Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-244-2018.pdf
PDF · 121.75 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/244/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovanej: E. D. I., V.. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX P., o zaplatenie 7.696,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 12. júla 2018, č.k. 32Csp/78/2017-171, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom zo dňa 12. júla 2018, č.k. 32Csp/78/2017-171, uložil súd prvej inštancie žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.783,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p.a. zo sumy 1.783,80 eura od 28.10.2014 do zaplatenia. V časti o zaplatenie istiny vo výške 4.660,98 eura, úrokov a úrokov z omeškania vo výške 931,94 eur, úroku vo výške 12,90 % p.a. zo sumy 6.444,78 eura od 11.04.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5,15 % p.a. zo sumy 4.660,98 eura od 11.04.2018 do zaplatenia, ako aj úroku z omeškania vo výške 0,10 % p.a. zo sumy 1.783,80 eura od 28.10.2014 do zaplatenia žalobu zamietol, vo zvyšku konanie na základe čiastočného späťvzatia zastavil a ani jednej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. Skutkovo ustálil, že žalovaná uzavrela s veriteľom Y. P., D..T.. dňa 04.12.2013 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 8.000 eur pri úrokovej sadzbe 12,90 % p.a. a žalovaná sa zaviazala tento úver splatiť v 120 mesačných splátkach po 128,27 eura vždy k 15. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.12.2023. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 6.429,82 eura, údaj o RPMN banky vo výške 14,27 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 13,88 %. Veriteľ a žalovaná sa v Zmluve o úvere dohodli na poistení schopnosti žalovanej splácať úver, a to v rozsahu základného súboru poistenia. Ďalej bolo v Zmluve o úvere ohľadom poistenia uvedené: "Všetky informácie o poistení schopnosti splácať úver [Poistenie] a podmienky Poistenia vrátane poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícií na každom Obchodnom mieste. Dlžník vyhlasuje, že sa s týmito informáciami oboznámil, zvolené Poistenie si vybral slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jeho potrebám a jeho finančnej situácií. Ak má Dlžník špecifické požiadavky a potreby v súvislosti s Poistením, uvedie ich do voľného priestoru v spodnej časti ZoÚ. Dlžník ďalej vyhlasuje, že pravidelné platenie nákladov spojených s Poistením s ohľadom na čistý príjem, životné náklady a prípadné úverové zaťaženie v čase podpisu tejto ZoÚ nemá preňho negatívny vplyv". Zmluva o úvere pozostávala z veriteľom a žalovanou podpísaného formulára. V Zmluve o úvere (vo formulári) bolo v bode [3.6] uvedené: "Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov,
Oboznámením o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ZoSÚ]. Dlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka [Formulár], ktorý je k dispozícií na Obchodnom mieste Y.. Dlžník a Spoludlžník svojím podpisom potvrdzuje, že bol s príslušnými dokumentmi oboznámený a súhlasí s nimi". Z uvedenej formulácie podmienok Zmluvy o úvere, ako aj z absencie podpisu žalovanej na ostatnej zmluvnej dokumentácií, zistil, že žalovaná podpísala len formulár Zmluvy o úvere a oboznámila sa so znením v ňom odkazovanej zmluvnej dokumentácie (Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok pre úver, Sadzobníka atď.), ktorá jej však nebola odovzdaná ani písomne, ani na inom trvanlivom médiu. Poukázal na to, že žalovaná úver čerpala v dohodnutej výške 8.000,00 eur, avšak nesplácala ho riadne a včas, a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnila. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 17.09.2014 a z predloženého podacieho hárku súd zistil, že veriteľ žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bola viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ju upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude oprávnený využiť ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Predmetný list žalovanej zaslal doporučenou poštou na adresu jej trvalého pobytu. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.10.2014 s doručenkou súd zistil, že veriteľ žalovanej dňa 17.10.2014 doručil oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ju informoval o tom, že sa jej dlh zo Zmluvy stal splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Veriteľ teda platne vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu po splatnosti a následne pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti, pričom obe zásielky boli preukázateľne doručované na správnu adresu žalovanej, ktorá si minimálne druhú z nich aj osobne prevzala. Lehota na plnenie celého predčasne splatného dlhu tak žalovanej uplynula 27.10.2014. Napokon poukázal na to, že veriteľ Poštová banka, a.s. a žalobca uzavreli dňa 13.06.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. III/2017, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. 3. Po právnej stránke vec posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, § 39 § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 9, § 54 ods. 2, § 517 ods. 2, § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 1,2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba čiastočne. V prvom rade poukázal na to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách predtým, ako na neho pohľadávky zo zmluvy o úvere. Následne pristúpil k preskúmaniu uzavretej zmluvy o úvere. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala na rozdiel od veriteľa v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu/veriteľa a žalovanej založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanej poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vôbec totiž neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa bez ďalšieho, čo nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (teda výšku úveru po prirátaní celkovej výšky nákladov). Zmluvu v tomto bode preto považoval za rozpornú so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Zároveň konštatoval, že zmluva o úvere je tiež v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) zákona, nakoľko neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 128,27 eura. Ako však vyplýva z Predpisu splátok k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorý súdu predložil žalobca, ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu, splátka č. 119 a 120 mali byť žalovanou zaplatené v odlišnej výške ako 128,27 eura (konkrétne 118,09 eura a 8,27 eura), čo bolo veriteľovi známe už v čase uzavretia zmluvy o úvere. Na to, aby bola zmluva o úvere v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona síce postačuje, aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú je spotrebiteľ povinný platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška splátka v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v zmluve o úvere neuvedie výšku posledných dvoch splátok napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že budú iné ako je výška predchádzajúcich splátok. Z Predpisu splátok dokonca vyplýva, že celý úver mal byť žalovanou uhradený už splátkou č. 119, keď splátka č. 120 mala byť vo výške 8,27 eura a celá mala byť použitá len na úhradu poistného. Zmluva o úvere preto uvádza nesprávny údaj o počte splátok (správne 119), ako aj o dátume konečnej splatnosti úveru (správne 15.11.2023). Napokon poukázal na to, že v zmluve o úvere nie sú v rozpore so zákonom vôbec uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN. Z listiny "Kalkulačka pre výpočet RPMN", ktorú žalobca predložil súdu so svojím podaním zo dňa 02.03.2018, pritom vyplýva, že bol žalovanej účtovaný poplatok za poskytnutie úveru 160,00 eur, čo v zmluve o úvere nie je vôbec uvedené. V tomto bode preto považoval zmluvu tiež za rozpornú so Zákonom o spotrebiteľských úveroch. Pre úplnosť uviedol, že nebola splnená ani požiadavka zákona na zachovanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľovi neboli odovzdané v písomnej forme alebo na inom trvanlivom médiu jednotlivé časti zmluvnej dokumentácie, a to najmä Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník, pričom práve v nich sú obsiahnuté niektoré zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9 Zákona, ktorých absencia v uzavretej zmluve automaticky spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Aj z tohto dôvodu je teda Zmluvu o úvere potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Keďže teda zmluva o úvere nebola uzavretá písomne, vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, neobsahuje predpoklady použité na výpočet RPMN, vôbec neuvádza výšku splátok č. 119 a 120, ktorých výška mala byť odlišná od splátok č. 1-118 a neuvádza ani správny údaj o počte splátok, ani o termíne konečnej splatnosti úveru, sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná vrátiť veriteľovi, resp. žalobcovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 8.000,00 eur. Ako vyplýva z vyjadrení žalobcu a z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 07.06.2017, žalovaná na úhradu svojich dlhov zaplatila celkovo sumu 6.216,20 eura, a preto bolo možné žalobe vyhovieť iba v časti zostatku istiny úveru vo výške 1.783,80 eura (8.000,00 - 6.216,20) a v prevyšujúcej časti bolo potrebné žalobu zamietnuť, pretože sa jednalo o zmluvné úroky a poplatky, na ktoré s prihliadnutím na skutočnosť, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nemá nárok. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním dlhu podľa uzavretej zmluvy o úvere, vzniklo žalobcovi právo požadovať tiež úroky z omeškania. Úroky z omeškania priznal žalobcovi len z nezaplatenej sumy istiny a až po zosplatnení, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov z omeškania pri zohľadnení jednotlivých splátok žalovanej a súd aktivitu žalobcu v tomto smere suplovať nemôže. Sadzba úrokov platná ku dňu vzniku omeškania so splatením celého zosplatneného dlhu, t.j. ku dňu 27.10.2014, bola 5,05 %, a preto mu priznal nárok v tejto výške a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Vo vzťahu k dojednanému poisteniu uviedol, že spôsob, akým veriteľ dojednal poistné, nemôže požívať právnu ochranu. Poistenie ako také bolo žalovanej nanútené, je vopred formulované v zmluve o úvere, pričom vyhlásenie spotrebiteľa, vykonané zakrížikovaním políčka, o tom, že spĺňa podmienky na vznik poistenia, ktoré veriteľ vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru, zjavne sleduje len cieľ veriteľa uzavrieť takýto poistný vzťah, pretože bol zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne zmluva neobsahuje. Okrem toho, výška poistného nebola ani v zmluve o úvere vôbec špecifikovaná, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu považoval dohodnuté poistenie za neplatné v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a zo žalovanou zaplatenej sumy neodrátaval sumu uhradeného poistného. Žalobcovi nepriznal právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ani zo splátok pred zosplatnením, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov z omeškania pri
zohľadnení jednotlivých splátok žalovanej a aktivitu žalobcu v tomto smere suplovať nemôže. Žalobcom predložené výpočty vychádzajú zo sumy splátky vo výške 128,27 eura, v ktorej však bola zahrnutá splátka istiny aj zmluvného úroku, pričom na zmluvný úrok žalobca nemá, ako je vyššie uvedené, nárok, a preto mu z neho neprináleží ani úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 256 ods. 1 C.s.p. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania posudzoval oddelene časť konania, ktoré bolo zastavené a časť konania, o ktorej súd meritórne rozhodol. V časti o zaplatenie istiny vo výške 6.444,78 eura s príslušenstvom bolo žalobe vyhovené v rozsahu 1.783,80 eura a zamietnutá bola v rozsahu 4.660,98 eura s prísl. Procesne tu bola teda úspešná žalovaná, a to na 72,32 % oproti úspechu žalobcu 27,68 %. Nárok na náhradu trov konania jej však z dôvodu hospodárnosti nepriznal, keďže jej v konaní žiadne trovy nevznikli. 4. Proti tomuto rozsudku podal do zamietajúcej časti vo veci samej v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý v napadnutej časti žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne ho zmeniť a aj v tejto časti žalobe vyhovieť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prvom rade namieta, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, nakoľko súd mu svojím postupom znemožnil účasť na konaní bez toho, aby ho oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, nevyzval ho na vyjadrenie sa k tejto otázke a nepostupoval podľa § 129 C.s.p. Ak mal súd za to, že v prejednávanom prípade o zaplatenie je spornou aj otázka neuvedenia náležitostí v zmysle ust. 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, mal postupovať v zmysle ust. § 129 C.s.p., keď súd môže žalobcu vyzvať aj na odstránenie takej vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh konania. Súd prvej inštancie nevytýčil ani termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 C.s.p., ktorého účelom je zabrániť i inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov, akým napadnuté rozhodnutie nesporne je. Ďalej, pokiaľ ide o celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, poukázal na to, že celkovú čiastku úveru (celkovú výšku nákladov) tvorí súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom, pričom o tejto skutočnosti bola žalovaná oboznámená v samotnej zmluve v časti 3. Údaj o výške poskytnutého úveru, ako aj celkovej výške nákladov, zmluva o úvere obsahuje, pričom opačný výklad súdu je podľa jeho právneho názoru šikanóznym uplatňovaním práva a prílišným formalizmom. Samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, potom nemožno sankcionovať bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmluvy o úvere, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje. Zároveň bola žalovaná na uvedenú skutočnosť upozornená priamo v zmluve o úvere pod dojednanými parametrami úveru, čo je zároveň v rozpore s eurokonformným výkladom zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku. Nestotožnil sa so závermi súdu prvej inštancie ani pokiaľ ide o uvedenie predpokladov pre výpočet RPMN, nakoľko všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu ako nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza, že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie, o aké údaje sa má jednať, zmluva o úvere pritom obsahuje výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky ako aj dátum konečnej splatnosti, ako aj počet mesačných splátok. Rovnako nesúhlasil s tvrdením súdu týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov a výška RPMN je vypočítaná nesprávne. Nie je vôbec jasné, na základe akých skutočností súd tvrdí, že údaj o celkovej výške nákladov a RPMN je nesprávny. Súdu totiž zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 119. splátka úveru bola len vo výške 109,82 eura a 120. splátka úveru bola len vo výške 0 eur. Banka pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak predposledná splátka je výške 109,82 eura a posledná splátka vo výške 0 eur, tak banka zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalovaná si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Poukázal tiež na to, že v
zmysle ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov "Na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok." Na základe uvedeného je zrejmé, že v danom prípade išlo o dobrovoľné poistenie vo forme doplnkovej služby, pričom do celkových nákladov úveru sa s poukazom na ust. § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch nezapočítavajú poplatky za nepovinné poistenie k úveru, tzn., že ak na získanie úveru nebolo poistenie povinné, poplatok za poistenie nemá byť započítaný do celkových nákladov spojených s úverom. Do celkových nákladov sa poplatok za poistenie úveru započíta, len ak je poistenie povinné na získanie úveru, resp. na získanie za ponúkaných podmienok. V prípade zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou nebol poplatok za poistenie zarátaný do celkových nákladov, nakoľko žalovaná uzavrela zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby poistenia úveru, pričom táto nebola podmienkou na získanie úveru alebo získanie za ponúkaných podmienok. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 14.429,82 eura (118x120 + 109,82 + 0 = 14.429,82 - 8.000 = 6.429,82 eura). Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Pokiaľ sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto smere odkázal na rozsudok SÚDNEHO DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15 a konštatoval, že v toho zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zároveň v tejto súvislosti odkázal na právne závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn.: 11Co/39/2016. V súvislosti s tvrdením súdu, že nebola splnená požiadavka na zachovanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko spotrebiteľovi neboli odovzdané v písomnej forme alebo na inom trvalom nosiči Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov poukázal na to, že celá zmluvná dokumentácia bola žalovanej poskytnutá pri podpise Zmluvy o úvere. Spolu so Zmluvou o úvere boli žalovanej poskytnuté obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky ako aj Sadzobník poplatkov, tvoriace neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Žalovaná svojím vlastnoručným podpisom potvrdila, že sa s obsahom obchodným podmienok a všeobecných obchodných podmienok oboznámila, súhlasila s ich obsahom a zároveň potvrdila ich písomné prevzatie. Z uvedeného je zrejmé, že celá zmluvná dokumentácia bola žalovanej poskytnutá pri podpise Zmluvy o úvere. 5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v medziach uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 6. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že v preskúmavanej veci vykonal súd prvej inštancie všetko dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností významných pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby, a to najmä pre účely riadneho prieskumu uzavretej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z hľadiska jej súladu s právnou úpravou na ochranu spotrebiteľa. Vychádzal zo správnych skutkových záverov, na ktorých základe následne vyvodil aj správny právny záver, že v danej veci neboli splnené podmienky pre vyhovenie podanej žalobe v napadnutej časti, a to z dôvodu, že poskytnutý úver je nevyhnutné považovať za poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Na vec aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch, a svoje dôvody, pre ktoré vo zvyšku žalobu zamietol, aj dostatočne vysvetlil, keď sa jasne a zrozumiteľne vysporiadal s podstatnými rozhodujúcimi skutočnosťami významnými pre právne posúdenie veci. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska nimi uvádzaných tvrdení v podanom odvolaní, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli spochybniť správnosť záveru súdu prvej inštancie o bezúročnom a bezpoplatkovom charaktere predmetnej úverovej zmluvy. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo ani k porušeniu práva sporových strán na spravodlivý súdny proces. 7. Súd prvej inštancie na základe správne ustáleného skutkového stavu veci dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu dňa 04.12.2013 neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti. Odvolací
