Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-197-2019.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/197/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu: U.. Š. G., E.. XX.XX.XXXX, bývajúceho vo K. Š., Ľ.. Š. XXX/XX, zastúpeného C. Z., s.r.o., so sídlom v Prešove, Puškinova č. 16, IČO: 36 854 581, proti žalovanému: Slovenská republika, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom v Banskej Bystrici, Námestie SNP č. 8, IČO: 36 038 351, o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 11C/218/2016-168 zo dňa 27.3.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o trovách konania medzi sporovými stranami a o povinnosti žalobcu uhradiť trovy Slovenskej republike.
O d m i e t a odvolanie proti výroku rozsudku o povinnosti žalovaného uhradiť trovy konania Slovenskej republike.
Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11C/218/2016-168 zo dňa 27.3.2019 určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území K. S., novovytvorenej parcely KNC č. XXXX/X o výmere 1405 m2, druh pozemku: lesný pozemok v súlade s geometrickým plánom č. 11C/218/2016-27/2018 vyhotoveným U.. O. I. dňa 2.1.2019, autorizačne overeným U.. O. I. dňa 2.1.2019, úradne overeným Okresným úradom P., katastrálnym odborom dňa 2.1.2019 pod č. G1-16/19. Zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou vydať žalobcovi vyššie označenú nehnuteľnosť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania a zaviazal žalobcu, ale i žalovaného povinnosťou zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves trovy znaleckého dokazovania zaplatené z finančných prostriedkov štátu každého vo výške 18,78 € do 15-tich dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou podanou 28.11.2016 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území K. S., a to parc. č. KNC 1024/1 o výmere 4820 m2 - druh pozemku - lesný pozemok a zároveň žiadal o vydanie tejto nehnuteľnosti od žalovaného v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Požadoval aj náhradu trov konania. Žalobca tvrdil, že mu bola neoprávneným zásahom do jeho vlastníckych práv nesprávnym rozhodnutím ROEP odobratá predmetná nehnuteľnosť v požadovanej výmere, pričom túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Naliehavý právny záujem na podanie určovacej žaloby videl v tom, že iba rozsudok o určení vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti je spôsobilý byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti
tak, aby zápis zodpovedal skutočnému stavu, pretože v katastri nehnuteľností je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný žalovaný.
3. Žalovaný nesúhlasil so žalobou a žiadal ju zamietnuť s tým, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými bola preukázaná dôvodnosť jeho žaloby. Poukázal na to, že vo všeobecnosti platí, že výmera uvedená pri parcelách registra E-KN je výmera, za ktorej správnosť pozemková kniha neručí, čo vyplýva z § 51 pozemnoknižného poriadku a § 70 Katastrálneho zákona. Na základe uvedeného preto nemožno jednoduchým matematickým porovnaním výmery, ktoré sú nezáväzné dospieť k záveru, že zmena výmery pri ROEP je neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva žalobcu.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie, nariadil znalecké dokazovanie, pričom po podaní znaleckého posudku č. 15/2018 zo dňa 2.10.2018 znalcom v odbore geodézia a kartografia U.. O. I. došlo zo strany žalobcu k úprave žalobného petitu. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 11C/218/2016-153 zo dňa 12.2.2019 zmenu výroku petitu pripustil, teda po úprave sa žalobca dožadoval určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele uvedeným geometrickým plánom KNC č. 1024/6 o výmere 1405 m2 a zároveň sa domáhal vydania tejto časti nehnuteľnosti. Žalobca si tiež uplatnil nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Po právnom posúdení veci podľa ustanovení § 137 písm. c/ CSP, podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 126 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa § 70 ods. 1,2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam vyhovel takto zmenenej žalobe žalobcu, určil vlastnícke právo žalobcovi v požadovanej výmere a zároveň žalovaného zaviazal nehnuteľnosť vydať v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
6. O trovách konania rozhodol súd s použitím ustanovenia § 255 ods. 1,2, § 262 ods. 1,2 CSP a konštatoval, že úspech žalobcu v spore bol iba čiastočný vzhľadom na nepomer výmery nehnuteľností požadovaných pôvodnou žalobu a žalobu v zmysle úpravy povolenej po vykonaní znaleckého dokazovania a preto rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
7. Súd poukázal na to, že v zmysle ust. 253 ods. 1,2 CSP nariadil znalecké dokazovanie, na ktoré tak žalobca, ako aj žalovaný zložili preddavok vo výške po 250 €. Po citácii ust. § 260 CSP uviedol, že znalec za vyhotovený znalecký posudok vyúčtoval odmenu 537,55 €, ktorá mu bola priznaná uznesením č.k. 11C/2018/2016-133 zo dňa 15.10.2018 a vyplatená z preddavkov 500 €, pričom suma 37,55 € bola vyplatená z finančných prostriedkov štátu. Keďže znalecké dokazovanie bolo nariadené na návrh oboch procesných strán a s prihliadnutím na samotné rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie bol toho názoru, že je spravodlivé, aby aj zvyšok odmeny znalca poskytnutý súdom zo štátnych prostriedkov znášali rovnakým dielom tak žalobca a žalovaný a rozhodol o ich povinnosti zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves tak žalobca i žalovaný po 18,78 €.
