Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-1314-2018.pdf
PDF · 115.71 KB
Case nature
Subarea
65Ek/1314/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 649 48 242, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, na území SR konajúca prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová l/A, 813 33 Bratislava, právne zast. ALTER IURIS, s.r.o., IČO: 36 708 771, so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, konajúca konateľom JUDr. Pavlom Vašom, advokátom, proti povinnému 1/ SK Commercium, s.r.o., IČO: 36 256 064, so sídlom Stará Vajnorská 8, 831 04 Bratislava, povinnej 2/ S.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX a povinnému 3/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. XXX, o vymoženie spoločne a nerozdielne 14.685,72,-EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Kapronczaiom, so sídlom exekútorského úradu Koceľová 17, Bratislava, pod sp. zn. 352 EX 250/18, rozhodujúc o sťažnosti povinných 1/, 2/, 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1314/2018 zo dňa 14. januára 2019, takto
rozhodol:
Sudca uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1314/2018 zo dňa 14. januára 2019 m e n í tak, že:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. a), písm. d) Exekučného poriadku z a s t a -v u j e.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 72,- EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného, na vykonanie exekúcie doručeného súdu dňa 6.9.2018 sa začalo proti povinným 1/, 2/, 3/ exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 416/2013, NZ 5091/2013, NCRIs 5247/2013 spísaná notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, so sídlom notárskeho úradu Šafárikovo námestie 4, Bratislava, dňa 15.2.2013. Z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že povinný 1/ má postavenie dlžníka - povinnej osoby č. 1/ a povinní 2/, 3/ majú (vychádzajúc z obsahu notárskej zápisnice) právne postavenie pristupujúcich dlžníkov - povinných osôb 2/, 3/, hoci sú označení ako zmeneční ručitelia 1, 2. Obsahom notárskej zápisnice je dohoda o pristúpení k záväzku a o splátkovom kalendári. Predmetom plnenia je záväzok dlžníka - osoby povinnej č. 1/ (povinného 1/) voči veriteľovi - osobe oprávnenej (oprávnenému), vo výške 56.238,44,- EUR, pozostávajúci z istiny vo výške 47.760,23,-EUR, úroku z omeškania kapitalizovaného vo výške 7.182,41,-EUR (od 14.5.2012 do 28.1.2013) a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1.295,80,-EUR, ktorý má povinný 1/ povinnosť plniť na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000044/SB/11/051 zo dňa 13.5.2011, ktorá je s notárskou zápisnicou pevne spojená. Povinným 2/, 3/ vyplýva povinnosť plniť titulom pristúpenia k záväzku na základe dohody o pristúpení k záväzku v zmysle
§ 533 Občianskeho zákonníka, spoločne a nerozdielne s povinným 1/. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie bolo vymoženie istiny vo výške 14.685,72,-EUR a trov exekúcie oprávneného.
2. Vykonaním exekúcie poveril tunajší súd Poverením sp. zn. 65Ek/1314/2018 dňa 19.10.2018 súdneho exekútora JUDr. Ivana Kapronczaia, so sídlom exekútorského úradu Koceľová 17, Bratislava. Doručením poverenia súdnemu exekútorovi dňa 19.10.2018 sa začala exekúcia vykonávaná v neprospech povinných 1/, 2/, 3/.
3. Napadnutým uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1314/2018 zo dňa 14.1.2019, vydaným vyšším súdnym úradníkom, súd zamietol návrh povinného 1/ na zastavenie exekúcie (výrok I.), zamietol návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie (výrok II.) a zamietol aj návrh povinného 3/ na zastavenie exekúcie (výrok III.).
4. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že tvrdenia povinného 3/ o uhradení vymáhanej pohľadávky povinnými 1/, 2/, na základe čoho je exekúcia nezákonná a neprípustná považoval za nepreukázané. Ďalšie tvrdenia povinného 3/ o tom, že záväzok bol zaplatený o čom svedčí aj posledný výpis, ktorý ku dňu 28.2.2014 vykazuje kladný zostatok, pričom v mesiaci február 2014 boli vykonané posledné platby a to 10.2.2014 vo výške 13.642,-EUR na istinu ako aj na úroky vo výške 1.909,-EUR a po tomto termíne banka nevyzvala ani pôvodného dlžníka ani zmenečných ručiteľov na dorovnanie dlhu vo výške 14.685,72,-EUR, rozporoval oprávnený. Oprávnený poukázal na to, že povinní 1/, 2/, 3/ boli na podklade exekučného titulu povinní uhradiť mu sumu vo výške 56.238,44,-EUR, po odrátaní trov právneho zastúpenia vo výške 54.942,64,-EUR, pričom všetky splátky, ktoré mu uhradili, teda vrátane splátok, na ktoré poukazuje povinný 3/, už zohľadnil v návrhu na vykonanie exekúcie, čo v podanom návrhu aj uviedol. Povinní 1/, 2/ mu uhradili sumu v celkovej výške 40.256,92,-EUR. V exekúcii uplatnené suma je neuhradená. Povinní 1/, 2/ vo svojich podaniach zhodne namietali neprípustnosť exekúcie a výšku predpokladaných trov exekúcie. Po preskúmaní dokumentov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyšší súdny úradník dospel k záveru, že nie je možné návrhu na zastavenie exekúcie vyhovieť z dôvodu, že skutočnosti uvedené povinným, nie sú skutočnosťami podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, teda také, ktoré by zakladali dôvod na zastavenie exekúcie. Povinný 3/ svoje tvrdenia o úhrade pohľadávky oprávnenému navyše ani nepreukázal žiadnym dôkazom. Vyšší súdny úradník preto konštatoval, že nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie, preto v súlade s § 611 ods. 3 Exekučného poriadku návrhy povinných 1/, 2/ a 3/ na zastavenie exekúcie zamietol.
5. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému 1/ doručené dňa 30.1.2019, povinnej 2/ dňa 18.1.2019 a povinnému 3/ dňa 31.1.2019, podali povinní 1/, 2/, 3/ dňa 15.2.2019 sťažnosť. Sťažnosť podali povinní 1/, 3/ v zákonom stanovenej lehote a povinná 2/ po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
6. Povinní 1/, 2/, 3/ žiadali napadnuté uznesenie v celom rozsahu a žiadali ho zrušiť. Podanú sťažnosť povinní 1/, 2/, 3/ odôvodnili skutočnosťou, že oprávnenému uhradili spolu sumu 48.552,72,-EUR, ktorú v sťažnosti rozpísali na jednotlivé splátky tak, ako ich uhrádzali. Od oprávneného neobdržali žiadnu informáciu ani reklamáciu o nedodržaní podmienok notárksje zápisnice. Až z upovedomenia o začatí exekúcie sa dozvedeli, že majú dlhovať oprávnenému 14.685,72,-EUR. Napriek tomu, že žiadali oprávneného o vysvetlenie aj prostredníctvom súdnej exekútorky, do dnešného dňa nemajú odpoveď.. Vychádzajú z ich účtovných záznamov. , podľa ktorých je dlh uhradený. Ďalej poukázali na stanovisko Najvyššieho súdu SR (o ktoré stanovisko ide však bližšie nešpecifikovali) s tým, že pristúpili k podpisu notárskej zápisnice z titulu zmenečného ručiteľa, čo exekučný súd opomenul, pričom sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že zmenka sa v spotrebiteľských vzťahoch používať nemôže. Vzniesli námietku premlčania, ktorý odôvodnili § 70 ods. 2 zmenkového a šekového zákona, pričom v notárskej zápisnici síce uznali výšku záväzku zo zmluvy o úvere ale oprávnený by mal dodržať aj ustanovenia zmenkového a šekového zákona. Oprávnený pritom ani nepripojil zmenku k notárskej zápisnici, hoci exekučný súd tvrdí, že notárska zápisnica zo dňa 15.2.2013 je exekučným titulom. Kým je blankozmenka nevyplnená, nevznikajú im z nej žiadne povinnosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli povinní 1/, 2/, 3/ exekúciu zastaviť. Na výzvu súdu oprávneným 1/, 2/, 3/, aby predložili k tvrdeným čiastočným úhradám, doklady na preukázanie pravdivosti ich tvrdení, predložila dňa 28.6.2019 povinná 2/ tri výpisy z bankových účtov, z ktorých vyplývala účtovná evidencia všetkých splátok kontokorentného úveru, vrátane splátok ktoré oprávnený neuvádzal.
