Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-1Er/1427/1996

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Východoslovenské vodárne a kanalizácie, štátny podnik, Košice, naposledy so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: 00 156 809 proti povinnej: H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X., E. XXXX/X, zastúpená správcom konkurznej podstaty úpadcu: JUDr. Juraj Biroš, so sídlom kancelárie: Rázusova 1, 040 01 Košice o vymoženie 82,06 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Lenkou Borovskou

rozhodol:

Pokračuje v konaní s právnym nástupcom oprávneného, ktorým je spoločnosť Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Košiciach, Komenského 50, IČO: 36 570 460, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sa, vložka číslo: 1243/V.

Exekúciu z a s t a v u j e.

P o v o ľ u j e odklad exekúcie do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II č. k. -9 zo dňa 26.08.2019 vo výroku o zastavení exekúcie.

Náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 09.12.1996 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského vykonania exekúcie voči povinnej na vymoženie 82,06 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Obvodného súdu Košice 2 č. k. -8 zo dňa 05.01.1996. Dňa 13.12.1996 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5414* 001198 zo dňa 19.12.1996. Dňa 20.06.2019 doručila súdna exekútorka JUDr. Lenka Borovská, náhradníčka povereného súdneho exekútora JUDr. Jána Borovského, súdu návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že na majetok povinnej bol vyhlásený konkurz. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekučného konania vo výške 56,04 €. Vychádzajúc z podania súdnej exekútorky súd z úradnej povinnosti zistil, že oprávnený bol dňa 30.04.2003 vymazaný z obchodného registra, a to na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR č. zo dňa 4.4.2003 v súlade s privatizačným projektom schváleným rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. 836 zo dňa 4.9.2002 podľa v znení neskorších predpisov. Majetok, práva a záväzky i neznáme, viažuce sa k majetku štátneho podniku tak, ako je vymedzené v privatizačnom projekte vedenom v evidencii MPSPNM SR pod č. 2292, preberajú: - Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., Komenského 50, 042 48 Košice - Podtatranská vodárenská spoločnosť, a.s., Hraničná 662/17, 058 89 Poprad.

Vzhľadom na uvedené súd výzvou zo dňa 10.07.2019 vyzval Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť, a.s. na vyjadrenie, či na ňu prešli majetok, práva a záväzky oprávneného, t.j. či je toho času oprávneným v tomto exekučnom konaní. Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s. dňa 23.07.2019 súdu oznámila, že je oprávneným v exekučnom konaní voči povinnej. Podľa ust. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa ust. Exekučného poriadku, prechodného ustanovenia účinného od 1. septembra 2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa ust. Exekučného poriadku, prechodného ustanovenia účinného od 1. septembra 2005, ustanovenia až 3, a , , , , , a , sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005. Podľa ust. , Exekučného poriadku účinného do 31.1.2002 účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného. Podľa ust. Exekučného poriadku účinného od 1. septembra 2005 ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia. Podľa ust. Exekučného poriadku účinného od 1. septembra 2005 ak súd zmenu účastníkov konania nepripustí, pokračuje exekútor v konaní s pôvodnými účastníkmi. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že účinný ku dňu začatia exekučného konania výslovne neupravoval povinnosť súdu rozhodovať o zmene účastníka konania. Za predpokladu, že účinný do 31.01.2002, ako osobitný právny predpis, výslovne neupravoval inštitút zmeny účastníka konania, ako ani postup súdu v prípadoch jeho zániku s právnym nástupcom, súd je povinný postupovať podľa všeobecného právneho predpisu, ktorým je vo vzťahu k Exekučnému poriadku (ďalej len “). Podľa ust. Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Podľa ust. Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia . Podľa ust. ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa ust. právny nástupca podľa a prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Nakoľko oprávnený v tomto exekučnom konaní bol dňa 30.04.2003 vymazaný z obchodného registra, pričom jeho právnym nástupcom sa stala Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol o pokračovaní v exekúcii s právnym nástupcom oprávneného. Ďalej sa súd zaoberal dôvodmi zastavenia exekúcie, ktoré vo svojom podaní zo dňa 20.06.2019 uviedla súdna exekútorka. Z evidenčných pomôcok súd zistil, že Okresný súd Košice I uznesením spis. zn. vyhlásil na majetok povinnej dňa 15.06.2019 konkurz, čím došlo k jej oddlženiu. Podľa ust. Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze () alebo sa považuje za nevymáhateľnú (). Podľa ust. na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Podľa ust. ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá

môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému. Podľa ust. ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. Podľa ust. pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa ust. za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Podľa ust. nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky. Podľa ust. oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa , h) nepeňažná pohľadávka. Podľa ust. ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka. Podľa ust. oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou. Podľa ust. oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd považoval za potrebné vyriešiť otázku, či v danom prípade ide o pohľadávku, ktorú je možné uspokojiť prihláškou v konkurze alebo splátkovým kalendárom. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že vymáhaná pohľadávka vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz (t.j. pred 15.06.2019), z čoho vyplýva, že uvedenú pohľadávku je možné uspokojiť len vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stane nevymáhateľnou. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej veci sa jedná o uplatnenie nového inštitútu oddlženia prostredníctvom konkurzu, resp. splátkového kalendára a Okresný súd Košice I na majetok povinnej ako fyzickej osoby vyhlásil konkurz, súd pristúpil k zastaveniu exekúcie. Nakoľko z ustanovenia nevyplýva, že by vyhlásením konkurzu došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, ale naopak súdu vzniká povinnosť, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení exekúcie, súd predmetnú exekúciu podľa ustanovenia Exekučného poriadku v spojení s zastavil.

Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená. Pretože súd exekúciu zastavil z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinnej a rozhodnutie o zastavení exekúcie nemá odkladný účinok, dospel k záveru, že sú splnené aj podmienky pre povolenie odkladu exekúcie, a to až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice II spis. zn. -9 zo dňa 26.08.2019 vo výroku o zastavení exekúcie a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Pred posudzovaním účelnosti súdnou exekútorkou vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či je možné niektorému z účastníkov tohto exekučného konania uložiť povinnosť nahradiť súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 09.12.1996, súd aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie postupoval podľa prechodného ustanovenia § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa konania začaté do 1. februára 2002 dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa predpisov účinných do 31.01.2002. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Novelou Exekučného poriadku č. došlo s účinnosťou od 01.02.2002 okrem iného k zmene ustanovenia , pričom podľa ods. 1 tohto ustanovenia mal platiť trovy exekúcie súdneho exekútora oprávnený, ak zastavenie exekúcie sám zavinil a podľa ods. 2 rovnako oprávnený, ak súd exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného. Novelou Exekučného poriadku č. došlo s účinnosťou od 01.01.2012 okrem iného i k doplneniu tak, že pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 09.12.1996, nemožno na rozhodovanie o trovách exekúcie súdneho exekútora aplikovať ustanovenia v znení noviel č. a č. . Vyplýva to z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (). V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať, že na majetok povinnej bude vyhlásený konkurz a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi konaním oprávneného a vyhlásením konkurzu na majetok povinnej. Okrem toho, ak by mal oprávnený zakaždým predvídať, že povinný zomrie, bude vymazaný z obchodného registra, bude konštatovaná jeho nemajetnosť, resp. bude na jeho majetok vyhlásený konkurz, priečilo by sa to zámeru zákonodarcu zaväzovať na úhradu trov exekúcie súdnych exekútorov zásadne povinného. Oprávneného preto nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení spis. zn. -16 zo dňa 16.12.2008 uvádza, že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už exekútor nemá možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Jeho pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu. Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného práva, ktoré má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných predpisov. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi ani povinnej, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke

nepriznal. Tým nie sú dotknuté nároky za výkon exekučnej činnosti do rozhodnutia súdu o zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o pokračovaní v exekúcii s právnym nástupcom oprávneného, odvolanie nie je prípustné ( v spojení s ).

Proti výrokom tohto rozhodnutia, ktorými súd exekúciu zastavil a povolil jej odklad do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výroku o zastavení exekúcie, je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku tohto rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie, odvolanie nie je prípustné. ( v spojení s )