Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/65/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: P.. H. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, W., zast. JUDr. Barbora Vrbová, advokát, Wilsonova 6, Bratislava proti žalovanej: P. Š., A.. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, W., adresa pre doručovanie: C. X, W., zast. AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s.r.o., Sliačska 1A, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. Súd vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo strán tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e nehnuteľnosť - č. XX na X. poschodí bytového domu na ulici W. XX Q. W. o výmere XX,XX m2, súp. č. XXXX, č. vchodu XX, postavený na pozemku parc. reg. I., parc. č. XXXX Y. XXXX o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/ XXXXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k pozemku parc. reg. I., parc. č. XXXX Y. XXXX o výmere XXX m2, všetko zapísané na LV č. XXXX, okres W. II, obec BA - m. č. F. W., k. ú. F. W..

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie podielu 35.933,83 Eur, do 90 dní po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť Okresnému súdu Bratislava II súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1.020,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť Okresnému súdu Bratislava II súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo výške 1.020,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V. Súd stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 05.12.2017 sa žalobca domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželstva (ďalej len "BSM") tak, aby do jeho výlučného vlastníctva súd prikázal byt č. XX na X. poschodí bytového domu na ulici W. XX Q. W. o výmere 33,92 m2, súp. č. XXXX, č. vchodu XX, postavený na pozemku parc. reg. I., parc. č. XXXX Y. XXXX o výmere XXX m2, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXX k pozemku parc. reg. I., parc. č. XXXX Y. XXXX o výmere XXX m2, všetko zapísané na LV č. XXXX, okres W. II, obec BA- m.č. F. W., k. ú. F. W. (ďalej aj "byt") s povinnosťou výplaty žalovanej na vyrovnanie ich podielov sumu vo výške 31.066,17 Eur.

2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili manželstvo dňa 04.09.1999, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č. k. XXP/XX/XXXX - XXX zo dňa 16.02.2016, právoplatným dňa 27.04.2016, rozvedené. Masu BSM tvoria aktíva: byt, ktorý strany nadobudli na základe zmluvy č. XX X XXXX XX o prevode vlastníctva bytu, ktorého vklad bol povolený správou katastra pod Q. - XXXX/XXXX zo dňa 04.04.2002 a ktorý má podľa stanovenia realitných kancelárií hodnotu cca 66.000,- Eur. Pasíva sú: 1.) úver, ktorý strany uzavreli dňa 15.12.2010 so splátkou 135,97 Eur mesačne, ktorý uhrádza zo svojich prostriedkov výlučne žalobca. V čase odo dňa zániku BSM (od 27.04.2016) do decembra 2016 uhradil spolu 7 splátok (951,79 Eur) a dňa 02.12.2016 predčasne splatil zostatok úveru vo výške 1.485,13 Eur, teda celkovo uhradil 2.436,92 Eur. 2.) úver, ktorý strany uzavreli dňa 06.12.2011 so splátkou 29,23 Eur mesačne, ktorý uhrádza zo svojich prostriedkov výlučne žalobca. V čase odo dňa zániku BSM (od 27.04.2016) do decembra 2016 uhradil spolu 7 splátok (204,61 Eur) a dňa 02.12.2016 predčasne splatil zostatok úveru vo výške 1.226,14 Eur, teda celkovo uhradil 1.430,75 Eur. Je tak zrejmé, že žalobcovi vznikla pohľadávka voči BSM vo výške 1.933,83 Eur.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že pri určení hodnoty bytu sa vychádza len z informácií od realitných kancelárií, čo značne skresľuje jeho hodnotu. Na LV č. XXXX je pri byte zapísaná ťarcha v prospech Istrobanky, ktorej záväzky a pohľadávky prebrala ČSOB a.s. Žalobca dlhodobo investoval spoločné finančné prostriedky do majetku výlučne v jeho vlastníctve. Ide o záhradnú chatu nachádzajúcu sa na M. J. Č.. XXXX/X Q. W. (ďalej aj "chata"). Taktiež finančné prostriedky získané od banky vo forme spotrebných úverov bez uvedenia účelu využil na obstaranie auta a obytného prívesu, ktoré ešte počas trvania manželstva daroval svojej matke, pričom konal účelovo bez jej súhlasu. Žalobca má tiež v držbe podstatnú časť hnuteľných vecí, ktoré tvorili vybavenie spoločnej domácnosti. Žalobca s výnimkou platenia súdom určeného výživného na maloleté deti sa žiadnym spôsobom neposnažil vyriešiť bytovú otázku svojich maloletých detí. Žalovaná požaduje podiel vo výške 30 % zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

4. Žalobca na vyjadrenie žalovanej reagoval replikou, v ktorej uviedol, že čo sa týka ťarchy na byte, ide o záložné právo zabezpečujúce záväzok jej brata. Požadovaný podiel 30 % je neakceptovateľný, nakoľko si žalovaná pri odchode zo spoločnej domácnosti vzala hnuteľné veci, ktoré boli nadobudnuté počas manželstva a mali nejakú hodnotu.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom strán a svedkyne, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, ako aj ostatnými listinami tvoriacimi obsah spisu dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

6. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.02.2016, č. k. XXP/XX/XXXX - XXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.05.2017, č. k. XXCoP/XXX/XXXX - XXX bolo manželstvo žalobcu a žalovanej uzavreté dňa 04.09.1999, rozvedené, pričom rozsudok okresného súdu v spojení s odvolacím rozsudkom nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2016 (č. l. 18).

