Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-52-2019.pdf
PDF · 133.35 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SI-7P/52/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. B., F.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: J.I. H., F.. XX.XX.XXXX, T. F. XXXX/XX, G., zast. advokátom JUDr. Jánom Pekarom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica I. H. B., F.. XX.X.XXXX, T. P.U. XXX/XX, J., zast. advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, AK so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, rozhodujúc o úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
Súd zveruje mal. E. B., F.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 24.5.2019, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd schvaľuje dohodu rodičov maloletého, že otec zaplatil na výživu mal. E. preddavkovo sumu 16.000 eur dňa 19.5.2018 vkladom na účet matky vedený v Q. T., I..J.., O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX .
Otec je povinný platiť výživné na mal. E. v sume 350 eur mesačne s účinnosťou od 24.5.2019 a to tak, že bežné výživné v sume 200 eur bude mesačne trvalým príkazom poukazované z osobitného účtu maloletého číslo J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na účet matky dieťaťa číslo O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred a sumu 150 eur na tvorbu úspor bude mesačne trvalým príkazom poukazované z osobitného účtu maloletého číslo J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na osobitný účet maloletého zriadený matkou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred až do vyčerpania sumy z účtu dieťaťa J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a následne bude otec povinný platiť bežné výživné po 200 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na účet matky J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a sumu 150 eur na tvorbu úspor zaplatí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca na osobitný účet maloletého.
Súd ukladá matke povinnosť zriadiť do šiestich kalendárnych dní od právoplatnosti tohto rozsudku v časti týkajúcej sa tvorby úspor osobitný účet v prospech mal. E. v peňažnom ústave a otcovi a Q. T. I..J.. k číslu účtu zriadeného na meno mal. E. oznámiť názov tohto peňažného ústavu a číslo účtu kam má posielať peniaze.
Súd ukladá povinnosť peňažnému ústavu Q. T. I..J.. vykonávať na úhradu splátok bežného výživného trvalý príkaz vo výške 200 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci na účet matky číslo J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a to až do vyčerpania sumy na účte J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Súd ukladá povinnosť peňažnému ústavu Q. T. I..J.. vykonávať na úhradu splátok výživného na tvorbu úspor trvalý príkaz vo výške 150 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci na osobitný účet mal. E. zriadeného za účelom tvorby úspor a to až do vyčerpania sumy na účte J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
Otec nemá nedoplatok na výživnom na mal. E. za obdobie od 25.5.2019 do 31.8.2019.
Rodičia mal. E. berú na vedomie , že na nakladanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na osobitných účtoch mal. E. zriadených matkou za účelom tezaurácie a za účelom tvorby úspor je potrebný až do dosiahnutia jeho plnoletosti súhlas súdu.
Otec je oprávnený stýkať sa s mal. E.B. každý párny týždeň v roku v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. a nedeľu od 14:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 12:00 hod., nedeľu od 9:00 hod. do 12:00 hod. a v stredu od 16:00 hod. do 19:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a v určený čas ho v mieste bydliska dieťaťa odovzdať otcovi a otec je povinný na tom istom mieste dieťa matke riadne a včas vrátiť.
Súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 24.5.2019 domáhala, aby súd zveril maloletého E. do jej starostlivosti, otcovi určil výživné na dieťa 120 eur mesačne a upraviť mu styk s dieťaťom na každý párny týždeň v sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod v prítomnosti matky, v mieste bydliska matky. Po prvom pojednávaní žiadala matka určiť výživné otcovi v sume 350 eur mesačne.
