Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/214/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: MIDAN, s.r.o., so sídlom Topoľčany, Škultétyho 4720/2A, IČO: 45 645 167, zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., so sídlom Bratislava, Palárikova 14, IČO: 35 960 728 proti žalovaným: 1/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, XXX XX H., 2/ H.. J. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, XXX XX H., 3/ V. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, XXX XX H., 4/ J.. K. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., G. XX, 5/ H.. G. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., V. 5, 6/ H.. Karin L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, W. XXXX, K., žalovaní v 1/ až 6/ rade zastúpení JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária so sídlom Tomášikova 4, Bratislava, 7/ Ing. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, 8/ K. L., nar XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, W. XXXX, K., zastúpený JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom so sídlom Advokátska kancelária Tomášikova 4, Bratislava, o náhradu škody vo výške 10.950 eur, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 8. rade proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany, č. k. -463 zo dňa 20. júna 2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 6. rade p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi a žalovaným v 7. a 8. rade odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu proti žalovaným v 1. až 7. rade a žalovaného v 8. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.118,05 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 02.02.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu proti žalovanému v 8. rade zamietol. Žalovaným v 1. až 7. rade priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške a štátu priznal proti žalovanému v 8. rade nárok na náhradu trov štátu v plnej výške. Žalovanému v 8. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal.

1.2.Rozhodnutie právne odôvodnil ust. až 3, , , až 3 , , , , ,, , , , , podľa , , až 3, ,, podľa , o lesoch v znení neskorších predpisov, , , , , , veta prvá vyhlášky o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva v znení neskorších predpisov.

1.3. Konštatoval, že právny predchodca žalobcu MG INVEST DEVELOPMENT, s.r.o. sa žalobou proti pôvodne žalovaným v 1. až 9. rade domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným výrubom stromov v období od 20. 11. 2010 do 01. 02. 2011 na lesných pozemkoch žalobcu v k.ú. X., zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X, na ktorej sa nachádza jednotka priestorového rozdelenia lesa, (ďalej len JPRL) XXXX/C a na parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXX, kde sa nachádza JPRL XXXX/A. Parc. č. XXXX/X bola do 23.03.2011 v podielovom spoluvlastníctve žalobcu v podiele 1-ice a v podiele 1/8 -iny pôvodne žalovaného v 1. rade (ktorý v priebehu konania zomrel a žalovaní v 1.až 3. rade sú jeho právni nástupcovia) a žalovaných v 2. až 4. rade. Podieloví spoluvlastníci kúpnou zmluvou zo dňa 05.10.2010 previedli vlastnícke právo k tejto parcele na žalobcu.

1.4. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 7. rade (pôvodne žalovaný v 8. rade) ako odborný lesný hospodár (ďalej aj „OLH“) organizoval a usmerňoval hospodárenie v lese a na lesných pozemkoch vlastníkov, pôvodne žalovaných v 1. až 7. rade, susediacich s jeho nehnuteľnosťami. Výrub stromov na parc.č. XXXX/X bol na ploche 0,25 ha a na parc. XXXX/X na ploche 0,95 ha. K nezákonnému výrubu stromov došlo v dôsledku ich nesprávneho označenia v teréne, pričom výrub kontroloval a zodpovedal zaň žalovaný v 7. rade. Na podnet žalobcu bolo vo veci začaté trestné stíhanie, v ktorom bol zistený nezákonný výrub stromov na lesných pozemkoch, čím mu vznikla priama škoda v hodnote nezákonne vyťaženého dreva a nepriama škoda za stratu na produkcii, za predčasné odlesnenie, environmentálna ujma a obmedzenie ďalšieho využitia - t.j. bezlesie na 10 rokov a škoda následná, za náklady za zalesňovanie holiny do 2 rokov, najneskôr do 5 rokov od zalesnenia, zabezpečenie novozaloženého porastu a výchovné (výsledky, prerezávky a prvé VU ťažby - 50 rokov) Žalobca priamu škodu vyčíslil sumou 4.950,00 eur a nepriamu a následnú sumou 6.000,00 eur, spolu sumou 10.950,00 eur, na zaplatenie ktorej žiadal zaviazať pôvodne žalovaných v 1. až 9. rade.

1.5. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že vlastníkom parcely č. XXXX/X boli pôvodne žalovaní v 1. až 4. rade, ktorí svoje podiely (každý po 1/8-ine) previedli kúpnou zmluvou na žalobcu; vklad bol povolený po rozhodnom období. Lesný dielec XXXX/A tvorila parc. č. XXXX/X v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov; obhospodarovateľom bol žalovaný v 8. rade na základe splnomocnenia od spoluvlastníkov, pôvodných žalovaných v 1. až 4. rade. Súd konštatoval, že odborným lesným hospodárom dielca bol na základe dohody zo dňa 01. 08. 2010, uzatvorenej so žalovaným v 8. rade, žalovaný v 7. rade, ktorý túto činnosť vykonával pre celý dielec XXXX/A s vedomím právneho predchodcu žalobcu. To dosvedčuje vyjadrenie Ing. H. na pojednávaní dňa 10. 04. 2013, ako aj dohoda z 29. 07. 2011 uzatvorená so žalovaným v 7. rade o odovzdaní nehnuteľností - parc. č. XXXX/X a č. XXXX v kat. úz. X. do priameho obhospodarovania právneho predchodcu žalobcu ako nadobúdateľa, kde za právneho predchodcu žalobcu, podielového spoluvlastníka pozemkov, ako odborného lesného hospodára označil žalovaného v 7. rade s odôvodnením, že bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov a podľa Zákona o lesoch musí mať každý m2 odborného lesného hospodára. Ing. H. vykonával funkciu odborného lesného hospodára na parc. č. XXXX/X. Žalovaný v 7. rade bol ako hospodár v zmysle , povinný zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby dreva a vydať písomný súhlas na ťažbu dreva. Dňa 04. 12. 2010 vydal súhlas na ťažbu dreva č. 2/2010 v dielci XXXX/A ako hospodár lesného celku Neštátne lesy G.. Z titulu funkcie odborného lesného hospodára označil stromy na výrub. Na lesoch tvoriacich vlastnícky celok mohol hospodáriť len jeden obhospodarovateľ lesa a tým bol v dielci XXXX/A žalovaný v 8. rade. Pokiaľ právny predchodca žalobcu nesúhlasil s hospodárením so spoločnou vecou a nedošlo k dohode spoluvlastníkov o hospodárení, mohol sa ako podielový spoluvlastník domáhať svojich práv na súde v zmysle Obč. zákonníka, čo neučinil. Z vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaný v 7. rade bol odborným lesným hospodárom celého dielca XXXX/A, v obhospodarovaní žalovaného v 8. rade, ktorý mal povinnosť zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy (), a preto bol o oprávnený vydať súhlas na ťažbu dreva ( ) a výrub stromov podľa lesného hospodárskeho plánu v dielci 1102/A, ktorý zahŕňal aj stromy na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu a pôvodných žalovaných v 1. až 4. rade, preto neboli splnený predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu

- protiprávnosť konania, teda porušenie právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s objektívnym právom. Žalobca si prípadné nároky za vyťažené drevo mohol uplatňovať proti žalovaným v 1. - 5. rade z titulu práv spoluvlastníka, napr. žalobou na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by na ich strane k obohateniu došlo, čo netvrdil a ani nežiadal. Preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.6. Parcela č. XXXX/X bola v čase výrubu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, ktorý tvrdil, že k výrubu došlo z dôvodu, že žalovaný v 7. rade, ako odborný lesný hospodár pri vyznačovaní stromov k ťažbe nevedel, že vyznačuje ťažbu aj na stromoch nachádzajúcich sa na pozemkoch v jeho vlastníctve, pretože hranica dielcov nebola riadne označená. Túto povinnosť mal žalovaný v 8. rade, ktorý si povinnosť nesplnil. Výrubom stromov a následným predajom vznikla žalobcovi škoda vo výške 1.118,05 eur, ktorú jednoznačne zavinil žalovaný v 8. rade ako obhospodarovateľ, ktorého povinnosťou bolo zabezpečiť vyznačenie hranice dielcov určených pre výrub stromov. Povinnosť označiť hranicu dielca má podľa zákona obhospodarovateľ. Zákon neupravuje, ktorý z obhospodarovateľov v prípade spoločnej hranice dielca má povinnosť vyznačiť hranice. Iba v prípade, že dôjde k zmene hranice dielca alebo kategórie lesa pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy, ukladá povinnosť zabezpečiť označiť hranice dielca vyhotovovateľovi programu starostlivosti (§ 39 ods. 7). V konaní nebolo preukázané, že vyťažené drevo z tento parcely odviezol žalobca, toto žalovaný v 8. rade nepreukázal, pričom v trestnom konaní uviedol, že škodu za tento výrub uznáva a je ju ochotný uhradiť. Zodpovednosť žalovaného v 8. rade spočíva v porušení povinnosti vyplývajúcej z § 23 ods. 4, podľa ktorého vyťažené drevo je obhospodarovateľ lesa povinný najneskôr pred odvozom z odvozného miesta označiť čitateľnou ciachou alebo iným povoleným označením. Z ustanovenia § 28 ods. 1 Zákona o lesoch vyplýva, že obhospodarovateľ lesa je povinný vykonávať preventívne opatrenia s cieľom predchádzať poškodeniu lesa a v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 zákona je povinný zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho.

1.7. Pri vyčíslovaní škody súd vychádzal zo znaleckého posudku č. 8/2015 znalca Ing. A. D., znalca z odboru lesníctvo, odvetvie hospodárska úprava lesov, pestovanie lesov, spracovanie dreva, odhad hodnoty lesa, v ktorom vyčíslil spôsobenú škodu na parc. č. XXXX/X v k.ú. X. sumou 1.118,05 eur.

1.8. Žalobu voči žalovaným v 1. až 7. rade súd zamietol majúc za preukázané, že žalovaný v 8. rade vykonal výrub stromov vo svojom mene a na svoj účet; nebolo preukázané, že žalovaní v 1. - 5. rade ako vlastníci mali z predaja zisk. Taktiež žalovaná v 6. rade vystupovala iba v prvotnom jednaní so žalovaným v 7. rade k označeniu výrubu, neskôr s ním jednal len žalovaný v 8. rade. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný v 7. rade, ako odborný lesný hospodár, spôsobil škodu na majetku žalobcu a ani porušenie jeho povinnosti vyplývajúcej z § 48 ods. 2 cit. zákona; bolo preukázané, že vyznačil výrub stromov na parcele patriacej výlučne žalobcovi, ale povinnosť vyznačiť hranicu dielca má a teda mal obhospodarovateľ - žalovaný v 8. rade, ktorý takto neučinil. Z výpovede žalovaného v 7. rade vyplýva, že žalovaný v 8. rade zabezpečoval všetky práce - drevorubačov, výrub, predaj dreva a všetko okolo neho, preto súd proti žalovanému v 8. rade žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného v 8. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.118,05 eur s príslušenstvom odo dňa nasledujúceho po dni, kedy škoda vznikla (01.02.2011), od 02.02.2011 a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil , , úspešným žalovaným v 1. - 7. rade priznal náhradu trov konania v plnej výške; žalovanému v 8. rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v osobitosti danej veci, spôsobe vzniku škody a jej zavinenia, ktorej vyčíslenie súviselo so znaleckým dokazovaním. O náhrade trov konania štátu rozhodol súd za primeraného použitia ustanovenia v spojení s ustanovením a . Trovy štátu spojené so znaleckým dokazovaním a vyplatením odmien znalcom za vypracovaný znalecký posudok boli poukázané preddavkovo zo štátnych prostriedkov vo výške 251,77 eura.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žalovaný v 8. rade.

2.2. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaných v 1. až 8. rade k zaplateniu sumy 10.950,-Eur s 9 % úrokom z omeškania od 02.02.2011 do zaplatenia a trov konania. Namietal nesprávne objasnenie základných skutkových okolností, nesprávne právne posúdenie, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nedostatočné odôvodenie, keďže sa súd nevysporiadal so základnými námietkami oboch strán sporu a sústredil sa iba na argumenty žalovaných.

2.3. Poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého je zrejmé, že v čase od 20.11.2010 do 01.02.2011 došlo k nezákonnému výrubu stromov na parc. č. XXXX/X v jeho výlučnom vlastníctve a parc. č. XXXX/ X, ktorej bol podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1-ice so žalovanými v 1. a 4. rade, čím došlo k

nezákonnému zásahu do jeho vlastníckeho práva a vzniku škody. Uviedol, že ani on a ani žalovaní v 1. až 4. rade nedali súhlas k výrubu, preto je nepochopiteľné odôvodnenie, že nedošlo k porušeniu právnej povinnosti vo vzťahu k parcele č. XXXX/X. V trestnom spise bol konštatovaný nezákonný výrub, čím mu vznikla priama škoda v hodnote nezákonne vyťaženého dreva a nepriama škoda za stratu na produkcii za predčasné odlesnenie, enviromentálnu ujmu a ďalšie využitie, ktorú vyčíslil sumou 10.950,-Eur. Prvý predpoklad, porušenie zákona konštatovali všetky úrady, vrátane OČTK a ppríčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody je z vykonaného dokazovania jasná, nakoľko len v súvislosti s nezákonným výrubom a zásahom do jeho vlastníckeho práva mohla škoda vzniknúť. Aj žalovaní v 7. a 8. rade uznali, že konali protiprávne a zaviazali sa škodu nahradiť.

2.4. Žalovaní v 1. až 4. rade zodpovedajú za škodu podľa , aj keď si objednali na túto činnosť službu lesného hospodára (obhospodarovateľa, pozn. odvolacieho súdu), ktorého žaloval z opatrnosti, pretože nepoznal zmluvné vzťahy vyplývajúce z plnomocenstva. Žalovaný v 8. rade v tomto ako i v trestnom konaní priznal, že výrub stromov si objednal on, bol prítomný a celé to riadil, dokonca prehlásil, že spôsobenú škodu uhradí, resp. vykoná opatrenia na kompenzáciu. V dohode uzavretej medzi ním a žalovanými v 1. až 4. rade bolo konštatované, že majú záväzok z nezákonne vyrubeného dreva, je tu množstvo dreva uvedené a dokonca prísľub žalovaných, že po speňažení mu dajú tržbu. Porušenie právnej povinnosti bolo dokázané, príčinná súvislosť tiež, pasívna legitimácia žalovaných je daná, a sú zodpovední za škodu. Zároveň je nesporné, že k speňaženiu vyťaženého dreva podľa výpovede žalovaných nedošlo.

2.5. Výšku škody vyčíslil odborník, lesný hospodár. K znaleckému posudku znalca ustanoveného súdom v konaní na určenie výšky škody mal a má výhrady. Postup znalca je zhodný s jeho výpočtom, s výnimkou zhodnotenia výťažnosti, rozdiel je v guľatinových sortimentoch. Znalec uvažuje s cenami pre neštátny sektor za IV.Q, čo nie je správne, lebo drevo bolo predávané až v prvom štvrťroku 2001 a nemožno vychádzať z priemerných cien na SR, nakoľko predmetný región je bližšie k hraniciam Rakúska, Talianska, Nemecka, kde sú ceny o 15-20 % vyššie. Znalec ignoroval ním navrhnutú škodu, stratu na produkcii za predčasné odlesnenie. Nesúhlasí s jeho tvrdením, že les plní tieto funkcie v neobmedzenom rozsahu vo všetkých vekových fázach. K tomu podotkol, že LHP zariadenie lesa vykonala spoločnosť LH PROJEKT - s.r.o. Piešťany, ktorej jediným zo spoločníkov a konateľov je aj znalec Greguš, teda by sa dala namietať jeho nezaujatosť. Nesúhlasil ani s tvrdením znalca, že pokiaľ ide o následnú škodu, že mu náklady nevzniknú. Následný porast nie je vytvorený mladými jedincami zo semena na 100%, sú tu vo veľkej miere jedince vegetatívneho pôvodu z pňovej a koreňovej výmladnosti, čo bude potrebné následne tlmiť. On výpočet škody konzultoval so súdnym znalcom v odbore lesníctvo Ing. Mošaťom. Poukázal na ust. a o lesoch. Dal do pozornosti oznámenie Obvodného lesného úradu Nitra, ktorý zistil, že medzi JPRL 1130C a 1102A nebola vyznačená hranica, jedná sa o nové lesné dielce pri obnove LHP 2010 až 2019. S poukazom na uvedené zastal názor, že bol povinný zabezpečiť preznačenie pôvodných hraníc dielcov vyhotovovateľ programu starostlivosti. Poukázal na to, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve na predmetné pozemky bola podpísaná 11.07.2008, pričom on začal pozemky kupovať v čase objednávania vyhotoveného lesného hospodárskeho plánu a žalovaní už vedeli, že dôjde k zmene vlastníka časti pozemkov, preto mali vyhotovovateľovi programu oznámiť túto skutočnosť, aby mohol zabezpečiť preznačenie pôvodných lesných hraníc. Záverom uviedol, že podľa jeho názoru sa znalec dostal k vyčísleniu škody z pohľadu dnes pomaly zabezpečeného mladého lesného porastu. Je pravda, že príroda sa tu s predčasným odlesnením vysporiadala v prospech lesa, ale v čase výrubu, pred piatimi rokmi, nemohol predpokladať tento stav. Rozdiel je jednak v priamej škode a v nepriamej škode. Predpokladal, že rozdiel v ocenení porastu, vo veku pri samom zásahu odcudzení dreva, následne vrubnej dobe bude zjednodušene škodou nepriamou, ktorá zohľadní aj mimoprodukčnú funkciu lesa. Vzhľadom na uvedené mal za to, že znalec sa nevysporiadal s úlohou, ktorá mu bola zadaná v uznesení, poukázal tiež na námietku zaujatosti voči znalcovi, z ktorých dôvodov navrhol nariadiť kontrolný znalecký posudok a vypočuť znalca na pojednávaní, aby mohol klásť otázky, čo súd neakceptoval, čím zasiahol do jeho práva a neúplne zistil skutkový stav. Na záver dodal, že nebolo sporné, že neoprávneným výrubom mu vznikla škoda. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní speňažili vyťažené drevo, preto žaluje na náhradu škody a nie vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný v 8. rade podal odvolanie proti vyhovujúcej časti namietajúc nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, domáhajúc sa zmeny rozsudku a zamietnutia žaloby. Poukázal na vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. o vyznačovaní ťažby dreva a

označovaní vyťaženého dreva, podľa ktorej je za túto činnosť zodpovedný odborný lesný hospodár. Nie je sporné, že ten vyznačil stromy určené na výrub na lesnom pozemku. Z konaní kontrolných štátnych orgánov vyplýva odborné pochybenie žalovaného v 7. rade ako odborného lesného hospodára, nie jeho pochybenie. Podľa § 34 ods. 3 Zákona o lesoch, orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže pôvodcovi škody uložiť vykonať opatrenia smerujúce k splneniu povinností uvedených v ods. 2, čiže v danej veci mala byť vykonaná kontrola aj príslušnými štátnymi orgánmi, ktoré mali celú situáciu vyhodnotiť ako pochybenie žalovaného v 7. rade. Poukázal na predpoklady zodpovednosti a uviedol, že ak súd prvej inštancie konštatuje ako predpoklad vzniku zodpovedného vzťahu jeho osoby porušenie povinnosti zabezpečiť vyznačenie hranice dielcov určených pre výrub stromov, ide o nesprávny právny názor, nakoľko nezohľadnil aj ďalšie skutočnosti. Súd konštatuje, že povinnosť označiť hranicu dielca má podľa zákona obhospodarovateľ, zákon však neupravuje, ktorý z obhospodarovateľov tak v prípade spoločnej hranice má povinnosť urobiť. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že túto povinnosť má obhospodarovateľ. Aj zo správy vyššie uvedených štátnych orgánov na úseku lesného hospodárstva vyplýva, že v danej veci bol obhospodarovateľom aj žalobca, rovnako v správach bolo konštatované, že pochybil aj on - žalobca, keď nevyznačil hranice dielcov lesných pozemkov a v dôsledku tejto skutočnosti došlo k nesprávnemu určeniu výrubu stromov zo strany žalovaného v 7. rade. Teda ak by aj súd prvej inštancie dospel k záveru, že škoda vznikla porušením povinnosti obhospodarovateľa, takú istú povinnosť porušil aj žalobca, resp. jeho lesný hospodár a teda škoda by mala byť hradená pomerne. Na záver poukázal na svoje vyjadrenie pred vyšetrovateľom a na pojednávaní, že vyťažené drevo sa umiestnilo na označenom mieste a nahlásilo sa to právnemu predchodcovi žalobcu, preto mu reálne nemohla vzniknúť žiadna škoda, čo ale súd prvej inštancie nevzal do úvahy.

4. Žalovaný v 7. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 8. rade poukázal na to, že odvolávanie sa na jeho pochybenie, ako odborného lesného hospodára, považuje za scestné. Žiadny odborný lesný hospodár v rovnakom rovnorodom poraste, bez terénnych zmien, prevýšení lesných ciest alebo línií nedokáže určiť vlastnícku hranicu. Pri každom nákupe alebo predaji akýchkoľvek pozemkov určujú a zameriavajú hranicu geodeti. Za nejasný považoval pôvod tvrdenia o jeho pochybeniach vyslovených Obvodným a Krajským lesným úradom, keďže mu pri osobnom rozhovore potvrdili, že by postupovali rovnako. Ako užívateľ pozemkov žalovaný v 8. rade pri riadení práce v lese mal postrehnúť vzniknutú chybu a mohlo sa všetkému predísť. Dodal, že v prospech z tejto chyby mal len žalovaný v 8. rade, preto delenie náhrady škody je minimálne neseriózne.

5. Žalovaní v 1. až 6. a 8. rade k odvolaniu žalobcu poukázali na dôvody zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie voči nim. Uviedli, že odborným lesným hospodárom bol na základe dohody z 01. 08. 2010 žalovaný v 7. rade, ktorý vykonával túto činnosť pre celý dielec 1102/A s vedomím právneho predchodcu žalobcu. Ing. Mošať vykonával funkciu odborného lesného hospodára na parc. č. XXXX/ X. Žalovaný v 7. rade mal ako hospodár v zmysle § 48 ods. 2 písm. k/ povinnosť zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby dreva a vydať písomný súhlas na ťažbu dreva. Dňa 04. 12. 2010 súhlas na ťažbu dreva vydal ako hospodár lesného celku Neštátne lesy Duchonka. Z titulu funkcie odborného lesného hospodára označil stromy na výrub. Na lesoch tvoriacich vlastnícky celok mohol hospodáriť len jeden obhospodarovateľ lesa, ktorým bol v dielci 1102/A žalovaný v 8. rade. Ak právny predchodca žalobcu nesúhlasil s hospodárením so spoločnou vecou a nedošlo k dohode spoluvlastníkov, mohol ako podielový spoluvlastník domáhať práv na súde v zmysle , čo neučinil. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v 7. rade bol odborným lesným hospodárom celého dielu 1102/A v obhospodarovaní žalovaného v 8. rade, ktorý mal povinnosť zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy. Pokiaľ ide o parc. č. XXXX/X, táto bola v čase výrubu vo výlučnom vlastníctve žalobcu, pričom podľa neho k výrubu došlo preto, že žalovaný v 7. rade pri vyznačovaní stromov k ťažbe nevedel, že ťažbu vyznačuje na pozemkoch v jeho vlastníctve, keďže hranica dielov nebola riadne označená. Poukázali na ďalšie dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu voči nim zamietol a s týmto názorom sa v plnom rozsahu stotožnili. K námietke žalobcu o nevykonaní kontrolného znaleckého posudku uviedli, že ako sporová strana mohla takýto posudok predložiť sama. Súd pri vyčíslení škody výrubu vychádzal z posudku č. 8/2015 znalcom z odboru lesníctva a hospodárstva, odvetvie hospodárska úprava lesov. Ostatné odvolacie námietky považovali za totožné ako uvádzané aj v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom sa s nim súd prvej inštancie riadne vysporiadal, preto navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 8. rade - podal vyjadrenie totožné s odvolaním a zopakoval v ňom rovnaké dôvody a tiež odvolací návrh.

7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( , 362 ods.1 ) a zistení, že spĺňa náležitosti , viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania ( a ) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia ( ako vecne správne podľa potvrdil, avšak z iných právnych dôvodov, keď dospel k záveru o potrebe odlišného právneho posúdenia veci, s ktorým odvolací súd strany sporu zoznámil a dal im príležitosť sa k tomuto názoru vyjadriť postupom podľa . 8. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím , došlo v súlade s k zrušeniu (ďalej len „"). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti . Zároveň však uvedený právny predpis v ustanovení stanovuje výnimky z tohto základného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. V danej veci si podanou žalobou žalobca uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť nezákonným výrubom stromov na parc.č. XXXX/X - v dielci XXXX/C a parc.č. XXXX/X - v dielci XXXX/ A, v čase od 20. 10. 2010 do 01. 02. 2011. V tomto čase bol výlučným vlastníkom parc.č. XXXX/X a podielovým vlastníkom parc.č. XXXX/X s pôvodne žalovanými v 1. až 4. rade. Tí kúpnou zmluvou zo dňa 05. 10. 2010 previedli spoluvlastnícke podiely na pôvodného žalobcu, ktorý sa stal výlučným vlastníkom tejto parcely; vklad zmluvy bol povolený dňa 23.03.2011. Zodpovednosť žalovaných v 1. až 6. rade (pôvodne žalovaných v 1. až 4. rade) žalobca odvodzoval z ust. Obč. zákonníka, voči žalovanému v 7. rade, obhospodarovateľovi a v 8. rade, odbornému lesnému hospodárovi, z porušenia povinností vyplývajúcich im zo o lesoch v znení neskorších predpisov, konkrétne z porušenia povinnosti zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a hospodáriť v lese tak, aby neohrozili lesy iných vlastníkov. Škodu vyčíslil podľa výpočtu Ing. H., svojho odborného lesného hospodára ako škodu priamu, v hodnote vyrúbaných stromov vo výške 4.950 eur a škodu nepriamu a následnú vo výške 6.000 eur.

10. Súd prvej inštancie prvýkrát rozsudkom č. k. - 300 zo dňa 16.02.2015 žalobu pôvodného žalobcu proti pôvodným žalovaným v 1. až 9. rade zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Mal za preukázané, že žalovaní v 1. až 4. rade boli spoluvlastníkmi pozemkov, na pozemkoch nehospodárili a nevykonávali, pričom ako spoluvlastníkom parc. č. XXXX/X by im vznikla rovnaká škoda ako žalobcovi. Žalovaní v 5. až 7. rade pozemky získali dedením a spoluvlastnícke podiely k pozemkom previedli na ostatných spoluvlastníkov pred realizáciou výrubu, preto neboli pasívne legitimovaní. Žalovaný v 8. rade bol odborným lesným hospodárom (OLH) a nebolo preukázané porušenie jeho povinností vyplývajúcich zo zákona ani z dohody o výkone funkcie odborného lesného hospodárstva z 01. 08. 2010. Poukázal tiež na kontrolu vykonanú obvodným a krajským lesným úradom, ktorou žalovanému v 8. rade (OLH) nebolo preukázané porušenie povinnosti v zmysle o lesoch. Bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným v 9. rade (obhospodarovateľ) vyznačil dreviny, ktoré sa mali vyrúbať, dal mu súhlas na výrub stromov a na jeho pokyn dával súhlas na realizáciu výrubu stromov E. H.. Ani konaním žalovaného v 9. rade súd prvej inštancie nemal preukázané porušenie povinností vyplývajúcich zo Zákona o lesoch alebo z dohody o výkone funkcie. Pozemky žalovaných v l. až 4. rade obhospodaroval na základe plnej moci, na túto činnosť si najal žalovaného v 8. rade, odborného lesného hospodára. Mal za to, že príčinou vzniku problému bolo, že žalobca ako vlastník pozemkov, ktorý je povinný zo zákona vyznačiť hranice, resp. poveriť tým svojho odborného lesného hospodára, si túto povinnosť nesplnil. Žalovaný v 8. rade mal mapové podklady v poriadku. Poukázal na závery znalca A.. D. v znaleckom posudku, že obhospodarovateľ lesa, resp. vlastník je povinný priebežne udržiavať a preznačovať hranice dielcov aj pri obnove LHP, a ak je pri obnove LHP zmenená pôvodná hranica dielca, teda ak vzniká nová hranica, túto vyznačuje vyhotoviteľ LHP. V danej veci bol návrh LHP prejednaný so zástupcami obhospodarovateľov lesa - CHOMA TRADE, s.r.o. - Ing. H. OLH, Ing. Macháč, štatutárny zástupca 13. 11. 2009 a z návrhu mapy bolo zrejmé, že sú vytvorené aj nové dielce s novými hranicami a výsledkom prerokovania bol záznam - bez pripomienok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uzavrel, že k výrubu na lesných pozemkoch žalobcu došlo,

avšak žalobca, ako vlastník nevyznačil svoje hranice, resp. nepoveril tým svojho lesného odborného hospodára, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a teda si škodu zavinil sám. Výšku škody vyčíslil nesprávne, pretože podľa znalca Ing. D. priama škoda za predpokladu, že vyťažené drevo, resp. finančný obnos, mu nebolo odovzdané, by bola 2.595,15 eura škoda priama a nepriama škoda by mu nevznikla. Posudok znalca Ing. D. považoval za objektívny, preto návrh žalobcu na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku zamietol.

11. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. - 366 zo dňa 20.10.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby proti žalovaným v 5. až 7. rade potvrdil a v zostávajúcich napadnutých častiach rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu, že nebol preukázaný vznik škody u žalovaných, pretože súd sa nedostatočne vysporiadal s právnym vzťahom vlastníkov, obhospodarovateľa a OLH a dôsledkami konania žalovaného v 9. rade, posúdením konania žalovaných v 8. a 9. rade v zmysle zákona o lesoch a mierou ich zavinenia, neposúdil dostatočne, ktoré porušenie bolo v priamej bezprostrednej príčinnej súvislosti (t.j. viedlo) k priamemu následku - výrubu stromov žalobcu.

12. Následne súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom vyhovel žalobe vo vzťahu k žalovanému v 8. rade, ktorého zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.118,05 eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Dospel k záveru, že žalovaný v 8. rade je zodpovedný za škodu vzniknutú na parcele č. 1X90/ X pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 39 ods. 7 a § 23 ods. 4 zák. o lesoch. Vylúčil zodpovednosť žalovaných za výrub na parcele č.XXXX/X, pretože odborným lesným hospodárom dielca 1102A, v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných v 1. až 6. rade, v obhospodarovaní žalovaného v 8. rade bol žalovaný v 7. rade, ktorý mal povinnosť zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy prostredníctvo OLH (§ 36) a preto mohol dať súhlas na ťažbu dreva aj na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu; z uvedeného dôvodu neboli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spočívajúcej v prvom rade v protiprávnosti konania žalovaných.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného v 8. rade ( ). Tie spočívali v tvrdeniach o tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím uplatnili dôvody na odvolanie uvedené v , , .

13.2. Nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností súvisí s vyhodnotením potencionálnej relevancie ako aj prípustnosti navrhovaného dôkazu, čo spadá pod úlohu konajúceho súdu. Je teda na úvahe súdu posúdiť, či navrhovaný dôkaz je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a či nevykonanie takéhoto dôkazu sťaží postavenie strany pri znášaní dôkazného bremena, prípadne či sa nevykonaním dôkazu súd neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

13.3. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení až

13.4. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Odvolací súd po prejednaní veci, vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie, aplikujúc aj iné právne posúdenie veci dospel k záveru, že preskúmavaný rozsudok je vecne správny. Odvolacie námietky odvolateľov nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd bol v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahujú aj ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú pre rozhodnutie veci rozhodujúce, konkrétne ust. , ktoré súd prvej inštancie nepoužil. V súlade s CSP dal preto priestor stranám na vyjadrenie sa k možnému použitiu tohto zákonného ustanovenia.

15. Žalobca v odvolaní k právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadne parcely číslo XXXX/X tvrdil, že ani on ako spoluvlastník a ani ostatní spoluvlastníci tejto parcely (pôvodne žalovaní v 1. až 4. rade) nedali súhlas k výrubu stromov, pričom zásahom mu vznikla škoda. K tejto námietke je potrebné uviesť, že nevyžaduje k ťažbu súhlas vlastníka, resp. spoluvlastníka, ale výslovne uvádza, že k ťažbe je potrebný písomný súhlas odborného lesného hospodára () , pričom ťažba sa vykonáva na základe a v súlade s lesným hospodárskym plánom, čo v tomto dielci bolo aj realizované ako je uvedené ďalej.

15.2. Ďalej uvádzal, že príčinou vzniku škody bol nezákonný výrub. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožňuje a súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k tejto parcele nárok na náhradu škody z titulu neoprávneného výrubu (žalobcom tvrdená príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a škodou) stromov nie je daný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odborným lesným hospodárom tejto parcely (aj na podiely žalobcu) bol žalovaný v 7. rade. Podľa znaleckého posudku znalca Ing. D. v tomto dielci bola ťažba naplánovaná v lesnom hospodárskom pláne; túto skutočnosť žalobca v konaní nespochybňoval. Pokiaľ teda lesný hospodársky plán obsahoval zámer ťažby v tomto dielci, žalovaný v 7. rade bol oprávnený dať súhlas na plánovanú ťažbu dreva aj na pozemku v spoluvlastníctve žalobcu; výrub nebol podmienený súhlasom vlastníka. Výrub bol uskutočnený v súlade s lesným plánom, teda nedošlo k porušeniu povinnosti, ako jedného z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Prehlásenie žalovaného v 8. rade, že uhradí škodu (v trestnom konaní), na ktoré žalobca poukazuje, nie je právne významné, keďže uznanie škody nezakladá zodpovednosť za škodu (tá vzniká splnením predpokladov zodpovednosti) .

16. Odvolací súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcu o zodpovednosti žalovaných v 1. až 6. rade za škodu podľa . Už v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd podal právny výklad cit. ustanovenia, na ktorom naďalej zotrváva a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v 8. rade konal vo svojom mene a na svoj účet. Podľa zákona o lesoch hospodárenie na lesných pozemkoch môžu vykonávať priamo vlastníci, fyzické alebo právnické osoby, alebo iné subjekty, ktoré touto činnosťou poveria (splnomocnia) inú osobu, prípadne správca. V danej veci na obhospodarovanie lesných pozemkov vlastníci pozemkov, žalovaní v 1. - 4. rade splnomocnili žalovaného v 8. rade. V splnomocnení neurčili žiadne obmedzenia; uvádzali, že pozemky nadobudli dedením, v reštitúcii a ani nevedia, kde sa nachádzajú. Z ich vyjadrení teda vyplýva, že hospodárenie prenechali bez akýchkoľvek podmienok či obmedzení žalovanému v 8. rade. Výkon činnosti obhospodarovateľa je upravený Z.z; ide o odbornú činnosť zameranú na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov (, . Jednotlivé povinnosti obhospodarovateľa pozemkov nevyplývajú z plnej moci, ale zo zákona; obhospodarovateľ je povinný vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom, bez ohľadu na obsah splnomocnenia a keďže povinnosti zákon ukladá priamo jemu - nie vlastníkom, keďže sami na pozemkoch nehospodária - zodpovedá za porušenie povinností vyplývajúcich mu z titulu funkcie obhospodarovateľa. Obhospodarovateľ koná vo svojom mena a na svoj účet, čo vylučuje zodpovednosť vlastníkov za škodu spôsobenú obhospodarovateľom.

17. Žalobca namietal tiež správnosť záverov súdu, že má nárok len na náhradu priamej škody, ktorá mu vznikla na parc. č. XXXX/X a závery znalca o výške škody. Odvolací súd námietky žalobcu nepovažuje

za dôvodné. Znalec k námietkam žalobcu proti znaleckému posudku reagoval v písomnom podaní doručenom súdu prvej inštancie 21.10.2015, teda ešte pred prvým rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý v rozsudku konštatoval, že znalecký posudok považuje za objektívny, kvalifikovaný a správny a vyjadril sa aj k opakovaným námietkam žalobcu o jeho možnej zaujatosti. Vo vyjadrení znalec uviedol, že predpokladal možnú námietku zo strany zúčastnených osôb voči jeho osobe na, ktorú skutočnosť upozornil OS Topoľčany, ktorý ho uznesením z 27. 2. 2015 z vypracovania znaleckého posudku nevylúčil.

18. Žalobca výšku škody odvodzoval z výpočtov svojho odborného lesného hospodára, Ing. H.. Ten vo výpovedi uviedol, že žalobcovi navrhol výpočet škody zjednodušeným riešením ocenením porastu vo veku 70 rokov a potom kedy má podľa plánu mať 100 rokov; pokiaľ by sa mala táto suma spresniť, bude potrebné vypracovať znalecký posudok. Napriek tomu si ale žalobca znalecký posudok vypracovať nedal a námietky, ktoré uvádzal proti znaleckému posudku zostali len v rovine ním nepreukázaných tvrdení. Pokiaľ ide o námietku o nesprávne určenom období speňaženia, znalec sa k tomu vyjadril a odvolací súd považuje jeho vyjadrenie za dostatočné. K neoprávnenému výrubu došlo v čase od 20. 11. 2010 do 01. 02. 2011, preto použil ceny toho štvrťroka, do ktorého spadalo obdobie väčšou časťou. Znalec podal jasné a podľa odvolacieho súdu dostatočné vysvetlenie aj ku škode na strate na produkcii a následnej škode.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zmeny procesných pravidiel sporového konania platné od 01. 07. 2016 sa vo výraznej miere dotkli aj inštitútu dokazovania. V porovnaní s pôvodným režimom došlo v súvislosti s novou legislatívou k modernizácii procesu dokazovania, k prehĺbeniu princípu kontradiktórnosti a k zdôrazneniu procesnej zodpovednosti sporovej strany za vlastnú aktivitu. Vzhľadom na to, že ide o sporové konanie, dôraz je naďalej kladený na plnohodnotnú realizáciu dispozičnej zásady, pričom bez návrhu môže súd v spore vykonať dôkaz iba vo výnimočných prípadoch. Z hľadiska dôkaznej iniciatívy je zásadný a , v zmysle ktorého súd bez návrhu dôkazy nevykonáva. Výnimkou sú iba dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov (ods. 2) a dôkazy vykonané pri skúmaní procesných podmienok, vykonateľnosti navrhovaného rozhodnutia a pri zisťovaní cudzieho práva. Osobitne je táto otázka upravená na účely sporov s ochranou slabšej strany, v ktorých môže súd vykonať dôkaz aj bez návrhu, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (, a ).

20. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcu a nariadil znalecké dokazovanie na určenie výšky škody. Keďže posudok považoval za dostatočný, nemal povinnosť vyhovieť návrhu žalobcu aj na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Ak žalobca nesúhlasil s posudkom, mal možnosť v konaní sám predložiť znalecký posudok na preukázanie svojich tvrdení o výške škody, prípadne odborné vyjadrenie, čo ale neurobil, preto tieto odvolacie námietky považuje odvolací súd za nedôvodné.

21. V odvolaní žalobca ďalej prezentoval tvrdenie, že v danom prípade bol povinný zabezpečiť preznačenie pôvodných starých hraníc dielcov vyhotoviteľ programu starostlivosti o lesy s poukazom na to, že ak je pri obnove LHP zmenená pôvodná hranica dielca a vzniká nová, vyznačuje túto vyhotovovateľ LHP. V tejto súvislosti poukázal na Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve podpísanej 11.07.2008 a tvrdil, že žalovaní už v čase objednania vyhotovenia LHP o tejto skutočnosti vedeli a mali túto skutočnosť vyhotovovateľovi oznámiť, aby sa mohli preznačiť hranice dielca. Odvolací súd sa s uvedeným názorom nestotožňuje. Zastáva názor, že právne vzťahy, ktoré ešte nevznikli (prevod vlastníckeho práva) v čase vyhotovovania LHP nemohli byť premietnuté do hospodárskeho plánu. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k výrubu došlo v čase vyhovovania LHP, ktorý bol vyhotovený k 01. 01. 2010, (s platnosťou od 1.5.2010 do roku 2019), v tom čase bola parcela č. 1970/8 v podielovom spoluvlastníctve právneho predchodcu žalobcu a žalovaných v 1.-6. rade, teda z hľadiska zmeny vlastníctva nebol dôvod v tom čase vyznačovať hranice dielca, keďže vlastnícky stav nebol zmenený. Zákon neukladá povinnosť oznamovať vlastníkovi alebo obhospodarovateľovi plánovanú (budúcu, ešte neistú) zmenu vlastníctva, preto nebolo povinnosťou obhospodarovateľa parcely oznamovať vyhotovovateľovi LHP tieto skutočnosti. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že cit. ustanovenie . povinnosť vyznačiť nové hranice dielca vzniká pri zmene pôvodnej hranice diela, keď vzniká nová hranica dielca, pričom žalobca netvrdil, že došlo k zmene hranice dielca. Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani to, či zmena vlastníckeho stavu mala za následok zmenu hranice dielca, resp. kedy vôbec k zmene hranice dielca došlo.