7. Z Výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. H. (č. l. XX, XX) vyplýva, že strany sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti: byt č. XX vo vchode W. XX, X. p. s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu XXXX/XXXXXX v spoluvlastníckom podiele X/X s titulom nadobudnutia Kúpna zmluva Q. - XXXX/XX z 04.04.2002. Bytový dom je postavený na parcele č. XXXX Y. XXXX

- zastavané plochy a nádvoria. V časti tiarch je na byt č. XX vedené záložné právo v prospech ISTROBANKY, a.s., IČO: 31331491 podľa Q. - XXXX/XX zo dňa 22.04.2004.

8. G.. N. F. - B. H. stanovil hodnotu bytu na 65.500,- Eur (č. l. 6).

9. Spoločnosť Reality Bratislava, s.r.o., stanovila hodnotu bytu na 66.000,- Eur (č. l. 7).

10. Dňa 15.12.2010 strany uzatvorili s VÚB, a.s. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX na 8.000,- Eur pri 84 mesačných splátkach vo výške 135,97 Eur (č. l. 8)

11. Žalobca pravidelne VÚB, a.s. uhrádzal mesačnú splátku vo výške 135,97 Eur, pričom ku dňu 02.12.2016 bol zostatok vo výške 0,- Eur (č. l. 14).

12. Čestným vyhlásením zo dňa 01.01.2018 (č. l. 53) žalovaná uviedla, že od roku 2000 bývali v chate, pričom majiteľom nehnuteľnosti je matka žalobcu. Stavba nebola dokončená. Priebežne boli vykonávané úpravy, ktoré boli financované z viacerých zdrojov: finančné prostriedky manželov, prostriedky získané ako veno, prostriedky získané od banky (najmä spotrebné úvery) a financie získané ako pomoc od rodiny. Od uzatvorenia manželstva boli priebežne vykonávané úpravy ako úprava fasády a zateplenie, spevnenie povrchov, osadenie plastového okna na priečelí, dobudovanie terasy, základy, zastrešenie, vybudovanie rozvodov úžitkovej vody, vybudovanie skleníka, vybudovanie pevne osadeného bazéna a vybudovanie montážnej jamy. Značnú časť prác vykonával exmanžel sám, prípadne s pomocou rodinných príslušníkov, avšak financie prúdili zo spoločného rodinného rozpočtu. Posledné úpravy boli realizované v roku 2012. Od decembra 2013 žalovaná býva s deťmi v bratovom byte. Nakoľko sa sťahovala v časovej tiesni, vzala si hnuteľné veci zo spoločnej domácnosti: oblečenie a obuv, osobný počítač, počítač pre deti, matrac a rošt, stacionárny bicykel, hrnce, 1 kus mačky s príslušenstvom, krájač, mixér, pekárnička, toustovač, rýchlovarná kanvice a rádio. Exmanželovi ostal nový mraziak, 2 chladničky, práčka, boiler, mikrovlnná rúra, kuchynský robot, nová umývačka riadu, sporák, televízor, sediaca súprava, postele, príslušenstvo v dielni a príslušenstvo pre rekreáciu. Žalovaná je občan s ŤZP, nemá kópie žiadnych dokumentov, nedokáže splácať hypotéku, býva s deťmi u brata. Komerčné nájomné si nevie dovoliť a preto býva u brata, ktorý jej takto pomáha. Platí mu dohodnuté nájomné. Zatiaľ sa vyhli komerčnému nájmu iného bytu, brat ich takto dotuje.

13. Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 23.02.2004 č. XX/XXX/XX (č. l. 76) uzatvorenou medzi ISTROBANKOU, a.s. ako záložným veriteľom a žalobcom a žalovanou ako záložcami bola zabezpečená pohľadávka záložného veriteľa zriadením záložného práva k bytu. Zabezpečovaná pohľadávka vyplýva zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX uzavretej medzi záložným veriteľom a G.. H. C. s konečnou splatnosťou 10.07.2029.

14. Podľa LV č. XXXX pre k. ú. Vrakuňa (č. l. 115) je žalobca výlučným vlastníkom záhradnej chaty súp. č. XXXXX na parc. č. XXXX/X, a to na základe darovacej zmluvy podľa rozhodnutia Q. - XXXXX/XX zo dňa 12.10.2010.

15. Na základe nájomnej zmluvy zo dňa 24.11.2013 (č. l. 116) uzavretej medzi žalovanou ako nájomcom a jej bratom G.. H. C. ako prenajímateľom, užíva žalovaná byt č. X vo vlastníctve prenajímateľa. Nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú od 01.12.2013 za mesačné nájomné vo výške 250,- Eur.

16. Rozhodnutím Mestskej časti W. - Q. zo dňa 02.06.2009 č. T., O.-XX (č. l. 123) bolo dodatočne povolené vykonanie stavebných prác "rekonštrukcia záhradnej chatky" v rozsahu dokončenej stavby.

17. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa 10.04.2018 (č. l. 140) vypracovaným znalcom G.. N. U. bola stanovená všeobecná hodnota bytu na 68.000,- Eur.

18. Darovacou zmluvou zo dňa 03.06.1998 (č. l. 233) darovala Y. Š. žalobcovi finančnú hotovosť vo výške 100.000,- ATS a 75.000,- SKK získaných predajom nehnuteľnosti a právo na výplatu 14 mesačných splátok vo výške 16.500,- SKK mesačne a 1 splátky vo výške 4.000,- SKK.

19. Žalobca na pojednávaní dňa 08.10.2018 k veci uviedol, že pôvodným nájomcom bytu, ktorý je predmetom BSM bola jeho stará mama, on tam mal trvalý pobyt. Vzhľadom k tomu, že stará matka sa z bytu odsťahovala do Penziónu, prešiel nájom bytu na neho. To bolo ešte v čase pred uzavretím manželstva. Pokiaľ došlo k odpredaju bytu, uzavrel so žalovanou manželstvo a preto byt bol prevedený do vlastníctva už počas trvania manželstva. Keby bolo došlo k odpredaju bytu ihneď po tom, ako vznikol nárok, bol by ho získal do výlučného vlastníctva sám. Pokiaľ ide o hnuteľné veci je pravdou, že počas trvania manželstva bol vlastníkom motorového vozidla a karavanu, avšak vzhľadom k tomu, že na tieto veci si zobral spotrebné úvery v celkovej výške 8.000,- Eur, previedol obe na svoju matku, ktorá nevlastnila ani auto, ani karavan. Najskôr so žalovanou bývali v 1 - izbovom byte, asi v roku 2000 sa spoločne odsťahovali do záhradnej chaty, ktorá patrila jeho matke. Následne v roku 2012 ju prepísala na žalobcu. Vzhľadom k tomu, že za prenájom tejto nehnuteľnosti neplatili, vykonávali tam bežnú údržbu. Jedinou väčšou zmenou bolo zastrešenie terasy. Je pravdou, že na záhrade sa nachádza bazén, vybudovaný bol určite pred rokom 2013. Pokiaľ ide o hodnotu bazéna, ten bol kúpený za 400,- Eur, všetko ostatné bola práca, ktorú vykonal sám. Pokiaľ ide o terasu, tá bola ešte v čase, keď nehnuteľnosť patrila matke. Ďalej sa v záhrade nachádza plechová búdka na náradie kúpené v Baumaxe. Pokiaľ ide

o záhradnú chatku, všetky zmeny, ktoré tam boli vykonávané boli za účelom získania kolaudačného rozhodnutia v čase, keď tam bývali obaja manželia. Nikdy neboli v takej finančnej kondícii, aby si mohli dovoliť nejaké zásadné stavebné úpravy, väčšinou všetky práce boli financované zo strany pôvodného vlastníka, ktorý bol aj uvedený na kolaudačnom rozhodnutí.

20. Žalovaná v priebehu konania na pojednávaní dňa 08.10.2018 súhlasila s tým, že predmetom vyporiadania BSM je byt. Navrhla, aby sa výlučným vlastníkom predmetného bytu stal žalobca s tým, že jej bude povinný vyplatiť 42.000,- Eur. Táto suma predstavuje jednak hodnotu bytu a jednak investície vynaložené na zveľadenie záhradnej chatky, ako aj hnuteľné veci, ktoré si vzal žalobca a ktoré boli nadobudnuté počas trvania manželstva. Prevod záhradnej chatky bol vykonaný v roku 2010. Od roku 2010 žalobca zo spoločných finančných prostriedkov dotoval predmetnú stavbu s tým, že sa robilo murované zábradlie, terasy z tvárnic, robil sa nový betónový poter, a zastrešenie terasy. Ďalej si vybudoval na pozemku montážnu jamu (betón, železo, tvárnice). Ďalej odkvapové rúry na streche terasy, zavedenie kanalizácie. Celková suma takto vynaložených nákladov za 4 roky môže byť okolo 12.000,- Eur, doklady na preukázanie týchto tvrdení však nemá k dispozícii. Ďalej sa budoval bazén, výmena bojlera 1.000,- Eur, menej ako 500,- Eur však určite nestál. Ďalej sa kupovali spotrebiče ako šporák, umývačka riadu, veľký mraziak za 450,- Eur, keď žalovaná odchádzala nemal ani rok. Ďalej televízor, jedno okno sa menilo za plastové cca 400,- Eur.

21. Žalovaná dňa 25.10.2018 (č. l. 165) doručila súdu písomne zoznam aktív a pasív BSM. Aktíva sú: byt s hodnotou stanovenou znaleckým posudkom k 10.04.2018 vo výške 68.000,- Eur a ďalej jeho zariadenie ako chladnička značky Elektrolux Space plus v hodnote 270,- Eur a práčka značky ECG v hodnote 200,- Eur. Zariadenie nehnuteľnosti v záhradnej murovanej chate v osobnom vlastníctve žalobcu, v ktorom bývala celá rodina je: mraziak/voľne stojací spotrebič s 4 zasúvacími boxmi značky Whirpool v hodnote 450,- Eur, veľká kombinovaná chladnička značky Whirpool v hodnote 400,- Eur, chladnička monoklimatická s výparníkom v hodnote 220,- Eur, práčka v hodnote 300,- Eur, nový elektrický bojler v hodnote 700,- Eur, mikrovlnná rúra, opotrebovaná hodnota 0,- Eur, kuchynský robot v hodnote 186,76 Eur (Elektroworld/bankový výpis XX/XXXX účet XXXXXXXXX/XXXX), nová umývačka riadu značky Beko v hodnote 220,- Eur, nový kombinovaný sporák, plyn + el. rúra značky Beko v hodnote 220,- Eur, televízia v hodnote 1.000,- Eur, kuchynský nábytok: rohová lavica + stôl + stoličky v hodnote 400-, Eur patrila medzi staršie zariadenia, rok obstarania 2001 alebo 2002), sedacia súprava, rohová v hodnote - 400,- Eur (rok obstarania 2002), nábytok v spálni a v detských izbách: matrace v detskej izbe 2 ks spolu v hodnote 200,- Eur, kosačka v hodnote 100,- Eur, záhradný domček z plechovej konštrukcie v hodnote 200,- Eur, čln so závesným motorom v hodnote 300,- Eur, záhradné sedenie v hodnote 360,- Eur, plynový prenosný gril v hodnote 100,- Eur a elektrická zváračka železa v hodnote 300,- Eur. Taktiež to, čo bolo zo spoločného majetku manželov vynaložené na výlučný majetok žalobcu (celoročne obývateľná záhradná chata), osadenie plastového okna na priečelí v hodnote 400,- Eur, dobudovanie terasy, obnova betónového poteru, obvodový múr z betónových tvárnic, izolačné nátery, zastrešenie, elektrické rozvody v hodnote 1.500,- Eur, vybudovanie rozvodov úžitkovej vody na pozemku, vodárnička, čerpadlo, rozvody, ventily v hodnote 400,- Eur, vybudovanie montovaného pevne osadeného bazéna so solárnym ohrevom vody v hodnote 500,- Eur, vybudovanie montážnej jamy priamo pri uvedenej nehnuteľnosti + materiál v hodnote 400,- Eur, vybudovanie systému odvádzania dažďovej vody a izolácia muriva zapusteného do zeme + materiál v hodnote 300,- Eur. Osobný automobil značky U. I., rok výroby cca 2003 v hodnote 4.300,- až 4.650,- Eur taktiež patrí do aktív. Medzi pasíva patrí Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" uzatvorená s VÚB a.s., reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX, vo výške úveru 1.850,- Eur. Z toho dlžná čiastka k 30.04.2016 vo výške 1.430,75 Eur a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" uzatvorená s VÚB a.s., reg. číslo XXXXXXXXXXXXXXX, vo výške úveru 8.000,- Eur. Z toho dlžná čiastka k 30.04.2016 vo výške 2.436,92 Eur. Už v čase, keď strany žili v záhradnej chate na M. XXXX/X, W. prebiehali na tejto nehnuteľnosti úpravy, financované aj z ich spoločného rozpočtu. V roku 2009 začali prebiehať na nehnuteľnosti veľké rekonštrukcie. V roku 2009 bolo taktiež vydané Rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Q. o dodatočnom povolení na vykonanie stavebných prác. Žalovaná navrhla súdu odklon od parity podielov strán, a to z dôvodu potrieb maloletých detí. Strany s ich dvoma maloletými deťmi žili od roku 2000 v záhradnej chatke, ktorú vtedy vlastnila matka žalobcu a ktorú mu v roku 2010 darovala a ktorú po celé obdobie rekonštruovali. Rekonštrukcie zo spoločného majetku manželov prebiehali aj pred jej darovaním. Nakoľko sa spolužitie so žalobcom stalo neúnosným, žalovaná bola nútená opustiť spoločnú domácnosť aj s maloletými deťmi a prístrešie jej v roku 2013 ponúkol brat, kde žije s maloletými deťmi do dnes. Nakoľko je záhradná chatka vo výlučnom vlastníctve žalobcu, nebolo v jej možnostiach a schopnostiach dostať sa k svojím veciam, ani k veciam

maloletých detí. V spoločnej domácnosti - záhradnej chatke preto ostalo všetko, čo nevedeli na jeden krát pri odchode zo spoločnej domácnosti odniesť. Jedná sa napríklad o vybavenie detskej izby, v ktorej žili maloleté deti. Čo sa týka karavanu v BSM, tak ten žalobca svojej matke daroval z dôvodu, že nezvládal platiť úver, ktorý si strany na kúpu karavanu zobrali. Žalovaná o jeho konaní nevedela a dozvedela sa o tejto skutočnosti až na pojednávaniach v konaní o rozvode. Konanie žalobcu je jednoznačne v rozpore s princípmi dobrých mravov. Žalobca sa bez právneho dôvodu vzdal majetku väčšej hodnoty, ktorý by inak bol taktiež predmetom vyporiadania BSM a tým jednoznačne nevyužil svoje možnosti a schopnosti na udržaní spoločného majetku. Žalobca žiada o vyplatenie úveru reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorý bol použitý na kúpu karavanu. V prípade, že by finančná situácia bola taká neúnosná ako tvrdí, predmetný karavan by predal a peniaze z predaja by využil na vyplatenie úveru. Takýmto spôsobom - t. j. darovaním karavanu matke, jednoznačne preukázal, že jeho jediným zámerom bolo zmenšenie majetku, ktorý patrí do BSM. Žalovaná tak navrhla vyporiadať BSM prikázaním bytu a vyššie uvedených hnuteľných vecí do vlastníctva žalobcu za výplatu podielu vo výške 42.000,- Eur.

22. Žalobca mal písomne (č. l. 196) za to, že čo sa týka spomenutých investícií, ktoré sú aj vyčíslené, tak žalovaná v tomto prípade neuniesla dôkazné bremeno. Žalobca sa stotožňuje len s tvrdením, že v roku 2009 bolo rozhodnutie o dodatočnom povolení vykonaných stavebných prác, kde ako stavebník je uvedená matka žalobcu P.H. Š., ktorá spoločne s manželom tieto rekonštrukčné práce aj financovala. Matka žalobcu spolu s manželom predmetnú záhradnú chatku prepísala darovacou zmluvou až dňa 12.10.2010. Spomínaný osobný automobil bol prepísaný počas manželstva na matku žalobcu, o čom žalovaná vedela a nebránila sa žiadnym účinným spôsobom.

23. Žalovaná reagovala vyjadrením (č. l. 215), že ak žalobca tvrdil, že zoznam hnuteľných vecí nie je akceptovateľný a dostatočne preukázaný, tak je potrebné poukázať na záver uznesenia Krajského súdu v Nitre, sp. zn. XXCo/X/XXXX, podľa ktorého "Ak v konaní o vyporiadanie niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré veci do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí". Je absurdné tvrdenie žalobcu, že v čase zániku BSM nevlastnili manželia žiaden hnuteľný majetok. Žalobca vo svojom vyjadrení taktiež tvrdí, že investície zo spoločného majetku na jeho výlučný majetok neboli žiadnym spôsobom preukázané. Nakoľko je žalovaná hendikepovaná, nebolo pre ňu možné obstarať si dôkazné prostriedky iným spôsobom, ako je prostredníctvom svedkov. Matka i otec žalobcu mali robotnícke povolania, vzdelanie bez maturity. Matka bola zamestnaná ako robotníčka na poli vo Výskumnom ústave semenárskom, neskôr dôchodkyňa a otec bol zamestnaný šofér - zametač v podniku Verejno-prospešných služieb. Bolo pre nich finančne nemožné vykonať rekonštrukciu záhradnej chatky, ktorá bola reálne vykonaná zo spoločných finančných prostriedkov strán, ktorý mali násobne vyšší príjem. Záhradná chatka bola účelovo masívne zrekonštruovaná z finančných prostriedkov strán, ešte za vlastníctva nehnuteľnosti matkou žalobcu. Následne matka žalobcu mu darovala nehnuteľnosť, čím žalovanej znemožnili domáhať sa jej patriacich finančných nárokov.

24. Žalobca na pojednávaní dňa 26.06.2019 predložil darovaciu zmluvu a Osvedčenie o dedičstve, a to na preukázanie tvrdení, že babka žalobcu zdedila pozemok po svojom synovi a následne, keď predali predmetný pozemok, tak ona ako darkyňa obdarovala svojho syna - otca žalobcu finančnou hotovosťou, ktorá bola získaná predajom nehnuteľnosti, aj právo na výplatu 14 mesačných splátok, tak ako je uvedené v darovacej zmluve a tieto finančné prostriedky žalobca použil, zainvestoval do záhradnej chatky. V rodine peniaze boli.

25. Žalovaná na pojednávaní 26.06.2019 argumentovala, že predmetná darovacia zmluva je z roku 1998, rekonštrukcia nehnuteľnosti začala v roku 2009, čo je 11 rokov po darovaní týchto finančných prostriedkov. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz, že predmetné finančné prostriedky prešli z účtu rodičov na jeho osobný účet, alebo či boli darované jemu alebo celej rodine.

26. Svedkyňa H. C. pred súdom vypovedala, že jej dcéra (žalovaná) v súčasnosti býva v byte jej syna na C. J.. Predtým žili vo Q.. Túto nehnuteľnosť vlastnila matka žalobcu, po čase keď to dali do poriadku, to prepísala na svojho syna. Svedkyňa tam chodievala, keď to bola len hrubá stavba. Bola to len základná stavba, bolo to treba celé dokončiť, kúpili dvere zo svadobného daru, bolo to treba zdokumentovať, aby to mohli dať do pozície bývania, skolaudovať. Keď sa tam rodina aj s deťmi nasťahovali zveľadili to, spravili tam nové omietky, stavbu dali do obývateľného stavu. Je pravdou, že zariadili celú domácnosť, to

znamená - práčku, chladničku, nábytok, všetko. Svedkyňa si myslí, že si to financovali všetko spoločne, možno žalobcovi niečo prispeli rodičia, dôkazy na to nemá. Pri odchode si dcéra (žalovaná) odtiaľ nedoniesla nič, preto jej brat zariadil celú domácnosť. Zobrala len veci pre deti, zopár hrncov, malú skriňu a mačku.

27. Žalobca vo svojej záverečnej reči (č. l. 248) opätovne mal za to, že na byte viazne ťarcha - záložné právo zabezpečujúce záväzok brata žalovanej a teda tento záväzok nie je predmetom vyporiadania BSM. Z tohto dôvodu je najúčelnejší a najhospodárnejší spôsob vyporiadania BSM tak, že súd prikáže byt do vlastníctva žalovanej a zároveň ju zaviaže na výplatu podielu vo výške 35.000,- Eur.

28. Žalovaná záverečnou rečou (č. l. 240) poukázala na e-mailovú komunikáciu medzi stranami, v ktorej poukazuje na skutočnosť, že žalobca predáva majetok patriaci do BSM. Žalobca v predmetnej komunikácii nijako túto skutočnosť nespochybnil a vyjadril sa na jej adresu hanlivo a neúctivo. Taktiež doložené fotografie a výpoveď svedkyne preukazujú vzhľad predmetnej chaty v roku 2012 a to, že strany dali predmetnú nehnuteľnosť "do poriadku" a v predmetnej nehnuteľnosti ich navštevovala, "keď to bola len hrubá stavba". Taktiež poukázala na skutočnosť, že rodina nehnuteľnosť zveľadila a stavbu dali do obývateľného stavu. Potvrdila aj skutočnosť, že strany zariadili celú domácnosť hnuteľnými vecami - práčka, chladnička, nábytok. V rozvodovom rozsudku žalobca navyše poukázal na "ďalšie svoje výdavky spočívajúce v platbách za domáce zvieratá 30 eur mesačne, za dopravu vo výške 200 eur mesačne /nákup pohonných hmôt, údržba vozidla, poistka/ a nákup oblečenie....". Vyššie uvedené jasne preukazuje, že manželia boli v čase skončenia bezpodielového spoluvlastníctva spoločnými vlastníkmi osobného motorového vozidla značky U. I..

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

29. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

30. Podľa , veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

31. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

32. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

33. Podľa , ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

34. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Súd posúdením zisteného skutkového stavu podľa citovaných zákonných ustanovení, dospel k nasledovným záverom:

35. Súd v zmysle citovaných ustanovení vyporiadal BSM, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva, pretože strany sa na vyporiadaní nevedeli dohodnúť. Hoci konanie o vyporiadanie BSM možno začať iba na návrh niektorého z manželov, súd nie je týmto návrhom viazaný ani pokiaľ ide o

rozsah tohto spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ustanovenia patril do BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku.

36. V konaní nebolo sporu o tom, že manželstvo strán zaniklo, ani o tom, že do masy BSM patrí byt. Spornou naopak bola hodnota bytu, hnuteľné veci (ich počet, resp. existencia) nachádzajúce sa v byte, motorové vozidlo s karavanom, záhradná chata i vynaložené investície na rekonštrukciu tejto chaty.

37. Po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že tieto uvedené sporné veci nepatria do masy BSM. Ak žalovaná tvrdila, že do masy BSM patrí aj automobil, karavan a chata, tak súd je opačného názoru, nakoľko tieto veci boli podľa darované matke žalobcu, resp. žalobcovi, a preto ich nie je možné považovať za veci patriace do BSM. Žalovaná tieto úkony (darovanie) nijako neodporovala, relatívnej neplatnosti sa nedovolala. Taktiež v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. K žalovanej uvedenému rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. XXCo/X/XXXX o skúmaní dôkazného bremena pri vyporiadaní BSM súd uvádza, že je síce pravdou, že dôkazné bremeno v tomto type konania zaťažuje najmä tú stranu, ktorá tvrdí, že konkrétne veci do vyporiadania nepatria, avšak uvedené nemožno aplikovať bez ďalšieho a bez výnimky na každé konanie, resp. každý skutkový stav. Judikatúra raziaca túto myšlienku (teóriu) má totiž okrem iného aj ďalšiu podmienku, a síce, musí ísť o veci konkrétne a existujúce. Až v tom prípade sa dá aplikovať myšlienka o zaťažení tej strany konania dôkazným bremenom, ktorá tvrdí, že konkrétna vec alebo právo do vyporiadania nepatrí. To však v prejednávanom prípade splnené nebolo. Z uvedených dôvodov preto nestačí iba vymenovanie hnuteľných vecí s ich domnelou a ničím nepodloženou hodnotou. Zo žalovanej predloženého zoznamu však okrem iného nevyplýva ani nadobúdacia cena a ani cena týchto vecí ku dňu zániku BSM a ani dátum kúpy či nadobudnutia. Nie je možné bez ďalšieho aprobovať postup strany, ktorá iba taxatívne vymenuje veci, ktoré sú podľa jej názoru v mase BSM s nejakou orientačnou/domnelou hodnotou. Žalovaná na podporu svojich tvrdení nepreukázala okrem uvedeného zoznamu žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by následne umožňovali aplikáciu ňou spomenutého rozhodnutia, resp. súdnej praxe ohľadom dôkazného bremena pri tvrdení, že vec nepatrí do BSM. To isté platí aj o vykonaných investíciách na chate. Vo vzťahu k uvedeným investíciám do chaty (a teda výlučného vlastníctva žalobcu) bolo dôkazné bremeno na strane žalovanej; tá mala preukázať, že sa jednalo o investície zo spoločného majetku manželov. Dôkazné bremeno v tomto smere neuniesla. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ tvrdila, že spoločné finančné prostriedky boli použité na zakúpenie ňou vymenovaných vecí (resp. investície do chaty), tieto tvrdenia nedoložila žiadnym dôkazom, napr. dokladom o vyplatení prác alebo dokladom o zakúpení týchto vecí. Taktiež výpoveď svedkyne tieto skutočnosti nepotvrdila, nakoľko tá iba formálne uviedla, že si "myslí, že si to financovali všetko spoločne, možno žalobcovi niečo prispeli rodičia, dôkazy na to nemá".

38. Na základe uvedeného výkladu, súd teda ako nespornú určil masu BSM, a to v nasledovnom rozsahu: byt v celkovej výške 68.000,- Eur. Uvedenú hodnotu nehnuteľnosti súd odvodil od znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (č. l. 140). Žalobcom predložené odhady ceny bytu vypracované nie znalcami nemožno považovať za objektívne, nakoľko obsahujú iba veľmi stručný opis bytu a nič viac. Nie je možné z nich zistiť metódy, akým bola hodnota bytu stanovená. Ide iba o hrubý odhad ceny bytu.

39. Po určení, čo patrí do masy BSM, súd pristúpil k jej vyporiadaniu v zmysle zásad uvedených v . Určenie rozsahu a ocenenie majetku v BSM je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov. Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t. j. určenie, ktoré veci z BSM pripadnú každému z manželov. 40. Pri rozhodovaní o tom, ktorá z vecí (byt) má byť prikázaná do výlučného vlastníctva tej ktorej strany, súd prihliadol najmä na účelné využitie tejto veci. Nesporne dôležitou skutočnosťou (ak nie tou najdôležitejšou), ktorá mala vplyv na priznanie bytu do vlastníctva žalovanej, je zapísané záložné právo na tento byt v prospech záložného veriteľa ISTROBANKY, a.s., IČO: 31331491 (teraz už ČSOB, a.s.) podľa Q. - XXXX/XX zo dňa 22.04.2004. Pohľadávka zabezpečená týmto záložným právom vyplýva zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX uzavretej medzi záložným veriteľom a dlžníkom G.. H. C. (brat žalovanej) s konečnou splatnosťou dňa 10.07.2029. Pokiaľ je teda na predmetnom byte vedené záložné právo zabezpečujúce záväzok brata žalovanej, je podľa názoru súdu príhodné prikázať byt do vlastníctva žalovanej ako súrodenca dlžníka (G.. H. C.) z uvedenej

zmluve o úvere. Strany v tejto zmluve vystupovali ako záložcovia. Tento postup vo svojej záverečnej reči navrhoval aj žalobca a súd sa s týmto postupom stotožnil. Opačný postup by znamenal založenie značne nestabilnej situácie do budúcnosti, kedy by bol žalobca vlastníkom bytu a na tento byt by bolo vedené záložné právo zabezpečujúce záväzok osoby jemu cudzej. Takéto usporiadanie vzťahov, resp. ich vyriešenie súdom nepredstavuje domnienku ustanovenú v a na toto ustanovenie nadviazanú judikatúru súdov, kedy vyporiadanie BSM má predstavovať komplexné a spravodlivé vyporiadanie strán - konečné vyriešenie ich majetkových pomerov. Išlo by o presný opak. Je preto v súlade s dobrými mravmi ako i právnou úpravou, doktrínou a najmä logickým a spravodlivým usporiadaním (resp. vyporiadaním) pomerov prikázať byt do vlastníctva žalovanej s následnou výplatou protihodnoty bytu žalobcovi. Tým sa navyše vyrieši aj jej bytová otázka. Kým žalobca býva v chate, byt je v prenájme. Žalovaná s deťmi býva u brata ako nájomca.

41. Takýto spôsob vyporiadania sa môže na prvý pohľad javiť ako nesprávny, a to najmä pri zaužívanej zásade rozdelenia majetku manželov tak, aby suma, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie podielov bola čo najnižšia a aby nebol majetok väčšej hodnoty, teda aj povinnosť zaplatiť vyššiu sumu na vyrovnanie hodnoty podielov prikázaný strane, ktorej majetkové pomery objektívne neumožňujú túto čiastku uhradiť, resp. toto zaplatenie by pre ňu bolo ťaživé. Podľa názoru súdu je však v tomto smere potrebné prihliadnuť najmä na skutočnosti uvedené v bode 40. Nemožno vystaviť jednu stranu sporu situácii, kedy tá bude rozhodnutím súdu vlastník nehnuteľnosti - bytu, ale zároveň bude simultánne závislá na vôli iných - jej cudzích subjektov (záložný veriteľ ČSOB, a.s. a dlžník G.. H. C.), pričom na tento ich zmluvný vzťah nebude mať žiaden dosah. Išlo by tak vlastne o vydanie vlastníka bytu (žalobcu) na "milosť" dlžníka, a síce, či ten bude svoj záväzok riadne a včas plniť a ak nie, bude predmet v žalobcovom vlastníctve (byt) podrobený nútenému výkonu záložného práva, teda uspokojeniu sa záložného veriteľa zo zálohu - bytu. Takáto situácia je podľa názoru súdu neprijateľná a priamo vyvažuje vyššie spomenutú zásadu. S tým úzko súvisí aj posúdenie paričnej lehoty; súd zároveň prihliadol aj na výšku sumy a poskytol žalovanej paričnú lehotu na plnenie vo výške 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota podľa názoru súdu zohľadňuje výšku sumy, ktorú je žalovaná povinná žalobcovi uhradiť.

42. Naznačeným smerom sa súd dostáva k ďalšej podstatnej otázke, a síce k parite/disparite podielov strán. Žalovaná mala za to, že je namieste disparita podielov. Uvedené odôvodňovala tým, že má v opatere maloleté deti (tu súd poznamenáva, že jedno z detí je už plnoleté), pričom žalobca nemal záujem ani o ich striedavú starostlivosť. Žalobca si plní iba súdom určenú vyživovaciu povinnosť. Po podrobnom posúdení súd nezistil také dôvody, ktoré by odôvodňovali disparitu podielov, tak ako to navrhovala žalovaná. Zákon výslovne predpokladá rovnosť podielov oboch manželov (strán). Parita podielov môže byť prelomená ak súd zistí také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali ich zmenu (disparitu podielov). Samotná skutočnosť, že žalovaná žije s deťmi v nájme u brata neznamená bez ďalšieho prelomenie zásady rovnosti podielov (parity). Súd nenašiel ani zjavnú nerovnováhu účasti každého z manželov na zabezpečovaní starostlivosti o rodinu a spoločnú domácnosť (týmto smerom strany ani neargumentovali). V konaní neboli stranami prezentované a napokon ani súdom zistené skutočné, konkrétne a reálne potreby detí, ktoré by odôvodňovali disparitu podielov. Jediným argumentom žalovanej bolo, že má deti vo výlučnej starostlivosti. Je síce pravdou, že žalovaná s deťmi býva v prenajatom byte, kým žalobca obýva nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve (chata) a byt, ktorý je predmetom tohto konania je v nájme cudzej osobe, avšak táto skutočnosť nemôže v žiadnom prípade znamenať rozdielnosť podielov bývalých manželov. Navyše, ako už súd uviedol v bode 40., prikázaním bytu do vlastníctva žalovanej, bude aj táto otázka nadmieru vyriešená. Vychádzajúc z hodnoty bytu (68.000,- Eur) je paritná hodnota podielu strán 34.000,- Eur pre každú z nich.

