Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-12C/16/2022

Uznesenie

Mestský súd Košice v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v D., D. E. XX, zastúpenej: Mgr. Alica Mendlová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Riečna č. 2, proti žalovanému: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom v D., D. E. XX, zastúpenému: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, so sídlom v Košiciach, Krmanova č. 16, o zdržanie sa výkonu vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Žalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznáva.

II. Konanie zastavuje.

III. Žalovanému proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Košice II dňa 13.12.2022 sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu spoluvlastníckeho práva, ako aj ďalších súvisiacich práv k nehnuteľnosti špecifikovanej v žalobe.

2. Vo svojom podaní zo dňa 25.08.2023 žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že je toho času nezamestnaná a celý je čas zaberá starostlivosť o maloleté deti majúce vážne zdravotné problémy. Žalovaná si podľa svojho vyjadrenia v súčasnosti hľadá prácu, čo pre matku dvoch maloletých detí majúcich vážne zdravotné problémy nie je ľahké. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa s ohľadom na sociálnu a finančnú situáciu žalobkyne a zdravotné problémy jej maloletých detí by mal súd podľa žalobkyne uprednostniť záujem maloletých detí na zachovanie domova pre povinnosťou zaplatiť súdny poplatok. Právo na ochranu domova detí je podľa žalobkyne súčasťou všeobecných predstáv o slušnosti a spravodlivosti, a preto je podľa nej jednoznačne dôvodom hodným osobitného zreteľa, ktorý zakladá predpoklady pre rozhodnutie súdu o oslobodení žalobkyne od platenia súdneho poplatku.

3. K podaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, a to podaním zo dňa 09.10.2023, v ktorom okrem iného uviedol, že tvrdenia žalobkyne ohľadne jej nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie sú účelové a nezakladajú sa na pravde. V tejto súvislosti žalovaný predložil súdu fotografie zverejňované žalobkyňou na sociálnych sieťach z dovolenky na Francúzskej riviére, z Monaka a Cannes. Podľa žalovaného ide o dovolenkové destinácie, ktoré cenovo nezodpovedajú majetkovým pomerom, ktoré vo svojom podaní prezentuje žalobkyňa. Taktiež žalovaný uviedol, že kontaktoval žalobkyňu ohľadne vážnych zdravotných problémov detí, na čo mu mala žalobkyňa uviesť, že maloleté deti žiadne zdravotné problémy nemajú. Žalovaný tiež zdôraznil, že byt č. X na D. G. F. D. nie je „bežným“ bytom, ale ide o luxusný štvorizbový byt o rozlohe 150 m2, pričom súčasťou bytu je aj terasa o výmere 300 m2. Podľa žalobcu teda ide o byt, na ktorý žalobkyňa, podľa jej vlastných vyjadrení ohľadne jej finančnej situácie po rozvode manželstva, nemôže mať dostatok finančných prostriedkov.

4. Podľa , (ďalej len „“) súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže, že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.

5. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia súd najskôr poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých spoplatnenie súdneho konania nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, resp. neprípustné obmedzenie prístupu k súdu. Výška súdneho poplatku je striktne stanovená a Sadzobníkom súdnych poplatkov, ktorý je jeho prílohou a pokiaľ výška súdneho poplatku predstavuje pre poplatníka neprekonateľnú prekážku, vzhľadom na jeho osobný, majetkový a sociálny status, zákon mu dáva možnosť požiadať o individuálne priznanie úplného alebo čiastočného oslobodenia od poplatkovej povinnosti.

6. Predpokladom pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov je súčasné splnenie dvoch podmienok, a to že priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov odôvodňujú pomery strany a zo strany konania nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku súd prihliada nielen k pomerom žiadateľa (majetkové, sociálne, rodinné a pod.), ale tiež k výške súdneho poplatku, či k povahe uplatneného nároku. Súd pri hodnotení pomerov žiadateľov, ktorými sa rozumejú spoločensko-ekonomické pomery, v ktorých žiadateľ žije, posudzuje návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov vždy individuálne a osobitne vyhodnocuje pomery žiadateľa. Súd nezohľadňuje len zárobkové možnosti žiadateľa, ale prihliada na jeho celkové pomery a oprávnené potreby.

7. Zároveň je potrebné uviesť, že žiadateľ o oslobodenie od súdnych poplatkov tvrdenia o svojich pomeroch, ktoré odôvodňujú vyhoveniu žiadosti, musí aj preukázať. Znamená to, že žalobca má v prípade, že žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov, dôkazné bremeno na preukázaní, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Žiadateľ, ktorý žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov a tvrdí, že nemá dostatok finančných prostriedkov na ich zaplatenie, teda musí takéto tvrdenie aj preukázať (pozn. súdu: uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. ).

8. V posudzovanom prípade súd vychádzal z obsahu spisu, najmä však podania žalobkyne zo dňa 25.08.2023 a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na rozhodnutie súdu o oslobodení žalobkyne od súdnych poplatkov. Totiž, žalobkyňa vo svojom podaní žiadnym spôsobom nešpecifikuje, od akého súdneho poplatku chce byť oslobodená, resp. v akom rozsahu. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa bola doposiaľ vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 49,50 eur. Svoju poplatkovú povinnosť si riadne splnila, a to dňa 19.02.2023 bez toho, aby súd požiadala o oslobodenie od súdneho poplatku, resp. inak namietala jeho výšku. Uznesením zo dňa 14.11.2023, č. k. -125 súd taktiež uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eur, ktorý žalobkyňa dosiaľ neuhradila a ani voči tomuto rozhodnutiu nepodala sťažnosť. Žalobkyňa nepredložila súdu žiadne listinné dôkazy preukazujúce jej majetkové, sociálne a rodinné pomery, či už vyplnené Tlačivo pre dokladovanie pomerov strany, ktorá žiada o oslobodenie od súdnych poplatkov alebo iné listiny preukazujúce jej mesačné príjmy a výdavky. Odvoláva sa v podstate len na nepriaznivý zdravotný stav maloletých detí a nemožnosť zamestnať sa, pričom súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že žalobkyňou tvrdené skutočnosti boli žalovaným rozporované. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že nakoľko žalobkyňa požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov bez väzby na konkrétnu poplatkovú povinnosť, ktorá by jej v konaní vznikla a svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázala, nie sú splnené podmienky na to, aby bola od súdnych poplatkov oslobodená. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

9. Dňa 18.01.2024 doručila žalobkyňa súdu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne späťvzatie žaloby bez odôvodnenia, pričom zároveň navrhla súdu, aby o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok.

10. Podľa žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

11. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne, súd konanie zastavil. Súhlas žalovaného súd nezisťoval, keďže v danej právnej veci došlo ku späťvzatiu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

12. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

13. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci doplnená o zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. Druhá zmienená zásada znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré nastali, resp. vznikli po začatí konania. Zavinenie je pritom potrebné interpretovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sa strany sporu (napr. aj prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany. Prvkom zavinenia môže byť nesporne aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, čo však nie je možné pričítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ teda jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej v zásade povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa , v zmysle ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu späť, pričom z jej podania nevyplýva, že by sa tak stalo z dôvodov na strane žalovaného, súd je toho názoru, že zavinenie na zastavení konania je potrebné pričítať žalobkyni, ktorá je povinná žalovanému nahradiť trovy konania. Preto rozhodol tak, že žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu, okrem výroku o neoslobodení žalobkyne od súdneho poplatku, je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na písomne na Mestský súd Košice (, ). V zmysle ust. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. a odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.