7. Súd dňa 8.4.2019 zaslal sťažnosť povinného na vyjadrenie oprávnenému, ktorý v písomnom podaní doručenom súdu dňa 19.4.2019 uviedol, že so zastavením exekúcie nesúhlasí a sťažnosť povinného považuje za nedôvodnú. Uviedol, že sťažnosť povinných 1/, 2/, 3/ nemá všetky zákonom vyžadované náležitosti, nakoľko povinní 1/, 2/, 3/ žiadnym spôsobom neuvádzajú, v čom považujú postup súdu alebo uznesenie za nesprávne. Z uvedeného dôvodu by mala byť sťažnosť povinných 1/, 2/, 3/ zamietnutá. Povinní 1/, 2/, 3/ uvádzajú platby vykonané v prospech oprávneného, pričom nie so všetkými sa oprávnený stotožňuje, pričom ide o nepodložené tvrdenia. Ďalšie skutočnosti uvádzané povinnými 1/, 2/, 3/ považuje oprávnený za právne irelevantné. Medzi oprávneným a povinnými 1/, 2/, 3/ nešlo o spotrebiteľský vzťah a nie je ani povinnosťou oprávneného doložiť do konania zmenku. Rovnako sú irelevantné tvrdenia povinných o premlčaní. Vzhľadom na uvedené oprávnený navrhuje, aby súd sťažnosť povinných 1/, 2/, 3/ zamietol a zaviazal ich na náhradu trov konania.
8. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
9. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
10. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
11. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
12. Sudca po preskúmaní exekučného spisu, vo vzťahu k povinným 1/, 3/, ktorí podali sťažnosť v zákonom stanovenej lehote konštatuje, že po preskúmaní vznesenej námietky premlčania a tvrdenia o uhradení dlhu oprávnenému pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie konštatuje, že podaná sťažnosť povinných 1/, 3/ proti napadnutému uzneseniu je dôvodná, rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zmeniť a exekúciu zastaviť.
13. V zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
14. V zmysle § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, ak záväzok v notárskej zápisnici podľa ods. 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.
15. V zmysle § 61k ods.1 písm. a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.
16. V zmysle § 61k ods.1 písm. d) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
17. V zmysle § 61l ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky, inak návrh zamietne.
18. V zmysle § 261 ods. 7 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
19. V zmysle § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
20. V zmysle § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
21. V zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
22. V zmysle § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
23. V zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
24. V zmysle § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
25. V zmysle § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.
26. V zmysle § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
27. V zmysle § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
28. V zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
29. V zmysle § 407 ods. 4 Obchodného zákonníka, účinky uznania záväzku spôsobom uvedeným v odseku 1 nastávajú aj v prípade, keď jemu zodpovedajúce právo bolo v čase uznania už premlčané.
30. V zmysle § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka, bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred, uplynutím tejto lehoty.
31. V zmysle § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov.
32. V zmysle § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
33. V zmysle § 121 ods. 3 CSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
34. V zmysle § 121 ods. 4 CSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
35. V zmysle § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
36. V zmysle § 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
37. V zmysle § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
38. V zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
39. Preskúmaním spisu sudca zistil, že exekúcia je voči povinnému vedená na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 416/2013, NZ 5091/2013, NCRIs 5247/2013 spísaná notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, so sídlom notárskeho úradu Šafárikovo námestie 4, Bratislava, dňa 15.2.2013. Z obsahu notárskej zápisnice predloženej oprávneným ako exekučný titul, sudca zistil, že povinný 1/ má postavenie dlžníka - povinnej osoby č. 1/ a povinní 2/, 3/ majú právne postavenie pristupujúcich dlžníkov - povinných osôb 2/, 3/. Povinní 2/, 3/ sú v notárskej zápisnici označení ako zmeneční ručitelia 1, 2, avšak vzhľadom na skutočnosť, že obsahom notárskej zápisnice je dohoda o pristúpení k záväzku a o splátkovom kalendári, nie zmenka, súd konštatuje, že povinní 2/, 3/ majú postavenie pristupujúcich dlžníkov. Súd ďalej z notárskej zápisnice zistil, že predmetom plnenia je záväzok dlžníka - osoby povinnej č. 1/ (povinného 1/) voči veriteľovi - osobe oprávnenej (oprávnenému), vo výške 56.238,44,-EUR, pozostávajúci z istiny vo výške 47.760,23,-EUR, úroku z omeškania kapitalizovaného vo výške 7.182,41,-EUR (od 14.5.2012 do 28.1.2013) a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 1.295,80,-EUR, ktorý má povinný 1/ povinnosť plniť na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000044/SB/11/051 zo dňa 13.5.2011, ktorá je s notárskou zápisnicou pevne spojená. Povinným 2/, 3/ vyplýva povinnosť plniť titulom pristúpenia k záväzku na základe dohody o pristúpení k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka, spoločne a nerozdielne s povinným 1/. Predmetom návrhu na vykonanie exekúcie bolo vymoženie istiny vo výške 14.685,72,- EUR a trov exekúcie oprávneného. Súd v tejto súvislosti, pre úplnosť poukazuje na ustanovenie § 45 ods. 3 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že ak záväzok obsiahnutý v notárskej zápisnici vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky, teda istiny a úrokov z omeškania. Ako už súd uviedol, istina záväzku vyplývajúceho z notárskej zápisnice je vo výške 47.760,23,-EUR a úroky z omeškania sú kapitalizované za obdobie od 14.5.2012 do 28.1.2013, vo výške 7.182,41,-EUR. Predmetom návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bola iba istina, vo výške jej neuhradeného zostatku 14.685,72,-EUR.
40. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou premlčania, vznesenou povinnými 1/, 3/ v sťažnosti, vo vzťahu k pohľadávke oprávneného vyplývajúcej z exekučného titulu. K vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že na premlčanie aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže v posudzovanom prípade medzi oprávneným a povinným 1/ ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, ktorí konali v rámci podnikateľskej činnosti. Pristúpenie k záväzku je inštitútom, ktorý má zabezpečovacie účinky, preto v zmysle § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, sa aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú Obchodným zákonníkom, riadia režimom Obchodného zákonníka, (t.j. vrátane posúdenia plynutia premlčacej doby). K danej otázke aj Najvyšší súd SR, v uznesení sp. zn. 6Ncdo 4/2012, konštatoval, že vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o určenie okamihu začatia plynutia premlčacej doby, súd zistil, že záväzok zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000044/SB/11/051 zo dňa 13.5.2011, ktorú uzavrel oprávnený s povinným 1/ (v danom čase pod obchodným menom AEDK Trade s.r.o.), začala plynúť štvorročná premlčacia doba odo dňa 13.5.2012
(deň konečnej splatnosti úveru), v zmysle § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dňa 15.2.2013 došlo medzi oprávneným a povinnými 1/, 2/, 3/ k uzavretiu písomnej dohody o splátkovom kalendári a o pristúpení k záväzku, ktorou povinní 2/, 3/ pristúpili k záväzku povinného 1/, na základe čoho sa stali dlžníkmi popri pôvodnom dlžníkovi. V súlade s § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, začala od pristúpenia k záväzku plynúť povinným 2/, 3/ štvorročná premlčacia doba odo dňa 15.2.2013 (splatnosť prvej splátky), resp. až odo dňa 15.2.2014 (splatnosť poslednej 13. splátky) v zmysle § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. dňom splatnosti jednotlivých čiastkových plnení a to pre každé čiastkové plnenie samostatne (13 splátok). Povinným 2/, 3/ tak (po pristúpení k záväzku) vzniklo právo efektívne uplatniť všetky námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník (§ 531 ods. 4 Obchodného zákonníka) ale súčasne ako priamym subjektom povinnosti voči veriteľovi (po pristúpení k záväzku) im vzniklo právo efektívne uplatniť aj vlastné námietky voči veriteľovi.
41. Skutočnosť, že dohoda o pristúpení k záväzku a o splátkovom kalendári boli urobené vo forme notárskej zápisnice, ktorá je v zmysle § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku exekučným titulom, na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k povinnému 1/ nemalo nijaký vplyv, nakoľko nedošlo k uznaniu záväzku, ktorého následkom by bolo začatie plynutia novej štvorročnej premlčacej doby v zmysle § 407 ods. 1 Obchodného zákonníka. V Obchodnom zákonníku má právna úprava premlčania charakter komplexnej právnej úpravy a preto je v zásade, (okrem výnimočných prípadov) použitie Občianskeho zákonníka, vylúčené.
42. Keďže v prípade pristúpenia k záväzku nedochádza k zániku pôvodného vzťahu medzi oprávneným a povinným 1/, ktorý naďalej trvá, avšak dochádza k rozšíreniu počtu zaviazaných osôb, pričom pristupujúci dlžník, v tomto prípade povinní 1/, 2/ sú zaviazaní voči veriteľovi v rozsahu subjektívnej povinnosti, ku ktorej pristúpili, súd posudzoval rozhodujúce skutočnosti pre posúdenie, či bol návrh na vykonanie exekúcie podaný včas samostatne voči povinnému 1/ a samostatne voči povinnému 3/. Po preskúmaní súdneho spisu, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, dňa 6.9.2018, po uplynutí premlčacej doby. Premlčacia doba záväzku povinného 1/, vychádzajúc z vyššie uvedeného, uplynula v danom prípade dňa 13.5.2016, t.j. po uplynutí štyroch rokov odo dňa konečnej splatnosti úveru, ktorý bol splatný dňa 13.5.2012. Premlčacia doba záväzku povinného 3/, uplynula postupne, podľa splatnosti jednotlivých čiastkových plnení, pri poslednej splátke dňa 15.2.2018, t.j. po uplynutí štyroch rokov od splatnosti poslednej splátky čiastkového plnenia záväzku, ktorá bola splatná dňa 15.2.2014. Aj v prípade, ak by povinný 1/ bol uznal dlh, v rámci dohody o splátkovom kalendári, čo však súd z obsahu notárskej zápisnice nezistil, uplynula by mu premlčacia doba najneskôr 15.2.2018, t.j. po uplynutí štyroch rokov od splatnosti poslednej splátky. Návrh na vykonanie exekúcie, podaný dňa 6.9.2018, tak bol podaný až po uplynutí premlčacej doby. Preto súd považoval námietku vznesenú povinnými 1/, 3/ za dôvodnú. Vychádzajúc z ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby, súd nemôže právo na plnenie uznať. Právnym účinkom dôvodne vnesenej námietky premlčania povinnými 1/, 3/, je tak zánik vymáhateľnosti pohľadávky oprávneného, čo je dôvodom, pre ktorý exekúcia musí byť zastavená v súlade s ustanovením § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
43. Súd ďalej skúmal aj tvrdenie povinných 1/, 3/ o zániku vymáhaného nároku jeho splnením ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Súd z predloženého výpisu z konta účtu č. 23111, vystaveného na obchodné meno povinného 1/, za obdobie od januára 2012 do decembra 2014 zistil, že odo dňa spísania notárskej zápisnice, t.j. odo dňa 15.2.2013, povinný 1/ uhradil na kontokorentný úver spolu sumu vo výške 48.552,72,-EUR a to postupnými úhradami, ktoré boli v súlade so splátkami dohodnutými v notárskej zápisnici. Povinný 1/ uhradil za mesiac február 2013 sumu 3.000,-EUR (dvoma platbami v deň 15.2.2013 vo výške 1.704,20,-EUR a vo výške 1.295,80,-EUR), za mesiac marec 2013 až december 2013 sumu 20.000,-EUR (2.000,-EUR x 10 mesiacov), za mesiac január 2014 sumu 4.000,-EUR (troma platbami v deň 17.1.2014 vo výške 2.000,-EUR, 2.000,-EUR a 1.000,-EUR), za mesiac február 2014 sumu 20.552,72,-EUR (dvoma platbami v deň 10.2.2014 vo výške 13.642,73,-EUR a 1.909,99,-EUR a dňa 16.2.2014 sumu 5.000,-EUR) a za mesiac marec 2014 (18.3.2014) sumu 1.000,-EUR. Súd tak mal preukázané, že povinný 1/ uhradil oprávnenému od 15.2.2013 do 18.3.2014, t.j. po vzniku exekučného titulu a súčasne pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, sumu vo výške 48.552,72,-EUR, pričom mu mal plniť istinu, ktorej zostatok bol ku dňu 28.1.2013 (ako to vyplýva z notárskej zápisnice zo dňa 15.2.2013) vo výške 47.760,23,-EUR. Preto, keď predmetom návrhu oprávneného na začatie exekúcie podaného dňa 6.9.2018 bol neuhradený zostatok istiny 14.685,72,-EUR, súd považoval za preukázané,
že nárok oprávneného uplatnený v exekučnom konaní, zanikol jeho splnením a to ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený tak podal návrh na vykonanie exekúcie nedôvodne.
44. Vzhľadom na uvedené zistené skutočnosti, sa súd ďalšími tvrdeniami povinných 1/, 3/ (o tvrdenom spotrebiteľskom vzťahu, zmenke v spotrebiteľskom vzťahu) už nezaoberal. Tvrdenia oprávneného o tom, že sa nestotožňuje s platbami uvádzanými povinnými 1/, 2/, 3/, že ich považuje za nepreukázané a irelevantné a to aj pokiaľ ide tvrdenie o premlčaní, súd vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo súdneho spisu považoval za účelové.