43. Strany v konaní uviedli aj existenciu pasív, konkrétne: Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" uzatvorená s VÚB a.s., reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj "Zmluva 1"), vo výške úveru 8.000,- Eur so splátkou 135,97 Eur mesačne, z toho dlžná čiastka k 30.04.2016 vo výške 2.436,92 Eur a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru "Flexipôžička" uzatvorená s VÚB a.s., reg. č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej aj "Zmluva 2"), vo výške úveru 1.850,-Eur so splátkou 29,23 Eur mesačne, z toho dlžná čiastka k 30.04.2016 vo výške 1.430,75 Eur. Tieto skutočnosti potvrdila aj žalovaná, čo podľa znamená ich nespornosť. Z úveru boli zaviazané obe strany. Preto ak niektorá zo strán hradila tieto náklady po zániku manželstva, plnila zo svojho na spoločný majetok patriaci do BSM. Žalobca uviedol, že splátky z týchto úverov uhrádzal výlučne zo svojich prostriedkov, pričom pri Zmluve 1 v čase odo dňa zániku BSM (od 27.04.2016) do decembra 2016 uhradil spolu 7 splátok (951,79

Eur) a dňa 02.12.2016 predčasne splatil zostatok úveru vo výške 1.485,13 Eur, teda celkovo uhradil 2.436,92 Eur. Pri Zmluve 2 v čase odo dňa zániku BSM (od 27.04.2016) do decembra 2016 uhradil spolu 7 splátok (204,61 Eur) a dňa 02.12.2016 predčasne splatil zostatok úveru vo výške 1.226,14 Eur, teda celkovo uhradil 1.430,75 Eur. Je tak zrejmé, že v čase zániku BSM existovali dlhy v celkovej výške 3.867,67 Eur (2.436,92 + 1.430,75). V takomto prípade by súd musel vyporiadať BSM v tzv. širšom rozsahu (nakoľko v čase zániku BSM bola daná aj existencia pasív). Keďže však v čase vyhlásenia rozhodnutia ( ) už tieto pasíva neexistujú (sú žalobcom preukázateľne uhradené, čo žalovaná taktiež nespochybnila), súd tieto pasíva nezahrnul do výrokovej časti tohto rozhodnutia a postupoval podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 03.10.2006, sp. zn. XXCdo XX/XX (citovaným aj Krajským súdom v Trnave sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 14.05.2014), ktorý ustálil, že "Pohľadávky a dlhy, ktoré existovali v dobe zániku BSM, ale ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už neexistujú, napr. zanikli splnením sa vo výroku rozsudku neprejavia, ale budú zohľadnené len pri výpočte čiastky, ktorú má jeden účastník zaplatiť na vyrovnaní podielu druhému. Pokiaľ sa teda niektorý z manželov po rozvode manželstva podieľal na zaplatení spoločného dlhu už zo svojich výlučných prostriedkov, má právo na ich náhradu". Podľa H. XX/XXXX, "to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný majetok zo svojho, musí byť uhradené zo spoločného majetku, druhým manželom iba vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielov, ktorý každý z nich dostáva z bezpodielového spoluvlastníctva". Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca zo svojho vynaložil 3.867,67 Eur na splatenie daných úverov, čo pri aplikácii citovaného rozhodnutia znamená povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi 1.933,87 Eur ( z 3.867,67 Eur) ako nárok toho, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Celkovo tak má žalobca nárok na výplatu 35.933,83 Eur (34.000,- ako hodnota podielu a 1.933,87 ako náhrada úhrady spoločného dlhu).

44. Súd po dôkladnom zvážení skutkového stavu, vyhodnotení dôkazných prostriedkov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, z dôvodov vyššie uvedených a v súlade aj s dobrými mravmi a proporcionalitou vyporiadal BSM strán tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Takéto vyporiadanie je podľa názoru súdu spravodlivé, majúce základ v právnom poriadku SR, plne rešpektujúce zistený skutkový stav i pomery oboch strán.

45. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním, v ktorom majú strany na oboch stranách tak postavenie žalobcu, ako aj postavenie žalovaného (iudicium duplex). Táto skutočnosť sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobcu na vyporiadanie BSM je uplatnené aj rovnaké právo žalovaného a taktiež jeho právo na súdnu ochranu v tejto veci. Súdna prax sa zhodla, že predmetom konania sa rozumejú aktíva patriace do masy BSM, čo v danom prípade predstavuje 68.000,- Eur. Základom je teda veľkosť podielov, ktoré sa stranám ušli, v posudzovanej veci suma 34.000,- Eur. Podľa zákonodarcu sú poplatníkmi súdneho poplatku obe strany alebo jedna zo strán podľa rozhodnutia súdu. Zákonodarca neurčil pomer, v akom majú strany súdny poplatok zaplatiť. Súd preto vychádzal z toho, že súdny poplatok majú zaplatiť v pomere aké im boli týmto rozhodnutím priznané. Súdny poplatok, ktorý sú povinné uhradiť strany, a to podľa položky 6b Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu predstavuje 3 % zo sumy 34.000,- Eur, teda je vo výške 1.020,- Eur pre každú zvlášť, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa a . Je potrebné zdôrazniť, že tento súdny poplatok si ale nie je možné mýliť so súdnym poplatkom za žalobu vo výške 66,00 Eur, ktorý žalobca už zaplatil. V konaní o vyporiadanie BSM sa totiž platia dva súdne poplatky - jeden za žalobu a druhý za vyporiadanie BSM, ktorý súd ukladá priamo v rozsudku podľa predmetu konania.

46. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní ( ). Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. V prejednávanom prípade je súd toho názoru, že nie je možné posúdiť, vzhľadom na predmet a výsledok sporu, a ani pri jednej zo strán skonštatovať, či mala a v akej výške vo veci procesný úspech či neúspech, a to aj vychádzajúc zo zásad uvedených v a . Taktiež je nutné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že strany majú možnosť vyporiadať

BSM dohodou podľa ; k tejto dohode však nedošlo. Súd považuje za spravodlivé, aby si pri vyporiadaní BSM strany znášali náklady na trovy konania každá sama. Pri vyporiadaní BSM zostáva majetok strán rovnaký (v niektorej časti len pretransformovaný), čo je dôvodom na aplikáciu ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.