Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3Cob-20-2019.pdf
PDF · 91.48 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/20/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: MERCOR, s.r.o., Učňovská 10, Košice, IČO: 36 194 441, proti žalovanému: D.Š. - INTRANS, s.r.o., Bzince pod Javorinou 218, IČO: 36 297 275, za účasti intervenienta: Generali Poisťovňa, a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. Mgr. Pavel Horovčák, advokát, Hroncova 3, Košice, o zaplatenie 1.974,41 eur s prísl., o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 33Cb/105/2009-182 z 19.9.2018 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie. II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.974,41 eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 12.2.2009 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a zároveň vyslovil, že žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).
2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.974,41 eur s prísl. titulom náhrady škody vzniknutej poškodením prepravovaného tovaru.
3. Žalovaný nárok žalobcu neuznal. Uviedol, že škodu nespôsobil; ku škode došlo z dôvodu nedostatočného upevnenia tovaru žalobcom ako odosielateľom, čo spôsobilo jeho posun na palete, v dôsledku čoho sa tovar poškodil.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (listinnými dôkazmi - objednávkou č. 106/2008 z 24.6.2008, medzinárodným nákladným listom č. SK 2983207 z 24.6.2008 a č. SK 2808307 z 30.6.2008, predžalobnou výzvou z 9.3.2009 a 25.8.2009, cenovou ponukou na odkúpenie kovového tovaru z 29.5.2008, špecifikáciou ceny prepravy z 29.5.2009, oznámením poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti č. 4081001223 z 25.6.2008, listami žalovaného z 9.3.2009 a 31.8.2009, fotodokumentáciou prepravovaného poškodeného tovaru ako aj svedeckou výpoveďou W. D.) a konštatoval, že na základe objednávky z 24.6.2008 mal žalobca (správne má znieť žalovaný - poznámka odvolacieho súdu) vykonať pre žalovaného (správne má znieť pre žalobcu - poznámka odvolacieho súdu) prepravu tovaru - trapézového profilu T-8/115 A dňa 24.6.2008 s nakládkou v Košiciach a vykládkou v Slušoviciach, ČR pri cene za prepravu 215,76 eur + DPH. Tovar v čase preberania žalovaným (ako dopravcom) od žalobcu (ako objednávateľa) nevykazoval žiadne vady a žalovaný vadnosť tovaru, ktorý mal prepraviť, nenamietal. Žalobca (ako prenajímateľ) však odmietol tovar prevziať z dôvodu jeho poškodenia. Listami z 12.2.2009 a 25.8.2009 žalobca u žalovaného reklamoval vykonanie prepravy a vyzval ho na náhradu škody v sume 1.974,41 eur (pozostávajúcej z ceny poškodeného tovaru
vo výške 2.092,67 eur po odrátaní sumy 317,42 eur predstavujúcej cenu šrotu tovaru a sumy 199,16 eur predstavujúce cenu prepravného nového tovaru odoslaného príjemcovi). Listom z 31.8.2009 žalovaný žalobcovi oznámil, že reklamáciu neuznáva.
5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (čl. 1 bod 1, čl. 8 bod 1, 2, čl. 17 bod 1, 4, čl. 18 bod 1, 2, čl. 31 bod 1, čl. 32 bod 1, 3, čl. 27 bod 1 vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), § 625 ods. 1, 2, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka) súd dospel k záveru, že 24.6.2008 žalovaný vykonal pre žalobcu prepravu tovaru, žalobca odmietol tovar prevziať z dôvodu jeho poškodenia, žalovaný v priebehu konania nepredložil súdu žiadne dôkazy, z ktorých by vyplývalo, že ako dopravca poškodenie tovaru pri jeho preberaní od žalobcu (ako objednávateľa prepravy) namietal, teda sa nezbavil objektívnej zodpovednosti za poškodenie prepravovaného tovaru, a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia.
6. Znalecké dokazovanie navrhnuté žalovaným súd prvej inštancie nevykonal, keďže mal za to, že zistenie skutočnej príčiny vzniku škody vzhľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného za vznik škody, nebola pre rozhodnutie súdu v danej veci potrebná.
7. K námietke premlčania nároku súd s poukazom na čl. 32 bod 2 Dohovoru o CMR uviedol, že jednoročná premlčacia lehota v predmetnej veci začala plynúť od 31.8.2009, kedy žalovaný písomne reklamáciu žalobcu neuznal a žalobca podal žalobu na súde 8.9.2009, a teda nárok žalobcu v čase podania žaloby premlčaný nebol.
8. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a keďže žalobca mal v konaní plnú úspech, priznal mu súd právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie intervenient na strane žalovaného a navrhol, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Navyše má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je celkom dostatočne odôvodnené pokiaľ ide o základné otázky predmetného súdneho sporu (najmä pokiaľ ide o preukázanie skutočnej príčiny vzniku škody, ako aj o právne posúdenie vznesenej námietky premlčania), nie je dostatočne jednoznačné a určité, a z tohto pohľadu sa preto intervenientovi na strane žalovaného javí aj ako obtiažne preskúmateľné.
10. Namietal, že žalovaný, ani nebol vypočutý pred súdom prvej inštancie a týmto postupom súd prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čo sa vzhľadom na posudzovanie zodpovednosti za poškodenie prepravovaného tovaru javí ako nesprávne.
11. S konštatovaním súdu, že obrana žalovaného spočívala v tvrdení, že predmetný tovar mal byť poškodený už pred jeho prepravením, nemožno súhlasiť. Podľa odvolateľa ku škode na predmetnej zásielke (tovare) došlo v dôsledku posunu prepravovaného tovaru na palete z dôvodu nedostatočného upevnenia zásielky jej odosielateľom (žalobcom), ktorý bol povinný sa postarať o riadny, bezpečný a vhodný obal, a o zodpovedajúce uloženie nákladu (tovaru), čo vyplýva aj z vyhotovenej fotodokumentácie. Podľa čl. 17 ods. 1 Dohovoru o CMR je zodpovednosť dopravcu za poškodenie zásielky objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa dopravca môže podľa čl. 1 ods. 2 v spojení s čl. 17 ods. 4 písm.b/ a c/ Dohovoru o CMR zbaviť. Na zbavenie sa tejto zodpovednosti postačuje, ak dopravca osvedčí, že poškodenie zásielky mohlo vzniknúť z osobitného nebezpečenstva a nie to, že poškodenie zásielky z tohto dôvodu aj skutočne vzniklo. Z uvedeného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že výlučne odosielateľ je povinný sa postarať o riadny a vhodný obal, o riadne a bezpečné uloženie zásielky a jej fixáciu pred posunom, a teda bolo povinnosťou žalobcu vhodným a zodpovedajúcim spôsobom zabezpečiť prepravovaný tovar pred nebezpečenstvom vyplývajúcim z cestnej dopravy (bezpečne ho urovnať, uložiť, nahromadiť a zabezpečiť a upevniť proti otrasom, proti skĺznutiu počas jazdy, počas jeho prepravy). Veď iba žalobca disponuje odbornými znalosťami a vedomosťami týkajúcimi sa prepravovaného tovaru a možných rizík spojených s jeho prepravou.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má odvolateľ za to, že predmetný tovar sa zosunul na palete z dôvodu nedostatočného upevnenia zásielky žalobcom, resp. z dôvodu nesprávneho naloženia a fixovania zo strany žalobcu.
13. Odvolateľ v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že žalovaný na podporu a na preukázanie svojich tvrdení a rozhodujúcich skutočností ešte v roku 2012 navrhol vykonať znalecké dokazovanie, najmä za účelom zistenia príčin vzniku škody na prepravovanom tovare. Súd prvej inštancie tento návrh na doplnenie dokazovania nevykonal z dôvodu, že poukázal na objektívnu zodpovednosť žalovaného, od ktorej sa žalovaný podľa názoru súdu prvej inštancie neoslobodil. Taktiež žalovaný ako aj intervenient na strane žalovaného navrhovali v konaní vypočuť vodiča, ktorý predmetnú prepravu vykonával, a doposiaľ tento vodič stále nebol vypočutý. Síce súd prvej inštancie mal snahu tohto navrhovaného svedka predvolať a vypočuť, avšak ani súdu, ani intervenientovi na strane žalovaného sa nepodarilo zistiť aktuálnu adresu tohto svedka. Uvedené návrhy žalovaného smerovali práve k snahe preukázať súdu skutočnú príčinu vzniku škody, a teda aj následnú liberáciu žalovaného. Podľa žalovaného teda nevykonaním predmetného dôkazu (znaleckým dokazovaním) boli vážnym spôsobom porušené procesné práva žalovaného v konaní.
14. S tvrdením súdu, že nárok žalobcu v čase podania žaloby premlčaný nebol, odvolateľ nesúhlasí, keďže má za to, že premlčacia lehota začala plynúť dňom 25.6.2008 t.j. dňom vydania (uloženia) zásielky, a teda v čase podania žaloby bol nárok žalobcu už premlčaný.
15. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s obsahom odvolania, ktoré podal intervenient a navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a žalobu v celom rozsahu zamietol, prípadne napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
16. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie intervenienta, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie intervenienta nie je dôvodné.
17. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom intervenienta odvolací súd uvádza:
18. Intervenient odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.
20. Pokiaľ žalobca podal odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.d/ CSP k tomuto odvolaciemu dôvodu odvolací súd uvádza, že inou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno podradiť pod ostatné odvolacie dôvody, ale len za predpokladu, že mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu, vykonanie dôkazu nezákonným spôsobom a pod. Ide teda predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.e/ CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie skutkového stavu veci je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočností, ktoré hoci boli tvrdené súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
22. Skutkovým zistením, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní (§ 365 ods. 1 písm.f/ CSP) je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci.
23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je myšlienkový postup súdu a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na zistený skutkový stav veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
24. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že intervenientom tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.
25. Len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že žalovaný ani intervenient vystupujúci na jeho strane žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázali, že prepravovaný tovar bol poškodený ešte pred naložením alebo že bol poškodený v dôsledku jeho nesprávneho uloženia na palete.
26. Ak navrhovali vypočuť svedka, bolo ich povinnosť aspoň zistiť jeho osobné údaje a adresu, prípadne zabezpečiť jeho účasť.
27. Navrhované znalecké dokazovanie by s ohľadom na charakter spisu a značný časový odstup nemohlo dať relevantný záver.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 CSP).
29. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že sporovým stranám nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože intervenient na strane žalovaného nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným účastníkom tohto konania trovy odvolacieho konania nevznikli.
30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).