Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-73-2019.pdf
PDF · 91.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/73/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v právnej veci navrhovateľky T. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej vo P. na I. ul.č. 4, právne zastúpenej JUDr. Alicou Petrovskou Homzovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Moyzesovej ul.č. 46 proti manželovi L. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v T. č. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom J. P., nar. XX.XX.XXXX, J. P., nar. XX.XX.XXXX a L. P., nar. XX.XX.XXXX, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 9P 16/2018 - 46 zo dňa 05.09.2018 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 30.06.2007 zapísané v knihe manželstiev matričného úradu P. vo zväzku 7, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XX. Na čas po rozvode zveril všetky maloleté deti do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky) s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Otca (manžela) zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. J. sumou 50 Eur mesačne, na maloletého J. sumou 50 Eur mesačne a na maloletého L. sumou 40 Eur mesačne vždy do 22- tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Upravil styk otca s mal. deťmi tak, že otec je oprávnený stýkať sa s mal. deťmi každý párny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 9.00 hod. do 14.7. do 16.00 hod. a od 8.8. od 9.00 hod. do 22.8. do 16.00 hod., počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 18.00 hod. a od 30.12. od 10.00 hod. do 2.1. do 18.00 hod.. Súčasne uložil rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za účelom zlepšenia ich komunikácie o výchove maloletých detí po dobu šiestich mesiacov od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V zákonom stanovenej lehote podal manžel navrhovateľky (otec) odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie. Svoje odvolanie doplnil a špecifikoval osobne na súde do zápisnice o výsluchu zo dňa 12.02.2019. Uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva, pretože ani jeho manželka (navrhovateľka) nevie čo chce a rozvod si želajú predovšetkým jej rodičia. Žiadal, aby súd zveril mal. deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v dvojtýždňových intervaloch, pretože spĺňa všetky predpoklady, aby sa mohol o mal. deti osobne starať. Popísal správanie sa navrhovateľky voči nemu a uviedol, že mu poškodila osobné motorové vozidlo, čím mu vznikla škoda 3 600 Eur. Namietal, že súd nezohľadnil videozáznam, v ktorom sa mal. deti jasne vyjadrili, že si želajú bývať aj s ním a naďalej navštevovať školu, do ktorej doposiaľ chodili, pretože si tam zvykli a majú tam svojich kamarátov. Uviedol, že sa vyjadril k rozvodu manželstva a rovnako sa k uvedenej skutočnosti vyjadril aj jeho právny zástupca JUDr. Rastislav Cestický. Zastával názor, že aj zo strany kolíznej opatrovníčky došlo k viacerým pochybeniam, preto žiadal o jej výmenu. Uviedol, že pri rozhodovaní súd nezohľadnil záujem mal. detí ale len záujmy navrhovateľky, ktorá nerešpektuje súdne rozhodnutia, zanedbáva starostlivosť o mal. deti a vytvára medzi nimi konflikty, čo mal. deťom neprospieva. K odvolaniu priložil úradný záznam ÚPSVaR Košice zo dňa 22.10.2018 a kópiu jeho podania zo dňa 05.03.2018 a podania zo dňa 05.04.2018, ktoré sa týka konania vedeného pod sp. zn. 9P 17/2018
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedol, že napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť ako vecne správny, keďže súd v konaní vykonal dostatočné dokazovanie. Otec v podanom odvolaní neuviedol, ktoré výroky rozsudku napáda, preto sa k nemu nie je možné jednoznačne vyjadriť. S otcom mal. detí boli spísané ďalšie úradné záznamy dňa 06.11.2018 o 13.30, dňa 05.12.2018 o 09.00 hod., pričom jeho podania sa týkali oznámení ohľadom nedodržiavania právoplatného rozsudku v časti týkajúcej sa úpravy styku s mal. deťmi a nedostatočnej starostlivosti matky o mal. deti. Poukázal na vzájomné rozvrátené vzťahy medzi účastníkmi konania.
4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu manžela uviedla, že odvolanie manžela nemá náležitosti podľa ust. § 363 CSP , preto navrhla jeho odvolanie odmietnuť v zmysle ust. § 386 písm. d) CSP.
5. Manžel vo vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky zo dňa 25.02.2019 uviedol, že styk s mal. deťmi sa v januári 2019 nerealizoval z dôvodu jeho pracovných povinností, keďže pracuje na zmeny, o čom má navrhovateľka vedomosť. Cieľom navrhovateľky bolo vykresliť ho ako otca, ktorý nemá o mal. deti záujem. Navrhovateľka mu odmieta detí odovzdať, preto podal aj návrh na súdny výkon rozhodnutia. Opätovne uviedol, že navrhovateľka sa o mal. deti nestará a čas trávi len na sociálnych sieťach alebo so svojim milencom. Poukázal na skutočnosť, že mal. L. musel chodiť do škôlky aj počas prázdnin, pretože navrhovateľka na neho nemala čas a jej matka nemala chuť a trpezlivosť starať sa o neho. Žiadal zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, aby sa mohol podieľať na ich výchove. K vyjadreniu priložil potvrdenia OR PZ v Košiciach o oznámení vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré podal na navrhovateľku a jej brata a taktiež trestné oznámenie o marení úradného rozhodnutia navrhovateľkou.
6. Navrhovateľka vo vyjadrení k vyjadreniu manžela uviedla, že v priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že manželstvo neplní žiadnu funkciu tak ako to predpokladá Zákon o rodine. S manželom viac ako rok nežije v spoločnej domácnosti a z jej strany neprichádza do úvahy možnosť obnovenia manželského spolužitia. Poukázala na vulgárne správanie manžela, ktorý ju slovne atakuje aj pred mal. deťmi. Nesúhlasila so zverením mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti, keďže prvotným predpokladom striedavej starostlivosti je bezproblémová komunikácia medzi rodičmi. Aj na základe šetrení pomerov účastníkov kolízny opatrovník odporučil zveriť mal. deti do jej osobnej starostlivosti. Uviedla, že manžel pracuje na denné a nočné zmeny a preto nie je v záujme mal. detí, aby sa v čase keď jej manžel v práci starali o mal. detí rodičia manžela. Navyše deti sú na ňu výrazne citovo naviazané. Podotkla, že mal. deti na styk s manželom riadne pripravuje, avšak ten styk realizuje podľa jeho pracovných povinností. V januári 2019 mal. deti manžel ani nenavštívil. Uviedla, že manželovi nebráni v styku s mal. deťmi a v prípade potreby je ochotná absolvovať poradenstvo za účelom zlepšenia komunikácie s otcom.
7. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že, súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust.§ 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak
9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa odseku 3, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Odvolací súd uvádza, že zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé životné spoločenstvo muža a ženy, avšak netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom ustanovených umožňuje jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jeden z nich po vzájomnom správaní sa neriadia pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a intenzitu spôsobuje vážny rozvrat medzi manželmi. Pritom úvaha o možnosti plnenia účelu manželstva je v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak pritom bol zohľadnený záujem maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.
13. Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné. Súd prvej inštancie v danom prípade dostatočne zistil skutočný stav a vec správne právne posúdil, keď konštatoval, že manželstvo účastníkov je hlboko rozvrátené a neplní svoj účel, keďže manželia nežijú v spoločnej domácnosti od decembra 2017. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosť, že medzi manželmi dlhodobo pretrvávajú konflikty, o čom svedčia prebiehajúce priestupkové konania a skutočnosť, že vzájomné problémy riešia privolaním policajnej hliadky. Hlboký a trvalý rozvrat manželstva navyše potvrdil aj samotný manžel na pojednávaní dňa 05.09.2018, keď uviedol, že navrhovateľku by už najradšej nevidel a s rozvodom nesúhlasí len kvôli mal. deťom (zápisnica o pojednávaní v spise na č.l. 38). Navyše o extrémne narušenom vzťahu medzi účastníkmi svedčí aj samotné nevraživé správanie manžela k navrhovateľke prezentované počas celého konania pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené a nie je reálny predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Je teda evidentné, že manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom. Navyše manžel nenamietal rozvrat manželstva, s rozvodom však nesúhlasil kvôli mal. deťom. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré dlhodobo neplní svoju funkciu. Potreba zachovania manželstva nie je v danom prípade daná ani záujmom mal. detí pochádzajúcich z manželstva účastníkov konania, keďže tieto potrebujú vyrastať a byť vychovávané v harmonickom, pokojnom a stabilnom prostredí. Zohľadňujúc vyššie uvedené skutočnosti a tiež jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľky k ďalšiemu spolužitiu s manželom, a v konečnom dôsledku aj negatívny postoj manžela, ktorý sa počas konania nevyjadril, že by mal k navrhovateľke ešte nejaký citový vzťah, odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nevidel možnosť reparácie takto narušených vzťahov medzi manželmi, nakoľko zotrvávanie v tomto nefunkčnom manželstve by bolo len formálnym zväzkom.
14. Odvolací súd považuje za nedôvodné aj odvolanie otca (manžela) proti rozsudku súdu v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode manželstva. Konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode prebiehalo súčasne s konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva rodičov (konanie vedené na Okresnom súde Košice - okolie pod sp.zn. 9P/17/2018), v ktorom súd rozsudkom zo dňa 04.06.2018 č.k. 9P/17/2018-113 s právoplatnosťou dňa 16.07.2018 schválil rodičovskú dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. deti zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na výživu mal. J. sumou 50 Eur mesačne, na mal. J. sumou 50 Eur mesačne a na mal. L. sumou 40 Eur mesačne vždy do 22. dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí počnúc dňom 15.01.2018, súd súčasne zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 15.01.2018 a do 31.05.2018 a upravil aj styk otca s maloletými deťmi v zmysle dohody rodičov. Preskúmaním obsahu spisu a oboznámením sa aj s obsahom pripojeného spisu sp. zn. 9P 17/2018 dospel odvolací súd k záveru, že skutkový základ pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností načas do rozvodu manželstva rodičov mal. detí a po jeho rozvode bol nepochybne totožný, pričom odvolací súd ani po podrobnom preskúmaní napadnutého rozsudku nezistil žiadnu zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala iné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva oproti úprave na čas do rozvodu manželstva rodičov. Vzhľadom na to, že na rovnakom skutkovom základe nie je možné rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rozdielne a to aj vzhľadom na krátky časový horizont medzi dvomi rozhodnutiami súdu (3 mesiace), odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie.
15. Vo vzťahu k odvolacím námietkam manžela týkajúcim sa nesprávneho rozhodnutia súdu o zverení mal. detí do osobnej starostlivosti matky (navrhovateľky), odvolací súd uvádza, že predpokladom na rozhodnutie súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou (dieťa by malo stále navštevovať rovnakú školu aj s mimoškolskými aktivitami a záujmami dieťaťa, a pod.). Pritom vždy prihliadne na vôľu dieťaťa, ak toto dokáže chápať účel konania a vyhodnotí túto vôľu z hľadiska veku dieťaťa, citovej a rozumovej vyspelosti. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaných dôkazov zastáva rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie, že zverenie mal. detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nie je v súčasnosti v najlepšom záujme mal. detí, keďže v konaní nebola preukázaná schopnosť rodičov dohodnúť sa na realizácii striedavej osobnej starostlivosti. Vysoko konfliktný a vyhrotený vzájomný vzťah bráni rodičom dohodnúť sa na zásadných a podstatných veciach týkajúcich sa maloletých detí. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie venoval náležitú pozornosť prejavenému názoru mal. J. a mal. J., ktorí na rozdiel od maloletého L. (útly vek), dokážu chápať účel konania a vyjadrili vôľu zaujať k nemu stanovisko. Maloletí sa v rozhovore s kolíznym opatrovníkom opakovane vyjadrili, že chcú byť v osobnej starostlivosti matky, chcú s ňou ostať bývať a s otcom sa chcú stýkať počas víkendov resp. podľa dohody rodičov (úradný záznam zo dňa 22.03.2018, úradný záznam realizovaný v konaní vedenom pod sp. zn. 9P 17/2018 zo dňa 31.05.2018). Navyše je zrejmé, že otec rešpektoval túto deklarovanú vôľu mal. detí v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas do rozvodu manželstva, o čom svedčí uzavretá rodičovská dohoda, ktorú súd prvej inštancie schválil. K odvolacej námietke otca, že maloleté deti nevedia pochopiť pojem striedavej starostlivosti, odvolací súd uvádza, že v danom prípade je rozhodujúce, či maloleté deti dokážu pochopiť, že istý čas trávia u otca a istý u matky, pričom zo zisteného skutočného stavu je nesporné, že túto skutočnosť maloleté deti chápu veľmi dobre a už v čase rozhovoru s kolíznou opatrovníčkou rozumeli tejto skutočnosti a jednoznačne vyjadrili vôľu ostať žiť u matky a s otcom sa stýkať tak ako doposiaľ. Vo výkone starostlivosti matky o mal. deti neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver, že jej doterajšie výchovné prostredie nezabezpečuje priaznivé podmienky pre vývoj maloletých detí, na ktoré manžel navrhovateľky poukazuje vo svojom odvolaní. Subjektívne kritické hodnotenie navrhovateľky manželom nekorešponduje so zisteným skutočným stavom veci a odvolací súd prezumuje, že v prevažnej miere vychádza z konfliktov a nezhôd medzi účastníkmi a nie zo spôsobu výchovy navrhovateľky o maloleté deti.
16. Vzhľadom na to, že otec (manžel) v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal v napadnutom rozsudku a ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o rozvode a úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, a v celom rozsahu sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (ust. § 387 ods. 2 CSP).
17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov návrh na ich priznanie nepodal (§ 57 CMP).
18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).