Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-55-2019.pdf
PDF · 77.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/55/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.08.2019 v Kežmarku takto
rozhodol:
H.. E. S., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvalé bydlisko R. J. V. XX, okr. Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
menovaný v čase okolo 12:00 hod. dňa 11.02.2019 v lesnom poraste č. XXXX, ktorý je zapísaný v liste Y. Č.. XXX v katastrálnom území obce Stráne pod Tatrami, okres Kežmarok, s parcelným číslom 1804/101 bez povolenia vykonal neoprávnený výrub 1 ks dreviny patriacej do lesného pôdneho fondu, druh smrek obyčajný (Picea abies), ktorú si následne pripravil na guľatinu s rozmermi o dĺžke 9,62m, o priemere na koncoch 4 cm a 14 cm o objeme 0,06 m3 s úmyslom zobrať si uvedenú drevnú hmotu domov, kde po ceste bol prichytený hliadkou polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku a uvedená drevina bola vrátená späť do lesného porastu č. 1288 na ďalšie spracovanie, čím týmto svojím konaním spôsobil Štátnym lesom TANAPU so sídlom v Tatranskej Lomnici, IČO: 31966977 škodu krádežou vo výške podľa nezávislého vyčíslenia škody 2.40,- €,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona účinného do 31.07.2019.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 s použitím § 36 písm. l), Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 111 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 100 (sto) hodín.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Slovenská republika, štátne lesy TANAPU so sídlom v Tatranskej Lomnici, IČO: 31966977 škodu vo výške 2,40 €.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného Slovenská republika, štátne lesy TANAPU so sídlom v Tatranskej Lomnici, IČO: 31966977 so zvyškom jeho nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 10.06.2019 obžalobu na mladistvého E. S. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. d/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný mladistvý E. S. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.08.2019 po poučení o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku uvedenom v obžalobe. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky, opatrovníka, zákonnej zástupkyne, obhajcu a splnomocnenca poškodeného, ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného mladistvého E. S. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody, to výsluchom obžalovaného a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal obžalovaného mladistvého E. S. za vinného zo spáchania skutku v zmysle podanej obžaloby, ktorý právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písm. d/ Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019, pretože mladistvý obžalovaný si týmto konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný vo forme priameho úmyslu, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je ochrana majetku alebo majetkových práv iného /§ 15 písm. a) Trestného zákona/. Z aktuálneho odpisu registra trestov SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ jeden krát odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T 37/2016, a to za rovnaký prečin, ako v prejednávanej trestnej veci, pričom súd upustil od jeho potrestania. Z aktuálneho výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát priestupkovo postihnutý, a to za priestupok proti majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tak, že prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia s fľašou alkoholu v hodnote 4,04 Eur. Tovar bol vrátený späť na predajnú plochu bez poškodenia. Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanou Obcou Stráne pod Tatrami vyplýva, že mladistvý obžalovaný žije v rómskej osade v skromných bytových a sociálnych pomeroch v spoločnej domácnosti s družkou a 1 dieťaťom. Je slobodný, nezamestnaný a družka je poberateľkou rodičovského príspevku. Zo správy Úradu sociálnych vecí a rodiny Kežmarok vyplýva, že mladistvý obžalovaný žije v sociálne znevýhodnenom prostredí s družkou H. H.. V obci požíva dobrú povesť. Mladistvý obžalovaný ukončil povinnú školskú dochádzku, je nezamestnaný a privyrába si príležitostnými brigádami. Pri osobnom pohovore mladistvý obžalovaný svoje konanie oľutoval a k spáchaniu skutku sa priznal.
Obžalovaný vo svojej výpovedi na tomto hlavnom pojednávaní vo vzťahu k uloženiu trestu uviedol, že pracuje brigádnicky v Bratislave, jeho zárobok predstavuje okolo 600,- Eur mesačne, pričom z tohto príjmu zabezpečuje príjem rodiny, ktorú tvorí jeho družka a jedno dieťa vo veku 1 roka. Po zdravotnej stránke je schopný pracovať a s uložením trestu povinnej práce by súhlasil.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prospech obžalovaného mladistvého Jakuba Oračka súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Nakoľko súd nezistil žiadne priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona, súd pri prevažujúcom pomere poľahčujúci okolností k priťažujúcim okolnostiam 1:0, znížil hornú hranicu Trestným zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení § 212 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 31.07.2019 o jednu tretinu.
Obžalovaný už bol v minulosti odsúdený za druhovo rovnakú trestnú činnosť, a hoci je ešte stále osobou mladistvou, je už špeciálnym recidivistom. Za situácie, že predchádzajúce odsúdenie u obžalovaného neviedlo k uvedomeniu si dôsledkov trestnej činnosti a upustenie od potrestania neviedlo k jeho náprave, súd nemohol v tomto prípade považovať ďalšie upustenie od potrestania, ktoré v záverečnej reči navrhoval obhajca obžalovaného, za náležitú a primeranú formu sankcie. Zdôrazňujúc výchovný účel trestu, súd uložil obžalovanému alternatívny trest v zmysle § 111 Trestného zákona, ktorým je trest povinnej práce vo výmere, ktorá bude vzhľadom na druh uloženého trestu a spôsob jeho výkonu postačujúca na uvedomenie si dôsledkov svojho konania do budúcna. Obžalovaný už nie je osobou s povinnou školskou dochádzkou, aj v súčasnosti pracuje a tak výkon trestu povinnej práce bude mať podľa presvedčenia súdu priaznivý vplyv na jeho prevýchovu.
Súd v súlade s odborným vyjadrením zabezpečeným v prípravnom konaní spoločnosťou Tatraponk, spol. s r.o., priznal poškodenému nárok na náhradu škody vo výške 2,40 Eur, ku ktorej zaplateniu zaviazal obžalovaného. Nakoľko poškodený si riadne a včas uplatnil škodu vo výške 3,30 Eur, súd ho zo zvyškom jeho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože prevyšujúcu škodu nad sumu 2,40 Eur nemal preukázanú žiadnym dôkazom. prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo z pozemku, ktorý patrí do lesného pôdneho fondu,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne