Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-1309-2018.pdf
PDF · 82.77 KB
Case nature
Subarea
76Ek/1309/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, 813 42 Bratislava, IČO: 30 795 141, v konaní právne zastúpený Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, proti povinnému: Y.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Borisom Gerberym, so sídlom Starosaská 3, 052 01 Spišská Nová Ves, o vymoženie 108 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 76Ek/1309/2018 dňa 18.02.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 18.02.2019 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tak, že povinný vzniesol námietku premlčania, ktorá mala mať za následok zastavenie exekúcie. Povinný tvrdil, že uplatnená pohľadávka oprávneného je exekvovaná po uplynutí 3-ročnej lehoty vzťahujúcej sa na úkony v správnom konaní. K uvedenej námietke vyšší súdny úradník poukázal na ustanovenie § 100 a § 110 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. V posudzovanom prípade sa 10 ročná premlčacia lehota počítala odo dňa vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. od 08.03.2014. Oprávnený mohol v lehote 10 rokov podať návrh na vykonanie exekúcie, čo aj uskutočnil. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie bolo aj konanie súdneho exekútora, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy ešte pred samotným doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Vyšší súdny úradník sa s touto námietkou vysporiadal tak, že doručený príkaz na začatie exekúcie v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku predstavuje zabezpečovací prostriedok, ktorý slúži na obmedzenie povinného s dispozíciou jeho peňažných prostriedkov pred samotným vykonaním exekúcie a súdny exekútor ho môže vydať aj pred tým, ako doručí povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Až na základe exekučného príkazu (na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy), t.j. úkonu, ktorým sa priamo vykonáva exekúcia, a ktorý súdny exekútor vydá buď po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol, sa môže začať uspokojovať pohľadávka oprávneného vyplatením zrazených čiastok zo mzdy. Súdny exekútor teda postupoval v súlade s Exekučným poriadkom.
2/ Povinný namietal aj výšku trov súdneho exekútora z dôvodu, že presahuje vymáhaný nárok. Vyšší súdny úradník ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Z predloženého Upovedomenia o začatí exekúcie zistil, že súdny exekútor určil trovy exekúcie pri úhrade do 15 dní vo výške 58,20 Eur, ktoré pozostávali z odmeny vo výške 18,50 Eur + DPH a hotových výdavkov vo výške 30 Eur + DPH, ktoré sa v prípade neuhradenia pohľadávky do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie zdvojnásobia. Odmena súdneho exekútora bola vyčíslená podľa § 7 ods. 1 a 2 Vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ako 20% , resp. 10% vymáhaného základu (bez zarátania paušálnej odmeny), t.j. 18,50 Eur, resp. 37 Eur. Je tak nespochybniteľné, že odmena súdneho exekútora nedosahuje výšku vymáhanej pohľadávky, a teda ani ju nemôže presiahnuť. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa zachovania životného minima, vyšší súdny úradník konštatoval, že hodnota životného minima je 205,07 Eur mesačne (§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení iných zákonov) a teda presahuje výšku vymáhanej sumy. Aj keby vymáhaná suma bola naopak nad hranicou životného minima, uvedená skutočnosť nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor podľa § 64 Exekučného poriadku zvolí spôsob vykonania exekúcie tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti, pritom môže vykonať exekúciu aj kombináciou viacerých spôsobov vykonania exekúcie. Nakoľko povinný súdu nepreukázal skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
3/ Proti rozhodnutiu bola v zákonom stanovenej lehote podaná sťažnosť povinného. Mal za to, že exekučný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré malo za následok nesprávne rozhodnutie. V predmetnom exekučnom konaní došlo k zániku práva a jeho vykonateľnosti po vydaní priznaného exekučného titulu z dôvodu vznesenej námietky premlčania a je dôvodom zastavenia exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 5/2008. Súd nesprávne posúdil námietku premlčania, pretože sa na ňu vzťahuje všeobecná (subjektívna) 3 ročná lehota na výkon exekučného titulu v zmysle § 101 OZ oproti osobitnej lehote (objektívnej) 6 a 10 rokov pri nárokoch poisťovní ZP, SP. Z exekučného spisu vyplýva začiatok plynutia lehoty (vykonateľnosť). Premlčacia lehota uplynula ešte pred začatím exekučného konania. Zároveň podotkol, že pochybil aj súdny exekútor, keď ešte vydal exekučný príkaz dňa 04.10.2018 pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučný súd sa nedostatočne vysporiadal aj s námietkou vyčíslenia a výšky odmeny exekútora, ktorý neakceptoval ustanovenie § 197 EP, kde je výslovne určené, že odmena exekútora nesmie presiahnuť výšku pohľadávky.
4/ Oprávnený sa k sťažnosti povinného nevyjadril.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9/ Podľa § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
10/ Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
11/ Po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, návrhu na zastavenie exekúcie, sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka a ďalších dokumentov nachádzajúcich sa v
elektronickom exekučnom spise, sudca konštatoval, že sťažnosť bola podaná včas, no nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Sudca zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
12/ Exekúcia sa vykonáva na podklade exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 38C/6/2013-47 zo dňa 31.01.2014. Rozsudkom bola povinnému uložená peňažná povinnosť uhradiť oprávnenému (žalobcovi v základnom konaní) 108 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 16,60 Eur od 01.05.2010 do 02.09.2010, t.j. vo výške 0,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a ako aj trovy konania vo výške 16,50 Eur. Návrh na vykonanie exekúcie bol exekučnému súdu doručený dňa 04.09.2018, čím sa v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo exekučné konanie.
13/ Povinný sa bránil tvrdením, že nárok oprávneného je premlčaný, nakoľko uplynula trojročná premlčacia lehota podľa § 101 OZ. Názor vyššieho súdneho úradníka, že na danú vec sa nevzťahuje osobitná 10 ročná doba, považoval za nesprávny, nakoľko táto platí pre nároky poisťovní ZP, SP. Sudca k tomu uvádza, že nie názor vyššieho súdneho úradníka, ale názor povinného pokiaľ ide o dĺžku premlčacej doby je mylný. Úprava premlčacej doby v § 101 OZ je všeobecná, a platí len na prípady, ktoré nie sú v iných ustanoveniach OZ upravené inak, teda pokiaľ sa ne nevzťahujú ustanovenia o kratšej (§ 106 až § 108 OZ) alebo dlhšej (§ 109 a § 110 OZ) premlčacej dobe. Práve takým iným ustanovením je ustanovenie § 110 OZ, v ktorom je obsiahnutý inštitút pretrhnutia premlčacej doby. O pretrhnutie premlčania ide vtedy, ak v dôsledku zákonom ustanoveného dôvodu prestane plynúť doterajšia premlčacia doba, a po odpadnutí prekážky začne plynúť od začiatku nová, a to vždy 10- ročná premlčacia doba. Medzitým ubehnutá premlčacia doba nemá žiadny právny význam. V odseku 1 citovaného ustanovenia nastáva prerušenie premlčacej doby priznaním (sporného) práva právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Uvedené tak vyvracia tvrdenie povinného, že premlčacia doba ustanovená v § 110 OZ sa vzťahuje len na rozhodnutia poisťovní. Právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu sa podľa citovaného ustanovenia premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď malo byť podľa rozhodnutia plnené. Spravidla ide o uplynutie lehoty na plnenie (paričnej lehoty) v dĺžke troch dní od právoplatnosti rozsudku. V posudzovanej veci bolo právo oprávneného priznané rozhodnutím Okresného súdu Košice I, č.k. 38C/6/2013-47 zo dňa 31.01.2014, pričom odo dňa jeho vykonateľnosti (08.03.2014) začala v zmysle § 110 ods. 1 OZ plynúť 10 ročná premlčacia doba. Konanie o výkon rozhodnutia (vydaného či už v súdnom alebo rozhodcovskom konaní) priznávajúceho určité právo musí byť začaté v desaťročnej lehote počítanej odo dňa, kedy lehota prvýkrát začala plynúť a v určitých prípadoch v desaťročnej lehote predĺženej o ďalšie tri mesiace od vykonateľnosti rozhodnutia (uznesenie NS ČR z 26.05.2014, sp. zn. 20Cdo 1290/2003). Oprávnený sa v rámci plynutia 10-ročnej premlčacej doby domáhal núteného splnenia povinnosti povinným formou exekúcie. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 04.09.2018 nastali právne dôsledky uvedené v § 112 OZ, t.j. došlo k zastaveniu plynutia premlčacej doby práva priznaného súdnym rozhodnutím, teda k jej spočívaniu. Možno tak konštatovať, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie ešte pred uplynutím 10-ročnej premlčacej doby, ktorá podaním návrhu na vykonanie exekúcie zároveň prestala plynúť. Právo oprávneného priznané exekučným titulom (rozhodnutím súdu), potom nemožno považovať za premlčané, námietkou premlčania sa povinný sa premlčania úspešne nedovolal.
14/ Ani ďalšie dôvody uvádzané povinným neboli spôsobilé zrušiť rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka a zastaviť exekúciu. Postup súdneho exekútora, ktorý vydal príkaz na začatie exekúcie s blokačným účinkom, pred právoplatným rozhodnutím súdu o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nebol v rozpore s Exekučným poriadkom. Exekúcia vykonaním zrážok z iných príjmov (§ 89 a nasl. Exekučného poriadku) zatiaľ nebola vykonaná, pretože k jej vykonaniu dôjde až vyplatením zrazených súm súdnemu exekútorovi, a to na základe doručeného exekučného príkazu (príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami), ktorý môže exekútor v zmysle ust. § 67 ods. 1 Exekučného poriadku vydať až po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa návrh povinného na zastavenie exekúcie právoplatne zamietol. Námietka povinného, že exekučný súd sa nedostatočne vysporiadal s vyčíslením a výškou odmeny súdneho exekútora, je irelevantná, vyšší súdny úradník sa výškou trov súdneho exekútora
v napadnutom uznesení nemusel vôbec zaoberať. Trovy uvedené v Upovedomení o začatí exekúcie majú predbežný charakter a ich skutočná výška bude zrejmá až pri ukončení exekúcie. Súčasná právna úprava (účinná od 01.04.2017) neumožňuje účastníkovi (povinnému) vzniesť voči trovám vyčísleným v Upovedomení o začatí exekúcie námietky, prípadne iný opravný prostriedok. Preto o tejto námietke súd nerozhoduje. Len pre informáciu povinnému možno dodať, že Exekučný poriadok v ustanovení § 197 ods. 1 určuje, že výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Pojem vymáhaný nárok je definovaný v § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku a nemožno ho stotožňovať s pohľadávkou ako to poňal povinný.
15/ Na základe vyššie uvedených skutočností a právnych dôvodov nenastal dôvod zastavenia exekúcie tak ako to predpokladá ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto sudca sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sp. zn. 76Ek/1309/2018 zo dňa 18.02.2019 ako nedôvodnú podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.