Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/72/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci manželov: Ing. O. L. nar. X.X.XXXX bývajúcej v U. na ul. G. č. XX právne zastúpenej Mgr. Vandou Durbákovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Krivej č. 23 a Mgr. Z. L. nar. X.X.XXXX bývajúceho v L.A. č. XXX právne zastúpeného JUDr. Jolanou Fuchsovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ul. Štúrovej č. 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L.: 1. Z. nar. X.X.XXXX 2. I. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode obe maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 17.10.2018 č.k. -132 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom manželstvo manželov Ing. O. L., rod. T. a Mgr. Z. L. uzavreté v Košiciach dňa 2.10.2004, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestská časť Košice - Staré Mesto, vo zväzku 124, ročník 2004, na strane 12, pod poradovým číslom 456 rozviedol. Maloleté deti Z. L., nar. 5.2.2005 a I. L., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú oprávnení a povinní maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. Z. sumou 120 € mesačne, na výživu mal. I. sumou 90 € mesačne, vždy do 15. dňa v každom mesiaci, vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode. Styk otca s maloletými deťmi upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Z. a I. každý párny kalendárny týždeň v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. v mesiacoch október až apríl, každý párny kalendárny víkend v mesiaci od piatku od 18.00 hod. do nedele do 19.00 hod. v mesiacoch máj až september, každý párny rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 16.00 hod. do 26.12. do 18.00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod., každý rok počas jarných prázdnin od štvrtka prázdnin od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý rok počas veľkonočných sviatkov od piatku od 10.00 hod. do soboty do 18.00 hod., každý rok počas letných prázdnin každý od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloleté deti v určenom čase pred bydliskom matky a je povinný maloleté deti v čase určenom na ukončenie styku na toto miesto vrátiť. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi ich odovzdať. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel v zákonom stanovenej lehote a navrhol návrh na rozvod manželstva zamietnuť, alternatívne, ak by odvolací súd mal za to, že manželstvo je potrebné rozviesť, vtedy žiada, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zverí maloleté deti do striedavej

starostlivosti v dvojtýždňovom intervale striedania a ak by potvrdil rozsudok v časti týkajúcej sa zverenia detí matke a upravil styk s deťmi čo najširšie a to tak, že bude s maloletými deťmi sa stýkať každý párny týždeň od piatku 16.00 hod. do pondelka 7.45 hod., každý nepárny týždeň od utorka 16.00 hod. do štvrtka 7.45 hod., pričom deti prevezme v mieste bydliska matky a po skončení styku ich odovzdá v školskom zariadení. Pokiaľ ide o výživné, navrhuje ho zmeniť a určiť výživné 100 € pre mal. Z. a 80 € pre mal. I.. Konštatoval, že odvolanie podáva z dôvodov podľa , , , . Poukázal na to, že neboli splnené dôvody na rozvod manželstva. Konštatoval, že je presvedčený, že ich manželstvo je obnoviteľné. Manželku ľúbi, bral si ju na celý život a súd je povinný pokúsiť sa o zachovanie manželstva. V ich prípade tomu tak nebolo. Konštatoval, že síce manželka ďalšie spolužitie odmieta, avšak vyslovil názor, že keby boli súdom vyzvaní pokúsiť sa o urovnanie partnerských vzťahov za pomoci psychológa, tak by možno manželka názor zmenila. Uviedol, že za štyri roky mu nedala možnosť sa s ňou osobne porozprávať a pokúsiť sa o dialóg a keďže naďalej chce s ňou žiť a tvoriť s ňou rodinu, žiada návrh na rozvod manželstva zamietnuť. Pokiaľ ide o výrok o zverení detí a úprave jeho styku konštatoval, že súd prvej inštancie skopíroval výrok rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. z 10.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. z 28.2.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 3.4.2018 v podstate s poukazom na to, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie, pričom svoje závery súd oprel najmä o dokazovanie vykonané v konaní o úprave rodičovských práv a povinností do rozvodu. Potvrdil, že ostatný rozsudok o úprave rodičovských práv a povinností nadobudol právoplatnosť v apríli 2018, avšak znalecké dokazovanie je z roku 2015 a od tejto doby uplynuli tri roky, čo je nepochybne doba vyžadujúca nové komplexné znalecké skúmanie ktoré navrhol, avšak súd jeho návrhu nevyhovel. Samotná doba troch rokov je dostatočným dôvodom pre konštatovanie zmenených pomerov, pretože chlapci sa vyvíjajú a mení sa ich prežívanie. Vyslovil názor, že ak by okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, jeho závery by mohli hovoriť v prospech zverenia maloletých detí do striedavej starostlivosti, ktorá by bola pre maloletých vhodnou a mohla by čo najrýchlejšie eliminovať škodlivé dôsledky dlhodobého odlúčenia maloletých detí od neho a masívneho ovplyvňovania detí matkou. Túžbu po otcovi vyjadrili obaja maloletí synovia už pri znaleckom vyšetrení Dr. Y. či už priamo I. alebo na nepriamej podvedomej úrovni mal. Z.. Poukázal na to, že deti sa u neho cítia slobodné, bez ovplyvňovania, pokiaľ ich matka neustále nekontroluje telefonátmi, tak maloleté deti sú uvoľnené. Čím dlhšie by mohli s ním tráviť čas bez neustálych telefonátov od matky, tým by mohlo skôr dôjsť k náprave v ich osobnostnom vývoji, ktorý je poznačený masívnym stresom. Pokiaľ by odvolací súd napriek uvedenému mal za to, že zverenie detí matke je namieste, tak je potrebné ich styk s ním upraviť širšie, pretože je to najmä v záujme synov, ktorí pribúdajúcim vekom majú čoraz väčšiu potrebu mužského vzoru. V prospech čo najširšieho styku s deťmi svedčia aj závery znaleckého posudku PhDr. Y., z ktorých jasne vyplýva zlý psychický stav detí, dlhodobá a masívna manipulácia detí matkou a podvedomá túžba synov po otcovi, čo je v protiklade s nimi verbalizovanými predstavami a zo znaleckého posudku vyplynul horší osobnostný profil matky a potreba širšej úpravy styku detí s otcom. Poukázal na mesačné výdavky 180 € mesačná splátka hypotéky

- UniCredit Bank. s.r.o. (zasiela na účet manželke), 170 € mesačná splátka výživného na deti + mesačné splátky dlžného výživného (130 + 20 + 20) zasielaná na účet manželky, 5 € priemerné mesačné náklady na mobil, 32 € mesačná platba - preddavok za elektrinu - VSE s.r.o., 40 € mesačná platba - preddavok za plyn - SPP s.r.o., 11,90 € mesačný poplatok Alternet Servis s.r.o. - internet, 20,53 € povinné zmluvné poistenie auta Genertel s.r.o. - štvrťročná platba, 70,74 € životné poistenie Slniečko - GENERALI s.r.o.

- štvrťročná platba, 60 € poistenie domu AXA s.r.o. - polročná platba, 16 € vodné - platba za 1 osobu v domácnosti - ročná platba, 12,90 € poistenie prívesného vozíka - Genertel s.r.o. - ročná platba, cca 230 € povinná ročná servisná prehliadka auta - ročná platba, 45 € ročná servisná prehliadka kotla v rodinnom dome, 250 € priemerné mesačné výdavky - strava, výdavky na cestovanie do práce (cestovné

- autobus, benzín), hygienické potreby, bežné potreby do domácnosti, bežné opravy v domácnosti a pod. a vzhľadom na vyššie uvedené považuje odvolanie za dôvodné.

3. Manželka vo vyjadrení navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolaniu otca podala vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že odvolanie považuje za nedôvodné, pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za riadne odôvodnený a s jeho závermi sa stotožňuje. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie rozhodol správne a zákonne, keď rozviedol manželstvo a k takému záveru súd dospel na základe vykonaného dokazovania keď zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené v dôsledku dlhodobého odcudzenia a manželské spolužitie už neplní svoj účel. Manžel v ním podanom odvolaní tvrdí, že on je presvedčený, že manželstvo je obnoviteľné a súd sa nepokúsil o jeho obnovenie a tvrdí, že ak by boli súdom vyzvaní na urovnanie ich vzťahu pomocou psychológa, tak by ona možno názor zmenila napriek tomu, že ona trvá na tom,

čo uviedla v návrhu na rozvod manželstva a aj v priebehu konania či už v písomných podaniach alebo počas svojej účastníckej výpovede pred súdom. Manželstvo považuje za neobnoviteľné, vzťahy za trvalo rozvrátené a nemá záujem pokúšať sa o obnovu manželského spolužitia ani prostredníctvom psychológa. S manželom od roku 2014 nežije v spoločnej domácnosti, pre jeho násilné správanie bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a odísť aj s maloletými deťmi k jej matke. Manžel počas uvedeného obdobia nič neurobil pre to, aby získal naspäť jej lásku a dôveru a skôr naopak. Ona svoje rozhodnutie rozviesť sa považuje za trvalé a dospela k nemu po zrelej úvahe. Vyslovila názor, že manžel s rozvodom nesúhlasí hlavne v snahe oddialiť zrušenie a následné vyporiadanie BSM. Keďže naďalej sám obýva rodinný dom, ktorý patrí do BSM a uvedený stav mu vyhovuje a nemá záujem ho meniť. Nesúhlasí so zamietnutím návrhu na rozvod manželstva a navrhuje tento výrok potvrdiť. Pokiaľ manžel namieta rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti úpravy práv a povinností k maloletým deťom, navrhuje aj tieto výroky potvrdiť. Nesúhlasí so zverením maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti a vyslovila názor, že otcom navrhovaná úprava práv a povinností k maloletým deťom nie je v súlade s ich záujmom a nerešpektuje ich názor. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru postupoval správne, ak maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti s odkazom na vykonané znalecké dokazovanie, keď mal preukázané, že forma striedavej starostlivosti oboch rodičov nie je v tomto prípade vhodná. Rozhodnutie súdu je riadne odôvodnené a s jeho závermi sa stotožňuje. Uviedla, že manžel nikdy samostatne starostlivosť o maloleté deti nevykonával ani počas manželského spolužitia v spoločnej domácnosti. Podľa jej názoru ani v súčasnosti nevie dlhodobo zabezpečiť starostlivosť o maloleté deti a obáva sa, že by starostlivosť o maloleté deti zabezpečovali jeho rodičia, čo by bolo v rozpore so záujmami detí. Z dokazovania vyplynulo, že ona je schopná zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti a túto formu starostlivosti maloleté deti aj preferujú, pričom manžel nerešpektuje jej výchovné názory a nie je ochotný sa s ňou dohodnúť na zásadách týkajúcich sa bežného režimu detí. Poukázala na to, že stotožňuje sa aj s úpravou styku v rozsahu, ako upravil súd prvej inštancie a deti s otcom sa v danom rozsahu aj stretávajú a neprejavujú záujem o rozšírenie styku. Skôr komunikujú, že sa u otca nudia, sedia zvyčajne doma pri počítači, otec sa im nevenuje a uvedená úprava styku teda zohľadňuje názor detí a ich bežný režim, tak ako je v súlade aj s ich záujmom. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie navyše vyplynulo, že deti majú počas týždňa mimoškolské aktivity, ktorým sa venujú a úprava styku počas týždňa by narušila ich bežný režim, preto súd postupoval správne, ak bežný styk upravil v rozsahu totožnom, ako bol upravený v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu. Pokiaľ otec poukazuje na znalecký posudok PhDr. Y., s uvedenými tvrdeniami manžela nesúhlasí, opakovane uvádzala aj v rámci konania pred súdom, že vždy podporovala a podporuje stretávanie sa otca s deťmi a aj napriek tomu, že otec sa to snaží vykresľovať opačne. Poprela, že by deti manipulovala proti otcovi, pretože to nikdy nerobila. Ostatne akúkoľvek manipuláciu z jej strany vylúčil aj záver psychologického vyšetrenia PhDr. X., ktorá vypracovávala znalecký posudok v konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom do rozvodu manželstva. Deti doposiaľ skúsenosť s násilným správaním otca a jeho rodičov z augusta 2014 nespracovali. Otec im žiaľ svojím správaním neposkytuje podporu na to aby tak urobili, naopak v kontakte s nimi popiera skutočnosť, ktorú deti zažili a ona sama pre to, aby sa deti vyrovnali s touto traumatickou situáciou urobila maximum, čo ostatne vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku PhDr. X., ktorá uvádza, že skutočnosť, že obe maloleté deti sú v psychickej pohode, je výsledkom cieleného a systematického pôsobenia práve matky, ktorá od obdobia odlúčenia zo spoločnej domácnosti s ich otcom pozitívne stimulovala prežívanie detí k ich vyrovnaniu a s prežitými udalosťami a stresom, ktorý zažili v auguste 2014. Ona trávi s deťmi všetok voľný čas, citlivo vníma ich reakcie na stretnutia s otcom, deti stále na stretnutia s otcom chodia neradi, sú v odpore, rozumejú však tomu, že tak musia urobiť na základe rozhodnutia súdu. Uviedla, že snaží sa deti v kontakte s otcom podporovať, avšak vníma to, že aj napriek tomu je to pre deti stresová situácia. Pretože aj znalkyňa konštatovala, že deti potrebujú čas, aby postupne cez pozitívne zážitky budovali opäť vzťah k otcovi, a to je predovšetkým zodpovednosť otca, aby s nimi tento vzťah budoval. Otec však namiesto toho sa snaží nasilu cez súd dosiahnuť úpravu styku, ktorá v súčasnosti nie je v súlade s potrebami a želaniami detí, čo len prehlbuje ich odpor k nemu. Poukázala na to, že považuje za správny aj výrok rozsudku o určení výživného. Dáva do pozornosti súdu obzvlášť skutočnosť, že otec býva sám v rodinnom dome, ktorý spoločne postavili, do ktorého investovala všetky svoje úspory a na ktorý platí doposiaľ hypotéku, kým s deťmi už piaty rok žije v 3-izbovom byte u matky, u ktorej žijú v spoločnej domácnosti. Považuje za nedôstojné a nespravodlivé, že vysokoškolsky vzdelaný otec detí v produktívnom veku, zamestnaný, sám obývajúci 5-izbový rodinný dom nadobudnúci do BSM prispieva doposiaľ na výživu detí v sume 60 a 70 €. Náklady, ktoré otec uvádza v ním podanom odvolaní nie sú nákladmi nevyhnutnými na zabezpečenie jeho bežných potrieb, ktoré by mali prednosť pred platením výživného. Preto sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie.

4. Stanovisko manžela k vyjadreniu manželky na odvolanie zotrváva na skutočnostiach uvádzaných v odvolaní, s rozvodom manželstva nesúhlasí zo zásadných citových, morálnych, etických dôvodov, nie pre akékoľvek majetkové dôvody. Urobil množstvo krokov a pokusov na záchranu manželstva. Manželke sa niekoľkokrát ospravedlnil za to, čo sa stalo, navrhoval, aby sa stretli a našli východisko z manželskej krízy, snažil sa stretnúť aj so svokrou, jeho rodičia napísali svokre list s návrhom na zmierenie a ponúkol aj možnosť hľadať odbornú pomoc a bol ochotný absolvovať s manželkou manželskú poradňu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pričom nebola žiadna z týchto možností využitá. Preto je toho názoru, že rozviesť manželstvo so všetkými negatívnymi dopadmi na všetkých zúčastnených a hlavne detí bez toho, aby boli uplatnené všetky možné spôsoby ako ho zachrániť je unáhlené a nezodpovedné. K vyjadreniu manželky považuje za potrebné nad rámec odvolacej argumentácie uviesť, že manželka poukazuje len na závery súkromného znaleckého posudku PhDr. X. a celkom opomína závery znaleckého posudku PhDr. Y.. Poukázal na to, že posudok PhDr. X. je účelový, neobjektívny a absentuje v ňom jeho vyjadrenie, pričom PhDr. Y. vyšetril a pozoroval celú rodinu. Vyslovil názor, že PhDr. X. je v priateľskom vzťahu s manželkou. Konštatoval, že matka v deťoch živí nedôveru, nelásku voči nemu, pričom on sa snaží o prehĺbenie a zlepšenie ich vzťahu, avšak pri neustálom ovplyvňovaní detí matkou a jej zasahovaní do styku v podobe opakovaných telefonátov deťom, v podobe zabránenia rôznym aktivitám napríklad výletov a podobne je jeho snaha podkopávaná a v súvislosti s námietkami manželky k spoločne trávenému času s deťmi uviedol, že ho trávia tak, že vykonávajú rôznorodé aktivity, napríklad výlety, opekačky, prechádzky v prírode, hry, kino, šport atď., ako aj ich pri povinnosti spojené so školou a ich športovými aktivitami, do ktorých sú zapojené, napríklad I. klubové florbalové zápasy a Z.U. klubové basketbalové tréningy a zápasy. Napriek momentálne obmedzenému rozsahu styku sa snaží so synmi mať vrelý, láskyplný a čo najužší vzťah a je v jednoznačnom záujme detí, aby bol ich vzťah k otcovi v čo najširšom možnom rozsahu umožnený. V súvislosti s rozsahom výživného tiež trvá na podanom odvolaní, pričom manželka nekonkretizuje, ktoré ním uvádzané výdavky nie sú nevyhnutnými, či je to strava, splátka hypotéky, plyn alebo ktoré iné. V súčasnosti platí výživné na deti v celkovej sume 170 € okrem výšky 130 € platí aj 40 €, ktoré bolo pôvodne nariadené súdom ako splátka dlžného výživného. Dlh na výživnom splatil, naďalej ale dobrovoľne platí výživné v nezmenenej sume 170 €. V ním navrhovanom výživnom navrhuje výživné určiť dohromady sumou 180 €, ktorá zodpovedá jeho finančným možnostiam a nevyhnutným výdavkom.

5. Podľa ust. , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 23 ods. 1, 2 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.

10. Odvolací súd po zohľadnení všetkých skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že manželstvo účastníkov konania nemôže a ani neplní svoj účel vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý, bez možnosti

obnovenia jeho základných funkcií a so zreteľom na jednoznačný postoj navrhovateľky ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Vzájomné vzťahy manželov, ktoré sa vytvárali počas ich dlhodobého spolužitia, boli nepochybne zložité a rešpektovanie práv a plnenie povinností z nich vyplývajúcich, ako aj ich správanie súviselo s mnohými okolnosťami, ktoré mali svoj pôvod nielen vo vzájomnom vzťahu manželov, ale boli závislé aj na skutočnostiach existujúcich mimo ich manželstva. Rozvrat manželstva, ako objektívny stav vzájomných vzťahov medzi manželmi, je výsledkom mnohých rôznych príčin, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a znásobovali. Z ust. § 23 Zákona o rodine citovaného v napadnutom rozsudku vyplýva, že zásada objektívneho hľadiska posúdenia podmienok pre rozvod manželstva, t.j. či manželstvo môže plniť svoj spoločenský účel. Pri skúmaní vážnosti rozvratu manželstva je vždy povinnosťou súdu dôsledne zistiť a následne vyhodnotiť najmä vzájomný vzťah medzi manželmi, t.j. ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi a rovnako prihliadnuť na odkázanosť jedného a pomoc druhého manžela. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok a Zákon o rodine nevypočítava jednotlivé dôvody, pre ktoré by súd mal povinnosť manželstvo rozviesť. Rozvod manželstva je dôvodný, len ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Objektívny a kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi je daný intenzitou rozvratu, tiež jeho dĺžkou, ktoré sú zahrnuté do požiadavky vážnosti a trvalosti rozvratu. Rozvod má byť takým opatrením, ktoré má umožniť rozchod manželov len vtedy, ak iné riešenie už nezostáva. Z výpovede účastníkov konania, najmä z výpovede navrhovateľky jednoznačne vyplýva, že majú medzi sebou dlhoročné problémy, ktoré sa im nepodarilo vyriešiť. Záujem manžela navrhovateľky o zotrvanie v manželstve nemôže byť sám osebe dôvodom, aby súd nútil navrhovateľku zotrvávať vo vzťahu, ktorý považuje za neperspektívny, pretože na naplnenie účelu manželstva je potrebná snaha obidvoch strán, vzájomné pochopenie a citové zblíženie. Vážnosť a trvalosť rozvratu manželstva účastníkov konania vyplývajú zo skutočností, že nežijú spolu ako manželia. Odvolací súd k odvolacím námietkam manžela navrhovateľky poznamenáva, že ani doplnenie dokazovania nemôže ovplyvniť jednoznačný postoj navrhovateľky k manželstvu a nemôže ani preukázať eventuálnu skutočnosť, že by manželstvo s manželom mohlo v budúcnosti plniť svoj účel, ako sa on domnieva a v predmetnom prípade nie je možné trvať na zachovaní manželstva, ak dlhodobo neplní základné funkcie a očakávať zlepšenie vzájomných vzťahov účastníkov konania len na základe zamietnutia návrhu na rozvod manželstva, ak sa v priebehu konania o rozvod manželstva problémy účastníkov konania nevyriešili (správanie manželov v priebehu konania je jedným z ukazovateľov intenzity vážneho narušenia a trvalého rozvratu ich vzťahov).

11. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach dieťaťa je koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Najlepší záujem maloletého dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne s ohľadom na špecifickú situáciu, v ktorej sa konkrétne dieťa nachádza, čo nepochybne vyplýva i z čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine, ktorý stanovuje kritériá pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa, ktorými sú zohľadnenie najmä úrovne starostlivosti o dieťa, bezpečia dieťaťa, ako aj bezpečia a stability prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrany dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolností, ktoré súvisia so zdravotným stavom alebo zdravotným postihnutím dieťaťa, ohrozenia vývinu dieťaťa, zásahmi do jeho dôstojnosti a zásahmi do jeho duševnej, telesnej a citovej integrity osobou, ktorá je dieťaťu blízkou, podmienok na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názoru dieťaťa a jeho možného vystaveniu konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienok na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a inými blízkymi osobami, využitia možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

12. K argumentácii manžela obsiahnutej v jeho odvolaní je potrebné konštatovať, že tvorila jeho obranu už v konaní na súde prvej inštancie, s ktorou sa súd náležite vysporiadal v napadnutom rozsudku. K odvolacej námietke týkajúcej sa nedostatočného zistenia skutočného stavu veci z dôvodu nedoplnenia znaleckého posudku odvolací súd dodáva, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady ovládajúcej mimosporové konania súd nemusí vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde aj s poukazom na , 2 Základných princípov , z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov hodnotí súd podľa vlastnej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú silu. Z ust. vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Z uvedenej právnej úpravy však nevyplýva povinnosť súdu nariadiť navrhované dokazovanie účastníkom konania, tento postup je namieste v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka totiž v sebe obsahuje i právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

13. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa zjavne uvedenými kritériami pre posudzovanie záujmu maloletých detí zaoberal, keď vykonal rozsiahle dokazovanie, a to aj oboznámením sa so znaleckým posudkom z odboru psychológie, ktorého závery korešpondujú i s ďalšími zistenými skutočnosťami, keďže z postojov a tvrdení oboch rodičov je zjavný ich konfliktný vzťah, vzájomná nekomunikácia. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý odmietol nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie a zastáva názor, že znalecké dokazovanie je možné nariadiť len za účelom zistenia skutočností, na ktoré sú potrebné odborné znalosti a znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať svoj názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Znalecký posudok je len jedným z dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a ako každý dôkaz je potrebné ho hodnotiť jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi. Otázka vhodnosti striedavej starostlivosti, prípadne posudzovania jej podmienok alebo úpravy styku z hľadiska frekvencie a rozsahu nie sú otázkami odbornými, ale právnymi a tieto skutočnosti súd hodnotí z hľadiska ostatných dôkazov vykonaných v rámci konania. Súd prvej inštancie správne porovnával pomery účastníkov s pomermi v čase predrozvodovej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode a nakoľko vykonaným dokazovaním nebola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov odôvodňujúca zmenu rozhodnutia o výchove maloletých detí, keďže sa podstatným spôsobom nezmenili skutočnosti, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností so súčasnými pomermi došiel k presvedčeniu, že súd prvej inštancie po dôslednom vykonaní dokazovania správne zistil skutočný stav veci, ktorý správne právne posúdil. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že od predchádzajúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vykonanej rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. -467 z 10.4.2017 potvrdenej rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.2.2018 č.k. -537 pre krátkosť času ani nemohlo dôjsť k podstatným zmenám pomerov, nakoľko predchádzajúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.4.2018.

14. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že konajúci súd sa vysporiadal s námietkami manžela a dodáva, že výchovné prostredie vytvorené navrhovateľkou, jej nepretržitou starostlivosťou o maloleté deti nebolo spochybnené v priebehu prvostupňového ani odvolacieho konania účastníkmi ani kolíznym opatrovníkom. Za tejto skutkovej situácie rozhodne je v záujme maloletých detí práve so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti, ktorú dlhodobo zabezpečuje matka a neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že jej doterajšie výchovné prostredie nezabezpečuje priaznivé podmienky pre vývoj maloletých detí. Maloleté deti v priebehu konania vyjadrili svoj názor, že nemajú záujem o striedavú starostlivosť, v domácnosti navrhovateľky sú adaptované a považujú ho za domov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodujúcim hľadiskom pre úvahu o najvhodnejšej úprave výchovy maloletých detí zostáva vždy ich záujem. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd vyslovil názor, že súd prvej inštancie správne a zákonne a v súlade najmä so záujmom maloletých detí rozhodol o ich zverení do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

15. Odvolací súd na základe podaného odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie aj v napadnutých výrokoch o úprave styku. Z odvolania otca je zjavné, že argumentuje najlepším záujmom maloletých detí a na podporu svojich tvrdení o vhodnosti, prípadne nevhodnosti určitej úpravy rozsahu

a frekvencie styku otca s maloletými deťmi, ktorý záujem subjektívne vníma ako svoju predstavu o realizácii svojho vhodného výchovného pôsobenia na ne. Posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa, rodičov, zohľadňuje vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, prípadnú školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť, vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie správne rozhodol totožne v rozsahu predchádzajúcej úpravy, ktorá nadobudla právoplatnosť 3.4.2018, nakoľko k podstatným zmenám pomerov od tohto rozhodnutia nedošlo a deti sa s otcom stretávajú pravidelne a u otca strávili aj prázdninový pobyt. Za tejto situácie aj odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, že rozsah upraveného styku je v záujme maloletých detí a rešpektuje ich aktuálne potreby na styk s otcom.

16. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine stanovuje, že dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vysoká, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v takomto prípade určená tak, aby zodpovedala aj zvýšeným potrebám dieťaťa. Je však potrebné mať na pamäti, že miera týchto potrieb je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a jeho životným štandardom. V prípade, ak sú schopnosti a možnosti rodiča obmedzené, je potrebné mať za to, že odôvodnenými potrebami sú len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb nutných pre život kultúrneho človeka. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil odôvodnené potreby maloletých detí a zistil okolnosti rozhodujúce pre posúdenie schopností, možností a majetkových pomerov otca aj matky a správne rozhodol, ak zaviazal manžela prispievať na výživu mal. Z. po 120 € mesačne a mal. I. 90 € mesačne od právoplatnosti výroku o rozvode.

17. Keďže manžel v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa v spojení s ust. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože návrh na ich priznanie nebol predložený.

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 ( vety druhej ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( a nasl. ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).