Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudcov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariána Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu X. P., bytom X., L. XX, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľákom, advokátom, Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Námestie mieru 3, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 12. mája 2017 číslo: Č.j. OU-PO-H.-XXXX/ XXXXXX-XXX na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 12. mája 2017 číslo: Č.j. OU-PO-H.-XXXX/XXXXXX-XXX a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.05.2017 číslo: Č.j. OU-PO-H.-XXXX/XXXXXX-XXX rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu zo dňa 17.2.2017 proti rozhodnutiu vydanému Mestom Prešov pod č. H./XXXXX/XXXX zo dňa 05.01.2017 (ďalej len napadnuté rozhodnutie), ktorým sa rozhodlo o tom, že odvolateľ nie je účastníkom správneho konania začatého cestným správnym orgánom na základe jeho žiadosti zo dňa 25.07.2011 vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie - ul. Strojníckej v Prešove, ktorá sa nachádza na parcele č. KN-C kat. úz. Z. V. tak, že podľa o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že cestný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zastavil konanie vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie na základe žiadosti odvolateľa v spojení s rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu - Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove č. X/XXXX/XXXXX-XXX zo dňa 6.9.2013 a s uznesením Krajského súdu v Prešove č. zo dňa 31.3.2014, a s rozhodnutiami Okresného úradu Prešov, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií, č. OU-PO-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 14.8.2014, č. OU-PO- H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 18.2.2015 a č. OU-PO-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 7.11.2016. Proti napadnutému rozhodnutiu vydanému cestným správnym orgánom odvolateľ podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Doklad o doručení napadnutého rozhodnutia odvolateľovi v spise dokazuje jeho prevzatie dňa 2.2.2017, Odvolanie podané podľa vyznačenia dátumu na poštovej

obálke na poštovú prepravu dňa 17.2.2017 a prijaté Mestom Prešov podľa dátumu vyznačenia na odvolaní dňa 20.2.2017.

3. Odvolateľ v odvolaní nesúhlasí s vydaním napadnutého rozhodnutia o tom, že nie je účastníkom správneho konania vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie cestným správnym orgánom a žiada, aby bolo napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušené a vec vrátená cestnému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. Svoj nesúhlas odôvodňuje námietkami vznesenými v odvolaní a listinnými písomnosťami nachádzajúcimi sa v spise. V odvolaní okrem iného uvádza: „Podľa o správnom konaní (ďalej len „“):

4. Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť dotknuté; Účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

5. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

6. Podľa § 15 Správneho poriadku, účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

7. Podľa Cestný zákon premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len ,e“).Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

8. Pojem účastníka konania patrí ku kľúčovým pojmom Správneho poriadku, pretože prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konám k individualizácií abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť.

9. Účastník konania je definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho kritéria. Vo všetkých prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania.

10. Všeobecné kritéria účastníka sú definované tak, že: a) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu; b) účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Za takého sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím. c) účastníkom konania je ďalej ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý.

11. Za účastníka konania treba v súlade s príslušnými ustanoveniami správneho poriadku považovať aj toho, o koho právach alebo povinnostiach správny orgán už rozhodol. Ide napríklad o osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie (§ 53), návrh na obnovu konania (§ 62) a pod.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností mám za to, že je nesprávne a právne nepodložené tvrdenie správneho orgánu v odvolaní napadnutom rozhodnutí, že: „Rozhodnutím v takomto konaní nebude nijak dotknuté právne postavenie vlastníka pozemku pod komunikáciou, pretože preňho má význam občianskoprávny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby“, keďže rozhodnutím v konaní o určenie druhu pozemnej komunikácie na Strojníckej ulici v Prešove, ktorá sa nachádza na pozemku parcele KN-C č. XXXX/X. kat, úz. Z. V., v mojom vlastníctve, budú moje práva, právom chránené záujmy alebo povinností rozhodnutím správneho orgánu v tomto konaní, dotknuté.

13. V zmysle stanoviska Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, odbor štátnej správy pozemných komunikácií, č. XXXX/XXX-XXXX-Bal. zo dňa 01.10.2002, (na ktoré opätovne poukazujem, ktoré si správny orgán nesprávne právne vykladá) vo veci „zátarasu“ X. P. na „spornej ceste“ vo Veľkom Šariši v roku 2001, (ktoré tvorí prílohu môjho podania z 25.2.2011), obec má najprv zistiť, či komunikácia na pozemku je miestna komunikácia alebo účelová - verejná alebo neverejná. V prípade neverejnej komunikácie obci neprislúcha rozhodovať podľa ustanovenia § 10 Cestného zákona vo veci nariadenia „odstránenia stavby zátarasu“ a ukladať povinnosti vlastníkovi pozemku. V prípade zaradenia verejne účelovej komunikácie do siete miestnych komunikácií obec rozhodne o usporiadaní siete miestnych komunikácií a pred vydaním tohto rozhodnutia musí obec usporiadať aj vlastnícke pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (komunikácie).

