Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/114/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Nosko & Partners s.r.o., so sídlom: Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107 proti povinnému: S. H., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom: C. 1, XXX XX T., občan Slovenskej republiky o vymoženie pohľadávky vo výške 2.284,72 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Štefanom Šviderským, so sídlom Exekútorského úradu: Hronského 1811, 093 45 Vranov nad Topľou, pod sp. zn. EX 2782/09, o odvolaní povinného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. -148 zo dňa 6. marca 2019, takto

rozhodol:

Odvolanie povinného proti výroku I. Uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. -148 zo dňa 6. marca 2019 o d m i e t a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. Lučenec č. k. -148 zo dňa 6. marca 2019 výrokom I. zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a výrokom II. zamietol návrh povinného na odklad exekúcie. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že podaním zo dňa 19. júna 2018 postúpil súdny exekútor súdu podanie povinného označené ako „Návrh na odklad a zastavenie exekúcie“. Povinný svoje podanie odôvodnil tým, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec č. k. Ro 488/93, právoplatný a vykonateľný dňa 7. augusta 1993, začalo exekučné konanie na základe návrhu pôvodného oprávneného Slovenská sporiteľňa a.s. zo dňa 3. novembra 2005. Povinný tvrdil, že exekučný súd prijal návrh oprávneného a vydal poverenie na vykonanie exekúcie až po viac ako 12 rokoch od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný ďalej uviedol, že exekučný titul bol vydaný nedôvodne a predčasne a z tohto dôvodu považuje exekúciu za neoprávnenú. Taktiež boli podľa povinného vykonané bezdôvodné a neoprávnené zrážky zo mzdy a zriadené exekučné záložné práva na nehnuteľnosti povinného. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu žiadal, aby exekučný súd návrh povinného na odklad a zastavenie exekúcie zamietol. Súdny výkon exekučného titulu sa začal dňa 25. júna 2001 doručením návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia na súd. Vzhľadom na skutočnosť, že účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia zostávajú zachované, exekučné konanie sa začalo dňa 25. júna 2001. Právoplatné uznesenie exekučného súdu o nariadení výkonu rozhodnutia malo účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa až 49 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Exekučný súd mal za to, že premlčacia doba podľa , ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu, spočíva počas exekučného konania od doručenia návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia exekučnému súdu. V zmysle uvedeného nemohla od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu do doručenia uvedeného podania povinného exekučnému súdu uplynúť premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené je návrh povinného na zastavenie exekúcie spočívajúci vo vznesení námietky premlčania neopodstatnený. K ďalšiemu uplatnenému dôvodu neprípustnosti vedenia exekúcie zo strany povinného, t. j. nedôvodnosti vydania exekučného titulu, exekučný súd uviedol, že v tomto štádiu konania nemôže nijakým spôsobom

zasahovať do práva priznaného exekučným titulom alebo posudzovať okolnosti, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu súdu. Exekúcia sa vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Lučenec sp. zn. Ro 488/1993 zo dňa 20. júla 1993, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 7. augusta 1993. Prevzatím platobného rozkazu do vlastných rúk a márnym uplynutím lehoty na podanie odporu sa predmetný platobný rozkaz stal právoplatným, vykonateľným a pri neuhradení žalovanej sumy odporcom aj spôsobilým exekučným titulom, ktorý zakladá právo oprávneného domáhať sa svojho nároku prostredníctvom exekučného konania. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti predpokladajúce zastavenie exekúcie, exekučný súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a s poukazom na § 56 ods. 1 Exekučného poriadku odklad exekúcie nepovolil.

2. Proti výroku I. predmetného uznesenia exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný, ktoré odôvodnil tým, že uznesenie exekučného súdu o nariadení výkonu rozhodnutia, na ktoré odkazuje exekučný súd v napadnutom uznesení, mu nebolo nikdy doručené do vlastných rúk a nepredložil ho ani oprávnený. Povinnému bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie dňa 3. januára 2006 napriek skutočnosti, že je len ručiteľom, pričom v exekučnom titule boli popri ňom zaviazaní na uhradenie dlžnej sumy spoločne a nerozdielne aj priami dlžníci. Pohľadávka bola uhrádzaná povinným ako ručiteľom a aj dlžníkmi, avšak postúpením pohľadávky a zmenou súdnych exekútorov sa povinný cíti byť „zaťažený trvaním neoprávnenej exekúcie“. V upovedomení o začatí exekúcie neboli dlžníci uvedení. Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie po viac ako 12 rokoch od právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Podľa názoru povinného exekučný súd pri rozhodovaní o zmene exekútorov a zamietnutí námietok povinného voči exekúcii nepostupoval odborne a exekúciu nezastavil ex offo, pričom povinný poukazuje na ustanovenie z dôvodu, že nárok oprávneného je podľa neho premlčaný. Ďalej povinný uviedol, že mu boli zrážky zo mzdy vykonávané bezdôvodne a neoprávnene, pričom „vykonané úhrady“ boli značne navýšené o trovy poverených exekútorov. Zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti povinného v dôsledku tvrdeného nesprávneho vyhodnotenia „návrhu“ exekučným súdom bolo povinnému zabránené až do súčasnosti nakladať so svojím vlastníctvom. Povinný následne namietal zásah do práva na súdnu ochranu zo strany exekučného súdu s poukazom na , čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Povinný taktiež namietal existenciu riadneho exekučného titulu, ktorý musí byť vykonateľný, a to z formálnej a materiálnej stránky. Keďže podľa povinného nebolo prihliadnuté na ustanovenie Exekučného poriadku, povinný žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie exekučného súdu a exekúciu zastavil. Zároveň povinný žiadal odvolací súd, aby v prípade zastavenia exekúcie rozhodol o trovách súdneho exekútora tak, že na ich náhradu zaviaže oprávneného.

3. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 4. apríla 2019 a uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím exekučného súdu. Odvolanie povinného spočívajúce vo vznesení námietky premlčania je neopodstatnené. Exekučnému súdu nejakým spôsobom neprináleží zasahovať do práva priznaného exekučným titulom, resp. posudzovať okolnosti, ktoré predchádzali právoplatnému rozhodnutiu súdu. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa (ďalej len „“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

7. Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením sp. zn. -148 zo dňa 6. marca 2019 vo výroku I. návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie napadol povinný vo výroku I. odvolaním zo dňa 26. marca 2019.

10. Z dikcie Exekučného poriadku vyplýva, že v konaní podľa Exekučného poriadku sa primerane použijú ustanovenia , ak to nevylučuje povaha veci. Exekučný poriadok nemá vlastnú právnu úpravu odvolacieho konania, preto sa v exekučnom konaní aplikuje právna úprava obsiahnutá v a nasl. . Podľa proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V tomto ustanovení je obsiahnuté všeobecné pravidlo prípustnosti odvolania proti uzneseniu, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. Taxatívny výpočet uznesení je obsiahnutý v . Exekučné konanie je upravené v Exekučnom poriadku, ktorý je vo vzťahu k v pozícii lex specialis, z čoho logicky vyplýva, že niektoré uznesenia, typické pre exekučné konania, nie sú zahrnuté v , pretože v klasickom sporovom konaní sa nevyskytujú. Rozhodujúce preto podľa bude, či odvolanie pripúšťa Exekučný poriadok.

11. Žiadne ustanovenie Exekučného poriadku výslovne nezakladá prípustnosť odvolania proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolanie pripúšťa len proti uzneseniam o zastavení exekúcie, a to z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 58 ods. 5 Exekučného poriadku. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu povinného na zastavenie exekúcie zjavne takýmto rozhodnutím nie je. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 25. júla 2012, podľa ktorého „Takýto výklad je aj ústavne konformný, pretože rešpektuje účel exekučného konania, ktorým je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí. Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Tento účel by mohol byť marený, ak by sa exekučné konanie predlžovalo rozhodovaním o opravnom prostriedku povinného proti uzneseniu exekučného súdu o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie z ním tvrdeného dôvodu. Z hľadiska povinnosti exekučného súdu zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku nie je rozhodujúci povinným tvrdený dôvod pre takéto rozhodnutie, ale skutočne existujúci, t. j. exekučnému súdu preukázaný dôvod prekážky ďalšieho vykonávania exekučnej činnosti.“

12. Exekučný súd v napadnutom uznesení nesprávne poučil účastníkov konania o tom, že proti danému uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Uvedenie nesprávneho poučenia o prípustnosti odvolania v uznesení exekučného súdu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, nemá právne účinky. Nesprávne poučenie účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu nezaložilo procesnú legitimáciu povinného na podanie odvolania, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. v poskytuje účastníkom konania ochranu iba pred nesprávnym poučením súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnuteľného rozhodnutia.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinného proti výroku I. napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

14. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia neposudzoval.

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).