súd v tomto smere poukazuje najmä na to, že, ako správne konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, v zmluve o úvere nie je riadne a celkom jednoznačne uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa bez ďalšieho, hoci ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedenie celkovej čiastky celkom nepochybne vyžaduje. V tejto súvislosti je v nadväznosti na argumentáciu žalobcu v odvolaní, že celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré zmluva obsahuje, potrebné poukázať na to, že celkovú čiastku takto nie je možné v danom prípade vypočítať. V písomne uzavretej zmluve o úvere sa totiž (ako to neušlo ani pozornosti súdu prvej inštancie) na jednej strane uvádza sumy poskytnutého úveru vo výške 8.000 eur a celková suma nákladov 6.429,82 eura, čo spolu predstavuje sumu 14.429,82 eura, avšak na strane druhej súčet všetkých úverových splátok podľa zmluvy (120 splátok po 128,27 eura) predstavuje sumu 15.382,40 eura. Nie je teda zrejmé, ktorú z uvedených celkových súm vyplývajúcich z "banálneho matematického" výpočtu mala vlastne žalovaná podľa zmluvy o úvere zaplatiť. Vzhľadom na uvedené, keď v zmluve o úvere nie je osobitne uvedená celková suma, ktorú má dlžník veriteľovi zaplatiť a túto sumu nemožno vzhľadom na vzájomne si odporujúce údaje v zmluve objektívne zistiť ani matematickým výpočtom, treba považovať za správny záver súdu prvej inštancie o absencii náležitostí predmetnej zmluvy o úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má v zmysle ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov; a tomto smere preto ani námietky žalobcu v odvolaní nemôžu obstáť. 8. Zároveň odvolací súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na to, že dôsledkom absencie náležitého vymedzenia celkovej čiastky, ktorú má dlžník zaplatiť, je i to, že úverová zmluva neobsahuje uvedenie skutočnej RPMN, keď pre výpočet RPMN je celková výška nákladov za poskytnutie úveru rozhodujúca. Neopodstatnene v tomto smere žalobca v odvolaní poukazuje na to, že súdu zaslal listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý do jeho kalkulačky implementoval externý dodávateľ s garanciou správnosti výpočtu RPMN s tým, že v predmetnom výpočte je vidieť, že 119. splátka úveru bola len vo výške 109,82 eura a 120. splátka úveru bola len vo výške 0 eur. Odhliadnuc od skutočnosti, že garancia externého dodávateľa sama osebe nezaručuje správnosť výpočtu, v rozpore s tvrdením žalobcu v odvolaní o nulovej výške 120. splátky úveru boli v zmluve o úvere dohodnuté všetky splátky (v počte 120) vo výške 128,27 eura, pričom naviac v predpise splátok predloženom zo strany žalobcu predposledná splátka mala predstavovať 108,15 eura a posledná sumu 8,27 eura. Za tohto stavu potom treba aj RPMN v zmluve o úvere považovať za uvedenú nesprávne, čo má rovnako v zmysle ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. Na uvedenom nič nemôže zmeniť ani argumentácia žalobcu, ktorý v odvolaní tvrdí, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotná žalovaná si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru v rokoch (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. V texte predmetnej zmluvy o úvere je totiž celkom jednoznačne dohodnuté, že žalovaná je povinná splatiť úver v sto dvadsiatich splátkach po 128,27 eura. 9. Napokon, za neopodstatnenú a bez právneho významu považuje odvolací súd argumentáciu žalobcu, ktorý v odvolaní poukazuje na to, že žalovanej boli v písomnej forme Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník poplatkov poskytnuté pri podpise zmluvy o úvere, pričom žalovaná svojím vlastnoručným podpisom potvrdila, že sa s obsahom obchodným podmienok a všeobecných obchodných podmienok oboznámila, súhlasila s ich obsahom a zároveň potvrdila ich písomné prevzatie. Uvedené totiž pre účely posúdenia otázky, či ide o úver poskytnutý bezúročne a bez poplatkov, ktorá je pre zamietnutie žaloby v napadnutej časti rozhodujúca, bez významu, keď za dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti súd prvej inštancie (správne) považoval už nedodržanie všetkých náležitostí zmluvy o úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 10. Pre úplnosť odvolací súd záverom poukazuje na to, že pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že nepostupoval správne, keď neuskutočnil predbežné prejednanie veci a neoboznámil ho ani s tým, že považuje za sporné dodržanie náležitostí úverovej zmluvy, ani táto odvolacia námietka žalobcu nemôže obstáť. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca (ktorý je stranou množstva obdobných alebo totožných spotrebiteľských sporov) si musel byť vedomý absencie náležitostí zmluvy i povinnosti súdu z úradnej povinnosti preskúmať danú spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska dodržania všetkých zákonom stanovených náležitostí, súd prvej inštancie poskytol žalobcovi široký priestor na prezentáciu jeho skutkovej i právnej argumentácie, ktorý žalobca aj využil, keď sa v spore písomne vyjadroval ku skutkovej
i právnej stránke veci. Naviac, súd prvej inštancie v spore vytýčil dve pojednávania, na ktorých sa však žalobca (dobrovoľne, hoci bol riadne predvolaný) nezúčastnil, a preto jeho námietky proti postupu prvoinštančného súdu nemožno hodnotiť inak, než ako účelové a zjavne nedôvodné. 11. Možno teda uzavrieť, že za stavu, keď súd prvej inštancie na základe dostatočne a správne zisteného skutkového stavu správne; pokiaľ ide o rozhodujúcu otázku náležitostí úverovej zmluvy; posúdil vec i po právnej stránke, nebolo možné vyhovieť podanému odvolaniu, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., avšak úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď je celkom nepochybné, že jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).