14. Správny orgán si zrejme neuvedomuje, že zaradením pozemnej komunikácie na ulici Strojníckej, nachádzajúcej sa na pozemku v mojom vlastníctve do siete miestnych komunikácií, s poukazom na ust. („všeobecné užívanie“), bude tak každý môcť užívať aj môj pozemok, na ktorom sa predmetná komunikácia nachádza. Správny orgán zrejme opomenul, že v zmysle SR je možné vlastnícke právo obmedziť iba: vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere, na základe zákona a za primeranú náhradu. Všetky tieto štyri podmienky však musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo len jedna podmienka, ide o neústavný zásah do vlastníckych práv.

15. Skutočnosť, že správny orgán chce rozhodnúť o zaradení pozemnej komunikácie a môjho pozemku do siete miestnych komunikácií, bez usporiadania vlastníckych pomerov k pozemku, na ktorom sa pozemná komunikácia nachádza a bez poskytnutia primeranej náhrady, bude mať za následok, že zo strany správneho orgánu dôjde de facto k vyvlastneniu môjho pozemku parc. KN-C č. XXXX/X, kat. úz. Z. V., avšak bez poskytnutia primeranej náhrady, čo by však bolo porušením mojich základných práv a slobôd, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zároveň poukazujem na plenárny nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 12.10.2016, ktorého časť fotokópii je priložená k odvolaniu.´´

16. Odvolací správny orgán zistil, že cestný správny orgán v súlade s ustanovením § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil napadnuté odvolanie spolu so spisovým materiálom odvolaciemu správnemu orgánu v zákonom stanovenej lehote dňa 1.3.2017, listom č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 28.2.2017 (odvolanie doručené kuriérom). Po preskúmaní spisu odvolací správny orgán v súlade s ustanoveniami § 19 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, vyzval cestný správny orgán listom č. OU-PO- H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 6.3.2017 (ďalej len „výzva“) na odstránenie nedostatkov podania a doplnenie podania predpísanými náležitosťami - predložením predkladacej správy so stanoviskom cestného správneho orgánu k jednotlivým bodom odvolania v určenej lehote a druhostupňové konanie v súlade s ustanovením § 29 ods. 1 Správneho poriadku prerušil rozhodnutím č. OU-PO-H.- XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa 6.3.2017. Cestný správny orgán po odstránení nedostatkov podania opätovne predložil odvolanie spolu s predkladacou správou, napadnutým rozhodnutím a so spisovým materiálom odvolaciemu správnemu orgánu dňa 5.4.2017 listom č. H.-XXXX/XXXX zo dňa 4.4.2017.

17. Oboznámením sa so spisovým materiálom napadnutého rozhodnutia odvolací správny orgán v odvolacom konaní zistil, že sa jedná o dlhoročný, neobvyklý, zvlášť zložitý a rozsiahly spisový materiál, preto v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Správneho poriadku oznámil odvolateľovi a cestnému správnemu orgánu listom č. OU-PO-H.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 22.3.2017, že vo veci rozhodne v predĺženej lehote do 60 dní.

18. Odvolací správny orgán v odvolacom konaní konajúc v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval listami č. OU-PO-H.-XXXX/XXXXXX-XXX a OU-PO- H.-XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa 3.4.2017 cestný správny orgán a odvolateľa, aby sa pred vydaním rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu v určenej lehote vyjadrili k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie o nové dôkazy potrebné za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci a jej objektívneho posúdenia (podľa doručeniek uložených v spise cestný správny orgán prevzal list dňa 6.4.2017 a odvolateľ 11.4.2017). Cestný správny orgán sa v odvolacom konaní v stanovenej lehote v predmetnej veci nevyjadril. Odvolateľ sa vo veci vyjadril listom zo dňa 18.4.2017 (list doručený odvolaciemu správnemu orgánu dňa 24.4.2017). Vo svojej odpovedi o. i. uviedol, že: „trvá na obsahu svojho odvolania zo dňa 17.2.2017 v celom rozsahu, ktoré podľa názoru odvolateľa dostatočne právne a skutkovo zdôvodňuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.´´

19. Odvolací správny orgán po vykonaných procesných úkonoch preskúmal podľa ustanovení § 59 Správneho poriadku v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie, predložené doklady, dôvody uvedené v odvolaní, listinné dôkazy celého spisového materiálu v odvolacom konaní, jednotlivo vo vzájomnej súvislosti a po ich logickom vyhodnotení a posúdení, vychádzajúc zo spoľahlivo zisteného stavu v súlade s ustanovením § 46 Správneho poriadku, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydané cestným správnym orgánom nie je v rozpore s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odvolací správny orgán zistil, že cestný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo odôvodňuje nasledovne: 20. Odvolací správny orgán sa stotožnil s právnym názorom cestného správneho orgánu v tom, že odvolateľ ako vlastník pozemku pod komunikáciou nie je osobou, o ktorej právach, právom chránených záujmov a povinnostiach sa má konať a ani nebudú/nemôžu byť rozhodnutím vo veci jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Odvolateľ je vlastníkom pozemku pod pozemnou komunikáciou, ktorá je predmetom správneho konania vo veci zaradenie komunikácie do siete miestnych komunikácií. Vlastníkom stavby - pozemnej komunikácie je Mesto Prešov. Konanie vo veci je v zmysle cestného zákona správnym konaním o jej zaradení do siete miestnych komunikácií, nie o vlastníctve tejto komunikácie a vôbec nie o vlastníctve pozemku pod touto komunikáciou. Rozhodnutím v správnom konaní nebude nijako dotknuté právne postavenie vlastníka pozemku pod komunikáciou, pretože v tejto veci je rozhodujúci občianskoprávny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby. Právny rámec tohto vzťahu je definovaný rozsudkom Okresného súdu v Prešove, sp. zn. , potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. , voči ktorému bolo najvyšším súdom SR zamietnuté dovolanie, ktorým bolo určené, že vlastníkom miestnej komunikácie stojacej na parc. č. XXX/X, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú., Z. V., je Mesto Prešov. Predmetom tohto občianskoprávneho vzťahu sú vzájomné práva a povinnosti, resp. nároky vlastníka pozemku a vlastníka stavby komunikácie, či by sa jednalo o účelovú alebo miestnu komunikáciu vo vlastníctve mesta, právne postavenie vlastníka pozemku pod komunikáciou by bolo rovnaké. Dôležitý je aspekt vlastníctva stavby komunikácie, nie jej druh. Právny rámec vzťahu medzi vlastníkom komunikácie a vlastníkom pozemku pod stavbou je doplnený o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia citovaného zákona ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemkom pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorého prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia vlastník pozemku pod stavbou, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojim umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou, je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území. Toto tzv. zákonné vecné bremeno je právnym titulom oprávňujúcim existenciu stavby na cudzom pozemku a usporiadajúcim vzťahy medzi vlastníkmi týchto nehnuteľností. Zákon výslovne nerieši otázku náhrady za obmedzenie užívania pozemku, tento občianskoprávny nárok však nemôže byť predmetom správneho konania, naopak, môže byť predmetom súdnych konaní o náhradu za užívanie nehnuteľností. 21. Tvrdenie odvolateľa, že pred vydaním rozhodnutia o zaradení komunikácie do siete miestnych komunikácií musí obec usporiadať aj vlastnícke pomery medzi vlastníkom pozemku a stavby (komunikácie), vychádza z nesprávneho výkladu ustanovenia v spojitosti s ustanoveniami , a ods. 5 a b ods. 1 Cestného zákona, ktoré jednoznačne upravujú iba vlastníctvo ku samotnej komunikácií ako stavbe a povinnosť v prípade zmeny správcu komunikácie podľa jej druhu upraviť aj vlastnícke právo, t. j. previesť vlastníctvo komunikácie na budúceho správcu. Nikde v tomto zákone nie je nijakým spôsobom riešené právne postavenie vlastníka pozemku pod komunikáciou, nakoľko tento právny vzťah má, ako je uvedené vyššie úplne odlišný charakter. Cestný správny orgán zastáva názor a odvolací správny orgán sa sním stotožňuje v tom, že stanovisko Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, odboru štátnej správy pozemných komunikácií, č. XXXX/XXX-XXXX-Bal zo dňa 1.10.2002, o ktoré sa opiera žiadateľ vo svojom odvolaní, stanovením podmienky usporiadania vlastníckych pomerov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (komunikácie) pred zaradením komunikácie do siete miestnych komunikácií, ide výrazne nad rámec ustanovení Cestného o majetkovom usporiadaní pozemkov pod stavbami. Odvolací správny orgán zastáva názor, že rozsudok Krajského

súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. zo dňa 11.4.2006, na ktorý odvolateľ v odvolaní poukazuje, upravuje iba otázku usporiadania vlastníctva k samotnej komunikácii tak, ako to predpokladá Cestný zákon, aj keď sa pri tom podružne zaoberá aj možnosťou vysporiadania sa s vlastníkom pozemku pod ňou dohodou alebo vyvlastnením, avšak znova je dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie bolo vydané pred prijatím a účinnosťou zákona o majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktorý už tieto vzťahy (a teda právny titul na existenciu stavby na cudzom pozemku) vysporiadal zákonným vecným bremenom. 22. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že rozhodovanie o vysporiadaní vlastníctva k pozemku pod komunikáciou a o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva nemôže byť predmetom správneho konania o zaradení komunikácie do siete miestnych komunikácií vzhľadom na to, že: a) cestný zákon takúto podmienku nestanovuje, b) právny titul je stanovený priamo zákonom, c) náhrada za užívanie má byť predmetom občianskoprávneho konania. 23. Z rovnakých dôvodov nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že postupom cestného správneho orgánu došlo de facto k vyvlastneniu pozemku pod komunikáciou v jeho vlastníctve. Uvedené skutočnosti jednoznačne preukazujú, že práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti odvolateľa ako vlastníka pozemku pod komunikáciou, ktorej sa správne konanie týka, nebudú ani nemôžu byť rozhodnutím vo veci samej nijakým spôsobom dotknuté. Cestný zákon ani iný osobitný právny predpis nepriznáva vlastníkovi pozemku pod komunikáciou, ktorej zaradenie do siete miestnych komunikácií sa prejednáva v správnom konaní, postavenie účastníka konania. Tento právny názor je podporený aj stanoviskom Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, odboru štátnej správy pozemných komunikácií, č. XXXXX/XXXX/CXXX- Q./XXXXX zo dňa 21.12.2016. Odvolateľ teda nemá postavenie účastníka konania podľa ustanovení § 14 ods. 1 a 2 Správneho poriadku a teda ani procesnú spôsobilosť na podanie návrhu na začatie správneho konania ako navrhovateľ v zmysle ustanovenia § 18 Správneho poriadku. Odvolací správny orgán, tak ako aj cestný správny orgán nepopiera tvrdenie odvolateľa, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu. Je však zároveň nevyhnutné zdôrazniť, že správny orgán je povinný v každom štádiu skúmať podmienky účastníctva konania, a to bez ohľadu na to, či konanie bolo začaté na návrh alebo ex offo, a ak zistí, že ten kto tvrdí, že má postavenie účastníka konania, tieto podmienky nespĺňa, je povinný o tom rozhodnúť. Zároveň nepopiera ani tvrdenie odvolateľa, že v zmysle Správneho poriadku za účastníka konania je potrebné považovať aj toho, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach dotknutý, avšak iba do okamihu, v ktorom správny orgán z vyššie uvedených dôvodov nerozhodne inak. 24. Odvolací správny orgán po vykonaných procesných úkonoch preskúmal v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydané cestným správnym orgánom nie je v rozpore s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Odvolací správny orgán zistil, že správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V odvolacom konaní nezistil pochybenie v rozhodovaní správneho orgánu v predmetnej veci z dôvodu porušenia platných procesných, najmä však hmotno-právnych predpisov a na základe vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. II. 25. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V žalobe v časti I. poukázal na doterajší priebeh administratívneho konania pred správnymi orgánmi ako aj na prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie správnych orgánov. 26. Žalobca mal za to, že rozhodnutím žalovaného došlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Uviedol, že podľa (ďalej aj ,.“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 27. Podľa S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 28. Podľa S.s.p.. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

29. Podľa o správnom konaní (ďalej aj ,k“):

a) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. b) Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. 30. Podľa Správneho poriadku účastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. 31. Podľa Cestný zákon premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len ,,všeobecné užívanie´´). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno- technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať. 32. Podľa ust. (ďalej aj „“), vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu. 33. Podľa ust. o pozemných komunikáciách (ďalej aj „CstZ´´) miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácii a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. 34. Podľa ust. CstZ ministerstvo, ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie, rozhoduje o zaradení pozemných komunikácii do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva ().

35. Podľa ust. § 3d ods. 3 CstZ miestne komunikácie sú vo vlastníctve obci.

36. Podľa ust. § 4b ods. 1 CstZ miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obci a verejné priestranstvá, ktoré slušia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácii. 37. Podľa ust. § 6 ods. 1 CstZ premávku na pozemných komunikáciách upravujú osobitné predpisy; v ich medziach smie každý užívať diaľnice, cesty a miestne komunikácie obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené (ďalej len "všeobecné užívanie"). Užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie; nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať.

38. Podľa ust. § 23 CstZ ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 39. Podľa právnej teórie platí, že pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom správneho poriadku, pretože prostredníctvom tohto subjektu dochádza v správnom konaní k individualizácii abstraktných vzťahov upravených v hmotnoprávnych predpisoch. Legálna definícia účastníka konania v správnom poriadku je formulovaná relatívne široko, aby postihla čo najširší okruh subjektov, ktorých sa môže správne konanie dotknúť. 40. Účastník konania je definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho kritéria. Vo všetkých prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania.

41. Všeobecné kritériá účastníka sú definované tak, že: a) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať. Pritom nie je rozhodujúce, či sa konanie začína dispozitívnym úkonom účastníka, alebo ex offo na podnet správneho orgánu: b) účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím správneho orgánu dotknuté. Za takého sa považuje subjekt, ktorého právne postavenie môže byť po vydaní rozhodnutia iné ako pred rozhodnutím, c) účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach dotknutý. 42. Za účastníka konania treba v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku považovať aj toho, o koho právach alebo povinnostiach správny orgán už rozhodol. Ide napríklad o osoby, ktoré sú oprávnené podať odvolanie (§ 53), návrh na obnovu konania (§ 62) a pod. 43. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalobca za to, že je právne nesprávne tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že: ...odvolateľ ako vlastník pozemku pod komunikáciou nie je

osobou, o ktorej právach, právom chránených záujmov a povinnostiach sa má konať a ani nebudú/ nemôžu byť rozhodnutím vo veci jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté, keďže rozhodnutím v konaní o určenie druhu pozemnej komunikácie na Strojníckej ulici v Prešove. ktorá sa nachádza na pozemku - parcele KN-C č. XXXX/X, kat, úz. Z. V., vo vlastníctve žalobcu, budú práva žalobcu, právom chránené záujmy alebo povinnosti rozhodnutím správneho orgánu v tomto konaní, priamo dotknuté.