2. Otec v rámci písomného vyjadrenia súhlasil s návrhom matky na zverenie dieťaťa jej, aj s výškou výživného 120 eur mesačne . Zároveň žiadal určiť, že výživné na maloletého zaplatil preddavkovo dňa 19.5.2018 v celkovej sume 16000 eur na účet matky (O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) a uložiť matke povinnosť vyberať z tejto sumy mesačne len 120 eur titulom výživného na dieťa. Nesúhlasil s návrhom matky na úpravu styku, žiadal upraviť mu styk so synom na každý víkend v roku v sobotu od 14,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. Otec nesúhlasil s upravenou navrhnutou výškou výživného na 350 eur dajúc súdu do pozornosti, že zriadil synovi sporiaci účet s prvotným vkladom 1000 eur a mieni mu tam mesačne ukladať 100 eur a 500 eur.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, písomnými vyjadreniami rodičov, rodným listom dieťaťa, výpisom z účtu vedeného v Q. T., a.s. na meno matky, lustráciou v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjme rodičov, správou kolízneho opatrovníka, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
4. Mal. E. je dieťa narodené z druhovského pomeru. Otec nebýva a ani nikdy nebýval s dieťaťom a jeho matkou v spoločnej domácnosti. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec pred narodením E.. E. vložil na účet matky dieťaťa sumu 16 000 eur ako preddavkové výživné za účelom uspokojovania prípadných potrieb dieťaťa. Matka súdu potvrdila, že z predmetnej sumy čerpala peniaze na výživu dieťaťa a preto jej otec ďalšie peniaze ako výživné už neposielal. Podľa slov matky z zloženej sumy kúpila aj druhú autosedačku, druhý kočík, plienky na 2-3 mesiace, oblečenie do dvoch rokov syna,..). Zhodným tvrdením rodičov súd zistil, že pri návšteve syna otcom mu prinesie ovocie, zložil zálohu na kočík ( 150 eur) , kúpil osobnú váhu pre dieťa, priniesol aj plienky alebo čo matka potrebovala, resp. mu uviedla ako potrebné pre dieťa. Tiež otec matke financoval pri pôrode nadštandardnú izbu a iné poplatky. Ďalej rodičia zhodne uviedli, že doposiaľ prebieha styk otca s maloletým každý víkend v sobotu aj nedeľu za prítomnosti matky. Ani jeden z rodičom nemá okrem E. inú vyživovaciu povinnosť.
5. Matka býva s mal. E. v rodinnom dome, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Dom kúpila na hypotéku pred piatimi rokmi. V spoločnej domácnosti s ňou býva i jej matka (čiastočná invalidná dôchodkyňa) a jej priateľ (starobný dôchodca). Matka má mesačné výdavky spojené s bývaním v dome na hypotéku 298,05 eur, elektrinu 60 eur, plyn 70 eur, RTVS 4,64 eur, vodu 13,38 eur, ročná vinkulačná poistka na dom 150 eur. Tiež si platí mesačne poistku po 70,50 eur a synovi poistku po 32,96 eur mesačne. Ročne platí komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti cca 129,40 eur. Poistku na dom platí štvrťročne 79,98 eur. Ako ďalšie výdavky uviedla na telefón 44,49 eur a internet 17,10 eur mesačne. Štvrťročne platí povinné zákonné poistenie na auto 35,32 eur a poistenie pre stret so zverou 9,45 eur. Jej matka s druhom jej prispievajú mesačne sumou 200 eur. Celkové svoje mesačné náklady na domácnosť vyčíslila sumou 619 eur. Matka je od 15.11.2018 na materskej dovolenke. Pred tým pracovala u toho istého zamestnávateľ ako otec (VOLKSWAGEN SLOVAKIA, a.s.) a podľa vyjadrenia matky mala u zamestnávateľa mesačný netto príjem cca 1300 eur, do ktorej sumy sú započítané aj vianočné a iné príplatky. Následne bol jej
netto mesačný príjem nasledovný: 1/2019: 373,39 eur, v 2 -/2019: 0 eur, v 4/2019: 1202,36 eur, v 5/2019: 0 eur. Od augusta 2019 poberá rodičovský príspevok vo výške cca 220,70 eur a rodinné prídavky 24,43 eur mesačne, celkovo má príjem 245,04 eur.
6. Matka nesúhlasila ( s návrhom otca), aby jej bola uložená povinnosť vyberať mesačne len 120 eur z preddavkovej sumy výživného. Matka v rámci jej písomného vyjadrenia z 23.8.2019 navrhla otcovi určiť výživné v sume 350 eur mesačne z dôvodu, že až do prvého súdneho pojednávania nevedela výšku príjmu otca dieťaťa a on jej sám príjem neuviedol, nemala ho ako zistiť. Matka odôvodnila zmenu návrhu vo výške výživného dobrou finančnou situáciou otca a podľa nej suma 350 eur mesačne je v možnostiach a schopnostiach otca.
7. Otec býva v rodinnom dome s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, majú zdravotné problémy. Jeho mesačné náklady na bývanie predstavujú platby na vodu 20,03 eur, plyn 70 eur, elektrina 40 eur, poistky na dom a domácnosť 120 eur. Všetky platby s bývaním platí výhradne otec, lebo príjem rodičov slúži na pokrytie výdavkov na ich zdravotnú starostlivosť. Otec mal za obdobie máj 2018 až apríl 2019 netto mesačný príjem 1773,23 eur. Otec poprel, že by matka dieťaťa nevedela na akej pracovnej pozícii pracuje a v akej je tarifnej triede dodajúc, že sú zamestnancami na pracovisku u toho istého zamestnávateľa. Otec žiadal určiť mu výživné na syna v sume 150 eur mesačne s odôvodnením, že synovi založil aj termínový účet, na ktorý už vložil 1000 eur a mesačne mu na účet bude sporiť 100 eur až 500 eur. Otec považuje výživné vo výške 350 eur na mal. E. za nadštandardné vzhľadom na jeho vek a náklady vo výške 150-200 eur mesačne.
X. E.. E. nemá zdravotné problémy. Je plienkový, nie je už dojčený, je v celodennej starostlivosti matky. Podľa vyjadrenia matky dieťa má svoj denný režim: vstáva o 7,30 hod -8,00 hod, niekedy zaspí ešte aj o 10,00 hod až 11,00 hod, po obede spí rôzne 20 minút až 2 hodiny, ale od 13,00 hod. do 15,00 hod. už nespí, následne opäť po obede spí, ale matka ho už o 17,30 hod. budí. Maloletého matka sprchuje o 19,00 hod a o 19,30 hod dieťa už spí. Bežné mesačné výdavky na syna vymedzila sumou 280 eur až 300 eur poukážuc na to, že podľa možnosti kupuje oblečenie, hračky zariadenie lacnejšie na bazároch a cez sociálne siete. Podľa nej výdavky sú hlavne mesačne na: príkrmy a bežná strava 80 eur , plienky 40 eur , drogéria ( vlhčené utierky, indulona, kozmetika) 35 eur, lieky a vitamíny (probiotiká, vitamín D, lieky na prerezávanie zúbkov) 30 eur , oblečenie 30 eur, hračky 25 eur, mlieko 40,- Eur . Podľa slov matky má krabicu mlieka ( za 12 eur) pre syna na 1 až 1 a pol týždňa, pritom syna aj prikrmuje polievkami, mäsom, ovocím a zeleninou. Ako mimoriadne výdavky na syna uviedla kúpu novej autosedačky ( od 9 kg) za 239 eur, stoličky 50 eur.
9. Pokiaľ ide o rozdielne návrhy rodičov na úpravy styku, otec na svojom každovíkendovom styku so synom trval poukazujúc na jeho vek a potrebu prehlbovania citovej väzby medzi ním a synom. Podľa jeho názoru je potrebné realizovať styk častejšie než len raz za dva týždne. Je potrebné, aby sa stretávali čo najčastejšie, lebo pamäťové schopnosti dieťaťa sú obmedzené. Oprávnene sa obáva, že pri styku raz za dva týždne ho nebude syn poznať a tak bude maloletý vystavený stresu zo stretnutia s cudzím človekom. Otec dal súdu do pozornosti, že ním navrhnutý styk je odrazom terajšieho veku dieťaťa a terajšej potreby úpravy styku. Keď bude dieťa staršie, jeho pamäťové schopnosti budú lepšie a preto bude následne možné upraviť styk k spokojnosti matky. Ďalej k styk uviedol, že matka súc na rodičovskej dovolenke môže výlety či návštevy príbuzných absolvovať cez týždeň resp. mimo jeho styku so synom. Otec je presvedčený, že jeho styk s maloletým synom má prednosť pred výletmi s niekoľkomesačným dieťaťom alebo návšteva príbuzných. Dal súdu do pozornosti, že cez týždeň je pracovne vyťažený, nevie si zabezpečiť voľno, z práce sa vracia do J. o 16,00 hod a do G. sa za synom vie dostať o 17,30 hod. Otec nesúhlasí s návrhom matky realizovať styk len v mieste jej bydliska z dôvodu, že maloletý nemá špecifické potreby dané napríklad zdravotným stavom.
9.1. Matka uviedla na prvom pojednávaní ( čl. 53 spisu), že nakoľko je teraz na materskej, tak by jej „nerobil problém styk navrhnutý otcom, vie si to zariadiť“. Následne matka trvala na styku otca s dieťaťom len na každý druhý týždeň v sobotu a nedeľu a napríklad každú druhú stredu od 15,00 hod. do 19,00 hod. Odôvodnila to tým, že počas roka by cez víkend nemohla ísť s maloletým na výlety, návštevu k príbuzným, lebo každý víkend po obede by bol so synom otec. Neostal by jej voľný víkend na aktivity s dieťaťom, čo by nebolo v jej prospech a ani prospešné pre dieťa a v jeho útlom veku je práve ona ako matka tou najdôležitejšou osobou. Alternatívne na prvom pojednávaní navrhla aj styk v každý druhý týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 12,00 hod a v nedeľu od 14,00 hod. do 16,00 hod. V rámci argumentácie
ohľadom styku sa odvolala na uznesenie KS v Trnave sp. zn. 9CoP/31/2016 z 21.9.2016 a uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 11CoP/338/2016 z 18.7.2016, rozsudok KS v Žiline sp. zn. 9CoP/54/2009 z 31.7.2009. Ďalej matka poprela, že by si program so synom mohla realizovať cez týždeň, lebo takmer všetky akcie pre deti ( rozprávkové pochody, rôzne predstavenia) sa konajú počas víkendov. Taktiež nemôže s malých chodiť na návštevy cez týždeň, lebo jej príbuzní sú zamestnaní. Podľa názoru matky je pre dieťa najlepšie, ak je v jemu známom prostredí a tak môže rozvíjať vzťah s obomi rodičmi. Matka zotrvala aj na návrhu realizovať styk v mieste jej bydlisku odôvodniac to tým, aby ju malý videl a príliš neplakal.
10. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že v starostlivosti o dieťa neboli u matky zistené žiadne nedostatky. Prešetril bytové pomery oboch rodičov a konštatoval, že obaja žijú v rodinných domoch s rodičmi. Navrhol dieťa zveriť matke a otcovi určiť výživné.
11. Výpisom z účtu vedeného na meno matky dieťaťa v Q. T., I..J.. (O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) súd zistil, že na jej účet bola dňa 19.5.2018 prijatá suma 16 000 eur.
12. Súd uložil na pojednávaní dňa 20.8.2019 matke povinnosť najneskôr do ďalšieho pojednávania preukázať v rámci novo zriadeného osobitného účtu v prospech maloletého (zriadeného za účelom realizácie itezaurácie), že na účet vložila zvyšnú sumu z preddavkovej sumy výživného 16 000 eur. Avšak matka si túto povinnosť na druhom pojednávaní nesplnila.
13. Z obsahu zmluvy o termínovom vklade z 11.1.2019 uzavretej medzi Poštovou bankou, a.s. a otcom dieťaťa (konajúceho za maloletého) súd zistil, že termínový vklad bol zriadený na meno mal. Michala a ako oprávnená osoba je v zmluve uvedený jeho otec. Predmetom zmluvy je sporenie ( Dobré sporenie istota NA VZDELANIE) s viazanosťou na 17 rokov. V ods. 3 zmluvy je uvedené, že v deň ukončenia zmluvy bude vklad vrátane úrokov vyplatený na účet otca dieťaťa a účet bol zároveň vyšpecifikovaný. V ods. 6 bod 2 predmetnej zmluvy je stanovené obligatórne rozpätie mesačného vkladu od 10 eur do 500 eur. Z potvrdenia Poštovej banky, a.s. z 11.1.2019 vyplýva aj reálny vklad sumy 1000 eur otcom na tento termínový vklad.
14. V záverečnom vyjadrení rodičia aj kolízny opatrovník zotrvali na svojich návrhoch a vyjadreniach.
15. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
16. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).
17. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
19. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
23. Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
26. Podľa § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné poukazovanie určených súm na výživné.
27. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
28. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
30. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd mal vykonaným dokazovaním a vyjadreniami rodičov preukázané, že obom záleží na maloletom dieťati.
31. Súd vychádzajúc z zhodnej dohody rodičov ohľadom zverenia dieťaťa a zveril mal. E. do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od podania návrhu na súd ( bol doručený súdu dňa 24.5.2019) a od tohto dátumu určil aj otcovi výživné. Súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, lebo ani jeden z rodičov nemá obmedzené svoje rodičovské práva. V zmysle návrhu rodičov súd schváli ich dohodu, že otec zaplatil preddavkovo na výživu mal. E. sumu 16.000 eur dňa 19.5.2018 vkladom na účet matky a že otec nemá nedoplatok na výživnom na mal. E. za obdobie od 25.5.2019 do 31.8.2019 ( deň vyhlásenia rozsudku).
32. Rodičia sa tiež dohodli, aby sa povinnosť otca platiť výživné realizovala prostredníctvom inštitútu tezaurácie , keďže preddavkovo na výživné pre syna už zložil na účet matky 16 000 eur. Túto skutočnosť osobitne hodnotí ak dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 64 Zákona o rodine. Tezaurácia výživného znamená zloženie určitej peňažnej sumy výživného, ktoré sa stane splatným až v budúcnosti. Zložená suma predstavuje preddavok výživného, ktorý musí byť zložený na osobitnom účte maloletého. Z tohto osobitného účtu je následne zabezpečovaná mesačná výplata splátok výživného do rúk osoby oprávnenej výživné prevziať. Keďže musí ísť o „osobitný účet súvisiaci s tezauráciou“, súd preto uložil matke na prvom pojednávaní povinnosť takýto účet pre syna zriadiť a previesť naň zvyšnú zostávajúcu sumu z zloženej sumy 16 000 eur. Matka predmetný osobitný účet maloletého zriadila ,O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Ide o osobitný účet, na ktorý nebudú mať rodičia dosah bez osobitného súhlasu súdu. Keďže ide o tezauráciu výživného, súd osobitným výrokom obligatórne uložil povinnosť peňažnému ústavu Q. T. I..J.., v ktorom bol osobitný účet zriadený (O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) vykonávať na úhradu splátok bežného výživného trvalý príkaz v konkrétnej sume vždy k 15. dňu v mesiaci na účet matky (O.: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) a to až do vyčerpania sumy na účte J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Z toho vyplýva, že po vyčerpaní sumy preddavkovo zloženej bude otec povinný platiť bežné výživné už priamo na účet matky.
33. Súd sa osobitne vyporiadal z samotnou výškou výživného na maloletého, lebo rodičia sa v priebehu konania začali v predstave na výšku výživného rozchádzať. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na určení výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval. Súd pritom prihliadal na to, že ich pôvodná a opakovaná dohoda bola 120 eur mesačne, matka takúto výšku výživného prezentovala aj na prvom pojednávaní po tom, čo ju súd ( za prítomnosti jej právnej zástupkyne) oboznámil s aktuálnym príjmom otca ( netto 1773,20 eur) a z možným spôsobom realizácie tezaurácie výživného ( že jej bude z osobitného účtu syna na jej účet mesačne poukazovaná len presne špecifikovaná konkrétna suma výživného). Vtedy súdu matka odprezentovala plán ísť čo najskôr do práce z dôvodu potreby platiť svoje účty. Až následne súdu doručila návrh na výšku výživného 350 eur, čo zdôvodnila tým, že až na pojednávaní zistila príjem otca dieťaťa.
34. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z vykonaného dokazovania, pomerov dieťaťa a rodičov. Súd mal preukázané, že mal. E. je malé 8 mesačné dieťa, v celodennej starostlivosti matky, nedojčené, prikrmované, plienkové, bez vážnych zdravotných problémov. Matka dieťaťa je na rodičovskej dovolenke, mesačne poberá od augusta 2019 len rodičovský príspevok a rodinné prídavky celkovo 245,04 eur (220,70 eur + 24,43 eur ). Otec je zamestnaný, má netto mesačný príjem 1773,20 eur. Ani jeden z rodičov nemajú iné vyživovacie povinnosti.
35. Súd obligatórne prihliadal na príjem otca ( 1773,20 eur ) berúc do úvahy zaužívanú súdnu prax vychádzať pri výpočte výživného z čistého mesačného príjmu otca, pri dieťati od narodenia do ukončenia povinnej školskej dochádzky ho počítať najviac vo výške 20 % z čistého príjmu povinného rodiča a vydelenie sumy počtom detí, ku ktorým má otec vyživovaciu povinnosť. Čiže súd sa takto dopracoval k sume 350 eur (výpočet: (1773,20 / 100) x 20 %, deleno 1 dieťa = 354, zaokrúhlene 350 eur, ktorú sumu matka aj požadoval). Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa má znášať životnú úroveň oboch rodičov a mal preukázané ich pomery, považuje celkovú výšku výživného 350 eur nateraz za objektívne. Podporne pritom prihliadal na to, že cez tezauráciu výživného nebude mať matka už voľný prístup k preddavkovo zloženej sume na výživné a tak nebude u nej možnosť prídavné nepredvídané výdavky na dieťa si doplniť z preddavkovej sumy.
36. Súd sa vyporiadal pri určovaní výšky výživného na dieťa druhotne aj s argumentom otca, že synovi mesačne sporí finančné prostriedky na termínovom vklade ( ods. 12 odôvodnenia tohto rozsudku). Otec preukázal svoj jednorazový vklad 1000 eur na účet zriadený pre syna za týmto účelom. Avšak z obsahu zmluvy o termínovom vklade vyplýva, že po uplynutí doby viazanosti 17 rokov majú byť nasporené peniaze prevedené na účet otca, preto súd ani nemohol prihliadal na takúto formu úspor v súvislosti s tým, že by mal otec určené nižšie výživné. Podporne súd dodáva, že v predmetnej zmluve je nastavené sporenie v rozmedzí 10 eur až 500 eur, teda otec je síce viazaný sporiť, ale môže sporiť aj minimálnu sumu 10 eur pri aktivovaní tvorby úspor.
37. V ďalšom sa súd zaoberal otázkou samotnej primeranosti celej výšky výživného 350 eur na 8 mesačné dieťa k rukám ( na účet) matky , alebo či je tu priestor na tvorbu úspor. Súd dáva za pravdu matke, že dieťa má znášať životnú úroveň svojho otca ale aj vzhľadom na terajšiu matkinu majetkovú situáciu súd dodáva, cieľom dosiahnutia vysokého výživného nemá byť učiť žiť dieťa nad pomery, ale skôr vytvoriť mu úspory aj do budúcna, na štúdium,.. . Súd mal preukázané, že mal. Michal je zdravé 8 mesačné batoľa s bežnými výdavkami ako ostatní jeho rovesníci. Súd nehodnotí matkou navrhnuté výživné pre syna v sume 350 eur k jej rukám ako objektívne v záujme dieťaťa, lebo matka nepreukázala že by mala objektívne takéto výdavky na 8 mesačného zdravého syna . Alternatívne matka uznala možnú tvorbu úspor, avšak len v sume 100 eur a 250 eur žiadal ako bežné výživné k svojim rukám. Berúc do úvahy fakt, že dieťa je vo vývoji, tiež na potrebuje rozvoja jeho hravých aktivít a k tomu jeho vek a reálne všetkým známe ceny potravín , drogistikcého tovaru či oblečenia a obuvi pre dieťa, súd dospel k záveru že suma výživného 200 eur je dostatočná na pokrytie všetkých bežných výdavkov na dieťa. Súd ustálil sumu 200 eur ako bežné výživné prihliadajúc aj na to, že matka synovi mesačne platí poistku 32,96 eur . Zvyšok sumy výživného 150 eur súd uložil povinnosť otcovi platiť synovi na tvorbu úspor na osobitný účet, na ktorý nebudú mať rodičia dosah bez osobitného súhlasu súdu na výber. Za účelom realizovania tvorby úspor pre dieťa súd uložil matke povinnosť zriadiť osobitný účet maloletého na tento účel ( teda pôjde o iný účet, než je zriadený za účelom tezaurácie výživného) a oznámiť číslo účtu otcovi aj Q. T., I..J.., v ktorej má maloletý zriadený účet za účelom výkonu tezaurácie výživného. Súd uložil zároveň povinnosť v predmetnej banke zriadiť trvalý príkaz nie len na poukazovanie bežného výživného na účet matky ale aj na poukazovanie výživného na tvorbu úspor. Po vyčerpaní tezaurovanej sumy bude už otec priamo platiť bežné výživné na účet matky a výživné na tvorbu úspor na osobitný účet syna zriadený za tým účelom. V závere s takto rozdeleným výživným súd ešte dodáva, že jednou z povinností rodiča je dieťa vychovávať aj v oblasti hospodárenia a nie učiť ho žiť pr. nad pomery len z dôvodu, aby malo rovnakú životnú úroveň ako povinný rodič. Pri určovaní výšky bežného výživného súd neopomenul prihliadať na matkou prezentované bežné mesačné výdavky na dieťa v sume 280 eur až 300 eur. Vychádzal z toho, že obaja rodičia sa majú rovnodielne podieľať na výchove aj výžive dieťaťa a preto po vydelení týchto súm na polovicu vyšlo, že každý z rodičov by mal na dieťa prispievať pomerne sumu 140 eur až 150 eur na jeho bežné potreby. K tomu súd prihliadal na to, aký má otec reálny mesačný príjem , fakt že dieťa je ešte plienkové či rozvíjať aktivity interaktívnymi hračkami, čo nie sú zanedbateľné položky, a preto súd ustáli za objektívne bežné výživné u mal. Michala práve sumu 200 eur. Súd ďalej pri tomto rozhodnutí vychádzal z vyjadrení samotnej matky dieťaťa, ktorá v svojom návrhu aj v priebehu prvého pojednávaní prezentoval opäť svoj návrh na určenie výživného otcovi vo výške 120 eur aj kde na pojednávaní bola za prítomnosti svojej právnej zástupkyne oboznámená s aktuálnym príjmom otca. Na prvom pojednávaní súd obom rodičom dieťaťa ozrejmil podstatu inštitútu tezaurácie upravenej v §64 Zákona o rodine, v zmysle ktorej je matka oprávnená vyberať z zloženého preddavku na výživné len súdom určenú ( resp. rodičmi dohodnutú) sumu. Matka súdu odprezentovala svoj plán ísť v čo najskoršej dobe pracovať, aby mohla platiť svoje účty. Až po prvom pojednávaní doručila súdu návrh na určenie výživného otcovi vo výške 350 eur mesačne na jej účet z dôvodu, že skôr príjem otca nepoznala. Súd
mal preukázané, že rodičia dieťaťa robili na tom istom pracovisku. Súd neuveril tvrdeniu matky, že by nevedela na akej pracovnej pozícii pracuje otec dieťaťa, resp. že je vyššie pracovne zaradený, hlavne ak robil team leadera. Súd neuveril matke ani v tvrdení, že nemala žiadnu vedomosť o jeho príjme vychádzajúc z myšlienkového pochodu, že svoj vlastný príjem poznala a keďže otec pracoval na vyššej pracovnej pozícii, muselo jej byť zrejmé , že jeho príjem je isto vyšší ako jej ( t.j. viac ako 1300 eur netto mesačne).
38. V poslednom rade sa súd vyporiadal s otázkou styku otca s dieťaťom. Matka navrhovala styk otca s 8 mesačným dieťaťom raz za dva týždne v sobotu a nedeľu vždy po 4 hodiny ( t.j. 2 x 8 hodín do mesiaca pri žiadaní o výživné 350 eur od otca ).Otec žiadal vzhľadom na terajší vek dieťaťa styk každý týždeň cez víkend, pritom obaja rodičia si svoje návrhy zdôvodnili ( ods. 9. , 9.1. odôvodnenia tohto rozsudku). Obaja rodičia sa zhodli v tom, aby sa styk realizoval za prítomnosti matky. Matka žiadala osobitne realizovať styk v mieste jej bydliska, pritom osobitne tento svoj návrh logicky nezdôvodnila. Mal. E. je zdravé dieťa s bežnými potrebami ako iné zdravé deti v jeho veku, nevyžaduje žiadnu špeciálnu (zdravotnú) starostlivosť a dôvod matky, aby syn veľa neplakal nie je tak vážnym objektívnym dôvodom, pre ktorý by súd mal ukrátiť (obmedziť) otca o možnosť tráviť čas so synom aj mimo bydliska matky. z týchto dôvodov súd určil styk otca za prítomnosti matky, ale s povinnosťou matky dieťa otcovi na styk pripraviť a odovzdať .
Súd ďalej pri rozhodovaní o rozsahu styku vychádzal z skutočností, ktoré sú tu v čase rozhodovania. Matka je nateraz na rodičovskej dovolenke, otec pracuje hoc len v jednozmennej prevádzke ako team leader, ale domov C. J. sa vracia až okolo 16,00 hod. a teda cez týždeň je schopný za synom prísť do G. I.ž za cca hodinu či hodinu a pol. Podporne súd prihliadal na terajší vek dieťaťa, aktuálnu potrebu oboch rodičov zúčastňovať sa pri budovaní citových väzieb dieťaťa k nim a poslednom rade aj samotnú výšku určeného výživného 350 eur. Taktiež na vyjadrenie matky na prvom pojednávaní , že počas materskej „ by jej nerobil problém styk navrhnutý otcom, vie si to zariadiť“. Z celkového dokazovania súdu vyplynulo, že je potrebné v záujme zdravého vývoja a výchovy dieťaťa nateraz, pokiaľ je ešte matka na rodičovskej dovolenke, upraviť styk otca s dieťaťom na každý víkend v mesiaci, čím sa bude pokračovať v budovaní ich vzájomnej citovej väzby, lebo už v súčasnosti sa otec každý víkend s synom stretáva. Súd dal za pravdu matke v tom, že pri realizovaní styku v zmysle návrhu otca vždy v popoludňajších hodinách ona nebude mať možnosť návštevy príbuzných či výlety so synom. Ale ňou uvádzané príkladmé detské aktivity ako je rozprávkový pochod alebo detské predstavenia súd nevyhodnotil ako objektívny dôvod, pre ktorý by mal otcovi obmedziť styk len na každý druhý týždeň. Dieťa je v súčasnosti len vo veku 8 mesiacov a súd obligatórne vychádza z teraz zisteného skutkového stavu a je toho názoru, že 8 mesačné dieťa nie je schopné rozumovo vnímať rozprávkový pochod či detské predstavenia. Naopak vo svojom veku je schopné vnímať a vytvárať si vzťah k svojim rodičom. z vyššie uvedených dôvodov je súd toho názoru, že nateraz je najvhodnejšia forma stretávania sa otca s dieťaťom každý víkend, avšak striedavo v nepárny týždeň cez víkend v dopoludňajších hodinách a v párny týždeň v poobedných hodinách . Takto bude mať matka možnosť zrealizovať si ňou prezentované výlety so synom rodinné návštevy. Súd upravil styk otcovi aj každý druhý týždeň v stredu ako navrhovala matka berúc do úvahy pracovnú vyťaženosť otca ale aj prvotný záujem dieťaťa. Je už na samotnom otcovi, či využije stretávanie sa so synom aj cez týždeň .
39. Pri rozhodovaní o rozsahu styku súd vychádzal z premisy, že je v záujme dieťaťa, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Súd dbal pritom všetkom ale na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Z tohto dôvodu súd považoval za potrebné rozhodnúť o rozsahu styku otca s dieťaťom ako je to uvedené v petite tohto rozsudku.
40. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany matky dieťaťa v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.