarifnej odmeny, odmeňovania spoločných úkonov a úkonov v spojených veciach. Samozrejmosťou bude i vyhodnotenie účelnosti jednotlivých uplatňovaných úkonov právnej služby. 32. V záujme komplexnosti rozhodnutia o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/ až 3/ krajský súd nerozhodoval v rámci tohto rozhodnutia ani o trovách aktuálneho odvolacieho konania. Tieto budú taktiež súčasťou úhrnného posúdenia vykonaného okresným súdom.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .