Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/24/2019

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti povinnému: D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. N. XXX/XX, pre vymoženie 200,32 eura s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. 01. 2019 č. k. -18 takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o náhrade trov exekúcie o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil. Druhým výrokom súdnej exekútorke Mgr. Anne Michnicovej, so sídlom exekútorského úradu Sartorisova 21, Bratislava voči oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal. Rozhodnutie v zastavujúcej časti právne oprel o ust. § 57 ods. 1 písm. h) a ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31. 03. 2017 (ďalej len „EP“) a dôvodil, že oprávnený sa návrhom na začatie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 200,32 eura a trov exekúcie. Exekučný súd udelil dňa 23. 04. 2013 poverenie na vykonanie exekúcie. Súdna exekútorka podaním zo dňa 21. 11. 2018 zaslala súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu sp. zn. , spisom súdneho exekútora Ex 1196/2013, mal za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, povinný je fyzická osoba, ktorá má trvalé bydlisko v C., nemá vedený účet v banke, nepoberá dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávky v nezamestnanosti, a ani nemocenské dávky, nie je vlastníkom hnuteľných ani nehnuteľných vecí, je voči nemu vedené 3 exekučné konania, a preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

2. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. a , , , , , , Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017, , , , , a , , , Vyhlášky č. argumentoval, že za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. Dôvodil, že exekútor, ktorý bol poverený exekúciou, sa postará o jej vykonanie bez zreteľa na procesné úkony, činnosť alebo nečinnosť účastníkov konania. Koná z úradnej povinnosti a spravuje sa len zásadami zákonnosti, účelnosti a hospodárnosti. Musí dbať o uspokojenie exekvovaných nárokov, ochranu povinného, ako aj tretích osôb, rešpektovať a podriadiť sa rozhodnutiam exekučného súdu. Úkony exekútora sa musia vykonávať tak, aby nevznikali zbytočné trovy exekúcie. Inak však exekútor nie je obmedzený vo výbere spôsobov exekúcie ani jednotlivých postupov. Zároveň Exekučný poriadok určuje záväzné pravidlá pre použitie prijatých plnení: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky (v prípade výživného najprv bežné výživné), c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného. Takto určené poradie pohľadávok, na ktoré sa

čiastočná úhrada započítava, znamená zmenu započítania čiastočnej úhrady aj v obchodnoprávnych vzťahoch v prípadoch, kedy sa tento hmotnoprávny vzťah "preklopí" do exekučnoprávnej roviny. Z prijatého čiastočného plnenia možno použiť na úhradu trov exekútora najviac 24 %. Prevyšujúcu časť plnenia musí exekútor použiť na uspokojenie nárokov uvedených pod písmenami b) až c), a to tak, že pohľadávka nasledujúceho poradia bude uspokojená až po tom, čo boli uspokojené predchádzajúce pohľadávky. Toto pravidlo však nemožno použiť v prípade, že plnenie od povinného je už pri jeho realizácii rozdelené medzi oprávneného a exekútora (napr. banka alebo platiteľ mzdy na základe exekučného príkazu poukazuje pohľadávku oprávneného na účet oprávneného a trovy exekúcie na účet exekútora). S uspokojovaním vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie súvisí aj aktuálna výška zostatku predmetu exekúcie. Na určenie presného rozsahu zostávajúcej povinnosti povinného, exekútor na žiadosť účastníka konania (povinného, oprávneného, ale nemožno vylúčiť ani žiadosť iného účastníka) poskytne aktuálne vyúčtovanie exekučného konania. Uvedenú povinnosť plní exekútor raz ročne bezodplatne, ďalšie vyúčtovanie poskytne za úhradu vecných nákladov. Súdna exekútorka si vyčíslila odmenu v zmysle § 5 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 vo výške 20 % z vymoženej sumy 201 eur, ktorú vymohla. Zistil, že súdna exekútorka v rámci exekúcie mala pri vymožení trov exekúcie postupovať v zmysle § 46 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31. 03. 2017 a z každého prijatého plnenia si ponechať na trovy exekúcie 24 % plnenia, čo však neurobila a teda nepostupovala v súlade s Exekučným poriadkom. Preto rozhodol o trovách exekúcie tak, že nepriznal výrokom II. súdnej exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému podľa ustanovenia §243 j Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu do výroku o trovách exekúcie podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 04. 03. 2013, kedy jej bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. V priebehu exekučného konania bolo zo strany oprávneného oznámené, že povinný uhradil vymáhanú pohľadávku priamo do pokladne, alebo na účet oprávneného, tieto úhrady boli vykonané až po začatí exekučného konania a po prevzatí Upovedomenia o začatí exekúcie (tieto oznámenia o úhradách sú súčasťou spisu). Povinný však nepristúpil k úhrade trov exekúcie a neprejavil ani záujem tieto postupne uhrádzať. Keďže bolo zjavné, že povinný sa úmyselne vyhýba úhrade trov exekúcie, pokúsila sa trovy exekúcie vymôcť iným spôsobom, ktorý jej umožňuje príslušný zákon. Počas exekučného konania boli opakovane vykonávané lustrácie majetku povinného, z ktorých nakoniec dospela k záveru, že povinný nemá dostatok zexekvovateľného majetku, preto dňa 21. 11. 2018 zaslala Okresnému súdu Topoľčany oznámenie o nemajetnosti a žiadala príslušný súd o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Keďže v priebehu exekučného konania došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, pričom pre posudzovanie odmeny súdneho exekútora je právne irelevantné, či došlo k úhrade pohľadávky priamo oprávnenému, alebo prostredníctvom súdneho exekútora. Súdnemu exekútorovi patrí 20% odmena zo základu na jej určenie, ktorým je výška vymoženej pohľadávky. Iba v prípade, ak by počas exekúcie nedošlo k vymoženiu ani časti pohľadávky oprávneného by došlo k aplikácii § 14 Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdnemu exekútorovi tiež popri odmene patrí náhrada hotových výdavkov, ktoré boli vyčíslené v súlade s § 22 Vyhlášky MS SR o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Finančné prostriedky, ktoré povinný v exekučnom konaní zaplatil, neboli uhrádzané na jej účet, alebo do pokladne. Teda nemohli byť prerozdelené v pomere 24% na trovy exekúcie a 76% v prospech oprávneného, preto súd rozhodol o trovách nesprávnou aplikáciou ustanovenia Exekučného poriadku. 4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote ( ), a že spĺňa náležitosti a nasl. , preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky proti výroku rozhodnutia, ktorým súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nie je prípustné, a preto odvolanie súdnej exekútorky podľa ust. ods. c) odmietol.

5. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti novej procesnej úpravy civilného sporového konania a súčasne za účinnosti novely Exekučného poriadku, vykonanej Išlo však o exekučné konanie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti . neboli do Exekučného poriadku vložené žiadne prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01. 07. 2016, avšak keďže Exekučný poriadok (rovnako ako ) je vo všeobecnosti procesná norma, hoci obsahuje aj niektoré hmotnoprávne ustanovenia, je potrebné podľa všeobecných princípov intertemporálnej aplikácie procesných právnych noriem vychádzať z okamžitej aplikovateľnosti

novelizovaného Exekučného poriadku aj vo vzťahu k exekučným konaniam, ktoré sa začali pred novelizáciou (čo zodpovedá aj ust. ), podľa ktorého tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z toho vyplýva, že od 01. 07. 2016 je potrebné aj v exekučných konaniach začatých pred týmto dňom primerane použiť ustanovenia , ako to povaha veci nevylučuje.

6. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom, doručeným súdnej exekútorke Mgr. Anne Michnicovej, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Sartorisova 2, domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na zaplatenie pohľadávky vo výške 200,32 eura a trov exekúcie. Okresný súd Topoľčany na základe žiadosti súdnej exekútorky vydal dňa 23. 04. 2013 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5406 047492*. Súdna exekútorka podaním zo dňa 21. 11. 2018 doručila exekučnému súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie rozhodol o zastavení exekúcie a druhým výrokom, ktorý bol napadnutý odvolaním súdnej exekútorky, súdnej exekútorke voči oprávnenému náhradu trov exekúcie nepriznal.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

10. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

11. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

12. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

13. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

14. Podľa § 243h Exekučného poriadku účinného od 01. 04. 2017, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

15. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Z obsahu odvolania je zrejmé, že odvolanie súdnej exekútorky smeruje proti výroku o trovách exekúcie. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že právna úprava sporového konania účinná do 30. 06. 2016 vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam súdu prvej inštancie ( ) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak osobitný zákon - ). Procesná úprava účinná od 01. 07. 2016 zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom ( ), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné len ak to zákon výslovne pripúšťa ( ). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné

konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania, avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný ( v spojení s Exekučného poriadku).

17. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa EP má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

18. Odvolací súd zvýrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania správne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti II. výroku napadnutého uznesenia nie je prípustné odvolanie. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v ust. § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na priznaní náhradu trov exekúcie nepripúšťa a nepripúšťal ho ani v čase začatia exekučného konania (Exekučný poriadok v znení účinnom do 25. 07. 2001). Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017) výslovne neupravujú možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie súdnej exekútorky proti výroku o náhrade trov exekúcie ako neprípustné podľa ust. odmietol. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. Zákon vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekútora.

19. Odvolací súd navyše zvýrazňuje, že napadnuté uznesenie bolo vydané sudcom dňa 15. 01. 2019 a súdna exekútorka podala odvolanie dňa 29. 01. 2019. Z dikcie prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. 11. 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 10. 2013. V prejednávanej veci však bolo jednak uznesenie súdu prvej inštancie vydané a aj odvolanie proti výroku uznesenia o náhrade trov exekúcie bolo podané po 31. 10. 2013, preto bolo v danej veci potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 01. 11. 2013, to znamená, v znení , ktorá s účinnosťou od 01. 11. 2013 novelizovala ustanovenie Exekučného poriadku, ktoré ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013 (a ani žiadne iné ustanovenie Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013) už výslovne nepripúšťa právo podať odvolanie voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa Exekučného poriadku.

20. Odvolací súd pre úplnosť zvýrazňuje, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné aplikovať ustanovenie , v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. . Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o nároku, nemožno naň aplikovať ust. . Ide o osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( EP v spojení s ).

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky podľa ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa ďalej nezaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).