44. Ďalej žalobca uvádza, že práva alebo právom chránené záujmy by neboli priamo dotknuté vtedy, pokiaľ by správny orgán rozhodoval o zaradení komunikácie, ktorá by sa nachádzala na pozemku vo vlastníctve mesta Prešov alebo na susednom pozemku vo vlastníctve tretej osoby. Ale v danom prípade stavba komunikácie sa nachádza výlučne na pozemkoch žalobcu a preto rozhodnutie aký druh komunikácie je v skutočnosti predmetná stavba, priamo dotknú a ovplyvnia práva alebo povinností žalobcu. 45. Veď je predsa nesporné, že v každom správnom konaní, ktoré sa týka akejkoľvek stavby na cudzom pozemku, je účastníkom správneho konania nielen stavebník, resp. vlastník stavby ale aj vlastník pozemku, na ktorom sa stavba nachádza a dokonca účastníkmi správneho konania sú aj vlastníci susedných pozemkov stavby. Opačný výklad by predsa popieral základné princípy logiky, s čím však žalovaný zrejme nemá žiaden ostych. 46. Pokiaľ žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí uviedol, že: ...konanie vo veci je v zmysle cestného zákona správnym konaním o jej zaradení do siete miestnych komunikácií, nie o vlastníctve tejto komunikácie a vôbec nie o vlastníctve pozemku pod touto komunikáciou, je potrebné podotknúť, že žalobcovi je dobre známe, čo je predmetom správneho konania, pričom v žiadnom svojom vyjadrení (písomnom alebo ústnom) žalobca nežiadal správny orgán o rozhodnutie, kto je vlastníkom pozemku pod komunikáciou. Táto skutočnosť ani nie je sporná, keďže tieto skutočnosti vyplývajú z katastra nehnuteľností. 47. Žalobca má preto za to, že práve správny orgán po 6-tich rokoch od podania žiadosti o určenie druhu pozemnej komunikácie opomína, čo je predmetom tohto správneho konania. Žalobca má pocit, že správny orgán sa od predmetu správneho konania iba „vzďaľuje“, len aby vo veci meritórne nerozhodol, a to aj napriek právoplatným rozhodnutiam Krajského súdu v Prešove, ktoré zaviazali mesto Prešov, aby o žiadosti žalobcu z 25.07.2011 rozhodol (pozri rozhodnutia KS PO sp. zn. z 18.05.2012 a sp. zn. z 13.05.2016). 48. Žalobca si tak kladie otázku, koľko právoplatných rozhodnutí súdov o uložení povinnosti rozhodnúť o jeho žiadosti z 25.07.2011 potrebuje správny orgán, aby už naozaj vec právne posúdil a meritórne rozhodol?

49. Žalobca má za to, že správny orgán - mesto Prešov, ignoruje právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 18.05.2012 a sp. zn. z 13.05.2016, ako keby neexistovali, a naďalej v tomto správnom konaní nekoná. 50. Ďalej žalobca opätovne poukazuje na stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, odbor štátnej správy pozemných komunikácií, č. XXXX/XXX - XXXX - B. zo dňa 01.10.2002, (ktoré si správny orgán nesprávne právne vykladá), vo veci „zátarasu“ X. P. na „spornej ceste“ vo Veľkom Šariši v roku 2001, (ktoré tvorí prílohu podania z 25.02.2011), obec má najprv zistiť, či komunikácia na pozemku je miestna komunikácia alebo účelová - verejná alebo neverejná. V prípade neverejnej komunikácie obci neprislúcha rozhodovať podľa ustanovenia § 10 Cestného zákona vo veci nariadenia „odstránenia stavby zátarasu“ a ukladať povinnosti vlastníkovi pozemku. V prípade zaradenia verejnej účelovej komunikácie do siete miestnych komunikácii obec rozhodne o usporiadaní siete miestnych komunikácií a pred vydaním tohto rozhodnutia musí obec usporiadať aj vlastnícke pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby (komunikácie), čo o.i. vyplýva z ust. CstZ. 51. Pokiaľ žalovaný vo vzťahu k vyššie uvedenému stanovisku ministerstva dopravy z 01.10.2002 v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ... ide výrazne nad rámec ustanovení cestného , žalobca uvádza, že žalovaný neuviedol, v čom konkrétne stanovisko ministerstva z 01.10.2002 ide podľa neho nad rámec zákona a taktiež, vo veci nie je relevantné, či stanovisko bolo vydané pred alebo po prijatí Na margo k veci žalobca uvádza, že obidva právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 18.05.2012 a sp. zn. z 13.05.2016 boli rozhodnuté po prijatí 52. Žalobca uvádza, že správny orgán zrejme chce rozhodnúť o zaradení pozemnej komunikácie a pozemku žalobcu do siete miestnych komunikácií, bez usporiadania vlastníckych pomerov k pozemku,

na ktorom sa pozemná komunikácia nachádza a bez poskytnutia primeranej náhrady, Čo však bude mať za následok, že zo strany správneho orgánu dôjde de facto k vyvlastneniu pozemkov žalobcu bez poskytnutia primeranej náhrady, čo by však bolo porušením základných práv a slobôd žalobcu v zmysle SR ( SR, Listiny základných práv a slobôd, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti preto žalobca poukazuje aj na plenárny nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 12.10.2016, ktorý žalobca správnemu orgánu predložil spolu s odvolaním zo 17.02.2017.

53. Správny orgán si zrejme neuvedomuje, že zaradením pozemnej komunikácie na ulici Strojníckej, nachádzajúcej sa na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu do siete miestnych komunikácií, s poukazom na ust. („všeobecné užívanie“), bude tak každý môcť užívať aj pozemky žalobcu, na ktorých sa predmetná komunikácia nachádza. Správny orgán zrejme opomenul, že v zmysle SR, je možné vlastnícke právo obmedziť iba vo verejnom záujme, v nevyhnutnej miere, na základe zákona a za primeranú náhradu. Všetky tieto štyri podmienky však musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo len jedna podmienka, ide o neústavný zásah do vlastníckych práv. (Pozri opäť aj nález ÚS SR sp. zn. ).

54. Neusporiadaním vzťahu medzi žalobcom - vlastníkom pozemkov, na ktorých sa stavba pozemnej komunikácie nachádza a neposkytnutím primeranej náhrady za obmedzenie, ku ktorému dôjde rozhodnutím správneho orgánu o zaradení pozemkov žalobcu spolu so stavbou pozemnej komunikácie na nich ležiacou do siete miestnych komunikácií, ktorým rozhodnutím budú aj pozemky žalobcu všeobecne užívané, dôjde k porušeniu ústavných práv žalobcu.

55. Na záver žalobca poukazuje aj na procesné pochybenia správneho orgánu ako aj žalovaného, a to vo vzťahu k oznámeniu mesta Prešov č. H.-XXXXX/XXXX z 15.12.2016, ktorým mesto Prešov žalobcovi oznámilo začatie konania o usporiadaní siete miestnych komunikácii a nariadilo ústne pojednávanie na deň 27.12.2016 o 10:00 hod., ktoré však bolo žalobcovi doručené až dňa 28.12.2016 a teda sa predmetného ústneho pojednávania nemohol osobne zúčastniť.

56. Rovnako aj žalovaný procesné pochybil, pokiaľ výzvou č. OU-PO-H.-XXXX/XXXXXX- XXX zo dňa 03.04.2017 vyzval žalobcu, resp. oboznámil s možnosťou vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v rámci druhostupňového, ale neuviedol, aké podklady má k dispozícii a spôsob ich zistenia, aké dôkazy vykonal, príp. neuviedol jeho predbežné právne posúdenie a pod., ktorá požiadavka vyplýva o.i. z dikcie 2b., že správny orgán má byť v konaní aktívny a nielen účastníka formálne vyzvať na vyjadrenie sa, a to len aby bol zachovaný ako - taký, zákonný postup.

57. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že rozhodnutím žalovaného č. j. OU- PO-H.-XXXX/XXXXXX-XXX z 12.05.2017 došlo k porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, čo odôvodňuje zrušenie tohto nezákonného rozhodnutia.

58. Žiadal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania. O nariadenie pojednávania nežiadal.

III.

59. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ako príslušný orgán miestnej správnej správy podľa o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príslušný konať ako odvolací správny orgán podľa ustanovenia o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), rozhodujúc o odvolaní žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu vydanému cestným správnym orgánom, ktorým sa rozhodlo o tom, že žalobca nie je účastníkom správneho konania začatého prvostupňovým správnym orgánom na základe žiadosti odvolateľa zo dňa 25.7.2011, po doplnení podania cestným správnym orgánom, vydal rozhodnutie, ktorým podľa ustanovenia Správneho poriadku zamietol odvolanie a napadnuté rozhodnutie o zastavení konania vydané cestným správnym orgánom vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie potvrdil.

60. Žalovaný, ako odvolací správny orgán po oboznámení sa so spisovým materiálom predloženým prvostupňovým cestným správnom orgánom rozhodnutie vo veci riadne odôvodnil.

61. Cestný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol o tom, že žalobca nie je účastníkom správneho konania vo veci určenia druhu pozemnej komunikácie. Proti napadnutému rozhodnutiu vydanému cestným správnym orgánom odvolateľ podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Odvolací správny orgán v odvolacom konaní, konajúc v súlade s ustanoveniami § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku vyzval listami č. OU-PO-H./XXXX/XXXXXX-XXX a č. OU-PO-H./XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa 3.4.2017 žalobcu a cestný správny orgán, aby sa pred vydaním rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu v určenej lehote vyjadrili k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhli jeho doplnenie o nové dôkazy potrebné za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci a jej objektívneho posúdenia. Dňa 18.4.2017 žalobca sa vo veci písomne vyjadril, o. i. uviedol, že trvá na obsahu svojho odvolania.

62. Žalovaný ako odvolací správny orgán po vykonaných procesných úkonoch preskúmal v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie, predložené doklady, dôvody uvedené v odvolaní, listinné dôkazy spisového materiálu v odvolacom konaní, jednotlivo vo vzájomnej súvislosti a po ich logickom vyhodnotení a posúdení dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vydané cestným správnym orgánom nie je v rozpore s platnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo náležíte odôvodnil v rozhodnutí zo dňa 12.5.2017.

63. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O nariadenie pojednávania nežiadal. IV.

64. Právny zástupca žalobcu sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

V.

65. Podľa (ďalej len ,,S.s.p.´´) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

66. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

67. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

68. Podľa § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

69. V danom prípade bolo predmetom preskúmavacieho konania pred správnym súdom rozhodnutie správneho orgánu týkajúce sa posúdenia postavenia žalobcu ako účastníka správneho konania, týkajúceho sa určenia druhu pozemnej komunikácií na Strojníckej ulici, v Prešove, nachádzajúcej sa na parcele KN C XXXX/X, kat. úz. Z. V., vo vlastníctve Mesta Prešov.

70. Správne konanie začalo na návrh žalobcu zo dňa 25.07.2011, ktorý je výlučným vlastníkom parcely KN C č. XXXX/X, na ktorej sa nachádza pozemná komunikácia.

71. Správne orgány obidvoch stupňov argumentovali, že konanie o zaradenie pozemnej komunikácie do siete miestnych komunikácií je v zmysle Cestného zákona správnym konaním, v ktorom sa rozhoduje o druhu pozemnej komunikácie a jej zaradení do siete, nie o vlastníctve k tejto komunikácií a už vôbec

nie o vlastníctve pod touto komunikáciou. Rozhodnutím v tomto konaní nebude nijak dotknuté právne postavenie vlastníka pozemku pod komunikáciou, pretože preňho má význam občianskoprávny vzťah vlastníka pozemku a vlastníka stavby (komunikácie).

72. Podľa Cestného zákona (ďalej len ,,Cestný zákon´´) ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

73. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

74. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

75. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá (ďalej len ,,Ústava´´) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

76. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a neformálneho právneho štátu.

77. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.

78. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z článku 1 , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorým boli priznané (, , )´´.

79. Pojem účastník konania patrí ku kľúčovým pojmom Správneho poriadku a odzrkadľuje ústavné právo na súdnu a inú ochranu garantovanú v článku 46 .

80. Preto aj definícia účastníka konania v zmysle Správneho poriadku je formulovaná tak, aby postupom správnych orgánov neboli porušené práva a oprávnené záujmy právnických a fyzických osôb, pričom vždy pôjde o situáciu, keď rozhodnutie správneho orgánu môže ovplyvniť právnu pozíciu tejto osoby, t. j. hmotnoprávne postavenie takejto osoby bude po vydaní rozhodnutia iné, ako pred jeho vydaním.

81. A práve táto skutočnosť je tou, na základe ktorej správne orgány konštatovali, že hmotnoprávne postavenie žalobcu sa po vydaní rozhodnutia nezmení.

82. Svoje účastníctvo v správnom konaní o určenie druhu pozemnej komunikácie žalobca odôvodňoval ustanovením § 3 ods. 2, ods. 3 písm. d/ v spojení s § 3d ods. 3 a § 4b ods. 1 Cestného zákona, s odkazom na stanovisko Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 01.10.2002, č. XXXX/XXX-XXXX-Bal a rozsudky Krajského súdu v Prešove č. k. a , z ktorých má podľa žalobcu vyplývať, že zaradenie pozemnej komunikácie a pozemku žalobcu do siete miestnych komunikácií nemožno bez usporiadania vlastníckych pomerov k pozemku, na ktorom sa pozemná komunikácia nachádza a bez poskytnutia primeranej náhrady.

83. Podľa § 1 ods. 1 Cestného zákona tento zákon upravuje výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy (§ 3) a orgánov štátneho odborného dozoru (§ 3c) vo veciach pozemných komunikácií.

84. Podľa § 1 ods. 2 Cestného zákona pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.

85. Podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

86. Podľa § 3 ods. 3 písm. d/ Cestného zákona ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy pre pozemné komunikácie rozhoduje o zaradení pozemných komunikácií do cestnej siete a o ich vyradení z nej, o pretriedení ciest a prestaničení cestnej siete; ak zmena dopravného charakteru má za následok aj zmenu vlastníckych práv, upravia sa vlastnícke práva (§ 3d).

87. Podľa § 3d ods. 3 Cestného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Miestne komunikácie pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.

88. Podľa § 4a ods. 5 Cestného zákona ak usporiadanie cestnej siete vyžaduje zmenu vlastníckych vzťahov k pozemnej komunikácii, môže ministerstvo vydať rozhodnutie o usporiadaní cestnej siete (§ 3 ods. 3 písm. d/) iba na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k dotknutej pozemnej komunikácii uzatvorenej medzi terajším vlastníkom a budúcim vlastníkom. Do ukončenia prevodu vlastníckeho práva k dotknutej pozemnej komunikácii vykonáva všetky práva a povinnosti k tejto pozemnej komunikácii jej doterajší správca alebo vlastník. So súhlasom ministerstva sa prevod vlastníckeho práva k pozemnej komunikácii na obce alebo na samosprávne kraje môže vykonať bezodplatne. Na konanie o udelenie súhlasu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

89. Podľa § 4b ods. 1 Cestného zákona miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií.

90. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že tieto ustanovenia upravujú iba vlastníctvo k samotnej pozemnej komunikácií ako stavbe, neopravujú vzťahy medzi vlastníkom pozemku na ktorej sa pozemná komunikácia nachádza a vlastníkom pozemnej komunikácie.

91. Rovnako ustanovenie § 3 ods. 3 písm. d/ Cestného zákona zakotvuje povinnosť upraviť vlastnícke práva len k pozemným komunikáciám, pričom odkazuje na § 3d Cestného zákona, ktorý upravuje vlastníctvo a správu pozemných komunikácií.

92. Je preto potrebné súhlasiť s argumentáciou správnych orgánov, že v konaní o určenie druhu pozemnej komunikácie podľa Cestného zákona sa nerozhoduje o vysporiadaní vlastníctva k pozemku pod pozemnou komunikáciou a o náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva, lebo Cestný zákon takúto podmienku nestanovuje a teda v tomto konaní nedôjde k zmene hmotnoprávneho postavenia žalobcu, či už bude pozemná komunikácia zaradená do siete miestnych komunikácií alebo bude účelovou komunikáciou.

93. Stanovisko Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 01.10.2002 nemôže byť v rozpore so zákonom a pokiaľ žalobca argumentoval rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove č. k. a je treba mať na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy výrokom nezaväzuje správny orgán rozhodnúť konkrétnym spôsobom, ale slúži na to, aby ,,prinútil správny orgán prestať byť nečinný“ a aby správny orgán vydal rozhodnutie, hoci aj procesného charakteru. Tým, že boli vydané rozhodnutia a krajský súd v žiadnom prípade nerozhodol o povinnosti Mesta Prešov návrhu žalobcu vyhovieť.

94. Tým, že ale žalobca podal návrh na začatie konania (§ 18 Správneho poriadku) vzniklo mu postavenie účastníka konania z procesných dôvodov, ako účastník konania, okrem práva disponovať s návrhom a práv zakotvených v § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, má procesné právo na prejednanie svojho podania (návrhu) a na vydanie rozhodnutia bez ohľadu na to, či je na vydanie rozhodnutia legitimovaný z hmotnoprávneho hľadiska. Uvedené platí až do času, kým sa nepreukáže opak, teda sa zistí, že jeho právna pozícia sa rozhodnutím vo veci nezmení a preto nespĺňa podmienku uvedenú v § 14 ods. 1 Správneho poriadku. O nepriznaní postavenia účastníka konania rozhodne správny orgán rozhodnutím. V danom prípade nebola splnená ani podmienka podľa Správneho poriadku, lebo Cestný zákon ani vykonávacia vyhláška k Cestnému zákonu (vyhl. č. ) žalobcovi postavenie účastníka konania nepriznáva.

95. S poukazom na uvedené sa javia rozhodnutia správnych orgánov ako zákonné.

96. Ako dôvodnú však správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o porušení jeho procesných práv z dôvodu, že o termíne pojednávania sa dozvedel až deň po správnym orgánom vytýčenom termíne pojednávania (ústne pojednávanie nariadené na deň 27.12.2016 o 10:00 hod., podľa doručenky bol žalobca o termíne pojednávania upovedomený až dňa 28.12.2016) a aj napriek tejto procesnej vade prvostupňový správny orgán riadne pojednával a vydal rozhodnutie, následne odvolací správny orgán, aj napriek povinnosti preskúmať napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu (§ 59 ods. 1 Správneho poriadku) prvostupňové rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

97. Uvedeným postupom boli žalobcovi odňaté jeho procesné práva zakotvené v § 33 ods. 1,2 Správneho poriadku, podľa ktorého účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť, k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

98. Tým, že sa žalobca dozvedel o termíne ústneho pojednávania deň po jeho uskutočnení, že sa konalo ,,o ňom bez neho“, že prvostupňový správny orgán žiadnym spôsobom neskúmal otázku riadneho doručenia predvolania na pojednávanie v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku pričom sa prejednávala otázka jeho účastníctva v konaní, kde mohol teoreticky argumentovať novými skutočnosťami, došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

99. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

100. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu riadiac sa záväzným právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods. 6 S.s.p.).

101. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1,2 S.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným rozhodnutím.

102. Správny súd vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).