45. Sudca vo vzťahu k povinnej 2/ konštatuje, že uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/1314/2018 zo dňa 14.1.2019, bolo povinnej 2/ doručené dňa 18.1.2019. Z uvedeného vyplýva, že pätnásty deň lehoty na podanie sťažnosti pripadol na deň 4.2.2019, t.j. pondelok. Keďže povinná 2/ podala sťažnosť dňa 15.2.2019 a to podaním na poštovú prepravu, o čom svedčí pečiatka pošty na pripojenej obálke, podala ju po zákonom stanovenej lehote. Súd zdôrazňuje, že včasnosť podania sťažnosti je zákonnou podmienkou jej prípustnosti, nakoľko márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti nadobúda uznesenie právoplatnosť. Lehota na podanie sťažnosti je zákonnou procesnou lehotou, ktorej uplynutím dochádza k procesnej preklúzii pôvodného procesného práva, uplatniť sťažnosť. Sťažnosť podaná po uplynutí zákonnej lehoty je preto neprípustná. Súd však poukazuje na to, že nakoľko medzi pôvodným dlžníkom (povinným 1/) a pristupujúcimi dlžníkmi (povinnými 2/, 3/) ide o spoločný záväzok, ktorý má charakter solidárneho dlhu (§ 533 Občianskeho zákonníka), v rozsahu plnenia dlhu povinným 1/, zanikla aj povinnosť povinných 2/, 3/ (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Sudca však súčasne dodáva, že rozhodnutím o zastavení exekúcie voči povinným 1/, 3/, sa konzumuje výrok o zamietnutí sťažnosti povinnej 2/ podanej po uplynutí zákonom stanovenej lehoty, nakoľko povinní 1/, 3/ dôvodne vzniesli námietku premlčania a súčasne preukázali aj svoje tvrdenia o zániku vymáhaného nároku. Teda, aj voči povinnej 2/ tak súd zistil, že po vzniku exekučného titulu nastala taká okolnosť, ktorá spôsobila zánik vymáhaného nároku, resp. okolnosť, ktorá bráni vykonateľnosti exekučného titulu, čo sú v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), písm. d) Exekučného poriadku, dôvody na zastavenie exekúcie.
46. Na základe uvedeného sudca konštatuje, že vzhľadom na preukázanie zániku vymáhaného nároku jeho splnením ešte pred začatím exekúcie a vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zmenil a exekúciu voči povinným 1/, 2/, 3/, v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), písm. d) Exekučného poriadku, zastavil
47. Súd ďalej rozhodoval aj o trovách exekúcie.
48. V zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
49. V zmysle ust. § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
50. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie nedôvodne, súd nepovažoval trovy oprávneného, ktoré v exekučnom konaní platil za účelne vynaložené a oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.
51. Povinní 1/, 2/, 3/ si nárok na náhradu trov súvisiacich s podaním návrhu na zastavenie exekúcie v konaní o sťažnosti neuplatňovali.
52. Súd sa ďalej zaoberal aj trovami súdneho exekútora.
53. V zmysle § 35 ods. 1 tretia veta Exekučného poriadku, ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
54. V zmysle § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada hotových výdavkov ustanovených týmto zákonom.
55. V zmysle § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
56. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
57. V zmysle § 198 ods. 2 Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.
58. V zmysle § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
59. V zmysle ust. § 199c ods. 1 prvá veta, Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
60. V zmysle ust. § 199c ods.2, Exekučného poriadku, ak povinný uhradí pohľadávku oprávneného pred začatím exekúcie, odmena ani náhrada výdavkov exekútorovi nepatrí, to neplatí, ak je tu dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať.
61. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vykonávacia vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60,-EUR.
62. V zmysle § 22 ods. 2 vykonávacej vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnym výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50%.
63. Keďže dôvodom na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie nedôvodne, možno konštatovať, že dôvod zastavenia exekúcie je možné pričítať oprávnenému. Súd preto v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku, zaviazal náhradou trov súdneho exekútora oprávneného.
64. O výške náhrady trov exekúcie súdneho exekútora rozhodol súd tak, že priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov. Súd prihliadol predovšetkým na základnú zásadu, vyjadrenú v § 197 Exekučného poriadku, že súdnemu exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov patrí. Exekúcia proti povinnému bola ukončená zastavením, na základe návrhu povinného na zastavenie exekúcie, podaného v lehote podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. bez odkladného účinku, priznal súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo v rozsahu 100%, v zmysle § 22 ods. 1 vykonávacej vyhlášky, teda vo výške 60,-EUR zvýšených o daň z pridanej hodnoty v súlade s § 197 ods. 2 Exekučného poriadku vo výške 12,-EUR (t.j. 20 % zo 60,-EUR), čo spolu predstavuje sumu vo výške 72,-EUR.
65. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, sudca rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).