Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_17Er-2052-2010.pdf
PDF · 81.81 KB
Case nature
Subarea
17Er/2052/2010
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený : Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava I, IČO: 36 865 141, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/XXX, E. (podnikajúca do 01.08.2021 pod obchodným menom A. B. C., IČO: 41 238 273 ), v konaní o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 186,24 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto:
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. dňa 30.04.2010 doručil na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol spísaný do zápisnice na jeho exekútorskom úrade dňa 11.03.2010. Súdny exekútor bol vykonaním exekúcie poverený poverením č. 5506 072473* zo dňa 10.09.2010.
2. Exekučný titul má v danom prípade predstavovať rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 19774/09 zo dňa 30.11.2009. Predmetným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu vo výške 977,93 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 977,93 € od 22.05.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 977,93 € od 25.09.2009 do zaplatenia, nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 264,97 €, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zmluvný vzťah mal byť zabezpečený blankozmenkou vystavenou povinným dňa 09.01.2009, bez uvedenia zmenkovej sumy, ktorú podľa obsahu rozhodcovského rozsudku dňa 20.09.2009 vyplnil oprávnený v zmysle Dohody o vyplnení zmenky. Zmenka nebola súdu predložená.
3. Dňa 22.03.2016 bolo súdu súdnym exekútorom postúpené oznámenie oprávneného podané prostredníctvom jeho právneho zástupcu, spolu s vyjadrením súdneho exekútora, v ktorom súdny exekútor v zmysle tohto oznámenia uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky. Súdny exekútor v oznámení ďalej uvádza, že v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Vzhľadom na vyššie uvedené súdny exekútor uvádza, že oprávnený je toho názoru, že novela Exekučného poriadku týkajúca sa doplnenia návrhov na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach, ktoré sa vykonávajú na podklade zmenky sa vzťahuje len na konania voči povinným, ktorí sú spotrebiteľmi. Právny zástupca oprávneného v oznámení, ktoré tvorí prílohu podania súdneho exekútora uvádza, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnému, ktorým je fyzická osoba oprávnená na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný v čase
podpisovania zmluvy o úvere a vystavení zmenky vystupoval ako podnikateľ. Predmetná skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor vo svojom podaní v závere uvádza, že sa plne stotožňuje s názorom oprávneného v tom, že povinnosť oprávneného na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku sa na toto konanie nevzťahuje a v rovnakom rozsahu ani ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku sa nevzťahuje na toto konanie v časti odloženia predmetnej exekúcie.
4. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
5. Podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
6. Podľa ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
7. Podľa ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto zákona odkladajú.
8. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.
9. V predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor vymáha pohľadávku, ktorej nárok na zaplatenie vyplýva zo zmenky. Exekučný titul má v danom prípade predstavovať rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 19774/09 zo dňa 30.11.2009.
10. Súd má po preskúmaní spisového materiálu za preukázané, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v spojení s ustanovením § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v lehote do 22.01.2016. V ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je jednoznačne uvedené, že oprávnený je povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie, ak sa exekúcia vedie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Jedná sa o kogentné ustanovenie, pričom fyzickou osobou sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia rozumie každá fyzická osoba, teda aj fyzická osoba s oprávnením na podnikanie. V citovanom zákonnom ustanovení sa neuvádza, že toto zákonné ustanovenie sa nevzťahuje na fyzickú osobu s oprávnením na podnikanie, tak ako sa nesprávne domnieva oprávnený i súdny exekútor. A už vôbec nie je v citovanom zákonnom ustanovení uvedené, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na spotrebiteľov, tak ako nesprávne uvádza právny zástupca oprávneného. Právny zástupca oprávneného si svojvoľne vyložil výklad citovaného zákonného ustanovenia v prospech oprávneného, avšak takýto výklad nemá žiadnu oporu v zákone.
