Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-584-2009.pdf
PDF · 67.8 KB
Case nature
Area
Subarea
22Er/584/2009
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného: Ministerstvo vnútra SR, so sídlom 9. Mája č.1, 974 86 Banská Bystrica, IČO: 00 151 866, proti povinnému: X. I., C..: XX.XX.XXXX, S. K..B.. Š. XX, XXX XX H., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX4033/2009, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen poveril dňa 30.07.2009 súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu vykonaním exekúcie proti povinnému vymožením pohľadávky oprávneného vo výške 33,19 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - blok na pokutu nezaplatenú na mieste vydanú Obvodným oddelením PZ vo Zvolene č.k. AA 2504382 zo dňa 19.07.2008.
2. Dňa 01.12.2017 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, je nezamestnaný a poberá vdovský dôchodok, z ktorého mu bolo oznámené, že nie je možné vykonávať zrážky, nedisponuje žiadnym nehnuteľným a hnuteľným ani iným exekvovateľným majetkom. Z tohto dôvodu podal podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Zb., Exekučného poriadku.
3. Súdny exekútor predložil tunajšiemu súdu exekučný spis zn. EX 4033/09, z ktorého mal súd za preukázané, že u povinného nebol zistený žiadny exekvovateľný hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
7. Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
8. Podľa § 199 EP výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
9. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinnej do 31.3.2017 (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
11. Súdny exekútor si uplatnil odmenu v minimálnej výške 33,19 Eur, ktorú mu súd priznal. Keďže je súdny exekútor platiteľom DPH v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z., súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH z odmeny vo výške 6,64 Eur. Súdnemu exekútorovi tak patria trovy exekúcie vo výške 39,83 EUR vrátane DPH. 12. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
13. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti výroku II. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.