Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/2/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Oľgy Kováčovej, v právnej veci žalobcu: X. B., nar. XX. XX. XXXX, O. XX, P., proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova tr. 69, Nitra, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OOP1-2019/010553 zo dňa 17. 01. 2019, takto

rozhodol:

Súd žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa nedatovanou, osobne podanou žalobou Okresnému súdu v Nitre dňa 19. 02. 2019, domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-OOP1-2019/010553 zo dňa 17. 01. 2019, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce O. č. 65-1/2018 zo dňa 26. 11. 2018. Týmto rozhodnutím správny orgán prvého stupňa zastavil konanie vo veci správneho deliktu - porušenia nariadenia - porušenia prevádzkovej doby v pohostinstve, ktorého sa mal dopustiť prevádzkovateľ X. s.r.o., P. X., J. M. XX/XXX, F. tým, že porušil ust. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, konkrétne za porušenie čl. 6 a čl. 8 ods. 1 VZN č. 2/2009 o určení času predaja v obchodných a pohostinských prevádzkach a času prevádzky na území Obce O..

2. Uznesením č. k. -25 zo dňa 21. 02. 2019 Okresný súd Nitra postúpil predmetnú právnu vec Krajskému súdu v Nitre ako súdu vecne príslušnému. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 03. 2019.

3. Podľa (ďalej len „“), správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa , správny súd uznesením odmietne žalobu, ak e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.

Podľa , , , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Prokurátor môže podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak orgán verejnej správy nevyhovel jeho protestu a nezrušil ním napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

4. Krajský súd v Nitre sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu ako základnou procesnou podmienkou konania pred správnym súdom.

5. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v vychádza z , podľa ktorého sa na súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričom umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd a zároveň ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené. Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa nestačí, že žalobca bol účastníkom správneho konania, ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania napadnutým rozhodnutím, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach ukrátený. Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Samotné postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie. Článok 46 ods. 2 posledná veta sa vzťahuje na situácie, keď zákonodarca obmedzí možnosť súdneho prieskumu správnych rozhodnutí určitého druhu. Aj v takom prípade musí byť umožnené dotknutej osobe obrátiť sa na súd so žalobou o preskúmanie správneho rozhodnutia inak vylúčeného zo súdneho preskúmania, ak sa týka základných práv a slobôd. Takýto účinok napadnutého rozhodnutia nepriamo vplýva aj na rozsah aktívne procesne legitimovaných osôb na konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia.

5. Tunajší súd konštatuje, že z citovaného ustanovenia ( ) vyplýva obmedzenie procesnej legitimácie len na tie fyzické a právnické osoby, ktoré boli účastníkmi administratívneho (správneho) konania a ktoré o sebe tvrdia, že ako účastníci administratívneho (správneho) konania boli rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy (správneho orgánu) ukrátené na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch, t. j. že im takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma. Samotné tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach, však nepostačuje. S takýmto tvrdením musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho právneho predpisu. Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných ustanovení posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. V prípade, ak správny súd zistí, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania alebo ako účastník administratívneho konania nebol ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, rozhodne, že nebol oprávnený ani na podanie správnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu následne uznesením podľa správny súd správnu žalobu odmietne. Aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda, či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty nie je možné zamieňať.

6. Súd z rozhodnutí, ktoré boli predložené žalobcom (rozhodnutie žalovaného č. OU-NR- OOP1-2019/010553 zo dňa 17. 01. 2019 a rozhodnutie Obce Nemečky č. 65-1/2018 zo dňa 26. 11. 2018) zistil, že na Obec O. ako správny orgán prvého stupňa bol dňa 04. 06. 2018 od Okresnej prokuratúry Topoľčany postúpený podnet žalobcu zo dňa 22. 04. 2018, ktorým tento poukazoval na nedodržiavanie prevádzkového času v pohostinstve v O..

7. Na základe obsahu vyššie uvedených rozhodnutí má správny súd za nesporné, že žalobca ako navrhovateľ bol účastníkom predmetného administratívneho konania tak pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím orgánom - žalovaným. Zároveň má súd za nesporné i to, že žalobou napadnutým rozhodnutím, resp. rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nebol žalobca ukrátený na svojich právach, pretože rozhodnutie o správnom delikte sa osobne týka iba osoby obvinenej a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu a nespôsobuje ani zmenu jeho právneho postavenia.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 17. 01. 2019. Z uvedeného dôvodu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a správnu žalobu žalobcu odmietol podľa , t. j. z dôvodu, že bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

9. Súd takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

10. O trovách konania správny súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.