8. V zákonnej lehote podal žalobca proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi sporovými stranami, ale aj proti výrokom rozsudku, ktorým bol tak žalobca ako aj žalovaný zaviazaný zaplatiť trovy štátu po 18,78 € odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. d/ a h/ CSP. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval ust. § 255 CSP bez zohľadnenia skutočnosti, že rozhodnutie záviselo od znaleckého dokazovania a aplikoval výlučne zásadu úspechu. Poukázal pritom na komentár k Civilnému sporovému poriadku, z ktorého vyplýva, že zásada úspechu vo veci sa má aplikovať aj na konania, ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V takýchto prípadoch nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, pretože nemožno ho zaťažiť ad absurdum procesnou zodpovednosťou za predvídanie úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade je treba rozlišovať, čo je základné a čo je sprevádzajúce (nález Ústavného súdu ČR III. ÚS/170/99). Žalobca pritom za základné považuje, že do jeho vlastníckeho práva bolo zasiahnuté a rozsah výmery je potom druhoradý a nadväzujúci. Primárnym je fakt, že mu bolo protiprávne odňaté jeho vlastnícke právo. Úspech vo veci v zmysle ust. § 255 CSP sa skúma do právneho základu a nie čo do rozsahu primeranej výmery. Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania a z dôvodu, že výrok IV. a V. (o povinnosti sporových strán hradí trovy štátu) je závislý od výroku rozsudku o náhrade trov konania medzi sporovými stranami, podal žalobca odvolanie aj v tejto časti.
9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie považuje za nedôvodné. Je toho názoru, že to bol on, čo sa mohol stavať do pozície účastníka konania, voči ktorému o trovách nebolo rozhodnuté striktne formálne podľa miery úspechu vo veci, keďže jeho úspech predstavuje pri určovaní úspechu podľa výmery pomer 70,86%. Pri nevyužití práva na odvolanie žalovaný zohľadnil skutočnosť, že bolo v oprávnenom záujme obidvoch účastníkov, aby sa ich vlastnícke spory vyriešili a hlavne aby hranice parciel boli zamerané a určené geometrickým plánom, pričom ale väčšiu časť nákladov samozrejme musí znášať ten vlastník, ktorého nehnuteľnosti bolo potrebné zidentifikovať z pozemnoknižnej parcely a zamerať do stavu C katastra nehnuteľnosti. Žalobca sa výzvou zo dňa 6.10.2015, ktorú mu zaslal, domáhal od neho vydania parcely registra C č. 1024/1 o výmere 15.665 m2. V predžalobných výzvach a ani po podaní žaloby nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, že je výlučným vlastníkom parcely registra KNE č. 1024/1 o výmere 4.820 m2. V konaní sa napokon preukázalo vlastnícke právo žalobcu len vo výmere 1.024 m2. Je teda evidentné, že sa domáhal žalobca proti žalovanému oveľa vyššej výmery aká mu bola súdom priznaná. Aplikácia právneho názoru, na ktorú v odvolaní poukazuje žalobca v danej veci neprichádza do úvahy, pretože na druhej strane vzniká otázka, prečo by mal znášať trovy konania účastník, ktorý bol v rozsahu 70 % úspešný, taktiež ako mal žalovaný zamedziť a predísť sporu, mal za žalobcu dať vyhotoviť geometrický plán alebo znalecký posudok a mal vydať žalobcovi niečo čo mu nepatrí len preto, aby podľa uvedeného právneho názoru neznášal trovy konania? Takéto rozhodnutie by bolo samozrejme nespravodlivé, poškodzovalo by žalovaného a znalecký posudok ako aj geometrický plán bol vyhotovený až v súdnom konaní. Žalovaný tiež argumentoval, že v danej veci sa neposudzovala napr. výška škody, nemajetková ujma a podobne, kde by sa dalo uvažovať, že výška bola žalobcom uvedená ako orientačná a ustálená mala byť úvahou súdu alebo znaleckým dokazovaním. V tomto konaní sa rozhodovala vlastnícka vec, rozsah vlastníctva vyplýva z určitých konkrétnych skutočností a hlavne listín, z ktorých žalobca pred podaním žaloby mohol bližšie a konkrétnejšie zabezpečiť a zistiť rozsah svojho vlastníctva a nemusel sa domáhať neoprávnene toho čo mu vlastnícky nepatrí. Zameriavanie pozemkovoknižných parciel ako aj parciel registra E do stavu C si bežne na vlastné náklady zabezpečujú ich vlastníci a prospech tohto zamerania jednoznačne bude mať žalobca, keďže jeho vlastníctvo sa bude dať presne a jednoznačne v teréne identifikovať. Požadoval napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný ako vecne správne potvrdiť.
10. K vyjadreniu podal repliku žalobca, ktorý zotrval na svojich názoroch prezentovaných v odvolaní. Žalobca je názoru, že nemôže byť zodpovedný za skutočností, ktoré nemohol predvídať a ktoré boli zavinené Slovenskou republikou zastúpenou Správou katastra P. a následne žalovaným. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu kúpnu zmluvu ako nadobúdací titul, rozhodnutie ROEP a príslušné listy vlastníctva preukazujúce zníženie výmery ako aj identifikáciu parciel. Z uvedených dôkazov mal žalobca za to, že jeho žaloba je dôvodná. Naopak, žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel vlastnícke právo žalobcu ako aj žalovanú výmeru. Slovenská republika zastúpená Správou katastra Levoča nezákonným spôsobom pritom odňala žalobcovi vlastnícke právo, pričom žalovaný bol vo veci pasívny a nezákonný stav akceptoval. Aj z vyjadrenia znalca je zrejmé, že na určenie veľkosti výmery boli nevyhnutné vedecké poznatky, teda rozhodnutie v časti veľkosti výmery záviselo od znaleckého posudku a od žalobcu nemožno vyžiadať, aby to mohol predvídať.
11. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie v medziach odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. Dospel k záveru, že odvolanie proti výrokom o trovách konania medzi sporovými stranami a o povinnosti žalobcu uhradiť trovy Slovenskej republike nie je dôvodné, preto rozsudok v týchto výrokoch potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, h/ CSP. Dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav, a o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
13. Podľa názoru odvolacieho súdu ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu. Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutých výrokoch rozsudku o trovách konania medzi sporovými stranami a o povinnosti žalobcu uhradiť trovy Slovenskej republike, v ktorých sa súd prvej inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre rozhodnutie, podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je teda dostatočne odôvodnené a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 CSP a zásadou zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania podľa § 256 CSP. Úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia vo veci. U žalobcu ide o plný úspech len vtedy, ak sa výrok rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa mu vyhovelo v plnom rozsahu. Ak vo veci plný úspech nemá, vždy ide o úspech čiastočný, preto súd o trovách konania rozhodne podľa pomeru úspechu, prípadne žiadnej zo sporových strán náhradu trov konania neprizná.
15. Zo žalobného petitu žalobcu jednoznačne vyplýva, že sa dožadoval určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (a jej vydania) v oveľa väčšej výmere, než napokon určil ( a rozhodol o vydaní) súd prvej inštancie. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že po vykonaní dokazovania znaleckým posudkom podľa tohto posudku svoju žalobu upravil, lebo bola znížená výmera požadovanej nehnuteľnosti, a vo svoje podstate išlo procesne o čiastočné späťvzatie žaloby. Súd prvej inštancie správne po úprave žalobného petitu žalobcom pripustil takúto zmenu, pretože boli vytvorené nové parcely už zapísané v registri C katastri nehnuteľností. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, že nič nebránilo žalobcovi pred podaním žaloby dať si vyhotoviť znalecký posudok a domáhať sa už v správnej výmere svojich nárokov k predmetnej nehnuteľnosti. Žalobca preto nemal vo veci plný úspech, len čiastočný, žalovaný sa proti výroku o trovách konania medzi stranami sporu neodvolal. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj o povinnosti žalobcu platiť trovy štátu v jednej polovici, keďže úspech strán sporu bol čiastočný.
16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania ako vecne správne potvrdil.
17. Podľa § 386 písm. b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
18. Odvolací súd pri preskúmaní napadnutého výroku rozsudku, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému zaplatiť trovy Slovenskej republike, že žalobcovi z neho nevyplýva žiadna povinnosť, nie je ním zasiahnuté do jeho práv ani majetkovej sféry, preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení §§ 359 až 361 CSP. Oprávnenou osobou podať odvolanie je tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. Pri podaní odvolania stranou sporu je teda súd povinný skúmať, či rozhodnutie bolo vydané v jej neprospech. Z výroku napadnutého rozsudku o povinnosti žalovaného uhradiť trovy konania Slovenskej republike vyplýva, že žalobcovi, ktorý proti nemu podal odvolanie nevyplýva žiadna povinnosť, t.j. týmto výrokom nebolo rozhodnuté v jeho neprospech.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému preukázateľné trovy nevznikli.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).