22. Žalovaný v 8. rade v odvolaní namietal správnosť záverov súdu o jeho zodpovednosti za škodu; tvrdil, že povinnosti porušil žalovaný v 7. rade, odborný lesný hospodár, ktorý nesprávne označil stromy na výrub, prípadne že ide o spoluzodpovednosť žalobcu, ktorý pri spoločnej hranici dielca mal tiež povinnosť vyznačiť hranicu dielca. Odvolací súd nezdieľa právny názor prezentovaný odvolateľom. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v dielci 1103C, vo výlučnom vlastníctve žalobcu, došlo k nezákonnému výrubu, v ktorom, ako vyplýva z posudku znalca, nebola naplánovaná ťažba, teda došlo k zásahu nad rámec úloh naplánovaných v lesnom hospodárskom pláne. K nezákonnému výrubu došlo po tom, čo odborný lesný hospodár, žalovaný 7. rade, vyznačil stromy určené k výrubu v dielci, ktorý neobhospodaroval, majúc za to, že vyznačuje stromy na pozemku ním obhospodarovanom správne určenými hranicami. Povinnosť zabezpečiť vyznačenie hranice dielca má obhospodarovateľ. V zmysle o lesoch ťažba sa môže vykonať len po vyznačení ťažby a na základe písomného súhlasu odborného lesného hospodára (). Hospodár je povinný zabezpečiť a kontrolovať vyznačenie ťažby a vydávať písomný súhlas na vykonanie ťažby (. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že k ťažbe (naplánovanej v obhospodarovanom a predpokladajúc, že aj v správne vyznačenom dielci) vydal súhlas odborný lesný hospodár a vyznačil stromy určené k výrubu. Výrub stromov zabezpečoval a realizoval žalovaný v 8. rade.

23. Z hľadiska právneho posúdenia veci, po vylúčení zodpovednosti žalovaných v 1.- 6. rade zostala spornou otázka, ktorý zo žalovaných v 7. a 8. rade je zodpovedný za škodu, spôsobenú výrubom stromov.

24. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí poukázal na potrebu posúdenia zodpovednosti za výrub u žalovaných v 7. a 8. rade aj z hľadiska zodpovednosti za vyznačenie hranice, pritom ale upriamil pozornosť na nutnosť posúdenia porušenie prioritne ktorej povinnosti bolo v priamej súvislosti so vznikom škody. Odvolací súd sa po prejednaní veci stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o zodpovednosti žalovaného v 8. rade. Príčinou vzniku škody bol výrub stromov na pozemku žalobcu, ktorý realizoval žalovaný v 8. rade; škoda nevznikla nesprávnym vyznačením stromov k výrubu žalovaným v 7. rade. Prípadné porušenie tejto povinnosti zakladá právny vzťah (nárok) iba medzi žalovanými v 8. a 7. rade; zodpovednosť žalovaného v 7. rade má základ v dohode o výkone funkcie odborného lesného hospodára, ktorú uzatvoril so žalovaným v 8. rade dňa 01. 08. 2010. Škoda vznikla porušením povinnosti žalovaného v 8. rade vyplývajúcej zo hospodáriť na lesoch v súlade s hospodárskym plánom a programom starostlivosti o lesy a nesprávnym označením hranice dielcov, čo potom viedlo k nesprávnemu označeniu stromov určených k výrubu. Správne súd prvej inštancie preto uzavrel, že ku škode došlo výrubom stromov (na pozemkoch žalobcu, pričom neboli na výrub určené), ktorý realizoval žalovaný v 8. rade a ktorý konal vo svojom mene a na svoj účet.

25. Tvrdenie žalovaného v 8. rade o príčine výrubu v dôsledku nesprávneho označenia stromov žalovaným v 7. rade odvolací súd posudzoval aj v kontexte povinností obhospodarovateľa určených zákonom o lesoch. Ten medzi povinnosti obhospodarovateľa zahŕňa aj povinnosť chrániť a pestovať les, zabezpečovať funkcie lesov, zachovávať ich biologickú diverzitu, odolnosť, produkčnú a obnovnú schopnosť, životnosť, schopnosť plniť funkcie lesov a ďalšie obdobné funkcie, ktoré má obhospodarovateľ plniť na pozemkoch konkrétnych vlastníkov v súlade s hospodárskym plánom a programom starostlivosti o lesy; pre plnenie týchto úloh musí poznať veľkosť a umiestnenie, teda hranice ním obhospodarovaných pozemkov, ktorých vyznačenie je vo všeobecnosti jeho povinnosťou (§ 39 ods. 7). Preto aj keď k výrubu došlo na žalovaným v 7. rade nesprávne označených stromoch, žalovaný v 8. rade, ako osoba odborne znalá pomerov, nemôže preniesť zodpovednosť za svoje konanie na ďalšiu osobu len preto, že táto porušila inú (svoju) povinnosť.

26. K posúdeniu prípadnej spoluzodpovednosti žalobcu, resp. jeho lesného hospodára žalovaný v 8. rade neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali odvolaciemu súdu posúdiť jeho závery či myšlienkové úvahy o spoluzodpovednosti žalobcu. Súd prvej inštancie v preskúmavanom rozsudku citujúc zákon uvádza, že hranicu dielca vyznačuje obhospodarovateľ, pričom zákon výslovne neupravuje, ktorý z obhospodarovateľov v prípade spoločnej hranice dielca má povinnosť vyznačiť hranice. Upravuje postup pri zmene hranice dielca pri vyhotovovaní programu starostlivosti o lesy. Keďže odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne skutkové tvrdenia o prípadnej spoluzodpovednosti žalobcu za škodu, odvolací súd nemohol jeho tvrdenia posúdiť a právne vyhodnotiť. Iba dodáva, že záver o zodpovednosti žalovaného v 8. rade, ako obhospodarovateľa dielca 1102/A nezakladá automaticky zodpovednosť obhospodarovateľa dielca 1103/C, ktoré dielce majú spoločnú hranicu.

27. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej i v zmysle ako vecne správne potvrdil.

28. V odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1. až 6. rade odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle a v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia ( .) V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi a žalovanému v 7. rade náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd nepriznal a žalovanému v 8. rade náhradu nepriznal z dôvodu, že náhradu nežiadal.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).