11. V každom exekučnom konaní začatom pred 23.12.2015, v ktorom sa priznal nárok zo zmenky voči fyzickej osobe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o fyzickú osobu s oprávnením na podnikanie alebo nie, bol oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 22.01.2016. Každá exekúcia začatá pred 23.12.2015, v ktorej sa vymáha nárok priznaný zo zmenky voči fyzickej osobe, pričom je irelevantné či táto fyzická osoba disponuje oprávnením na podnikanie alebo nie, je exekúcia zo zákona odložená až do rozhodnutia exekučného súdu o pokračovaní v exekúcii alebo o zastavení exekúcie. Len exekučný súd je oprávnený posúdiť na základe oprávneným doplneného návrhu na vykonanie exekúcie, či rozhodne o pokračovaní v exekúcii alebo exekúciu zastaví, pretože exekúcia je
zo zákona odložená. Len samotná skutočnosť, že fyzická osoba disponuje oprávnením na podnikanie nie je skutočnosťou, na základe ktorej by sa na takúto fyzickú osobu nevzťahoval odklad exekúcie v zmysle ust. § 243f ods. 3 Exekučného poriadku. Oprávnený mal povinnosť preukázať, že v konaní nejde o nárok ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, alebo že ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, t. j. že vo veci nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Účinnosťou tohto zákona došlo k odkladu exekúcie ex lege.
12. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že aj táto exekúcia bola zo zákona odložená až do rozhodnutia exekučného súdu o pokračovaní v exekúcii alebo o zastavení exekúcie, a to na základe doplneného návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený bol povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie aj v tom prípade, ak Zmluva o úvere č. 5182820 zo dňa 09.01.2009, zabezpečená zmenkou, bola uzatvorená s fyzickou osobou s oprávnením na podnikanie a exekučný súd mal na základe doplneného návrhu na vykonanie exekúcie rozhodnúť o pokračovaní alebo zastavení exekúcie. Oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil v lehote do 22.01.2016, oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil vôbec ani do dňa prijatia tohto uznesenia. Navyše preskúmaním Zmluvy o úvere č. 5182820 zo dňa 09.01.2009 jednoznačne nevyplýva, že by sa jednalo o úver poskytnutý podnikateľskému subjektu na účely podnikania, a to z dôvodu, že v Zmluve o úvere č. 5182820 zo dňa 09.01.2009 je uvedené aj rodné číslo povinného a aj IČO, preto bolo len v kompetencii súdu skúmať, či sa jedná o poskytnutie úveru na podnikateľské účely alebo sa jedná o spotrebiteľský úver a na základe takto vykonaného dokazovania a na základe doplneného návrhu na vykonanie exekúcie rozhodnúť o pokračovaní alebo zastavení exekúcie. Oprávnený však návrh na vykonanie exekúcie nedoplnil vôbec. Napriek tomu, že exekúcia je do rozhodnutia súdu o pokračovaní alebo zastavení exekúcie odložená zo zákona, súdny exekútor svojvoľne pokračoval v exekúcii, o čom svedčí podanie zo dňa 18.05.2018, doručené súdu dňa 04.06.2018, ktorého obsahom bol dokument s názvom „Konečné vyúčtovanie exekučného konania - daňový doklad“ zo dňa 04.05.2018 a zároveň súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor bol povinný čakať na rozhodnutie súdu o pokračovaní alebo zastavení exekúcie, pretože táto exekúcia bola zo zákona dňom 23.12.2015 odložená až do rozhodnutia súdu.
13. Zákonným následkom nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v lehote 30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. (t.j. do 22.01.2016) je zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 5 EP). Exekučný súd pritom nemôže odpustiť zmeškanie lehoty (§ 36 ods. 5 EP).
14. Z dôvodu, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie v lehote podľa § 243f odseku 1. Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, súd exekúciu podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku zastavil.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Podľa § 200 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 17. Podľa ust. § 243j Exekučného poriadku v platnom znení, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
18. Vzhľadom na vyššie citované ustanovenie ust. § 243j Exekučného poriadku v platnom znení súd pri rozhodovaní o trovách prihliadal na skutočnosť, že súdny exekútor nepredložil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu vôbec a vykonával exekúciu napriek tomu, že exekúcia bola
zo zákona odložená dňom 23.12.2015. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí súd v tomu, že súdny exekútor vykonával exekúciu, a to napriek tomu, že nedisponoval rozhodnutím súdu o pokračovaní v exekúcii. Súd má za to, že súdny exekútor nepostupoval v súlade so zákonom a z uvedeného dôvodu mu trovy exekučného konania v súlade s ust. § 243j Exekučného poriadku nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné.